12. schôdza

Ja tiež oceňujem tento návrh, len by som chcela ešte ako žena, ako matka požiadať, že či by sa nedalo prípadne v druhom čítaní rozmýšľať o tom, že ten 24. december, mne je vždy veľmi ľúto tých predavačiek, keď všetky ženy chystajú, varia, chystajú tie Vianoce a úbohé chudery predavačky musia sedieť a kasírovať tam a pracovať v obchodoch. Takže či by sa nedalo toto nieže do dvanástej, ale či by naozaj sa v tom druhom čítaní nedalo porozmýšľať o tom, aby celý ten deň, ja si myslím, že nikto neumrie. Každá domácnosť má chladničku väčšinou a jednoducho dokážu si kúpiť zásoby, čiže nikto by hladom nezomrel, keď by bol v ten deň zatvorený, ten obchod zatvorený. Ďakujem.

Pán poslanec Hambálek.

Ďakujem za slovo. No určite v niektorých rodinách si prilepšia tými príplatkami, ktoré dostanú za odpracované sviatky, ale myslím si, že na konci dňa v tom, v tom zúčtovaní určite pre tú rodinu bude ďaleko výhodnejšie, keď bude môcť ten sviatok stráviť spoločne a oželie aj možno tie peniaze, lebo ten efekt bude ďaleko lepší. Ale nie to som chcel povedať.
Chcel by som pri tomto zákone poukázať aj na iný problém, ktorý sa vyskytuje a nebol tu tak moc prejednávaný ani pri Zákonníku práce, a to je, že tieto sviatky alebo toto voľno, ktoré zamestnanci budú čerpať, bude patriť k jedným z mála dní, kedy skutočne budú môcť počítať, že to voľno dostanú a budú si ho môcť naplánovať, ako ho slobodne strávia so svojimi rodinami. Hovorím to preto, lebo ten problém je, že podľa Zákonníka práce môžu zamestnanci si naplánovať určitú časť dovolenky, ktorú strávia podľa svojich plánov, hej, ale toto sa v praxi takisto v reťazcoch nedodržuje. Dovolenkou disponuje zamestnávateľ veľakrát v celej miere a rozhoduje podľa svojich potrieb, ako ten zamestnanec tú dovolenku môže, môže čerpať a veľakrát zamestnanec dve tretiny svojej dovolenky strávi v tzv. hluchých mesiacoch a v zime alebo v lete, kedy by mohol s tou rodinou ísť na dovolenku a užiť si ju, tak zamestnávateľ mu ju nepodpíše, lebo ho pošle na dovolenku v marci, v januári a v tých hluchých obdobiach.
Takže aj pre tento fakt vítam tento návrh zákona, kde skutočne tí ľudia budú môcť podľa vlastných predstáv naplánovať aspoň to voľno, ktoré im tento zákon garantuje.
Ďakujem.

Pán poslanec Kéry.

Ďakujem všetkým kolegom, ktorí na mňa reagovali, a tie faktické poznámky boli poväčšinou pozitívne.
Ale poďme. Pani poslankyňa Gaborčáková, inštitút minimálnej mzdy je tu práveže na to, aby vytváral tlak na to, aby rástli aj priemerné mzdy. Aspoň u nás na západnom Slovensku to tak je. (Reakcia z pléna.) Súhlasím, ja nemám taký dobrý prehľad, čo sa deje na východnom Slovensku, ale práveže naozaj inštitút minimálnej mzdy vytvára tlak na rast miezd. A minule som navštívil viaceré fabriky v okrese Zlaté Moravce a veľmi pozitívny ohlas je, že nikto tam nepracuje za minimálnu mzdu, čo ma veľmi teší. To znamená, že minimálna mzda je len tá hranica, pod ktorú by sme nemali dovoliť, aby niekto na Slovensku zarábal.
Pán poslanec Pčolinský, veľmi dobre ste povedali, že je to dobrý kompromis, dobrý kompromis, nie je to ani to najmenej, ani to naviac, tie voľné nedele, ale je to niekde nejaký stred. A to, čo ste spomínali o krajinách ako Rakúsko, Nemecko, Švajčiarsko, no, musím skonštatovať, že nadnárodné spoločnosti, ktoré hlavne majú v rukách veľké obchody, veľké obchodné strediská, si v tých štátoch určite nedovoľujú to, čo si dovolia u nás. Ale to bola chyba hneď po vzniku Slovenskej republiky, že legislatíva im to umožnila.
Čo sa týka viacerých otázok na to, že prečo v tom minulom období mali sme 81 hlasov, no, viete, niektoré zákony sme práveže nemohli prijímať preto, lebo by sme boli obviňovaní, že je to tvrdý diktát a vláda jednej strany a niektorí opoziční politici by už len zvolávali tlačovky.
Pani Verešová, filozofia, buď chceme motivovať ľudí, aby pracovali v sobotu a v nedeľu, alebo, práve naopak, chceme ich motivovať, aby nepracovali v sobotu a nedeľu.
Ďakujem.

Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Blaha, nech sa páči.

Ďakujem pekne. Vážené pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte aj mne zopár slovami vyjadriť podporu tomuto zákonu, ktorý spoločne s Janom Podmanickým a ďalšími kolegami predkladáme a predkladáme ho, teda určite ja, ale predkladáme ho, verím, ako ľavičiari. A zaznel tu od Edity Pfundtner, že niekto tu vyznáva konzervatívne hodnoty, a ja súhlasím s tým, že mnohí konzervatívni kolegovia podporujú tento zákon práve kvôli tomu svojmu konzervativizmu, a ja im to neberiem, ale ja osobne podporujem tento zákon nie kvôli konzervativizmu, ja nie som konzervatívec. Ja som ľavičiar a mne ide o ľudí práce. Ide mi o ľudí práce a to je základná ľavicová socialistická hodnota: chrániť ľudí práce, pracujúcich ľudí.
Takisto vadí mi, že sú zneužívané často na práve tieto roboty ženy. Ďalšia veľmi významná socialistická téma, ochrana žien, ktoré by mali byť naozaj, mať možnosť byť so svojimi rodinami alebo inak tráviť čas, ako byť nútené svojimi zamestnávateľmi, aby pracovali aj počas sviatkov v obchodoch. Čiže z tohto hľadiska to by som nepovedal, že to je rozpor konzervatívcov a liberálov v otázkach etiky a kultúry, ale je to rozpor liberálov alebo neoliberálov a socialistov v oblasti ekonomiky. A, áno, socialisti alebo ľavičiari chcú, aby tu bolo viacej ochrany práce, aby tu bolo viacej ochrany žien a aby tu bol zároveň aj istý tlak na to, aby sme nepodliehali tomu komerčnému konzumnému spôsobu života, ktorý ničí nielen naše životy, ale de facto celý spoločenský systém obetúva na piedestál trhovým hodnotám. A to je niečo, čo považujem za nesprávne.
Zazneli tu argumenty, ktoré sú namieste, a ja som rád, že tá debata je kultivovaná a že viac-menej každý tento návrh podporuje, hádam s výnimkou možno fanatických neoliberálov, ktorí tu dnes neprišli, a veľmi sa tomu teším, pretože tá diskusia je naozaj civilizovanejšia. Bavíme sa o tom, ako ešte viac pomôcť ľuďom, a to je niečo, čo, samozrejme, je legitímne, tu vidím iba rozdiel perspektívy medzi vládnymi poslancami alebo vládnymi politikmi a opozičnými. Opoziční, samozrejme, vždy budú kričať, že to chce niečo viac, že to chce niečo radikálnejšie a podobne, lebo nemajú v rukách tie nástroje, a tým pádom nemusia vyjednávať so všetkými záujmovými skupinami, ktoré sú v tej hre.
No choďte sa postaviť na tú tripartitu a povedať, že chcete zákaz nedieľ alebo zákaz práce v nedeľu. No tí zamestnávatelia vás vyženú z tých dverí. A, samozrejme, môžte takýmto spôsobom fungovať dlhodobo, že budete napriek istým požiadavkám presadzovať hlava-nehlava, čo len chcete. Ja som inak jeden z tých, ktorý by tento revolučný prístup niekedy aj uvítal, ale nemám pocit, že by ste to práve vy robili v čase, keď ste tú možnosť mali, ako bol pán poslanec Matovič a Viskupič, keď boli v čase Radičovej vlády poslancami vládnej koalície a mali v rukách veľmi veľa moci, nejako ju moc nevyužili. Čiže trošku skúsme sa zamyslieť nad tým, čo je v možnostiach vládnych poslancov.
Ja som veľmi rád, že na tomto návrhu je dohoda, dohoda tripartity, a to je ďalšia z významných hodnôt sociálnej demokracie, snažiť sa o istý druh korporativizmu, sociálneho korporativizmu, dohodnúť sa naprieč odborármi, zamestnávateľmi a ďalšími záujmovými skupinami, týkajúcich sa ekonomických vecí, a potom s týmto návrhom prísť. Nerobiť to anarchisticky, to znamená, nerobiť to bez toho, aby sme nepoznali názory všetkých záujmových skupín. A ja som veľmi potešený, ja, samozrejme, budem vždy obhajovať záujmy odborárov a ľudí práce, ale som potešený, že aj zamestnávatelia súhlasia s výnimkou možno niektorých reťazcov, ale aj tie reťazce hovoria, že pokiaľ sa to zakáže všetkým, im to bude len vyhovovať, lebo pokiaľ by sa to zakázalo iba niektorým, tí ostatní by túto konkurenčnú výhodu mohli využívať a opäť by sa to celé rozpadlo.
Čiže pokiaľ to zakážeme všetkým reťazcom, a naozaj bavíme sa o reťazcoch, bavíme sa o nadnárodných korporáciách, nebavíme sa tu o nejakých potravinách v dedine, o nejakej rodinnej firme, kde si to tí živnostníci môžu ďalej predávať, bavíme sa o tom, že v ten deň nemôžme dať prácu žiadnemu zamestnancovi, to je ten rozdiel. Ja si nemyslím, že akcionár Tesca teraz pôjde za tú kasu do Tesca v Bratislave, aby si za to sadol a predával, ale keby to chcel spraviť, tak v zásade môže, mám pocit, lebo ide o to, aby sme nedávali prácu, nedávali možnosť pracovať a dať, zadávať prácu zamestnávateľom počas sviatkov. Čiže z tohto hľadiska mám z toho veľmi dobrý pocit.
Viete, ten argument, klasický argument neoliberálov je, že načo to regulovať. Však tí ľudia si môžu slobodne zvoliť, či budú pracovať, alebo nie, môžu si slobodne povedať, či pôjdu do práce na Vianoce, alebo nie, načo to regulovať? To bude argumentom neoliberálov. Takto isto môžme argumentovať aj z hľadiska 8-hodinového pracovného času, aj z hľadiska detskej práce, aj z hľadiska ďalších vymožeností, ktoré sme po ťažkých sociálnych zápasoch vybojovali v civilizovanej Európe a v ďalších civilizovaných častiach sveta. Ja mám pocit, že tohto by sme sa nemali vzdávať, a myslím, že na tom sa zhodneme, že isté hranice musí mať každá dohoda, pretože tá dohoda nie je medzi dvoma rovnocennými partnermi, to si uvedomme. Zamestnávateľ a zamestnanec nie je v tej dohode rovnocenným partnerom. Hlavne pri tých nízkopríjmových zamestnancoch, to sú ľudia, ktorí sú často tak zúfalí, že sú schopní a ochotní zobrať akúkoľvek prácu, aj otrockú prácu. Prečo pracujú deti 4-5-ročné v Bolívii? Lebo inak by pomreli od hladu. A toto sú situácie, ktoré, samozrejme, zamestnávatelia radi využijú, aj na Slovensku, áno, keď sa ti nepáči, choď, tam sú dvere. Vyriešené.
Preto my chceme apelovať na posilňovanie štátnej regulácie práve týchto vecí, na posilňovanie odborov, na posilňovanie minimálnej mzdy, na posilňovanie sociálnych práv zamestnancov a toto je jeden zo spôsobov. Samozrejme, že to nevyrieši všetko a hovoríte správne, na Slovensku sú nízke mzdy. Poďme robiť všetko pre to a snažíme sa, aj keď nemáme zázračnú paličku, snažíme sa, aby tu bol ekonomický rast - a je tu ekonomický rast, aby sme zvyšovali minimálnu mzdu - a zvyšujeme minimálnu mzdu, aby sme pomáhali sociálnymi právami zamestnancov a posilňovali odbory - robíme to ďaleko viac, ako to robila práve tá vláda, v ktorej sedel aj Matovič, resp. ktorú podporoval aj Matovič, aj Viskupič z vášho hnutia.
Čiže tu si všímajme tú úprimnosť tých slov. Ľavica na Slovensku nemôže robiť zázraky, ale snaží sa a robí ďaleko viac, ako robila pravica, ktorá dneska hovorí o tom, ako treba byť sociálnejší. Neverím im. Ja im neverím ani slovo. Oni sociálni sú len, kým sú v opozícii. Akonáhle prídu do vlády, tak koniec všetkého sociálneho.
Z hľadiska európskych modelov, ktoré poznáme a ktoré ako skôr odborník na európsku problematiku poznám, naozaj má viacej láka ten model, aký je v Rakúsku, Nemecku a v týchto kontinentálnych krajinách, ale aj v liberálnom Holandsku, kde je zakázaná práca v nedeľu alebo počas sviatkov. To znamená, toto sú naozaj vzory, ktoré sú mi sympatickejšie ako ten anglosaský štýl alebo tie vzory z tých banánových republík, kde naozaj je možné v tom Karibiku si zrejme ísť kúpiť kedykoľvek čokoľvek kdekoľvek, ale myslím si, že tento druh neoliberalizmu nie je ani súčasťou našich tradícií, ani súčasťou našich sociálnych predstáv o tom, ako majú byť chránené práva našich zamestnancov.
Čo sa týka sviatkov a tu je taká tá otázka, že ako je možné, že sa taký presvedčený ateista, ako som ja, spojí aj s veľmi presvedčenými katolíkmi, kresťanmi a náboženskými ľuďmi s veľmi silnou náboženskou vierou. Viete, preto, lebo je to pre mňa otázka práce, otázka ochrany práce. A sviatky, nech sa na ne pozerám zľava, sprava, ako sú Sviatok práce, Deň oslavy víťazstva na fašizmom alebo Slovenské národné povstanie, nemajú nič spoločné s náboženstvom a myslím si, že nikto tam nejaké náboženstvo necíti, takisto je to vznik Slovenskej republiky, Deň Ústavy a podobne, to sú sviatky, ktoré by sme si mali ctiť. Ja, samozrejme, si ctím aj tie sviatky, ktoré niektorí z vás považujú za náboženské, ale už tu bolo spomenuté Majom Kérym, no, Vianoce sú pre mňa sviatky rodiny, Veľká noc, nechcem nikoho uraziť, je pre mňa šibačka, ale veľmi si ju vážim, je to pre mňa tradícia, národná tradícia, spoločenská tradícia, ktorú naozaj vyznávam bez toho, aby som tam vnášal nejakú metafyziku. No a toto je podľa mňa typické pre mnohých ľudí, ktorí nie sú veriaci, a vôbec by som tu tento rozdiel nevidel medzi veriacimi a neveriacimi, medzi katolíkmi a ateistami. Ja tento zákon podporujem preto, že ochraňujem pracujúcich ľudí, a nie preto, že by som podporoval katolícku cirkev. Katolícka cirkev s týmto nemá čo do činenia.
A aby som tu ešte viac, túto myšlienku ešte viac podporil, tak to poviem na rovinu. Pokiaľ s týmto súhlasia odborári, ktorí sa k tomu vyjadrili veľmi, veľmi pozitívne a dokonca chcú, aby tá malá miera kompromisu, s ktorou sme prišli o tom Veľkonočnom pondelku, bola odstránená, ja som ochotný do toho ísť. Odstráňme to, áno, aby bol aj celý Veľkonočný pondelok zavretý. Toto chcú odborári, to je pre mňa sväté. Pre niekoho je možno sväté to, čo chce katolícka cirkev, nechám to na ňom. Pre mňa je naozaj sväté to, čo chcú odborári, lebo chcem, aby sme pomáhali ľuďom práce a oni najlepšie vedia, čo im pomôže. Oni to najlepšie vedia. Nie nejakí zbohatlíci.
Toľko z mojej strany. Nechcem naozaj predlžovať túto diskusiu, lebo vidím, že až na jedného neoliberála, ktorý pôjde po mne, asi každý s týmto návrhom súhlasí. Čiže ďakujem pekne za pozornosť a verím tomu, že táto vzácna chvíľa, kedy sa dokázala radikálna ľavica spojiť s konzervatívnou pravicou, sa ešte niekedy objaví.
Ďakujem pekne.

Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami šiesti. Končím možnosť sa prihlásiť.
Pán poslanec Pčolinský, nech sa páči.

Ďakujem. Pán Blaha, vy máte úžasnú schopnosť obrátiť akúkoľvek tému na otázky ideológie, to je naozaj neuveriteľné a obdivuhodné. Ono, viete, niekedy je menej viac, to je, ja som čakal, že k tomu pristúpite trošku vecne, ale toto bol, si pamätám, už neviem ktorá predstaviteľka vašej ideológie rozprávala na tlačovke takú básničku, že, "naša mládež, tys´ držiteľka rána" a takéto, mne to presne takto pripadalo. Prosím vás, že toto čo bolo? (Všetok text povedaný so smiechom.)
Ďakujem.

Pán poslanec Paška.