12. schôdza

Ďakujem pekne. Otváram všeobecnú rozpravu a pýtam sa, či sa hlási niekto ústne do rozpravy. Pán poslanec Uhrík ako jediný. Končím možnosť sa prihlásiť do rozpravy.
Pán poslanec, nech sa páči, máte slovo.

Vážené kolegyne, vážení kolegovia, kolega Martin Beluský je spoluautor tohto zákona. Predniesol alebo predstavil účel tohto zákona z takého technického pohľadu. Ja sa to pokúsim odprezentovať skôr z takého - nazvime to - ideologického pohľadu, že prečo sa snažíme podporovať práve pôrodnosť pracujúcich rodín a nie všetkých rodín.
Viete veľmi dobre, že na Slovensku máme rôzne či už etnické skupiny alebo aj spoločenské skupiny. Časť z nich je pre spoločnosť väčším prínosom, časť menším. Nehovorím, že niekto nie je nežiaduci, ale ako, Slovenská republika ako štát sa musíme zamyslieť nad tým, ktorú pôrodnosť chceme do budúcna podporovať.
Všeobecne vo svete štáty na podporu štátotvorného národa používajú rôzne nástroje populačnej politiky. Medzi tieto nástroje patria rôzne formy prídavkov, rôzne formy finančnej podpory rodinám, ktoré, ktoré by mali dosahovať nejakú pôrodnosť. Vo všeobecnosti platí, že žiadny demokratický štát nemôže zabrániť nejakej rodine mať deti. To je pravidlo, ktoré by malo byť dodržané, snáď, snáď s výnimkou incestu, štát skutočne nemôže niekomu brániť, nejakému páru muža a ženy brániť mať deti.
Na druhej strane ale žiadny štát nie je a priori povinný podporovať rodiny, dávať im nejaké finančné prostriedky. Tým chcem naznačiť to, že žiadny finančný príspevok od štátu pre rodinu nie je nárokovateľný. Je potešujúci, je povzbudzujúci, ale nie je nárokovateľný. Štáty by sa teda v rámci svojich populačných politík mali sústrediť najmä na finančnú podporu tých častí obyvateľstva, tých skupín obyvateľstva, ktoré predstavujú do budúcnosti najväčší potenciál, ktorý, ktorý s najväčšou pravdepodobnosťou zabezpečia budúci kultúrny a hospodárskych rozmach daného štátu.
Pracujúca časť obyvateľstva nepochybne patrí medzi skupiny hodné takejto podpory, pretože veľmi dobre viete, že pracujúci rodičia s veľkou pravdepodobnosťou budú mať deti, ktoré budú opäť mať pozitívny vzťah k práci. A ako Aristoteles vo svojej Rétorike písal: "dobrí rodičia vychovajú dobré deti a dobré deti majú dobré vlastnosti".
Podľa údajov Štatistického úradu Slovenskej republiky bol v roku 2015 prirodzený prírastok populácie na Slovensku na úrovni 0,3 %. Podobne nízka miera prírastku bola zaznamenaná aj v predchádzajúcich rokoch a len tak pre zaujímavosť, prirodzený prírastok obyvateľstva vyšší ako 2 % bol naposledy zaznamenaný v roku 1994. V rokoch 2001 až 2003 prišlo dokonca k úbytku populácie Slovenskej republiky. Slovenská republika pri súčasnom nastavení systému, v súčasnej legislatíve podporuje pôrodnosť viacerými spôsobmi. Teraz nepočítam rôzne jednorazové príspevky pri narodení dieťaťa alebo rôzne príspevky od samospráv, ale systematické dlhodobé príspevky. Je tam prídavok na deti a je tam daňový bonus. Prídavok na deti považujeme za nesystémovú a zlú formu podpory pôrodnosti, pretože prídavok na deti predstavuje nezásluhovú formu finančného príspevku. To znamená, že tento prídavok dostane absolútne každý a, bohužiaľ, veľká časť asociálov na tom postavila svoj tzv. rodinný biznis, rodinný biznis.
Takúto, o takéto zvyšovanie pôrodnosti my záujem nemáme. Preto sme sa sústredili radšej na podporu zvyšovania pôrodnosti pracujúcej časti obyvateľstva, pracujúcich rodín, a to práve vo forme zvýšenia daňového bonusu. Ale nejde tu len o také obyčajné zvýšenie, ale ako povedal kolega Martin Beluský, keď predstavoval návrh zákona, tak zavádzame aj závislosť výšky uplatniteľného daňového bonusu od počtu vyživovaných detí. Systém sme nastavili tak, aby bolo optimálne mať v rodine tri deti, aby bolo jednoducho finančne najvýhodnejšie mať tri deti, pretože práve tri deti predstavujú z hľadiska nejakého populačného rastu a udržateľnosti populácie to optimálne číslo.
Ja vás takisto prosím o podporu tohto návrhu, pokiaľ nám skutočne záleží na tom, aby v budúcnosti na Slovensku prevládala slušná a pracujúca časť obyvateľstva a nie tá neslušnejšia a nepracujúca časť obyvateľstva, tak toto je jeden z nástrojov, ako to môžeme dosiahnuť.
Ďakujem.

Na vystúpenie pána poslanca s faktickou poznámkou ako jediná pani poslankyňa Grausová. Končím, teda končím možnosť sa prihlásiť.
A pani poslankyňa, nech sa páči, máte slovo.

Ďakujem. Považujem tento návrh za veľmi dobrý, pretože demografická kríza na Slovensku, vôbec stav pôrodnosti je katastrofálne nízky a o niekoľko rokov nebude kto mať robiť na dôchodky. A toto v podstate považujem naozaj za spravodlivé riešenie, čo sa týka prístupu ku všetkým občanom našej Slovenskej republiky. Ďakujem.

Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Chcem sa opýtať navrhovateľa, či chce zaujať... Nie. Spravodajca? Nie. Ďakujem pekne. Prerušujem rokovanie o tomto bode.
A budeme pokračovať prvým čítaním o návrhu poslancov Národnej rady Mariana Kotlebu, Milana Uhríka a Jána Kecskésa na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 39/2007 Z. z. o veterinárnej starostlivosti, tlač 370.
Dávam slovo poslancovi Milanovi Uhríkovi, aby návrh zákona odôvodnil.

(Rokovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Mariana Kotlebu, Milana Uhríka a Jána Kecskésa na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 39/2007 Z. z. o veterinárnej starostlivosti v znení neskorších predpisov, tlač 370.)

Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som vám teda v krátkosti predstavil našu navrhovanú novelu zákona č. 39/2007 o veterinárnej starostlivosti, ktorú sme pripravili spolu s kolegami Marianom Kotlebom a Jánom Kecskésom za účelom zrušenia pokút pre domácich chovateľov. Primárnym cieľom tejto našej predkladanej novely zákona je uľahčiť život drobným domácim chovateľom odbyrokratizovať ich a oslobodiť ich od nezmyselných pokút. Súčasná legislatíva je totiž, bohužiaľ, našitá viac v prospech supermarketov, viac v prospech dovozcov, importérov mäsa a v prospech veľkovýrobcov, ako v prospech domácich chovateľov. Drobní domáci chovatelia sú povinní registrovať svoje chovy, sú povinní viesť záznamové knihy, prepravovať zvieratá certifikovanou firmou, skrátka, sú na nich kladené nesplniteľné byrokratické nároky, ktoré ich demotivujú od domáceho chovu a doslova ich naháňajú nakupovať mäso radšej zo supermarketov.
Sekundárnym cieľom tohto návrhu zákona je naša snaha o opätovné obnovenie potravinovej sebestačnosti Slovenskej republiky. V minulosti bola potravinová sebestačnosť Slovenskej republiky zabezpečovaná najmä výrobou v jednotlivých roľníckych družstvách, na štátnych majetkoch, domácou produkciou. Žiaľ, kvôli nečinnosti všetkých doterajších predchádzajúcich vlád túto domácu slovenskú výrobu časom nahradili najmä potraviny z dovozu. Vieme veľmi dobre, že tieto potraviny z dovozu sú často pochybnej kvality, niekedy druhotriednej až treťotriednej a z vlastnej skúsenosti mnohí potvrdíte, že sú veľmi nevýraznej chuti.
Podľa najnovšej ročenky Štatistického úradu Slovenskej republiky bolo zistené, že v roku 2011 pripadalo na jedného obyvateľa Slovenskej republiky v priemere 22 kg vyprodukovanej živej hmotnosti jatočných zvierat. V roku 2015 to bolo už len 13 kg. To znamená, že za štyri roky poklesla hmotnosť vyprodukovaných jatočných zvierat takmer na polovicu.
A takáto situácia je aj v celom slovenskom poľnohospodárstve. Podľa slov predsedu Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory dosiahol deficit alebo saldo zahraničného obchodu v oblasti potravinárstva a poľnohospodárskych produktov za uplynulý rok 1,3 mld. eur. To je rekord. A oproti roku 2015 je to zhoršenie o ďalších 26 %. Skrátka, neustále dovážame viac a viac potravín. Ročne na Slovensko dovezieme potraviny už za takmer 4 mld. eur. Štyritisíc miliónov eur skončí v rukách zahraničných výrobcov potravín.
Na túto nezmyselnú politiku, na túto nezmyselnú praktiku doplácajú najmä ľudia v poľnohospodársky zameraných regiónoch, ľudia v Nitrianskom kraji, v Trnavskom kraji, ale aj v iných krajoch, najmä teda v južných regiónoch Slovenska. Pritom jediné, čo treba začať robiť, je, že namiesto nepriaznivých podmienok pre slovenských poľnohospodárov, potravinárov a domácich chovateľov začneme vytvárať priaznivé podmienky. A medzi tieto priaznivé podmienky patrí aj zrušenie pokút pre domácich chovateľov. Väčšina z týchto domácich chovateľov predsa nechová, nechová tieto zvieratá kvôli nejakému biznisu. Chovajú ich na vlastnom pozemku pre vlastnú spotrebu alebo pre spotrebu vlastnej rodiny, chovajú ich s čestným úmyslom buď preto, že si z finančného hľadiska nemôžu dovoliť nakupovať mäso, kvalitné mäso u mäsiara, alebo preto, že radšej uprednostňujú mäso z overeného, s overeným pôvodom, ako nejaké dovezené mäso, ktoré vyrobil nejaký anonym. Alebo jednoducho preto, že ich chovanie baví, že hľadajú zmysluplné využitie svojho voľného času, že hľadajú zmysluplné využitie voľných pozemkov, svojich skúseností alebo nejakých znalostí.
Nie je pravda, že zrušenie pokút za domáci chov by prispelo k zvýšeniu nejakých zdravotných rizík, pretože je v prirodzenom záujme týchto domácich chovateľov, aby si dávali pozor na to, čím svoje domáce hospodárske zvieratá kŕmia, aby dbali na dodržiavanie hygienických a veterinárnych štandardov.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, schválením tejto novely zákona zrušením pokút pre drobných domácich chovateľov veľmi výrazne pomôžeme bežným drobným ľuďom najmä na dedinách a takisto pomôžeme naštartovať obnovu potravinovej sebestačnosti Slovenska. Pokiaľ vám aspoň trošku, aspoň trošku záleží na riešení problémov bežných ľudí, na obnove strategickej potravinovej sebestačnosti, tak vás prosím o podporu tohto návrhu. Tento návrh nie je politický, je to vyslovene vysoko praktický návrh. Pokiaľ vám na tom nezáleží, tak sa kľudne zdržte alebo hlasujte proti a my aspoň do budúcna budeme vedieť, odkiaľ vietor fúka.
Ďakujem pekne.

Ďakujem. Teraz dávam slovo spravodajcovi z navrhnutého gestorského výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie pánovi poslancovi Petrovi Krupovi.
Nech sa páči, máte slovo.

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona, tlač 370. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady a Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 17. marca 2017 a v gestorskom výbore do 20. marca 2017.
Pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem. Otváram všeobecnú rozpravu. Nedostal som žiadnu písomnú prihlášku do rozpravy, preto otváram možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy. Dvaja páni poslanci. Končím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy.
Pán poslanec Kecskés, nech sa páči, máte slovo.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, jedným z impulzov, prečo sme sa rozhodli s kolegom Kotlebom a Uhríkom novelizovať zákon o veterinárnej starostlivosti, bol pán z obce Palárikovo, ktorý nám porozprával svoje skúsenosti s inšpektormi z veterinárnej inšpekcie. Porozprával nám o postupe inšpektorov a dôvodoch, prečo nielen on bol pokutovaný za chov oviec v obci.
Pre občanov Slovenskej republiky je vlastný domáci chov hospodárskeho dobytka a domácich zvierat prirodzený, avšak prirodzenejší je pre starších ľudí. Tejto generácii ľudí, ktorá zažila časy, kedy Slovensko bolo úplne sebestačné, čo sa potravín týka, ktorá si častokrát z nízkeho dôchodku nemôže dovoliť ani základné potraviny zo supermarketu, zostali len oči pre plač. Nevydá im na základné potraviny, ako sú mlieko, vajíčka či kvalitné mäso, o zelenine a ovocí ani nehovorím. Vďaka vysokým cenám za nekvalitné produkty sa znovu uchyľujú k chovu domácich zvierat vo vlastných dvoroch a záhradách. Áno, sme v dobe, kedy ponovembrové takzvané sociálne vlády spravili zo starých ľudí doslova žobrákov. Títo ľudia, či už je to starenka z horného konca dediny alebo aj človek v produktívnom veku, ktorý rád vie, čím kŕmi svoju rodinu, si doma chovajú ošípané, ovce, sliepky alebo zajace. Niektorí si z oviec spravili ekologické kosačky, ktoré celoročne spásajú pastviny a po sezóne ich zabijú na mäso. Iní chovajú jednu - dve kozičky na mlieko. Absolútne prirodzená vec, ktorá patrí k životu na dedine.
V roku 2007 sa tie isté ponovembrové vlády rozhodli, že občania na Slovensku si už doma nemôžu chovať a zabíjať domáce zvieratá, ako sa im zachce. Pod tlakom väčšej byrokracie si musia riadne zaregistrovať chov v registri na to určenom, musia podliehať pravidelným veterinárnym kontrolám zvierat, prepravu vlastných zvierat im môže vykonať len spoločnosť s príslušnou certifikáciou. Riadne absolvovanie týchto zákonných povinností výrazne predražuje chov domácich zvierat na vlastnom dvore či záhrade. Mnoho domácich chovateľov nemá ani vedomosť, že svojím chovom porušujú zákon a hrozí im zaň pokuta. Toto v súčasnosti využívajú inšpektori z veterinárnej správy, ktorí snoria po dedinách a veselo rozdávajú pokuty domácim chovateľom. Hold, aj pokuta je príjem do štátnej kasy a preto nemajú problém pokutovať starenku, ktorá si z ostatkov chová kozičku na mlieko. Inšpektori nemajú problém obehávať obce, vyhlasovať svoje kontroly v obecných rozhlasoch a pokutovať veselo, ako sa im zachce. Pri pokute to však nekončí. Automaticky zaregistrujú domáci chov, čím strpčia vyššie spomínanou byrokraciou domáceho chovateľa.
Cieľom našej novely je zvýšenie počtu domácich a hospodárskych zvierat, ktoré môžu domáci chovatelia bez pokuty na svojich či prenajatých pozemkoch chovať. Zároveň chceme aj súčasných chovateľov upozorniť, aké limity a sankcie im platný zákon ukladá.
Ďakujem a žiadam vás o podporu našej novely.