13. schôdza

Ďakujem pekne. Pani kolegyňa, som rád, že si ako bojovníčka za rodinu a povedala si, že áno, sociálna demokracia, žiaľ, kašle na ňu. Sa pýtam, koho, koho podporiť, keď nie mladú rodinu? Koho? – mi povedzte. Národ, ktorý vyháňa mladých, nemá budúcnosť. Veď si uvedomme, veď predsa u nás sme ich vychovali, u nás vyštudovali! A svoju know-how dajú cudziemu národu? Veď sa spamätajme, ľudia boží! Veď takto predsa sa nemôže riadiť štát a ísť do budúcna. My skončíme. My o 30 rokov skončíme pri takejto politike.
A ja to vidím u nás napríklad, som poľnohospodársky inžinier, 2 100 žiadostí mladých začínajúcich farmárov. Povedali, že keď to vyriešia, 800, bude to super výsledok. No, nehnevajte sa, pán Jahnátek, keď ste tu, koľko ste sľubovali miliónov? Tridsať, keď bude málo, 60, keď bude málo, 90. Teraz hovoríte, že máte 24 miliónov iba? Kto klamal? Vy alebo terajšia ministerka? Ako podporujeme mladých? Poľnohospodárov, ktorí chcú ísť gazdovať, aj na východe chcú ísť a nemajú šancu, lebo poviete, sorry, už sa minulo. No, neberiem, vážení. Spamätajte sa, lebo ináč nemáme budúcnosť. Ďakujem.

Ďakujem, kolegovia, za to, že ste ešte doplnili s ďalšími faktami môj príspevok. Ja som v relácii s pánom ministrom, členom vlády premiéra Fica počula, že strana SMER a súčasná vládna koalícia má výsledky, výsledky. Nuž, nemáte výsledky. Počúvajte tieto čísla. To nie sú výsledky, to je hanba. A týmto sme vám chceli dať aj odpočet. Sú to fakty.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Dámy a páni, kým moji kolegovia doteraz hovorili a zrejme ešte aj budú hovoriť najmä o elektrickej energii, ja by som chcel otvoriť ďalšiu tému, a to je vaša energia, pán neprítomný predseda vlády.
Vy ste, pán premiér, vopred avizovali, že sa na tejto schôdzi nezúčastníte. Vraj preto, lebo je to opozičné divadlo. Ale myslím si, že z vašej strany ide skôr o zastierací manéver. V skutočnosti sa tejto diskusii vyhýbate preto, lebo vy jednoducho už nemáte energiu. Naozaj niet väčšieho dôkazu, že na to nemáte, ako váš odchod z rokovacej sály. Nehovorím to s dešpektom, ani s nenávisťou, ale iba ako suchý fakt.
Na váš odchod z rokovacej sály sú len tieto možné vysvetlenia: buď je to prejav zbabelosti, alebo neúcty k ústave a k Národnej rade, alebo je za tým zdravotná nespôsobilosť. Ktorý z týchto troch možných dôvodov je za vašou neprítomnosťou, viete len najlepšie vy sám. Mám pochopenie, že si musíte strážiť tlak, vyhýbať sa stresu. Je to úplne v poriadku, ale myslím si, že toto asi nebude tým skutočným dôvodom, pretože ste zvládli tri hodiny počúvať Igora Matoviča bez toho, že by to na vás zanechalo nejaké zdravotné alebo iné následky.
Ale som si istý, že vaše reči o tom, že takéto schôdze sú zbytočné, aj tak nikdy nikoho neodvoláme, že je to šaškáreň, opozičný marketing a podobne, sú len zastieraním skutočného dôvodu, prečo tu medzi nami nesedíte. A viete, prečo si to myslím? Pretože takéto reči vediete len vtedy, keď ste pri moci. Keď ste boli v opozícii vy, tak vám ústavou garantovaná možnosť zvolávať schôdze na odvolávanie členov vlády neprekážala. Nielenže neprekážala, ale pekne ste ju aj využívali.
Mám tu so sebou niekoľko príkladov. Aj by som ich rád ukázal, ale, samozrejme, mohol by som byť napomenutý, že porušujem rokovací poriadok, čím chcem teraz prvý raz povedať, že vy, vedenie Národnej rady, a nemyslím teraz pani predsedajúcu, ale tých ostatných, ktorí hlasovali za tento nový rokovací poriadok, porušujete moje ústavné právo na slobodu prejavu. Porušujete. Pôjde to na Ústavný súd, pretože v čl. 26 Ústava Slovenskej republiky hovorí, okrem toho, že sloboda prejavu je zaručená, že "každý má právo vyjadrovať svoje názory slovom, písmom, tlačou, obrazom alebo iným spôsobom". Každý. Nie je tam napísané, že poslanci Národnej rady toto právo nemajú. Podľa ústavy každý má právo vyjadrovať svoje názory slovom, písmom, tlačou, obrazom alebo iným spôsobom.
Ale dobre, nebudem sa tu vystavovať napomínaniu alebo prípadnej pokute a inej buzerácii, takže iba poviem, že mám tu so sebou napríklad návrh na odvolanie ministra financií Ivana Mikloša z roku 2003, kde sa v dôvodovej správe hovorí o tom, že Ivan Mikloš neprevzal zodpovednosť za chybu svojho rezortu a bez vyvodenia osobných dôsledkov rozhodol sa riešiť neúmerný schodok v štátnom rozpočte zvýšením spotrebných daní. Ako prvý podpísaný Robert Fico, potom pani Beňová, pán Paška, Federič, Čaplovič a tak ďalej. Vtedy to nebolo zbytočné opozičné divadlo.
Alebo návrh na odvolanie pani predsedníčky vlády Radičovej z roku 2011 za to, že od svojho vymenovania je očividne neschopná podľa navrhovateľov. Opäť ako prvý podpísaný Robert Fico, ale však jeho podpis poznáte, nemusím vám ho ukazovať. Všade je podpísaný Robert Fico medzi prvými hlavnými iniciátormi, vtedy nehovoril, že má aj lepšiu robotu ako sedieť v parlamente počas odvolávania člena vlády, že radšej ide robiť niečo pre ľudí. Keď bol Robert Fico v opozícii, tak inicioval takéto schôdze a bol na nich aj veľmi aktívny.
A skúsili by vtedy členovia vlády Mikuláša Dzurindu alebo Ivety Radičovej urobiť to, čo premiér Fico dnes. Alebo väčšina, drvivá väčšina členov jeho vlády vopred avizovať, že sa na tomto divadle nezúčastnia. Takže čo urobili napríklad premiérka Radičová, keď ste sa ju, pán neprítomný premiér, v roku 2011 pokúsili odvolať? Pekne si to tu odsedela. Nehovorím, že sedela v sále 12 hodín v kuse, ale bola tu prítomná. Opäť tu mám obrázky, ale radšej porušujte moje ústavné právo na slobodu prejavu. Bola prítomná počas prejavu pána poslanca Fica, pána vicepremiéra Figeľa, pána ministra Dzurindu, predsedu parlamentu Sulíka, pána poslanca Rašiho, žiaľ, na mená niektorých poslancov si teraz nespomeniem, ale idem ďalej. Za pána Beblavého, pána ministra vtedajšieho Simona, počas prejavu pani poslankyne Kiššovej, pána poslanca Horta, pána poslanca Mikolaja, pána poslanca Zajaca, pána poslanca Kondróta, pani poslankyne Gabániovej, či pána poslanca Pavla Pašku. Sedela tu a neriešila, či to je alebo nie je divadlo a či je alebo nie je dosť hlasov na jej odvolanie. Jasné, že nebolo. Vtedy vám to nevadilo.
Samozrejme, časy sa menia, to uznávam, aj vlády sa menia. Niekedy sa aj režimy menia. Pokojne môžme prejsť aj na diktatúru. Veď zmeňte ústavu, zrušte čl. 88 ústavy, ktorý hovorí, že návrh na vyslovenie nedôvery vláde alebo jej členovi prerokuje Národná rada Slovenskej republiky vtedy, ak o to požiada najmenej pätina jej poslancov a dajte tam slovo neprerokuje. Čiže takto: návrh na vyslovenie nedôvery vláde Slovenskej republiky alebo jej členovi neprerokuje Národná rada vtedy, keď o to požiada najmenej pätina jej poslancov. Však je to zbytočné divadlo, máte aj lepšiu robotu. Alebo by ste mohli zmeniť aj čl. 73 ústavy, ktorý hovorí, že Národná rada má 150 poslancov. Veď vyhoďte to odtiaľ. Načo je nám 150? Nechajme 76 koaličných poslancov a prípadne tam ešte dajte, že je 76 stálych koaličných poslancov a 14 poslancov v zálohe v prípade potreby ústavnej väčšiny na zmenu ústavy alebo prijatia ústavného zákona. A zvyšok poslancov nech si svoj mandát ani neuplatňuje.
Vážený pán neprítomný premiér, takto sa predseda vlády, ktorý si ctí ústavu, nespráva. Takto sa nespráva predseda vlády, ktorý si ctí Národnú radu. Takto sa nespráva predseda vlády, ktorý má odvahu. Takto sa nespráva predseda vlády, ktorý na to ešte má. Vy, Robert Fico, už na to nemáte, lebo nemáte energiu. Nemáte energiu si vypočuť názory občanov, ktoré tu boli čítané a ktoré ste označili za mlátenie prázdnej slamy. Vraj ste nič od Igora Matoviča zmysluplné nepočuli. A to boli názory občanov. Mnohé a nielen v jeho prejave, ale aj v ďalších prejavoch. Podľa vás je to mlátenie prázdnej slamy. Ale keď predseda vlády v tomto štáte nemá na takéto základné veci energiu, tak tam už naozaj nepomôže nič. Ani predseda regulačného úradu, ani výmena pána Holjenčíka. Tu pomôže iba výmena predsedu vlády.
Ďakujem.

Absolútne súhlasím a podpisujem dva momenty tvojej rozpravy, a to je to prvé a veľmi dôležité, ktoré si spomenul na začiatku, že prijatím rokovacieho poriadku sú porušované naše ústavné práva. Je veľmi dôležité, aby sme urobili dôraz na slovíčko, ak budeme citovať ústavu, že v Slovenskej republike má každý právo vyjadriť svoj názor slovom, písmom, obrazom alebo iným spôsobom okrem poslanca Národnej rady, čuduj sa svete, v pléne Národnej rady. Toto jednoducho, ak sa budeme odvolávať na akýkoľvek princíp a napríklad na princíp zdravého rozumu, musí každému svietiť až do neba a stáť mu nad tým rozum, že niekto takmer, že niekto toto zakáže a takmer pri každej jednej rozprave, kde dnes sa bavíme de facto o mnohých grafoch a číslach, nie je možné tieto grafy a čísla dokumentovať obrazovo. Ako inak má prebiehať v demokratickej krajine a parlamentnej republike politický súboj názorov a faktov, ak nevie, napríklad ty alebo Karol Galek alebo Igor Matovič dokumentovať svoje slová jasnými a presnými grafmi? Toto jednoducho je presne ten moment, na ktorý je treba neustále upozorňovať.
No, a druhá vec, podpisujem hlavne to, že súhlasím, že premiér tejto krajiny na to už jednoducho nemá. Došiel mu dych. Chcel tu byť do roku 2014, nevyšiel mu krok a dnes budem aj preto hlasovať za jeho odvolanie.

Ďakujem veľmi pekne. Pán kolega, presne si poukázal na to a málokto to tu dnes hovoril, že naozaj spôsobom, ktorý je možno hodný práve tejto vlády a tohto vedenia parlamentu, sa stalo, že bol prijatý rokovací poriadok, ktorý zabraňuje vykonávať tú činnosť poslanca tak, ako by malo byť z ústavy dané. Je mi strašne ľúto, že dochádza k tomu, že nemôžme ani využívať základné didaktické metódy aj vyučovania. Niekde som čítala na Facebooku, že jedna pani spomínala, že možno, že azda by sme mohli teda upustiť, keď máme prijatý takýto rokovací poriadok, ktorý zabraňuje vizuálne pomôcky, používať vizuálne pomôcky, možnože by sme mohli premenovať aj Univerzitu Komenského na Univerzitu kapitána Danka, pretože vieme, že učiteľ národov Ján Amos Komenský bol práve tým hlavným, ktorý sa snažil propagovať vizualizáciu alebo proste používanie pomôcok. Nám je to zabraňované, tak možnože nezneucťujme meno človeka, ktoré si váži celá Európa, len kapitán Danko nie. Ďakujem.

Ďakujem za faktické poznámky. Síce počas môjho prejavu niektorí vládni poslanci, a ja som im vďačný za to, že nejakí tu s nami sú, krútili hlavou, keď som hovoril o tom, že sú porušené naše ústavné práva v oblasti slobody prejavu, tak nedali žiadnu faktickú poznámku, ktorou by toto moje tvrdenie vyvrátili. Preto by som rád teda zopakoval, čo hovorí ústava čl. 26: "Každý má právo vyjadrovať svoje názory slovom, písmom, tlačou, obrazom alebo iným spôsobom." Potom je tam ešte zmienka o tom, že cenzúra je zakázaná. Ďakujem.

Ďakujem. Vážená pani predsedajúca, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi vstup do debaty pri z môjho pohľadu veľmi dôležitej téme. A som rád, že poslankyne a poslanci z opozície pristúpili veľmi zodpovedne k téme, kedy plénum parlamentu berie na zodpovednosť dôležitú personu, a to je predseda vlády, a ak by proces odvolávania dopadol pre toto plénum úspešne a možno aj úspešne pre túto krajinu, tak by padla celá vláda.
Vidím, že viaceré z vás a viacerí z vás boli presne pripravení na to, čo tvorí gro a podstatu momentálne obžaloby predsedu vlády. Podobne ako kolega Grendel mám na srdci z hľadiska parlamentnej debaty moment, ktorý nás dostal do stavu, že nevieme svoje slová doložiť tým, aby sa mohli fakty, čísla a možno aj podporené nejakým iným audiovizuálnym alebo audiozáznamom dostať hlavne do verejnosti alebo aj do poslaneckých lavíc tých, ktorí by mohli brániť svojho predsedu. A keď pozerám tých prihlásených v písomnej rozprave, keďže tam žiadny z koalície nebol, tak mám veľmi veľkú skepsu v tom, že berú túto schôdzu vážne.
Myslím si, že demokracia dnes reálne a naša slovenská demokracia reálne napína svaly a chce povedať, že toto plénum v prvom rade na základe výsledkov volieb reprezentuje vôľu občanov. A keď to teda prenesieme na ten arogantný a z môjho pohľadu už obohraný, ale aj odporný spôsob, ako sa k tomuto typu parlamentnej debaty stavia naša exekutíva na čele s Robertom Ficom, musím konštatovať, že demokracia a parlamentná demokracia reálne prehráva. A myslím si, že to napnutie svalov je dôkazom toho, že prehrávame na dnes možno jednu malú bitku. Ale koniec koncov si myslím, že je tu dostatočné množstvo odhodlaných ľudí na to, aby tá vojna na konci bola vyhratá. A to hlavne preto, že skutočný stav, ktorý nastal a ktorý viedol k tejto mimoriadnej schôdzi, kde odvolávame premiéra...
Ak vám je dlho, pán spravodajca, už ste tretíkrát vzdychli, tak sa ospravedlňujem, ale mohli by ste sa vymeniť, troška ma to ruší. Je vám smiešne? Môžete prestať vzdychať? Viete, je tuná jeden veľký povzdych toto celé. Predpokladám, že vzdycháte nad tým, že tu nesedí premiér, že tu nesedí vláda a že si nectia ústavu, tak ako by si ju mali ctiť. A keď chcete vzdychať, tak im napíšte esemesku, nech sa sem láskavo dostavia.
Aby som predtým prerušením, aby som sa dostal tomu, že naozaj parlamentná demokracia má svoje inštitúty, ktoré musia jednoducho ľudia, ktorí ich prebrali na základe programového vyhlásenia vlády a jeho odobrením týmto plénom, napĺňať, tak musia zniesť aj procedúru odvolávania vlády, ak, a celej vlády, ak nastane moment, že takmer každá jedna domácnosť na Slovensku bude činnosťou vlády postihnutá. Dnes máme reálnu a takpovediac každého jedného občana dotýkajúcu sa tému. To, že tu dokumentujeme a hovoríme o tom, že neexistuje, a ja si to ani nepamätám, kde je väčší dôkaz o tom, že vyvolaný chaos v cenách energií sa dotýka priamo činnosťou vlády a jej zlyhaním takého obrovského množstva občanov.
Toto je totižto ten hlavný dôvod, prečo sme sa tu dnes stretli a prečo nikto z vás a nikto z nás, vážení páni z koalície a vážené dámy z koalície a vážené dámy a páni z opozície, nerobí divadlo. Ak pod ťarchou argumentov, že spôsobený chaos v cenách energií sa dotýka každej jednej občianky a každého jedného občana, nie je pre vás dostatočný dôvod na zvolanie mimoriadnej schôdze na odvolanie premiéra, tak sa pýtam, aký vyšší dôvod by sme mali mať? Kde by mala naša parlamentná demokracia viac napnúť svaly a privolať do tohto pléna, aby sa zodpovedal za svoju činnosť premiér vlády, ktorá zlyhala?
Ja mám aj parciálnu tému pri cenách energií a týka sa teplárenstva. Toto plénum bolo opakovane svedkom mojej iniciatívy, myslím, že v ostatnom období spolu s kolegom Karolom Galekom, keď sme chceli, aby domácnosti, ktoré ste svojím rozhodnutím a prijatím zákona, a jeho platnosť a účinnosť, ktorá nastala v máji v roku 2014, keď ste tieto domácnosti uvrhli do teplárenského nevoľníctva, aby sa toto zmenilo. Totižto mám za to, že metódy, ktoré uplatňujete pri elektrine a vode dnes, ale predtým pri teplárenstve, ste si dostatočne vyskúšali, a preto máme najdrahšie ceny tepla a preto platí téza, že držíte ceny energií. A zároveň platí téza, že držíte vysoké ceny energií. Teplárenské nevoľníctvo totižto znamená to, že ak si domácnosť alebo bytové spoločenstvo alebo občania, ktorí žijú v domácnostiach, sa rozhodnú kúriť vo svojich domácnostiach lacnejšie, ste im to byrokratickým procesom a zmenou zákona jednoducho zakázali.
Žijeme totiž teraz v krajine, kde ak si chcete zvoliť lacnejšie vykurovanie, jednoducho vám to na základe procesu, ktorý schválilo toto plénum za vlády Roberta Fica dva, neumožňuje. Je to z môjho pohľadu aj metóda, ako si pán Holjenčík vyskúšal, čo si môže dovoliť. Myslím si, že aj tento moment ukazuje, že silné energetické lobby, ktoré sa objavuje a trčí z mnohých vyhlášok a legislatívnych nastavení, ktoré ste sa sami rozhodli meniť, pretože pod tlakom faktúr, ako spomínal Igor Matovič, že vás obžalovávajú samotné faktúry, ktoré vám posielajú ľudia možno v infarktových stavoch, tak presne tu je vidieť, že ste zlyhali na pôde regulácie absolútne.
Ďalšia obžaloba, ktorú hovoríte, a myslím, že najviac sa tomuto venovala vo svojom prejave Veronika Remišová, je spôsob obsadzovania ľudí, ktorí majú dohliadať nad cenotvorbou, ktorí majú dohliadať nad tým, aké cenové návrhy na spomínaný regulačný úrad šli a prečo v úzkom výbere títo 40 ľudia, ktorí zastupujú štát v energetických podnikoch, jednoducho zlyhali. Prečo a kde vznikli hlúpe nápady s cenovými výbermi, ktoré váš politický nominant nemal silu, vôľu, alebo na druhej strane možno presne vedel, čo robí, a preto prišli schválené cenové výmery a preto ste sa rozhodli na rímsky spôsob niekoho hodiť cez hradby? Alebo, po slovensky povedané, nájsť obetného baránka a pána Holjenčíka odvolať?
Je pre mňa preto veľmi dôležité povedať v tejto chvíli, že budem hlasovať za odvolanie premiéra a za pád tejto vlády, pretože ste absolútne zlyhali. Zlyhať totižto v energetickej politike, zlyhať v regulačnej politike pri cenách energií, je ten fakt, ktorý vás obžalováva najmä z toho, že ste zlyhali v zásadnej veci, a to je, že vaše rozhodnutia, vaše diletantstvo a spôsobený chaos sa dotýka každého občana Slovenskej republiky.
Nie je veľa tém, alebo nemôžme tváriť, že toto plénum vie vyriešiť úplne každý jeden problém občianky a občana Slovenskej republiky. Ale sú oblasti, kde máte vyslovene veľkú moc, a ak ste prebrali moc, a teda aj zodpovednosť a to, čo robíme tu, kde demokracia napína svaly, aby ste sa za to zodpovedali, je téma zlyhania v oblasti regulácie cien.
Ak sa teda vrátim aj k téme teplárenstva, myslím si, že by bolo vhodné hovoriť aj o tom, čo ste vyhláškou 240 pri možnom porovnávaní cien tepla chceli v lete urobiť a nakoniec ste to aj dokonali. Myslím si, že kolega Galek bude o tom hovoriť obšírnejšie, ak sa prihlási do ústnej rozpravy, ale naznačím, že sme vyvinuli absolútnu a maximálnu snahu, čo môžu dva opoziční poslanci urobiť pri snahe zvrátiť vaše zámery, ktoré ste vypísali do vyhlášky 240, ktorá hovorí o rozpočítavaní cien tepla. Využili sme nástroje v tzv. medzirezortnom alebo vnútrokomunitárnom procese a snažili sme sa vstúpiť do procesu určovania prerozdeľovania a de facto vyrátavania cien, koľko stojí reálne teplo a koľko by stálo teplo podľa vašich bulharských konštánt.
Pre mňa bol prekvapivý moment, že odborníci ministerstva hospodárstva nám, myslím, že po štyroch mesiacoch odpísali, že sa nič nedeje, že je všetko v poriadku, že rozpočítavanie cien tepla na základe nie reálnej spotreby, ale na základe vymyslenej bulharskej konštanty bude viesť k lepšiemu porovnaniu cien energií, ktoré sa spotrebovávajú pri teple. Tak ako opozičný kolega, aj ja, sme, rovnako cítime, že nekopete za ľudí a nechcete, aby vedeli lepšie porovnať či 40- alebo 30-percentné ušetrenia v bytových kotolniach, ktoré reálne ľudia vedia dosiahnuť, ak si na nich budú kúriť, budú jasne vidieť oproti tomu, ako im kúria cézetéčka cez štátnych a ďalších s rôznou účasťou verejného sektora. A preto ste docielili iba a len to, že podobne ako v cenách elektrickej energie alebo vody chcete vytvárať iba hmlu. Hmlu na to, aby vám ľudia nevideli na prsty, hmlu na to, aby ste sa hrali na obchodné tajomstvá, aby sa ľudia nevedeli dopátrať k fixom a aby vás nevedeli obžalovávať pri vysokých cenách tepla napriamo.
Myslím si, že ak by sme trvali na tom, že by minimálne sa tieto veci nediali pokútnymi vyhláškami, ale musel by prebehnúť štandardný medzirezortný proces a museli by sme sa o týchto témach vedieť baviť aspoň tu, tak by bolo omnoho lepšie pri prijímaní legislatívy, ktorá reguluje naše ceny energií. Nechcem rozprávať viac o tom, pretože je to vyslovene odborná téma. Odborná téma, ktorá sa dotýka možno 800-tisíc domácností, ktorá sa týka viac ako 300 centrálnych zdrojov tepla a ktorá sa týka hlavne oligarchov a sponzorov nacucnutých na SMER alebo vládnu koalíciu. Táto téma sa dostala niekoľkokrát aj v iných konotáciách sem. Pamätám si, myslím, že to bol rok 2013 tesne pred Vianocami, kedy Daniel Lipšic objavil jeden jediný zdroj, ktorému ste chceli dať miliardu ročne na to, aby, ktorú nepotreboval, a vtedy opozícia zabrala a donútili sme aj vás, aby ste z kratšej cesty zišli dolu.
Myslím si, že je dôležité, aby argumenty, ktoré tu dnes zazneli, zazneli aj v ušiach ľudí, ktorí budú počúvať túto rozpravu. Ale aj dôležité bude to, či im to odnesieme do tých domácností, aby sme vedeli, že, a odkázali im, že opozičný moment odvolávania predsedu vlády je ten, kde na nich nezabúdame. A keďže na nich vláda zabudla, tak majú predsa len v tej Národnej rade nejaké zastanie.
Chcem sa vám, kolegovia, ktorí ste počúvali a ktorí máte na mysli to, že vláda nemá regulovať spôsobom, akým reguluje, ale vláda sa má starať o to, aby ceny energií boli transparentne vyrátané, aby každý vedel, za čo platí a aby ľudia cítili reálnu oporu aj v tomto pléne.
Premiér Robert Fico, aj vzhľadom na to, že ste odišli z tejto sály a nezniesli ste kritiku a otázky, budem hlasovať za vaše odvolanie.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem veľmi pekne kolegovi Viskupičovi. A on to nepovedal, ale teda on dlhodobo a neúnavne bojuje aj v našej mestskej časti v Bratislave za ľudí, ktorí kvôli zákonu, ktorý prijal SMER, majú dlhodobo vyššie ceny energií. Nemôžu sa odpojiť, musia byť pripojení cez súkromnú spoločnosť. Nemôžu sa pripojiť cez Bátku a dlhodobo tým trpia a sú to najmä dôchodci, starší ľudia, ktorým naozaj aj 10 eur vyšší účet za elektrinu robí škrt cez rozpočet. Takže ja mu ďakujem aj za ten jeho boj, ktorý zvádza na takej lokálnej úrovni. Ďakujem.

Áno, tento boj je dlhý a vyčerpávajúci. A určite mi dá za pravdu aj súčasne podpredsedkyňa parlamentu, pretože toto bola téma, ktorá myslím, že rozumných a reálne uvažujúcich ľudí jednoducho musela spojiť. Využili sme asi všetky nástroje, ktoré môžeme, či už z úrovne európskej politiky, či z úrovne parlamentu, keďže sme, myslím, opakovane predkladali návrh zákona, asi päťkrát, aby sa, aby ľudia neboli naozaj uvrhnutí do nevoľníctva teplárenských oligarchov a jednoducho, ak im, niekto môže so 40-, 47-percentnou úsporou kúriť, tak aby si mohli takýto spôsob vykurovania alebo výhrevu teplej vody jednoducho vybrať.
Áno, firmy ako TERMIK v Starom Meste alebo Veolia v Petržalke, alebo z iných regiónov, ktorých je množstvo, kde jednoducho ľudia vedia, že vedia ušetriť na vykurovacích sezónach stovky eur, sú obžalobou toho, akým spôsobom vláda pristupuje nielen k regulácii a cenotvorbe v elektrine a vode, ale aj v teple. A na to by sme nemali zabúdať, pretože tu sa opakovane nenájde podpora rozumnej veci, a to je, aby sme stav v teplárenstve vrátili pred máj v roku 2014.
Ďakujem.

Príjemný dobrý večer, pani predsedajúca, pán navrhovateľ, pán spravodajca. Ja keď sa tak pozerám do Európy, ako to tam funguje, tak ja by som to skúsil zhrnúť a začať aj toto svoje vystúpenie vetou: sociálnodemokratický premiér, ktorý siahne na ceny energií, musí padnúť. Ja si myslím, že u nás veľa vecí, ktoré vidíme v Európe, nefunguje a že veci, ktoré by už mali ďalekosiahle následky, ak by sa udiali v rámci politickej scény, tak u nás tie následky nemajú. Naopak, to zachádza až do úplne opačného extrému. Videli sme to za posledné mesiace, prípadne roky toho dosť preto, že sa u nás nevznikne vyvodzovať zodpovednosť, politická zodpovednosť či už na úrovni ministra alebo aj premiéra a zostane len to na úrovni nejakého úradníka, aj keď z významnej inštitúcie, ako bol pán Holjenčík v rámci ÚRSO. Tak potom je to úloha opozície, aby také niečo urobila, aby nastavila zrkadlo a aby túto tému priniesla na pôdu parlamentu, tak ako to nakoniec ústavné procesy umožňujú.
Ja by som sa chcel zaoberať jednou vecou, ktorá súvisí aj s tým sociálnodemokratickým charakterom a súvisí aj s demografiou. Dobre som si všimol, ako Igor Matovič hovoril v tom úvodnom slove aj o negatívnom demografickom vývoji na Slovensku, o tom, že nám tu chýba, resp. oproti tomu trendu, ktorý bol na prelome 80., 90. rokov, že sa nám nenarodilo pol milióna detí, ktoré tu teraz chýbajú. Myslím, že keďže to nie je témou tejto schôdze, tak nemusím zachádzať do detailov, že o tom vieme, kde nám chýbajú. Ja som nedávno čítal takú štúdiu, ktorá ma veľmi zaujala a ktorá hovorí o tom, že krajina ako Slovensko, resp. presne Slovensko by vzhľadom na svoj reliéf, na svoje usporiadanie malo mať asi o 20 %, o 20 obyvateľov na km2 viac, čo v absolútnych číslach znamená, že tá hustota je dnes 110 obyvateľov na km2 a bolo by vhodné, keby mala 130 obyvateľov na km2. A takúto hustotu vlastne vidíme v Českej republike. V absolútnych číslach je to zhruba 1 milión obyvateľov. To znamená, že potrebovali by sme ten pozitívny rast.
A tu by som sa chcel zastaviť tak krátko práve k tomu prepojeniu demografie a energií. Je jasné, že ak máte väčšiu rodinu, tak máte aj väčšiu spotrebu, napríklad. Samozrejme, keď zoberieme úplne od maličkých detí, pranie plienok, práčka, chladnička a ďalšie mnohé veci. Takisto potrebujete väčší dom, kde sa spotrebuje viac elektrickej energie a ďalších energií, o ktorých hovoríme. To znamená, že ak siahame na ceny energií, resp. nestrážime ich, resp. nesnažíme sa, aby sa tieto ceny, aby naozaj nedopadali na tých najslabších, tak pôsobíme aj protirodinne.
Ak sa pozrieme do okolitých krajín, pozrieme sa do Českej republiky, aby sme teda zostali pri V4, a špeciálne možno aj do Maďarska a do Poľska, tak vidíme, že tam existuje ucelená rodinná politika. Nejde mi teraz o to, len aby som to nejak vyhrotil opozično-koalične, ale aj naozaj tak konštruktívne, že Slovensko potrebuje, aby sme sa takejto konštruktívnej, celkovej, komplexnej prorodinnej politike venovali. Demografia je len jednou z tých častí tejto rodinnej politiky, ale určite v rámci tej rodinnej politiky je potrebné, aby sa rozvíjala nejaká energetická podpora alebo podpora v oblasti energií práve pre rodiny s deťmi, pretože ony patria medzi tie najviac ohrozené. Mohli sme hovoriť alebo hovorili sme o dôchodcoch, ktorí samozrejme, tiež majú relatívne nízke príjmy, bola tu spomenutá tá chudobná vdova, ale podľa dát viem, že ešte viac sú takouto chudobou ohrozené mladé rodiny, a je pre nich veľmi významné, aká je cena energie.
Takže aj na túto prorodinnú, prodemografickú oblasť treba prihliadať, na tento aspekt treba prihliadať, ak hovoríme o cenách energií. A na Slovensku je to veľmi potrebné. Preto si myslím, že aj tuto je veľká zodpovednosť nielen nezvyšovať ceny energií, ale aj prihliadať na to, aby sme práve rodiny s deťmi špeciálne podporili. Ak chceme, aby bolo normálne, aby bolo trendom, že je normálne mať tri-štyri deti, pozor, nehovorím o tom, že každý má mať tri-štyri deti, alebo päť, alebo viac, je to, samozrejme, individuálna záležitosť každého jedného. Ale mnohí ľudia hovoria, že by radi prijali viac detí, ale jeden z argumentov, ktorý hovoria, že tie náklady, ktoré sú spôsobené starosťou o deti, ich výchovou, rozvojom tej rodiny, sú neúmerné. Samozrejme, nejaké náklady, nejaké ekonomické a sociálne okolnosti nie sú jediným dôvodom, prečo dnes je pôrodnosť na Slovensku okolo 1,5; sú tam, samozrejme, otázka vnútornej motivácie, otázka všeobecne zvládania rodiny, výchovy, manažmentu rodinných financií, ale určite nie malá čiastka, ktorá to ovplyvňuje, sú aj tie náklady na živobytie a ceny energie v rámci toho zohrávajú veľký význam.
Ja poviem osobne, že mňa sa teda tiež dotýkajú všetky tieto veci. Bývam na dedine, máme cirkulárku, máme trojfázový istič, kúrime na drevo, plyn a uvažovali sme, že v rámci toho si ešte doplníme aj nejaké prídavné elektrické kúrenie, čiže v každom prípade by sa ma to týkalo. Takže priznám sa, že som možno v strete záujmov, ale kvôli môjmu vlastnému účtu by som určite nešiel do odvolávania premiéra, lebo to je moja súkromná záležitosť. Ale chcel by som povedať, že ja budem teda hlasovať za vyslovenie nedôvery predsedovi vlády Slovenskej republiky práve preto, že si myslím, že sociálnodemokratický premiér takto nemôže vystupovať, a práve preto, že je to aj podľa mňa veľmi negatívne vzhľadom na nedostatočnú alebo veľmi slabú prorodinnú politiku a v tejto oblasti sú tieto otázky veľmi zanedbané.
Ďakujem. (Potlesk.)