13. schôdza

Takže, pani podpredsedníčka, musím vám povedať, že neznalosť neospravedlňuje. Existuje výklad ústavnoprávneho výboru, prečítam. "Rokovací poriadok Národnej rady vymedzuje oprávnenie určených ústavných funkcionárov" – keď chcete, vymenujem, ktorí sú ústavní funkcionári – "vyjadrovať sa kedykoľvek počas rokovania Národnej rady, teda nielen počas rozpravy."
Takže, pán premiér, nech sa páči, máte slovo. (Potlesk.)
Pani podpredsedníčka, nenechám nikomu porušiť rokovací poriadok, ani vám, nikomu inému. Nech sa páči. (Reakcie z pléna.)
Páni poslanci, môže sa usmiať, kedy chce a ako chce. Pán poslanec Galko!
Nech sa páči, pán premiér, máte slovo.

Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené dámy a páni. Možno to bude aj čudné, ale začnem júnom 1992, kedy sme veľmi intenzívne začali pracovať tu v Národnej rade Slovenskej republiky na novej Ústave Slovenskej republiky. Súčasťou tejto diskusie bola aj téma inštitútu odvolávania predsedu vlády Slovenskej republiky. Tomuto inštitútu sme pri jeho zakotvovaní do ústavy venovali maximálnu pozornosť, pretože sme vychádzali z toho, že ide o mimoriadne vážny inštitút, ktorý sa nebude zneužívať v slovenskej politike, a že to je inštitút, ktorý bude použitý len vo výnimočných prípadoch.
Dámy a páni, je to len a len rešpekt k Ústave Slovenskej republiky, opakujem, len k ústave, že som tu dnes medzi vami, a verím, že je to len a len rešpekt k ústave vládnych poslancov, že tu dnes sedia, pretože rešpekt k navrhovateľom a k dôvodom tohto návrhu v žiadnom prípade nemôžeme mať. (Potlesk.)
Mal som veľmi múdreho starého otca, ktorý mi vždy hovoril: "Robert, ak ideš hovoriť o veciach, ktorým nerozumieš, veľmi správne vyberaj slová." Dovoľte mi, ja sa vôbec nebudem zaoberať tým, čo tu bolo tri hodiny hovorené, pretože nič z toho sa ma nedotklo, len to tak prešlo okolo mňa. Ale uvediem tri príklady, aké kvalitné toto vystúpenie bolo a či vôbec má alebo nemá význam sa zaoberať obsahovo tým, čo dnes opozícia hovorí. My sme chceli aj vo vláde Slovenskej republiky spracovať odborné stanovisko k návrhu na odvolanie predsedu vlády, ale nebolo k čomu, pretože okrem textu, ktorý predstavoval jeden a pol strany, tam bola podvodná fotografia, ktorá oficiálne bola súčasťou návrhu na odvolanie predsedu vlády.
Dámy a páni, len tri údaje a potom pôjdem ďalej. Bol som dnes obvinený, že som zastavil vyplácanie dividend zo Slovenských elektrární, aby tieto boli použité na dostavbu Mochoviec a na ďalšie investičné zámery. Páni z opozície, prosím, veď nebláznite! Veď to bolo súčasťou privatizácie v roku 2005 – 2006 a Ivan Mikloš to podpísal v desiatich listoch. (Potlesk.) Ako nás môžete obviňovať z toho, že my sme zastavili dividendy? Môžem dokonca, keď sa tu dnes tak veľa čítalo, mal som skôr pocit, že som na politickom školení mužstva ako v Národnej rade Slovenskej republiky, môžem takisto prečítať z mnohých médií, kde sa hovorí v súvislosti s kauzou Gorila, že v roku 2005 vznikla dohoda, že vláda po privatizácii neuvidí z elektrární dividendy, aby sa dostavali Mochovce, a to bez záväzných termínov. To sú veci, na ktoré existujú konkrétne dôkazy. Existuje list od ministra financií, ktorý ešte v rokoch 2010 až ´12, keď ste boli vo vláde, pán Matovič, potvrdzoval tento záväzok.
Po druhé, aby som ukázal, aká kvalita argumentov tu bola, by som povedal dve alebo tri slová k tzv. fotovoltike alebo k tým slnečným elektrárňam. A veľmi stručne. Myslím, vy ste spadli všetci z duba a dobre vysokého, pretože dovoľte, aby som vás informoval, že ak zoberieme termín od 1. januára 2009 do 31. 12. 2010 a, prosím, to už 31. 12. 2010 sme neboli, ak dobre rátam, polroka vo vláde, tak dohromady bolo nainštalovaných 190 MW. A potom ste nainštalovali od 1. 1. 2011 do 30. 6. 2011 300 MW výkonu fotovoltiky! O čom rozprávate?! Veď ste to robili vy! Podstatná časť fotovoltiky bola v roku 2011 nainštalovaná. Mám tu údaje, ktoré presne toto potvrdzujú. Čiže ďalší odborný údaj, ktorý potvrdzuje, že nemá význam sa baviť o týchto veciach, pretože ak niekto chce rozprávať o veciach, tak by mal byť presne informovaný. (Potlesk.)
Tretia vec, ktorú poviem (doznievanie potlesku), tretia vec, ktorú poviem, je, tu sa narába so všelijakými slovami, cena elektrickej energie, napríklad, že niekedy tá energia stála 90 eur za MW, potom, že klesla na 30 eur za megawatt. To je silová energia. Pán Matovič nemá ani predtuchy, o čom hovorí.
Ale keď to rozpráva, tak ja mu teda pripomeniem, že počas ich vládnutia v rokoch 2010 až ´12 tá cena išla na 45 až 50 eur. Ako je možné, keď to kleslo takmer na polovičku, že ste zdvíhali cenu elektrickej energie?! Jednoducho opäť obyčajné klamstvo, ktoré nemá význam tu ani len komentovať. Ale nebudem sa týmito vecami zaoberať. Povedal som, tie tri hodiny prázdnych rečí sa nikoho z nás nemohli dotknúť. Preto mi dovoľte, aby som sa venoval dvom alebo trom veciam.
Po prvé, chcem povedať, že nemôžeme mať, dámy a páni, žiadny rešpekt k predkladateľom tohto návrhu, a poviem z akých dôvodov. V roku 2008, keď už SPP bolo sprivatizované, tak nemeckí a francúzski majitelia navrhovali prudké zvýšenie cien plynu pre domácnosti. Vtedy sme prišli s návrhom, a bolo to zakotvené aj v zákone, že o cenových návrhoch nebude rozhodovať predstavenstvo, kde menšinový akcionár má väčšinu, ale o týchto cenových návrhoch bude rozhodovať valné zhromaždenie akcionárov. Čo ste urobili, dámy a páni, v roku 2010 až 2012, keď ste nastúpili?! Okamžite ste zákon zrušili a dali ste právo predkladať cenové návrhy predstavenstvu v SPP, kde napríklad zo siedmich členov štyroch členov mali Nemci a Francúzi a troch mal štát. Tak vy mi tu, prosím vás, nerozprávajte o tom, že kto, čo, kedy a ako robil v energetike! (Potlesk.)
Môžem ďalej uviesť, že v roku 2010 až ´12 sa SPP poponáhľal a podal 25-percentný návrh na zvýšenie ceny zemného plynu. Stačí si trošku pozrieť niektoré záznamy a zistíme, že vtedajší minister hospodárstva, nominovaný stranou SaS, pán Miškov okamžite vyšiel v ústrety. Napríklad už len tým, že sa snažil dosadiť za šéfa regulačného úradu človeka z SPP, ktorý tam bol vedúci regulácie a volal sa Ondrej Studenec. Tak tomu sa naozaj hovorí, že urobiť capa záhradníkom, posadiť takéhoto človeka do regulačného úradu. A mohol by som pokračovať ďalej. Prišli ste s takým návrhom, páni a dámy zo SaS-ky, vrátane pána Matoviča, že dokonca SDKÚ tento návrh aj s KDH odmietli, lebo to už išlo úplne cez hranicu.
Môžem potvrdiť, za celý tento návrh v prvom čítaní hlasoval celý poslanecký klub za stranu SaS, aj dnešný navrhovateľ, vtedy nezaradený poslanec Matovič. Ide o hlasovanie č. 131 na 26. schôdzi v V. volebnom období z 2. 12. 2011 o 11.23. Môžte si to skontrolovať, dámy a páni. (Potlesk.) Je to úplne evidentné a úplne jasné (doznievanie potlesku).
Niekto tu hovoril o nominantoch v štátnych spoločnostiach. Štátne spoločnosti prakticky už neexistujú. Existujú len akciové spoločnosti s účasťou štátu. Máme štátnu spoločnosť 100-percentnú, a to je Transpetrol, lebo sme ich získali naspäť do vlastníctva štátu. Pripomínam SaS-ke, že z vlastnej listiny kandidátskej tí, čo neprešli do parlamentu, boli nominovaní do spoločnosti ako predstavitelia štátu. Tak vy nám idete niečo vyčítať? A tie isté pravidlá, ktoré ste aplikovali, ktorými sa pani Radičová tak chválila, my používame pri nominácii. Ľudia musia prejsť cez konkrétne výberové konania.
A pripomínam ešte jeden údaj za všetky. Doteraz sa nominanti SaS súdia s košickou teplárňou o padáky vo výške okolo 90-tisíc eur. Tak o čom sa tu bavíme?! (Potlesk.) Aké máte morálne právo nám tu niečo v tomto duchu vyčítať? Nehovoriac o tom, že ste mali pripravenú privatizáciu všetkých šiestich teplární, čo sme my v každom prípade odmietli.
Dámy a páni, pokiaľ ide o samotné dôvody dnešnej schôdze. Myslím si, že situácia je ľahko popísateľná a všetci sme o nej dostatočne veľa hovorili. Ja nevidím žiadny dôvod sa k veciam vracať. Áno, vláda Slovenskej republiky a vládna koalícia použila politický tlak na regulačný úrad, ktorý prijal rozhodnutia, s ktorými sme neboli spokojní. Na základe tohto politického tlaku sa urobili náhradné rozhodnutia. Tieto rozhodnutia dnes monitorujeme. Vláda Slovenskej republiky nemá možnosť vstupovať do žiadnych cenových konaní. Môže len monitorovať, môže kontrolovať. A preto ak sa ukáže, že neboli napravené krivdy, ktoré boli spáchané, budeme opäť vytvárať na regulačný úrad primeraný politický tlak.
Úplne na záver, pretože povedzme si veľmi jasne, čo je účelom tejto schôdze. Účelom tejto schôdze, dámy a páni, je vyvolať konflikt. Účelom tejto schôdze je vyvolať ešte hlbšiu apatiu slovenskej verejnosti voči štandardným politickým stranám. Ja vás chcem požiadať, dámy a páni z vládnej koalície, ale ja sa obraciam predovšetkým na poslancov strany SMER – sociálna demokracia, nenechajte sa do tohto konfliktu vtiahnuť. Sme dostatočne skúsení. Dobre vieme, o čo pánovi Matovičovi a jemu podobným ľuďom ide, chaos, rozvrat, lebo nemajú čo iné ponúknuť.
Preto ak dovolíte, dámy a páni, v tomto okamihu nemám čo viac povedať na trojhodinové nezmyselné táraniny pána Matoviča. A poprosím vás, keby sme sa išli venovať normálnej robote.
Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)

Teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi z ústavnoprávneho výboru, pánovi poslancovi Martinovi Nemkymu, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania tohto návrhu vo výboroch.

Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som vás informoval o prerokovaní uvedeného návrhu skupiny poslancov vo výboroch Národnej rady. Predseda Národnej rady pridelil návrh skupiny poslancov Národnej rady na vyslovenie nedôvery predsedovi vlády Slovenskej republiky Robertovi Ficovi na prerokovanie všetkým výborom Národnej rady okrem mandátového a imunitného výboru, výboru pre nezlučiteľnosť funkcií, výboru pre európske záležitosti, osobitného kontrolného výboru na kontrolu činnosti Národného bezpečnostného úradu, osobitného kontrolného výboru na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby, osobitného kontrolného výboru na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva a výboru na preskúmavanie rozhodnutí Národného bezpečnostného úradu v lehote do 14. februára 2017. Za gestorský určil ústavnoprávny výbor.
Návrh skupiny poslancov prerokovali: výbor pre financie a rozpočet, výbor pre hospodárske záležitosti, výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, výbor pre zdravotníctvo, výbor pre obranu a bezpečnosť, zahraničný výbor, výbor pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport, výbor pre kultúru a médiá a výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny, výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj a ústavnoprávny výbor dňa 14. februára 2017. Uvedené výbory k návrhu skupiny poslancov neprijali uznesenie z dôvodu, že návrh uznesenia nezískal potrebný súhlas potrebnej väčšiny poslancov. Výbor pre sociálne veci o návrhu nerokoval, keďže nebol uznášaniaschopný. Ako gestorský rokoval Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky 14. februára 2017. Uznesením č. 158 schválil správu o výsledku prerokovania návrhu skupiny poslancov na vyslovenie nedôvery predsedovi vlády Slovenskej republiky.
Ústavnoprávny výbor ma zároveň poveril, aby som informoval o výsledku prerokovania návrhu skupiny poslancov na vyslovenie nedôvery predsedovi vlády Slovenskej republiky vo výboroch Národnej rady (tlač 431a) a určil poslancov Národnej rady, budem čítať bez krstných mien, Nemkyho, Ježíka, Laššákovú a Andreánskeho za spravodajcov výboru.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.

Ďakujem pekne. Otváram rozpravu o tomto bode. Prečítam všetkých, ktorí sú písomne prihlásení. Ako prvý ale sa hlási pán navrhovateľ. Takže za klub SaS pani poslankyňa Kiššová, potom, tam došlo k výmene, takže za klub OĽANO Boris Kollár, pardon, nie za klub, za OĽANO, samozrejme, za klub OĽANO pani poslankyňa Remišová. Potom ešte písomne sa prihlásili páni poslanci a poslankyne: Milan Krajniak, Karol Galek, Jozef Rajtár, Ľubomír Galko, Janka Urbániková, pardon, Cigániková – áno, už ani čítať neviem, tri hodiny, keď to sledujem, už aj oči slabnú – a pani poslankyňa Jurinová, Simon, Grendel, Viskupič, Gaborčáková, Heger, Lukáč, Marosz, Vašečka, Pčolinský, Zemanová, Verešová a pán poslanec Budaj. Dohromady dvadsaťjeden.
Teraz dávam slovo pánovi navrhovateľovi. Nech sa páči.

Dobrý, dobrý. Ja som iba takýmto spôsobom chcel umožniť, aby možno sa ľudia vedeli vyjadriť k pánovi premiérovi, lebo ja sa vlastne vyjadrím k jeho vystúpeniu. Tak možno druhí povedia, že čo sa, im tam chýbalo v tom vystúpení alebo čo si o ňom myslia. Ja by som iba ako jeden argument, aby som ukázal, ako Robert Fico znova použil lož ako pracovnú metódu. Že z tých málo vecí, čo povedal, tak povedal jedno obrovské klamstvo.
Hovoril, že s tou fotovoltaikou, s tým obrovským podvodom, ktorý spáchal, že vlastne to za Radičovej vlády nabehli tie elektrárne. No a práve to je a tu sa chcem zastať kolegov zo SaS-ky, mali tu takého svojho statočného bojovníka, volal sa Jurčík. A tento bol práve za Radičovej vlády a ten sa nemohol pozerať na ten podvod s fotovoltaickými elektrárňami a on presadil návrh zákona, aby sa vám ten biznis skončil. Čiže on predložil návrh zákona. Myslím, že to bol december 2010. A ešte Lazar, ten Lazar, ktorý mal tie licencie, so Žigom, myslím, čo je teraz minister hospodárstva, podávali pozmeňujúce návrhy na zastavenie konania, na vrátenie návrhu na prerokovanie, lebo on im povedal, že ten, kto to nespustí do 30. júna 2011, prichádza o licenciu.
Čiže keď teraz tu Fico prišiel pred chvíľkou, že kľúčový svoj argument, pri kľúčovom obvinení, on je schopný znova zaklamať, ako Vladimír Mečiar používal lož ako pracovnú metódu. Lebo on povie, však za nás iba 130 a za vás všetko to ostatné. Ale nepovie, že on podpísal zmluvy. Že za prvej Ficovej vlády narýchlo podpísali so svojimi pucipajtášmi a sponzormi zmluvy a Radičovej vláda už to musela iba zastavovať zákonom, že prinútiť ich, lebo z toho sa nedalo vycúvať, z tej zmluvy. To sú tak podpísané zmluvy. Že povedať im, že nemôžete teraz prísť, že v roku 2030 nainštalujete tú slnečnú elektráreň, ale kto to nenainštaluje do konca júna 2011, tak koniec, chlapci. A preto potom sa rýchlo nainštalovali v prvom polroku 2011, lebo jednoducho im Jurčík zo SaS-ky klepol po prstoch. A keď ešte v takejto veci tu takto úboho a podlo dokáže premiér klamať, tak mi je ho už iba ľúto.

Na vystúpenie pána poslanca nie sú faktické. Pardon, jedna faktická. Končím možnosť sa prihlásiť do faktických.
Pán poslanec Hrnko, nech sa páči.

Ďakujem, pán predsedajúci. Pán Matovič, ja som nepočúval tie tri hodiny mlátenia slamy, ktoré ste tu predvádzali. Ale zo začiatku som sa snažil nejakú logiku v tom nájsť. Myslím, že ste tvrdili, že majetok Slovenskej republiky v roku 1993 bol 40 miliárd. Áno, je to tak? Čoho 40 miliárd? Korún? Ja vám poviem len jednu vec. Len vojenského materiálu z Českej republiky bolo do Slovenskej republiky prevezených za 404 miliárd vtedajších československých korún. Takže trošku majte úctu k faktom a netrepte tu také voloviny, ktoré ste tu trepali. Ďakujem.

Ďalej v rozprave vystúpi pani poslankyňa Kiššová za klub SaS. Nech sa páči.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážené dámy, vážení páni, zvolanie mimoriadnej schôdze s návrhom na vyslovenie nedôvery premiérovi tejto krajiny je mimoriadne vážny inštitút a mal by sa využívať naozaj v mimoriadnych situáciách. Do tejto mimoriadnej situácie nás priviedol premiér Fico, ktorý svojím dlhodobým pôsobením, vyjadreniami, konaním, ale často práve nekonaním a mlčaním spôsobil v oblasti cien energií obrovský chaos a doslova kolaps. Obeťami tohto chaosu sú ľudia, ktorým tu Robert Fico už roky sľubuje stabilné ceny energií. Pritom ale nepovedal, že ak by sa u nás ceny energií vyvíjali tak ako zahraničí, nemali by byť stabilné, ale mali klesať tak, ako je tomu všade vo svete. Dnes je totiž cena silovej energie približne polovičná, ako bola v roku 2012. No a u nás ceny nielenže neklesali, ale tento rok pre mnohých dramaticky vzrástli. Ľudia boli šokovaní zo súm, ktoré im prišli v zálohových faktúrach, a zneistení tým, aké zmätočné informácie dostávali od predstaviteľov vlády, ako majú s nimi naložiť.
Boli doslova a dodnes aj sú dezorientovaní, pretože kým Robert Fico teatrálne trhal faktúry v priamom prenose a odkazoval ľuďom, aby ich roztrhané vyhadzovali, tak minister hospodárstva Žiga zas sľuboval, že ľuďom prídu vystornované, a podpredseda vlády Peter Pellegrini zas ľuďom odkazoval, aby ich netrhali, no ale aby ich ani neplatili. No hotové Kocúrkovo.
Lenže toto je, dámy a páni, naozaj zásadná vec, pretože faktúra a jej platba sú výsostne vecou odberateľa a dodávateľa. A neplatenie faktúr je v rozpore s našimi zákonmi. Nikto v demokratickej krajine, ani premiér, ani minister, nemá právo rozhodnúť o tom, že zákon neplatí. Toto si môže dovoliť možno diktátor, ale nie premiér v demokratickej krajine. Predseda vlády Robert Fico sa svojimi vyhláseniami nielen správal ako diktátor, doslova nabádal ľudí na porušovanie zákona, čím sa absurdným spôsobom spreneveril svojmu poslaniu a postaveniu premiéra tejto krajiny. A to len preto, lebo má maslo na hlave a myslí si, že svojím teatrálnym vystupovaním bude pôsobiť ako záchranca a nie pôvodca spôsobených problémov. Pritom si vôbec neuvedomuje, aké môže týmto napáchať ľuďom škody. Okrem chaosu a zmätkov totiž hrozí, že ak ľudia svoje faktúry nezaplatia, dodávatelia energií ich budú môcť, a podotýkam právom, odpojiť od energií. A tí, čo majú skúsenosti s odpojením energií, tak veľmi dobre vedia, že také nové zapojenie môže trvať kľudne týždne. A predstavte si odpojenú domácnosť s malými deťmi od elektriny, napríklad pri mínus 5 stupňoch, ako je tomu dnes vonku. Alebo fabriku s výrobou, ktorá je závislá od dodávky energií. Ja som veľmi zvedavá, ak v dôsledku týchto vyhlásení nastanú mnohé škody, ako bude pán premiér tieto problémy riešiť. Ak v dôsledku týchto jeho vyhlásení vzniknú napríklad súdne spory, tak ja som veľmi zvedavá, čo bude pán premiér Fico robiť? Bude nariaďovať nezávislým súdom, ako majú v tomto prípade rozhodovať? Že majú neprihliadať na platné zákony? Alebo vytiahne z vrecka on svoje peniaze a bude tieto škody hradiť? Alebo nás to nechá zase všetkých zaplatiť, tieto škody, ktoré on svojím správaním a konaním a vyhláseniami spôsobil?
Robert Fico neprekročil svoje právomoci len nabádaním ľudí na nezákonné správanie. Prekročil ich aj v momente, kedy v priamom prenose na seba prevzal úlohu predsedu regulačného úradu a začal mu z Úradu vlády veliť. Jozefa Holjenčíka zaúkoloval a nariadil mu, čo a ako má konať. Dokonca sa mu povyhrážal, že ak tak neurobí, použije naňho silu zákona. Jozef Holjenčík, nominant Roberta Fica, samozrejme, ako vždy v minulosti poslúchol. Zaradil veľmi rýchlo spiatočku a spakoval si svoje poplatky za ističe. Takéto úkolovanie regulačného úradu premiérom je v hlbokom rozpore s tým, čomu veľmi striktne hovorí naša, ale hlavne európska legislatíva, nezávislý úrad. Opakujem, nezávislý úrad.
Dámy a páni, nehorázne navýšenie ceny energií cez poplatok za ističe nebol jedinou špekuláciou, pomocou ktorej regulačný úrad s viac alebo menej aktívnym súhlasom vlády a vládnych nominantov navýšil cenu pre spotrebiteľov. Bol to aj tzv. biznis model Jozefa Holjenčíka, ktorý uplatňoval pri cenovej regulácii. Veľmi zjednodušene to vysvetlím.
Do ceny pre konečného spotrebiteľa vstupujú ako oprávnené náklady aj odpisy z majetku distribučných spoločností. Keďže distribučné spoločnosti majú už veľkú časť svojho majetku buď odpísaného alebo má už len veľmi nízku účtovnú hodnotu, tak o túto sumu mali aj klesnúť ceny energií ako súčasť oprávnených nákladov fakturovaných ľuďom. Keďže Jozef Holjenčík toto ale nemohol dopustiť, aby ceny energií klesli, a tak vymyslel, že miesto reálnych účtovných odpisov sa budú používať akési iné, akési regulované odpisy. Poradil distribučným spoločnostiam... Páni, môžem vás pekne poprosiť, trošku ma to ruší. Ďakujem vám. Poradil distribučným spoločnostiam, aby cez znalcov popreceňovali majetok. Tak sa stalo, že majetok, ktorý mal nulovú alebo veľmi nízku hodnotu a ľudia ho už v tých faktúrach v minulosti zaplatili, mal zrazu po precenení významnú precenenú hodnotu, čím dosiahli fiktívne zníženie oprávnených nákladov distribučných spoločností, ktoré si mohli dať spotrebitelia znovu, spotrebiteľom mohli dať znovu zaplatiť. Inými slovami, Jozef Holjenčík vymyslel a dovolil, aby si distribučné spoločnosti nechali od ľudí preplácať neexistujúce účtovné náklady. Teda krásny príklad nechať si jednu a tú istú vec zaplatiť viackrát.
Čo by to bolo za biznis model, keby z neho vyšiel Jozef Holjenčík skrátka? To sa nemohlo udiať. Niekto totižto preceňovanie musel zariadiť a musel ho zariadiť tak, aby ho jeho úrad akceptoval. A, čuduj sa svete, bola to vo významnej miere znalecká spoločnosť JHS, s.r.o., ktorú Jozef Holjenčík podľa medializovaných zistení dodnes ovláda. Táto spoločnosť vraj na výslovné odporúčania pána Holjenčíka vykonávala preceňovania, síce za drahé, no šité na mieru. Jozef Holjenčík mal distribučné spoločnosti uisťovať, že ak si dajú majetok preceniť touto konkrétnou spoločnosťou alebo istými konkrétnymi znalcami, bude táto cena regulačným úradom akceptovaná. Čerešničkou na torte bolo už len to, že ÚRSO dostalo zo štátneho rozpočtu 1,8 mil. eur na to, aby spravilo v distribučných spoločnostiach audit, ktorého výsledkom malo byť zníženie cien. Výsledok ale taký nebol. Výsledok bol, že vymysleli tento biznis model a ceny navýšili. Spokojný bol šéf regulačného úradu, spokojné boli distribučné spoločnosti a všetci kompetentní nominanti SMER-u, minister hospodárstva, náš garant stabilných cien Robert Fico. Všetci mlčali. Veď zo štátneho rozpočtu nebolí. Ostávalo už len dúfať, že tam nebudú zase zavadzať tí ľudia, ktorí to nakoniec mali zaplatiť, a že to opäť x-krát, ako predtým x-krát, zase prehltnú. Rovnako, ako to pred dvomi rokmi prehltli ľudia na východnom Slovensku, kde sa už od 1. januára 2015 zvýšili ceny za distribúciu elektrickej energie pre spotrebiteľov, kde mestá a obce mali navýšené až štvornásobne poplatky. V niektorých prípadoch až desaťnásobne. Organizácie, ktorých sa to dotklo, si začali po tomto dátume vo veľkom meniť ističe, čo samozrejme zase stálo nemalé peniaze. No napriek tomu boli tieto poplatky za ističe opäť zvýšené. Samozrejme, ako to už u nás chodí, bez vopredného varovania, bez vopredných signálov, že k tomu tak dôjde.
Našťastie, tentokrát v tomto roku to už ľudia neprehltli. Ak má Robert Fico pocit, že celý problém a chaos s energiami skončil obetovaním a odvolaním Jozefa Holjenčíka, tak sa veľmi, veľmi mýli. Jozef Holjenčík totiž v tomto celom pochybnom systéme nebol bez potrebnej podpory najvyšších a vonkoncom v tom nebol sám. Bola to – a nielen bola, ale ešte stále aj je – celá Robertom Ficom vybudovaná štruktúra nominantov, doslova organizovaná skupina jeho ľudí, ktorých si do regulačného úradu podosadzoval a ktorým dovolil, aby nahrávali zisky oligarchom. Ústrednou postavou bol síce jeho nominant Jozef Holjenčík, no niekto tomuto človeku, tomuto neviditeľnému človeku túto obrovskú moc dal. A ten niekto bol práve Robert Fico, ktorý ho na túto stoličku posadil. Nielenže z neho spravil šéfa úradu, dovolil mu písať zákony, dovolil mu sedieť na dvoch stoličkách. Konkrétne na stoličke šéfa regulačného úradu a v regulačnej rade, kde dochádza obrovský a absurdný konflikt záujmov. A práve s jeho účinnou pomocou a pomocou smeráckych nominantov distribučné spoločnosti celé roky využívali priaznivé ceny energií na svetových trhoch na to, aby zvyšovali svoje zisky, a to vymýšľaním nových rôznych poplatkov, rôznych nových výpočtov, spôsobov výpočtov, ktorým nikto nerozumel, ale výsledok bol splnený. Kým ceny energií všade v zahraniční klesali a mali klesnúť aj u nás, tak u nás sa buď držali stabilné, alebo stabilne rástli. Čo tam po ľuďoch, veď tých má na starosti pán premiér, ktorý sa domnieval, že im stačí nízke ceny sľúbiť na bilbordoch.
Dámy a páni, my nie sme jediní, ktorí sú presvedčení, že šéf regulačného úradu nebol v tomto celom organizovanom podvode na ľuďoch sám. Vážne podozrenia na nekalú činnosť a na silný vplyv českých a slovenských oligarchov na ceny energií vyslovil aj predseda Národnej rady Slovenskej republiky Andrej Danko. Nie sme to len my, ktorí poukazujú na organizovanú mašinériu, ktorej obeťami sú ľudia. Je to aj koaličný partner Roberta Fica. A som dokonca presvedčená, že náš opozičný hlas by možno ani nestačil na to, aby sa veci dostali do tak rýchleho sledu, ako tomu bolo práve po vyhláseniach Andreja Danka.
Dámy a páni, chcem sa vrátiť. A opakujem, že obetovanie Jozefa Holjenčíka zďaleka nestačí. Možno by to stačilo v prípade, ak by sme mali ukážkový regulačný úrad. Ak by Jozef Holjenčík bol nezávislým štátnym úradníkom. Ak by za jeho predsedovania existoval na Slovensku kvalitný regulačný rámec, férové, spravodlivé, predvídateľné ceny energií a vody. Keby voči našej regulačnej politike nikdy neprotestovala Európska komisia, ktorá viackrát už zdvihla prst a ukázala na problémy, ktoré u nás máme. Keby išlo len o ojedinelú technickú chybu tohto človeka, jedno jediné osobné zlyhanie, potom by to bolo v poriadku, vyvodiť takúto politickú zodpovednosť. Toto ale tak nie je. Jozef Holjenčík má byť síce podľa zákona nezávislý, no celý čas sa správal ako najvernejším služobníkom strany SMER a konkrétne Roberta Fica. Plnil jeho príkazy, vychádzal v ústrety záujmovým skupinám a bol zjavne dlhé roky jeho osobným chránencom. Chránencom Roberta Fica. Nasvedčuje tomu množstvo udalostí, či už ich spoločná koordinácia, spoločného postupu pri vratkách za plyn. Zhodou okolností, samozrejme, v roku 2016 tesne pred voľbami. Nasvedčuje tomu množstvo spoločných tlačových konferencií, či posledné udalosti z posledných týždňov, kedy Robert Fico vystupoval a oznamoval ďalšie kroky v mene úradu, čím priznal osobnú zodpovednosť za konanie svojho nominanta. A preto by mal rovnako ako Jozef Holjenčík v tejto funkcii skončiť. Títo dvaja s účinnou pomocou smeráckych nominantov docielili a nechali za sebou, resp. za ich spoločnou regulačnou politikou množstvo poškodených ľudí, množstvo poškodených domácností, domov, bytových domov, miest, obcí a množstvo podnikateľov. Všetkých, ktorých chceli vysokými cenami za predimenzované ističe vraj vychovávať. Takže aj tých, ktorí napríklad investovali do úspory elektriny výmenou obyčajných žiaroviek za LED-ky, vychovali presne tak, že im nebol tento zodpovedný prístup a snaha šetriť nič platný a zo zálohovej faktúry, na ktorej niektoré položky vzrástli o stovky, možno tisíce percent, ich mohol šľak trafiť. Investovali. Chceli šetriť. Správali sa zodpovedne. Vymenili starú technológiu za novú a odrazilo sa to na ich faktúrach tak, že im neuveriteľným spôsobom faktúry vzrástli. Skutočne výchovné, motivačné, logické, systémové, ako všetky iné kroky v oblasti našej energetickej politiky.
Takáto bola a stále je aj po uvoľnení Jozefa Holjenčíka energetická politika na Slovensku. Chaotická, nespravodlivá, nepredvídateľná. Inkriminovaná vyhláška bola len poslednou kvapkou v pohári, hoci tá posledná vždy spôsobí, že pohár pretečie. A tentokrát pretiekol a šéfa úradu stál flek. No som presvedčená, že to bolo gesto a divadlo, nie skutočné vyvodenie zodpovednosti. Tú ani zďaleka nenesie len táto jediná osoba. Tá posledná kvapka bola len vyústením predchádzajúcej dlhodobej svojvôle a zmätkov. A to je podstata tohto problému.
Reguláciu cien nevytvárali u nás odborníci, ktorí sledujú verejný záujem, ale de facto predseda vlády Robert Fico a jeho oligarchovia. Oprávnené náklady a primeraný zisk boli druhoradé. Na prvom mieste boli voličské preferencie, bezohľadný populizmus, renta pre hŕstku vyvolených, ktorí v slovenskej energetike videli dobrú príležitosť na rýchle zbohatnutie.
A toto je aj odpoveď na otázku, prečo minister hospodárstva Peter Žiga nespustil alarm, keď, ako sám tvrdil, o probléme o navýšení cien vedel už od septembra. Prečo nominanti SMER-u v orgánoch regulovaných spoločností nič neurobili? Prečo pasívne odmávali cenové rozhodnutia, ktoré pre mnohé právnické osoby, ale najmä občanov znamenali drakonické zvýšenie cien? Boli presvedčení, títo ľudia boli presvedčení, že ak príde pokyn z regulačného úradu, ako by ho vydal Úrad vlády ústami Roberta Fica. Preto nič neurobili. Nie preto, že nevedeli alebo nemohli vedieť alebo nevedeli sa dostať. Vedeli, odkiaľ tento pokyn prichádza.
Dámy a páni, predseda SNS Andrej Danko sa verejne vyjadril, že slovenskej energetike hrozí absolútny kolaps. Ten kolaps, dámy a páni, už dávno nastal. Konkrétne vo chvíli, kedy osoba s hlasom podobným hlasu Roberta Fica začala zarábať vlastnou hlavou a za jeden z pilierov si vybrala energetiku. Spomeniem len niekoľko káuz. Vydrancované SPP. Situácia v Gabčíkove. Razie v Slovenských elektrárňach. Peniaze z podpory hnedouhoľným baniam v alobale. Víkendové rozdeľovanie licencií na fotovoltaiku, na ktorej ľudia blízki SMER-u kráľovsky zbohatli, samozrejme, na úkor ľudí. A to je len zopár káuz, ktoré sú spájané so stranou SMER a hlavne s Robertom Ficom.
A pristavím sa pri hnedouhoľných baniach. Vždy keď v akejkoľvek súvislosti čo i len okrajom spomeniem hnedouhoľné bane, vychrlí sa na mňa spŕcha absurdných obvinení, ako útočím na baníkov a chcem im vziať prácu a ako sú, baníci, sú pre premiéra Fica a SMER dôležití a ako Robert Fico chodí fárať do tejto bane. A nech tam idem fárať aj ja. Tak, dámy a páni, dovoľte mi, prosím, ukázať, ako veľmi sú pre Roberta Fica títo baníci dôležití. Všetci si pamätáme tragický výbuch v bani Handlová, ktorý otriasol Slovenskom. V roku 2009 prišlo o život 20 baníkov a záchranárov a deviati boli ťažko zranení. Rodiny prišli o otcov, synov, manželov, bratov zbytočne. Úplne zbytočne. Podľa informácií člena komisie, ktorá tragickú nehodu vyšetrovala, v bani okrem iného došlo k zanedbaniu bezpečnostných predpisov. Chýbalo tam dostatočné záchranárske a protipožiarne vybavenie, čo malo za následok, že vzniknutý požiar nebolo možné uhasiť. V bani nefungovalo požiarne čerpadlo a iné potrebné bezpečnostné pomôcky, ako napríklad plachty, ktorými sa dá požiar zadusiť. A to napriek tomu, že v tejto bani bolo za posledné dva roky vyše 150 požiarov. Tí ľudia, ktorých tam poslali hasiť, tam išli na istú smrť. A nebudete veriť, čo bolo podľa viacerých svedkov z prostredia baní hlavnou príčinou takéhoto stavu. Bol to nedostatok peňazí, a to napriek tomu, že do takejto situácie a do týchto baní štát pchá okolo 100 mil. eur ročne, tam nebolo pár tisíc eur na to, aby boli zabezpečené bezpečnostné opatrenia a pomôcky. Opakujem, dámy a páni, tí ľudia tam išli podľa vyjadrení svedkov na istú smrť. Ten, kto ich tam poslal, veľmi dobre vedel, že tam nemajú s čím ten požiar uhasiť. Napriek tomu ich tam poslal. Je všeobecne známe, že tieto súkromné Hornonitrianske bane vlastní človek blízky SMER-u. Jeden z tých, ktorých označujú ako "náš človek". Verejnosti je známe aj to, kde veľká časť týchto peňazí končí. Manželka bývalého poslanca SMER-u Jánoša sa vyjadrila, že u nich doma, kde ich manžel balí do alobalu. Peniaze, na ktoré sa skladajú ľudia v cene energií, pretože dotácie do ťažby hnedého uhlia nie sú hradené zo štátneho rozpočtu, ale sú o ne navyšované ceny energií, nejdú len baníkom, nejdú do investícií do baní, nejdú do zlepšenia pracovných a bezpečnostných podmienok pre baníkov. Idú domov k pánovi Jánošovi, bývalému poslancovi za SMER. A ktovie, kam putujú odtiaľ. Takto záleží premiérovi Ficovi, ktorý sa rád nechá filmovať pri fáraní do bane, na baníkoch. Presne takto.
Kto tu, prosím, bojuje proti baníkom? Nie náhodou ten, kto ich zneužíva na to, aby cez nich pral peniaze?
A teraz ešte k tým bezpečnostným podmienkam. Moji kolegovia, pani poslankyňa Anka Zemanová a poslanec Karol Galek, predložili na minulej schôdzi návrh na zmenu zákona, ktorým chceli zabezpečiť povinnosť lepších bezpečnostných opatrení, aby sa podobné situácie nestávali. Pretože my sa môžeme v budúcnosti vyhnúť takýmto kolapsom a takýmto zbytočným úmrtiam, ako tomu bolo v roku 2009. A prosím vás pekne, spomeňte si, hlavne kolegovia z koalície, vidím, že tu nikto z koalície, takmer nikto nesedí, ale verím tomu, že aspoň niektorí to počúvajú, spomeňte si, prosím, ako ste za tento zákon hlasovali. Ako ste sa postavili k návrhu, ktorý mal zabezpečiť pre baníkov lepšie bezpečnostné podmienky, ktorý mohol zabezpečiť, že ak vypukne v budúcnosti požiar v bani, bude ho čím uhasiť. A nemusí dôjsť k tragédii. Prosím vás, kto ste hlasovali za tento návrh zákona? Spomeniete si? Utopili ste ho. Tento zákon ste utopili. Toto je váš boj pre lepší život baníkov.
Dámy a páni, my rozhodne nebojujeme proti baníkom, ale to, proti čomu bojujeme, to sú nekalé praktiky tejto vlády. A poukazujeme na to, že štát nemá popri tom, čo celá Európska únia dekarbonizuje, podporovať neefektívnu, neekologickú, mimoriadne drahú a rizikovú ťažbu hnedého uhlia a poukazujeme na to, že ak sa štát rozhodol takéto niečo dotovať, nemá to byť zahrnuté do ceny energií. Popri tom bojujeme aj za to, aby baníci nepracovali v takých rizikových podmienkach, ako je tomu dnes. Možno keby sa peniaze z baní nevynášali v alobale, bol by funkčný banský požiarny vodovod a zriadená základňa pre záchranárov, tejto obrovskej tragédii sme mohli skutočne predísť a mohli sme sa jej vyhnúť. Ale to som odbočila od podstaty, aj keď som presvedčená, že to bolo dôležité a potrebovala som to povedať, pretože v každej situácii, kedy hovoríme o navyšovaní cien energií, tak sme obviňovaní, že útočíme proti baníkom. Nie je tomu tak.
Na záver mi, prosím, dovoľte povedať, že považujem za nehorázne, ako sa Robert Fico postavil k tejto mimoriadnej schôdzi, na ktorú sme mu priniesli mnoho argumentov. Sú to všetko mimoriadne vážne slová, sú a budú to ďalšie hodiny, konkrétne argumenty a obvinenia, ku ktorým očakávame, že sa premiér vyjadrí. A v jednej demokratickej slušnej krajine by sa aj mal vyjadriť. To by musel miesto arogancie a opovrhovania občanmi disponovať protiargumentami a hlavne záujmom situáciu vysvetliť a prehovoriť aj z tohto miesta k občanom. Mal by nám vysvetliť aj prestrelky so svojimi vlastnými kolegami. Premiér tvrdí, že o situácii nevedel, o situácii s navýšenými cenami. A hneď, keď sa to dozvedel, tak okamžite riešil, okamžite konal. Ale tomuto tvrdeniu nesedí iné tvrdenie, síce tvrdenie ministra hospodárstva, ktorý zas tvrdí, že o probléme vedel od septembra. A tiež nekonal. Do toho potom ďalšie nekonzistentné vyjadrenie napríklad poslanca Jahnátka, ktorý tvrdí, že nominanti nevedeli a nemohli vedieť, lebo ich k tomu nepustili. A keď ich k tomu pustili, tak možno mali podklady v takej forme, ktorej nerozumeli. Tieto nekoordinované a navzájom sa vyvracajúce sa výhovorky vyznievajú veľmi, veľmi smiešne a až trápne. A dokonca urážajú inteligenciu poslucháčov. A nielen inteligenciu poslucháčov. Musia urážať aj samotných ľudí, ktorí ich vyslovujú. Nech je to akokoľvek, ak Robert Fico o situácii nevedel, je to chyba ministra hospodárstva Petra Žigu, ktorý hoci vedel, ale zjavne si nesplnil svoju povinnosť a neinformoval. V takomto prípade mal premiér vyvodiť politickú zodpovednosť a ministra hospodárstva odvolať, pretože svojím konaním spôsobil obrovské škody a obrovský chaos. Nestalo sa tak.
Takže ak minister Žiga nepochybil a premiéra informoval, znamená to, že Robert Fico nereagoval. Premiér Fico nevyvodil politickú zodpovednosť ani voči nominantom, ktorí rovnako o situácii museli vedieť. Presne na to sedia v orgánoch energetických spoločností za štát, aby tam hájili verejný záujem. A je mimoriadne nepoctivé, že ak sa dnes tvrdí, že nevedeli, nemohli vedieť, netušili. Ako je možné, že nevedeli a netušili, keď sme to vedeli my? Ako je možné, že my sme koncom minulého roku informovali na tlačovej besede o tom, že dôjde k navýšeniu cien? Nie my sme mali robiť tlačové besedy. Títo nominanti mali robiť tlačové besedy a mali na túto situáciu upozorňovať. Oni mali byť tí, ktorí bijú na poplach. Ako je možné, že štátny tajomník ministerstva hospodárstva Rastislav Chovanec, ktorý je rovnako nominantom SMER-u a sedí v Dozornej rade SPP – distribúcia, prečo on nič nepovedal? Má tak strašne ďaleko k ministrovi hospodárstva? Ako je možné, že neinformoval a nealarmoval? Neurobili nič. Vôbec nič. Ani minister hospodárstva, ani nominanti neurobili vôbec nič.
Ak teda nikto nie je zodpovedný z tých nominantov, ani minister hospodárstva Žiga, ani nominanti, a napriek tomu je tu obrovský chaos, obrovská neistota, obrovská dezinformácia, v domácnostiach sú faktúry, ktoré ľudia nemajú platiť, budú im vystavené nové faktúry, nikto nevie, čo má robiť, pretože spleť mnohých odporujúcich si informácií naozaj do tohto nevnieslo zatiaľ svetlo, tak potom niekto iný asi je zodpovedný, a to je rozhodne Robert Fico.
Krásne je, ešte jedna vec. Keď mu to vyhovuje, tak je on ten, čo ceny riadi a dlhé roky sa tvári, že ich má pod palcom, a ak mu to zrazu nevyhovuje a je pristihnutý, že robí niečo nezákonné, alebo sa mu to možno neželane vymkne z rúk, tak zrazu on nič neriadi a neovplyvňuje a za nič nezodpovedá. V tomto duchu sa vyjadril aj v svojej reči. Najprv povedal, že použil politický tlak na ÚRSO, na regulačný úrad, aby ovplyvnil ceny energií. A potom hneď druhým dychom v tej istej vete povedal, že on nemôže ovplyvňovať ceny energií. Takže to bola možno len veľmi krátka ukážka toho, čo robí celé roky s celou touto témou cien energií.
Dámy a páni, Robert Fico stratil našu dôveru dávno. Stratil ju už aj u významnej časti občanov, keď ho nezvolili za prezidenta Slovenska, a stráca ju prakticky každý deň. Škandál okolo cien energií, pre ktorý sme sa tu dnes zišli, je len ďalším krokom k úpadku jeho popularity.
Dámy a páni, nie som naivná, aby som si myslela, že dnes odvoláme Roberta Fica z postu premiéra, preto vás k tomu ani nevyzývam, ale dovoľte mi, prosím, jednu takú reálnejšiu výzvu. Vyzývam vás, ctené plénum, hlavne koaličných poslancov, aby ste sa nad mojím príhovorom a nad mojimi argumentami a nad argumentami mojich kolegov aspoň zamysleli. A vyzývam zároveň aj poslancov, koaličných partnerov strany SMER, aby sa zamysleli, dokedy ešte budú kryť a svojím mlčaním a nekonaním budú podporovať túto korupčnú a nekalú dnes regulačnú politiku.
Ďakujem. (Potlesk.)