13. schôdza

Končím možnosť nahlásiť sa s faktickými poznámkami. Nie sú žiadne faktické poznámky. Ďalším vystupujúcim v rozprave je pán poslanec Grendel. Stráca poradie, nevidím ho v rokovacej sále. Pán poslanec Viskupič? Stráca poradie.
Pani poslankyňa Gaborčáková.

Ďakujem za slovo. Tak začnem tak, na východe máme najdrahšiu vodu, najdrahšiu elektriku a nemáme diaľnicu. A teraz, keď riešime obchvat Prešova, tak je tam úplne jedna katastrofa z toho, ako si tí východniari naplánovali ten obchvat, však veľa bude stáť. Jednoducho, to už nie je normálne. Ako keby tam nežili ľudia, ale skutočne nejaké zvieratká v lese.
Naozaj ten problém s elektrickou energiou a s vodou je na východnom Slovensku. Pán premiér sa vyjadril: "Problém s vyššími distribučným poplatkami sme zaznamenali len v pôsobnosti Stredoslovenskej energetiky a nezaznamenali sme ich vo Východoslovenskej a Západoslovenskej energetike.". No neviem, buď nemal informácie, ale ja chcem povedať, že nám zvýšili elektriku už v roku 2015, jak nám dávali sumy na rok 2016. Bol to spôsob výpočtu a tarifa za prístup do distribučnej sústavy bola schválená ÚRSO platná pre východné Slovensko. Týkalo sa to vysokej amperickej hodnoty hlavných ističov odberných miest pred elektromerom. Darmo obce z východného Slovenska písali listy, sťažnosti, vystupovali na ZMOS-e. Podľa oficiálnych stanovísk im bolo povedané, nedá sa nič robiť. Obce na východnom Slovensku boli nútené vo svojich odberných miestach vykonať výmenu ističov za ističe s nižšou amperickou hodnotou. Tieto výmeny stáli obce nemalé finančné prostriedky. Istič stál 370 a museli naňho zaplatiť 842 euro. Čiže nárast 127 percent.
Napríklad chcem povedať, v Prešove tiež sa to dotkne firiem alebo aj bytových domov. Napríklad prevádzka zberného dvora, ktorý má istič adekvátny odbernému miestu, minulý rok platil 226 euro, po novom 417. No podnikajte na tom východe, podnikajte! Bytovky, obytné doby platili za výťahy, osvetlenie so spotrebou 4500 kWh v roku minulom 652, po novom 1085 eur. Žite v tých bytovkách na východe, žite tam!
Rodinný dom po rodičoch. Severovýchod Slovenska sa vyľudňuje. Ostávajú tam starí ľudia, staré domčeky, jednoducho si tí ľudia ich nechávajú buď už len na chaty a aby mali nejaké akože tú spomienku na to detstvo, alebo odkiaľ pochádzajú a podobne. Stálo ich to tak 20 eur. Po novom im prišli preddavky 171 eur. Však načo, načo vidieť svoju históriu, odkiaľ pochádzal môj otec, matka alebo skadiaľ pochádzam vôbec ja? Načo?
Pritom chcem povedať, že ľudia sa ozývali a hodnotili jednoducho, ako sa žije a aké problémy majú. Realita na východnom Slovensku, príklad z Becherova. Príklad, istič, za ktorý platili 3 krát 44, jednotková cena, presne vypočítané, čiže za 12 mesiacov platili 370 euro na rok, teraz 842 euro na rok. Žite na východe, žite, neodchádzajte z východu! Potrebujeme aj tam, aby ľudia žili.
Chcem povedať, ako sa k tomu postavila naša Východoslovenská distribučná. Tá mala za to, že za rovnaký istič, keďže rovnaký istič má rovnaké výkonnostné požiadavky na sústavu, by mali platiť spotrebitelia rovnako. Nie podľa toho, či je elektrina používaná na chate, byte, dome alebo len tak v záhradnom domčeku. Jednoducho spravodlivo. Problém je v tom, že naozaj bol to pokus v roku 2016 a skúsili to robiť na strednom Slovensku v roku 2017, tam to už nevyšlo. Tam sú povstalci, ktorí povstali. Východ dá hlavu dole, platí alebo sa vysťahuje. Je to naozaj národ, ktorý vie pracovať, chce tam žiť, ale jednoducho stráca zmysel a mnohí sa ma pýtajú alebo píšu, "však čo, polovička je už v totej Blave a druhá sa možno chystá. Ďakujem, aspoň som sa utvrdil, že odchod odtiaľto čím ďalej bude ten správny. Chudoba zdieraná z každej strany. Neviem, prečo spomínajú oproti minulému roku, keď na východe VSD zvýšilo za distribúciu v roku 2014 mne istič zo 60 na 240 eur. Taktiež mám zaplatiť tohto roku 289 eur. V Košiciach po starom som platil preddavkové platby 8,10 eur, za minulý rok som zaplatil 49,94 bez DPH za prístup do distribučnej siete. V tomto roku to už bude 126,11 bez DPH. Áno, mám trojfázový istič, lebo varíme na indukcii, spravil som to kvôli tomu, aby som šetril. Čakáme dieťatko a počítam každé euro, a zrazu toto."
Chcem povedať, že z investičných stimulov v roku 2002 a 2016 dostali okresy s nadpriemernou nezamestnanosťou len štvrtinu finančného objemu a tretinu plánovaných miest oproti okresom s podpriemernou nezamestnanosťou. To znamená, najmenší objem finančných prostriedkov, ktorý išiel do stimulov, bol v Prešovskom kraji tak, kde už aj v roku 2016 platili zvýšené platby. Chcem povedať, že dlhodobá nezamestnanosť, o ktorej, ktorú sa, ťažko riešia a verím, že sa ťažko rieši, ale tá je hlavne problémom práve východného Slovenska a Prešovského kraja. Máme tam až 56,6 % z celkového počtu nezamestnaných, práve dlhodobo nezamestnaných. V Košickom kraji ich je 57,8 % z podielu nezamestnaných. Za rok 2015 odišlo za prácou do zahraničia najviac ľudí z Prešovského kraja. Teda Snina, Medzilaborce, Humenné 40 700 ľudí. Naozaj je to tak? V distribučnej sadzbe D2 je výsledná priemerná cena za distribúciu na východe 67 euro, na strednom Slovensku 53 a na západnom 51.
Výrazné rozdiely sú aj vo vysokom napätí, kde je prevažná väčšina firiem pripojená vlastnou trafostanicou. Firmy majú na východe drahšiu elektriku o 20 až 25 percent. Napríklad, aj pri poľnohospodárskych družstvách pod Tatrami sú poplatky vyššie ako vo vedľajšej obci, ktorá dodáva elektrinu zo stredného Slovenska. Pokiaľ naozaj si nenalejeme čistého vína, že možno dávame, dávame istým spôsobom peniaze, ale nie, nie je ten efekt naspäť, tak jednoducho my nikdy nevyriešime situáciu, ktorá je. A aj ľudia tak, ako na západnom Slovensku, aj na východnom Slovensku chcú žiť a chcú byť pri svojich rodinách, nechcú chodiť, mama do Rakúska, otec do Holandska a volajú eurosiroty. Jednoducho naozaj nemôžme biť po hlave tých, ktorí sú najzraniteľnejší, tých, ktorí na to nemajú. A ak máte naozaj, jak ja celý život robím s ľuďmi, ktorí majú, proste opatrujú zdravotne ťažko postihnutého človeka, oni sú naozaj na hranici chudoby, na hranici chudoby. To nie je prehnané. Tí ľudia skutočne počítajú každé euro. A keď chcú tomu dieťaťu zaplatiť aj nejakú rehabilitáciu, alebo tomu starému človeku, o ktorého sa doma starajú, naozaj, naozaj chcú dať, čo je potrebné, tak rátajú každé euro. A všetky tie ističe a to, čo im má navyšovať sumu, znamená ich zúfalstvo, utrpenie a naozaj taká beznádej, že tento štát im pomôže. Preto sme všetci povinní, nielen opozícia, ale možno aj pán premiér, možno naozaj nevedeli, ja nesúdim, možno naozaj nevedel o tých veciach, alebo sa obklopil ľuďmi, ktorí mu nechcú povedať pravdu, ale jednoducho je premiérom tohto štátu a musí niesť aj politickú zodpovednosť. A práve preto budem tiež hlasovať za jeho odvolanie.
Ďakujem.

Končím možnosť nahlásiť sa s faktickými poznámkami. Tri faktické poznámky na vystúpenie pani poslankyne.
Nech sa páči, pani poslankyňa Jurinová.

Ďakujem pekne. Pani kolegyňa, chcem ťa uistiť, že naozaj toto, o čom si rozprávala, nie je len záležitosťou východu, na ktorých sa akoby zabudlo. Uisťujem ťa, že ešte 13. 2. nám prišiel e-mail, v ktorom ľudia upozorňujú na to, že im prichádzajú faktúry s navýšením platby za elektrické energie a dokonca, ak tam ľudia telefonujú na distribučky, na informácie, tak im ešte dnes odporúčajú, aby určite zaplatili faktúry, pretože môžu mať problém s tým, že ich odpoja, budú musieť nanovo platiť zapojenie. Takže toto je v praxi to trhanie, príznačné trhanie faktúr premiérom.
Znova zopakujem, vy máte v programovom vyhlásení vlády napísané, že zároveň vláda dôrazne podporí zabezpečenie ochrany zraniteľných odberateľov, vrátane riešenia energetickej chudoby. Vy tú chudobu pestujete a utvrdzujete a budujete a neviem čo všetko. Je to hanba. Schovávate sa za chudobných ľudí. Oni vám dôverujú a vy ich jednoducho zneužívate na takúto špinavú hru. Hanbite sa!

Pán poslanec Fecko.

Ďakujem pekne. Kolegyňa, dobre si to vystihla, pretože sme z toho regiónu, z nášho Prešovského kraja. A ja keď som sa pohyboval medzi starostami, tak z okresu Bardejov mi jeden starosta povedal, som sa ho opýtal, že pán starosta, aký máte najväčší problém, on povedal, že najväčší problém mám v nedeľu poobede. A som sa ho opýtal, prečo v nedeľu poobede, však v nedeľu poobede ideme do cukrárne, ideme na rande, ideme na futbal. A mi povedal, môj najväčší problém je vtedy, keď mi tu zastavia tri autobusy a vezmú mi všetkých životaschopných ľudí na brigády do Rakúska, Nemecka, kade-tade a ostávajú mi tam deti bezprizorné pri starých rodičoch, ktorých vychováva ulica. A to je pre daného starostu, ktorý je zodpovedný starosta, je veľká trauma.
Žiaľ, ako si spomínala, východ, asi sme veľmi ďaleko od Bratislavy a aj vo svojom vystúpení ešte budem prízvukovať, akú tam máme mieru chudoby. A najhoršie na tomto je, že ani tie eurofondy, ktoré majú vyrovnávať rozdiely medzi regiónmi, sa u nás na východe vôbec neprejavili a v súčasnosti musím povedať, že východné Slovensko, Prešovský a Košický kraj je na tom horšie ako, ekonomicky, ako pred rokom 2004. A to je katastrofa. Pretože ináč sa pýtam, akú záruku máme my východňare, aby sme vôbec do tejto republiky niečo dostali, nejak sa pohli dopredu? Sa pýtam, kde to žijeme? Dúfam, že žijeme v jednej republike, ktorá sa volá Slovenská republika a skladá sa z ôsmich krajov.
Takže, pán premiér, budem veľmi rád, keď vstúpite si do svedomia a poviete, že stačilo, a tie stimuly, ktoré majú ísť tam, kde je najmenej rozvinutý región, pôjdu a nieže sa po ceste stratia a zistíme, že už nemáme čo rozdať na východe.
Takže dúfam, že to spolu zvládneme, kolegyne a kolegovia, či z opozície alebo z koalície.
Ďakujem.

Pčolinský.

Ďakujem pekne. Veľmi zaujímavo pani kolegyňa Gaborčáková pomenovala, že Prešovský kraj, najvyššia nezamestnanosť, priemerná najnižšia mzda na Slovensku. Áno, pán kolega Nemky, v Prešovskom kraji je najnižšia priemerná mzda na Slovensku a zároveň najvyššie ceny energií. To je naozaj zaujímavé. Najchudobnejší región platí najviac.
Ja vám poviem taký krátky príklad. Napríklad, kým dôchodca v minulom roku na rekreačnej chalupe na východnom Slovensku spotreboval 48 kWh elektrickej energie a zaplatil za ňu so všetkými poplatkami vrátane DPH 23 euro, v tomto roku má platiť preddavky trikrát po 59 euro, spolu 177 euro. Čiže x-násobné zvýšenie.
A presne, ako aj kolegyňa Jurinová reagovala na rečníčku, zavoláte na infolinku a tam vám povedia, že musíte zaplatiť, inak vás odpojíme. Čiže ja sa pýtam, kde je to trhanie faktúr a určite neplaťte občania, ako tvrdil predseda vlády? Keď vám samotní dodávatelia energií povedia, že musíte zaplatiť, ináč vás odpojíme. Čiže kde je pravda? Kto klame? Ja neverím, že predseda vlády by klamal svojich občanov. Tak to si neviem predstaviť.
Ďakujem.

Pán poslanec Heger je ďalším vystupujúcim v rozprave.

Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, fúú, to som, takto som ešte asi nevystupoval v takúto hodinu, ale je to tu naozaj veľmi, veľmi biedne. Opozícia tu drží, opozícia tu drží baštu. Ja by som chcel nadviazať na kolegyňu Gaborčákovú, ktorá tu teda hovorila o východe. A ja tu mám pre pána premiéra pripravený jeden taký list, ktorý mu adresovala 9. februára 2017 Ľudmila Kolesárová. A chcel by som ho prečítať, lebo je to len takým potvrdením toho, čo vlastne tu aj kolegyňa hovorila, a je to to veľmi pekne vykreslené. Názor toho, tohoto listu sa volá My z regiónov "zabudnutí a odhodlaní".
"Prečo nemáme dosť pracovnej sily? A ako žijeme? Vy, pán premiér ste sa vybrali do regiónov to zisťovať. Stretli ste sa s gymnazistami v Malackách. Ja som sa dnes stretla s gymnazistami v Levoči. Ale to až po tom, čo som prešla tú našu ulicu. Chcela by som vám porozprávať o tom, čo nevyrieši ani trhanie faktúr za energie. Kde a ako? Keď som sem na Spiš pred ôsmimi rokmi išla žiť, mala som pocit, že idem v protismere. Všetci odchádzali. To ste vládli štvrtý rok. Každý sa čudoval, že sa tu vraciam. Dedina pod Tatrami. Krásna je, veľká je. Čo je pekné a je toho veľa, je pekné vďaka okolitej prírode, pár odvážnym a fondom Európskej únie. Čiže pekne, ale smutno. Štyridsaťšesť domov. A aby som vám najlepšie vysvetlila, prečo, poviem vám, ako žijeme na našej ulici. To bude stačiť. Tvorí ju 46 domov. Nie o každom niečo viem. Ale aj to, čo viem, stačí. Je tam všetko. Začnem hneď prvým domom. Poloprázdny, ako väčšina. Mladý pár si opravil podkrovie a potom to vzdal a odišli do Írska. Stará pani dochádza pravidelne na západ Slovenska za prácou. A tak starý pán kúri len v jednej izbe. A v ďalšom dome podkrovie neostalo prázdne. Žije v ňom mladá lekárka s rodinou. A aj ostane. Nikdy sa asi nezmôžu na vlastné bývanie. Slúži v nemocnici za mzdu nižšiu, ako majú sestry. Stále má pokušenie odísť z krajiny, pretože výsledok bezsenných nocí na medicíne si predstavovala inak. Snáď vydrží. Tomu pokušeniu neodolali ale členovia rodín v ďalších siedmich domoch. Všetci mladí. Dvaja v Írsku, jeden v Anglicku, ďalší v Nemecku, dvaja v Škótsku, stále sme na tej jednej ulici, a jeden neviem kde, len suseda prezradila. A tak rodičia nevidia svoje deti a bratranci už ani nevedia, ako vyzerajú ich sesternice.
Potom tu máme štyri ženy, ktoré chodia opatrovať do Rakúska. Dve sú doma, keď zvoním. Ani jedna sa nesťažuje. Zachránilo im to strechu nad hlavou. A práca aj kultivovaná susedná krajina sa im páči. Aj keď chlapov nechávať samých s deťmi, to nie je žiadna sranda. Dve sú staršie, po prepustení z výroby si už miesto nenašli. Dve sú mladé. Aj to skúšali u miestnych podnikateľov, aj vzťahy boli dobré, ale nedalo sa. Mzda malá, okná bolo treba vymeniť. Viac im, bohužiaľ, zamestnávatelia nevedeli dať.
Keď už sme pri malom a strednom podnikaní, máme na ulici štyri penzióny. Kedysi boli neustále plné. Turisti z Čiech, Poľska, ale aj z celého Slovenska. Jeden ako-tak vyťažený, aj keď zlaté časy má za sebou. Jeden opustený dom a pred dvoma len veľmi zriedka parkuje auto s cudzou ŠPZ. Ktovie, aký pocit má jeho šofér, ktorý sa presúva za prírodnými krásami po cestách ako tankodrom.
Ale vrátim sa k tým mužom bez žien. Sú tu aj dva domy, kde za prácou dochádzajú muži a ženy sú doma samé. Jeden do Čiech a dvaja na západné Slovensko. Tí prišli práve o RegioJet a možnosť slušne a lacno cestovať. Tak ale stále lepšie, ako keď sa dochádzajúcim do Košíc pod výfukom rozpadával most na Ružíne. Potom je tu pár domov, kde žijú osamelé vdovy a vdovci. Z toho vás neobviňujem. Starší ľudia zomierajú aj bez pričinenia vlády, väčšinou. Ale z toho, že väčšina z nich nevidela vnukov a vnúčatá už roky, áno. Jedna babička hovorí o tom, ako mala tri vnučky a jedného vnuka. Decká behali po ulici celé leto. Všetci mali čisté jednotky. Veľa talentov. Červené diplomy na výške. Po škole aj chceli ostať, veď krajina ich potrebuje. Ale vzdali to. Dnes sú všetci v zahraničí. Dve lekárky, jedna učiteľka, jeden vedec. Pripomínam, stále sme na tej istej ulici, tej najbližšej, po ktorej som siahla, tej mojej, 46 domov.
A keď už druhý raz hovorím o tých lekároch, u nás v regióne je teda lekárov málo. A priemerný vek je veľmi vysoký. Moja obvodná lekárka, pri všetkej úcte, bola vďaka pokročilému veku taká nedoslýchavá, že sme všetci v čakárni počuli, kto má aké hlieny a koho kde seklo. Ale to jej aj tak slúži ku cti, lebo ona nechcela na seba nechať kričať, chcela ísť do dôchodku, ale nechcela nás nechať bez zdravotníckej opatery. Do pár domov som sa nedozvonila, ale susedia hovoria, že tam mladých už tiež mesiace a roky nevideli a že sú niekde vonku. Sú v nejakej krajine imigrantami. Ale zrejme ich tam nikto neuráža. A to nie sme hladová dolina. U nás, kto ostal, aspoň žije. Aj besedy organizujú, aj ich obdivujem. Ale taká Nižná Slaná a okolie, tam sa už len pije. Keď som so susedmi hovorila, nehovoria ani tak o chudobe, ako o potupe. Niekto im ukradol krajinu a rozdal ju pár vyvoleným. Skutok sa nestal, Pavol Paška a Bašternák cítia vašu ochranu viac, ako ju cíti obyčajný otec rodiny, alebo krajčírka či lekárka. Za hasičské autá si minister Kaliňák už tiež ľudí nekúpi. Ľudia by chceli pokojne spávať a mať pocit, že neprávosti sú potrestané.
Dnes som bola na svojom gymnáziu v Levoči po dvadsiatich troch rokoch v rámci projektu Spoločná krajina. Beseda, mladí, múdri, vyhorení, frustrovaní. Kde je školstvo, ktoré dá priestor ich ambíciám a kreativite? Kde je budúcnosť? Slušnosť? Bol to jeden z najsilnejších zážitkov. Ja som v tých laviciach zažila prvý dotyk s demokraciou. Tú ste zneužili. Ale stále si myslím, že je to to najlepšie a najkrajšie, čo máme. Má chyby, ale nič lepšie sme zatiaľ nevymysleli. To isté povedal otec Srholec o cirkvi pre veriacich. Byť odhodlaný neznamená byť rozmaznaný. Nie teroristi a Rómovia, za najväčší problém veru nikto nevymenoval Rómov ani moslimov a teroristov, ale tých, ktorí tu vládnu. Mladí, ktorí odišli, by sa aj vrátili, ale nechcú sa nechať štátu ďalej ponižovať. Nejde len o to, či im vytvoríte dobré pracovné podmienky. Oni tu nechcú ani vychovávať svoje deti. A keďže vďaka tomu všetkému tu začínajú prevládať sympatie k fašistom, šanca na ich návrat je ešte menšia.
Prečo vám to píšem? Lebo to tu mám veľmi rada. A dnes som videla popri vyhorení ďalších takýchto odhodlaných. Máme to tu radi. To síce nemôžeme povedať o vás, ale na druhej strane s najväčšou pravdepodobnosťou tu budete vládnuť ďalšie tri roky. A tak nejak slepo verím, že v každom človeku je aj čosi dobré. A možno je aspoň aj v každom aj túžba, aby o ňom aj slušní ľudia raz aspoň čosi dobré povedali. Preto vám prajem pri vašich výletoch po regiónoch otvorené oči. Aj dušu, ak z nej ešte niečo ostalo. A vy všetci, ktorí to tu máte radi a chcete slušne žiť, vydržte! Dnes viem, že napriek toľkým odchodom nie sme sami."
Toto si myslím, že bolo veľmi výstižne napísané, a určite, keď ste to aj počúvali a určite ste to asi aj predtým čítali a poznáte ľudí, tak ako aj hovorila kolegyňa Gaborčáková, na východe, tak sa vám určite pripomenuli príbehy konkrétnych ľudí. Teda mne určite. Jednak, keď som ťa počúval, poznám veľa ľudí z okolia Starej Ľubovne a zo Spiša, tak som si uvedomoval tie podmienky v ktorých tam žijú, ktoré naozaj som zažíval dlhé roky, kým som tam jazdil. A keď som čítal prvýkrát tento text, tak sa mi to tiež vracalo. Toto sú tak dôležité skutočnosti, ktoré hovoria za seba. A veď dneska tu veľa padlo, veľa tu padlo na tému energií a vôbec na tému zodpovednosti vlády, pretože k tomu to celé smeruje. Táto celá schôdza je o tom, poukázať na to, ako si plní svoju zodpovednosť súčasná vláda, ktorá tu už je povedzme desať rokov.
Ja som chcel ešte jeden taký ďalší príklad ukázať trošku v číslach. Ten sa nebude týkal len východného Slovenska, bude sa týkať plošne Slovenska v porovnaní s inými krajinami Európskej únie, napríklad aj teda s V4, alebo vôbec všeobecne. Pretože je to ďalší taký kontrast, ktorý dopĺňa tú mozaiku toho, o čom tu dnes hovoríme. A keď sa bavíme o cenách elektriny, tak áno, môžeme povedať, že Slovensko patrí k najlacnejším krajinám v EÚ. Lebo aj také argumenty tu padajú. Ak ich však porovnáme voči výške mzdy, tak toto už neplatí. Pretože napríklad takí Francúzi a Nemci dajú na elektrinu z výplaty menej. A teda tým, že nemôžme ukazovať grafiky a nič podobné, tak ja sa skúsim vám tu tabuľku, alebo teda tie údaje nejakým spôsobom prerozprávať.
Budem vychádzať z údajov, ktoré sú, myslím, že zo septembra 2015, pretože vtedy boli aktualizované. A Slovensko v tom čase, priemerný čistý príjem a hovorím schválne čistý príjem, lebo to je príjem, ktorým ľudia disponujú, bol v tom čase na Slovensku teda 663,14 eur. Mesačné výdaje priemerne za elektrinu na Slovensku sa pohybovali vo výške 18 eur. V tom čase bola cena elektriny alebo elektrickej energie vrátane aj distribučných poplatkov 0,15 eur na kWh. Z tohto vidíme a vieme vypočítať, že pomer alebo percento z príjmu, percento z príjmu, z čistého príjmu na elektrinu, čisto elektrinu, je 2,72 percenta. Keď si pozrieme teraz vyspelé krajiny v Európe, ktoré, napríklad Nemecko samotné, alebo môžme zájsť aj do Rakúska, ale zájdime najprv do Nemecka. Tak priemerný čistý príjem v tom istom čase sa v Nemecku pohyboval vo výške 2 309 eur. Avšak mesačné výdaje na elektrinu vo výške 35,69 eura. Áno, majú tam drahšiu elektrinu, dokonca majú dvojnásobnú cenu. Avšak príjem je štvornásobný takmer. A preto percento z príjmu na výdavkoch na elektrinu je 1,55. To isté platí o Španielsku, kde je to isté percento, hoci je tam lacnejšia energia, a v Taliansku je to o trošku vyššie a je to 1,69. Ale v takom susednom Rakúsku, o ktorom sme veľmi verili pred dvadsiatimi siedmimi rokmi, že ich dobehneme a že sa im vyrovnáme, a štvrťstoročie prešlo, tak ešte stále sme veľmi ďaleko. Pretože priemerný čistý príjem v eurách je 2314 eur a mesačné výdaje na elektrinu 24 eur. Čo znamená, že je to 1 percento, 1,05. Vidíme tento veľký nepomer. A kedy sme sa chceli pozrieť aj na našich susedov z V4, tak vidíme, že aj tu sme na poslednom mieste. Už len také Česko, ktoré malo v tom čase priemerný čistý príjem 724 eur a mesačné výdaje boli 15,33, ukazujú, že ich pomer je 2,12, čo je, samozrejme, lepšie.
Takže toto sú opäť len údaje, ktoré potvrdzujú to, ako vieme túto krajinu, alebo ako vláda túto krajinu spravuje a akým spôsobom používa možno pekné reči a pekné argumenty, ktoré sú však neni podložené skutkami. A naozaj obyčajný človek, o ktorom tu hovorila Ľudmila Kolesárová, alebo o ktorých tu hovorila aj kolegyňa Gaborčáková, žiaľ, tie pekné reči, ktoré sa tu hovoria, nijako nepociťuje a stále zažíva rovnaké podmienky pre život, ba by som povedal, zhoršujúce sa podmienky pre život a strácajú nádej. Toľko môj príspevok na túto tému.
Ďakujem.