14. schôdza

Ďakujem, pán poslanec. (Ruch v sále.) Ešte raz vás poprosím naozaj o kľud v sále. Myslím si, že máme dosť priestorov na diskusie. Do rozpravy som dostal písomnú prihlášku: pán poslanec za Slobodu a Solidaritu, pán poslanec Klus, za poslanecký klub OĽANO pán poslanec Viskupič a pán poslanec Budaj a Matovič.
Nech sa páči, pán poslanec Klus.

Príjemný, dobrý deň, dámy a páni. Vážený pán predseda, ďakujem pekne za slovo. Dovoľte mi, aby som vyjadril za náš poslanecký klub názor k návrhu, alebo teda k zákonu, ktorý bol vrátený pánom prezidentom, hovoríme o zákone, ktorý ľudovo nazývame zákon o zrušení dvojkolovej voľby predsedov vyšších územných celkov.
Rád by som na úvod povedal, že sa chceme touto cestou pánovi prezidentovi poďakovať, úplne jasnou rečou pomenoval fakty, ktoré sme aj my, či už v prvom, alebo v druhom čítaní, označovali za tienisté v rámci návrhu tohto zákona. Aj preto 2. február, kedy sa tento návrh zákona podarilo schváliť, považujeme za čierny deň, pokiaľ ide o legislatívu upravujúci výkon volebného práva občanov v tejto krajne.
Dovoľte mi, aby som využil toto vystúpenie na odcitovanie dôvodov, ktoré pána prezidenta k tomu viedli a ktoré sú v podstate totožné s tými, ktoré sme spomínali v prvom a v druhom čítaní pri vystúpeniach k tomuto zákonu, pretože predpokladám, že pomerne značná väčšina z nás poslancov Národnej rady sa s týmito dôvodmi zatiaľ neoboznámila. Dovoľte mi teda odcitovať a k niektorým tým citátom by som si potom dovolil zaujať aj stanovisko nášho poslaneckého klubu.
Pán prezident píše: "Podľa všeobecnej časti dôvodovej správy k poslaneckému návrhu zákona je schválená zmena reakciou na poznatky z aplikácie pravidiel pre voľby do orgánov samosprávnych krajov. Na základe vykonanej analýzy sa upravila voľba predsedu samosprávneho kraja tak, aby vo voľbách bol zvolený za predsedu samosprávneho kraja kandidát, ktorý vo voľbách získal najviac platných hlasov. Praktické skúsenosti podľa predkladateľa ukázali, že voliči sú skôr motivovaní zúčastniť sa prvého kola volieb, v ktorom volia poslancov do zastupiteľstva samosprávneho kraja. Účasť na druhom kole volieb býva veľmi nízka, a preto ani voľby v tomto prípade nie sú úplným odrazom vôle voličov. Štát však na zabezpečenie druhého kola na voľby vynakladá nezanedbateľné finančné prostriedky." Koniec citátu z toho, čo máme k dispozícii ešte z dôvodovej správy.
Pán prezident ďalej píše: "Podľa môjho názoru je takáto argumentácia v prospech zmeny spôsobu voľby predsedu samosprávneho kraja" - a toto by som rád zdôraznil - "neúplná a skresľujúca." Presne to isté sme hovorili aj my počas prvého a druhého čítania tohto zákona. Ďalej citujem: "Voľby do orgánov samosprávnych krajov sa dlhodobo vyznačujú nízkym záujmom voličov, napríklad v porovnaní s voľbami prezidenta Slovenskej republiky alebo voľbami poslancov Národnej rady Slovenskej republiky. A platí to nielen pre druhé kolo volieb predsedu samosprávneho kraja, ale aj pre prvé kolo týchto volieb, kde napríklad v ostatných voľbách v roku 2013 účasť dosiahla" - a to by som rád zdôraznil - "20,11 % oprávnených voličov. Nízka volebná účasť býva po každých voľbách do orgánov samosprávnych krajov predmetom politickej diskusie o tom, čo je potrebné urobiť, aby sa zvýšil záujem voličov a tým aj výsledná reprezentatívnosť orgánov samosprávnych krajov, a to rovnako, či už ide o zastupiteľstvá alebo o samotných predsedov samosprávnych krajov."
V tejto súvislosti by som si dovolil vyzdvihnúť citát od pána prezidenta v tom duchu, čo je potrebné urobiť, a my sme o tom hovorili aj pri prvom, aj pri druhom čítaní tohto zákona, určite to nie je rušenie druhého kola. To, čo je potrebné urobiť, to je niekoľko rôznych technických opatrení, ktoré môžu omnoho jednoduchším spôsobom napríklad zatraktívniť túto voľbu, ale predovšetkým by sme mali vzdelávať občanov Slovenskej republiky, možno to znie trošku vtipne, keďže tu vyššie územné celky máme od roku 2001, ale vzdelávať občanov Slovenskej republiky, čo vlastne vyššie územné celky robia. Dnes, bohužiaľ, vo verejnosti panuje atmosféra, ktoré o vyšších územných celkoch hovoria ako o straníckych a rodinných trafikách alebo hovoria o tom, že tieto vyššie územné celky sú odkladiskom nepoužiteľných straníckych politikov, dokonca hovoria o tom, že je to len odskočné z parlamentu vzhľadom na to, že niekoľko županov sedí zároveň aj v Národnej rade Slovenskej republiky, čo sme už niekoľkokrát tu na tejto pôde označili za silný konflikt záujmov. A je smutné, že niektorým, ktorým to v minulosti vadilo, tým to už dnes žiadny problém nerobí.
Dovoľte mi ďalší citát od pána prezidenta: "Navyše tvrdenie predkladateľov, že výsledky druhého kola voľby predsedov samosprávnych krajov sú menej reprezentatívne, nie je ani vecne korektné." A práve na tú korektnosť pán prezident veľmi správne upozorňuje. "Z porovnania výsledkov všetkých doterajších štyroch uskutočnených volieb do orgánov samosprávnych krajov, a to v rokoch 2001, 2005, 2009 a 2013, vyplýva, že ani jeden z víťazov prvého kola volieb predsedu samosprávneho kraja nezískal viac" - a toto si, prosím, dobre pamätajme - viac "ako 15 % hlasov voličov." Akú teda majú títo ľudia reprezentatívnosť vo svojom vlastnom kraji? "Väčšina víťazov prvého kola dokonca získala menej ako 10 % hlasov oprávnených voličov." Na toto som tu ukazoval pri druhom čítaní tohto zákona. Bohužiaľ, s touto situáciou sa stretávame vo voľbách do samosprávy miest a obcí, kde máme niekoľko starostov a dokonca aj primátorov, ktorí boli zvolení menej ako 10 % hlasov oprávnených voličov. Toto je veľmi smutný fakt, na ktorý pán prezident poukazuje aj v súvislosti s touto nešťastnou zmenou, ktorú sa tejto Národnej rade podarilo 2. februára schváliť.
"A hoci je pravdou, že v druhom kole volieb predsedov samosprávnych krajov," ďalej citujem, "bola v predchádzajúcich voľbách vo väčšine prípadov skôr nižšia účasť než v prvom kole volieb, víťazi druhého kola volieb zasa získali v celkovom súčte vo výraznej väčšine prípadov viac hlasov oprávnených voličov, a teda" - a toto treba tiež zdôrazniť - "vyšší podiel hlasov všetkých oprávnených voličov samosprávneho kraja ako víťazi prvého kola volieb."
Čiže argumentácia, že vyššou účasťou, ktorá ale rozhodne nie je oveľa vyššia v prvom kole ako v druhom kole, získajú víťazi tohto prvého kola a tým pádom aj budúci zvolení župani vyššiu legitimitu, je, dámy a páni, jednoducho povedané, nezmysel. A som veľmi rád, že sme na tento nezmysel poukázali už pri prvom a druhom čítaní, a o to smutnejší, že mnohí sa z tohto nezmyslu chceli vyviniť aj prostredníctvom faktických poznámok, ktoré na túto tému padali. Úprimne ma najmä mrzeli postoje aj niektorých kolegov, ktorí sú právnici a ktorí veľmi dobre vedia, ako veľmi zasiahne zrušenie druhého kola do samotných výsledkov a legitimity zvolených županov jednotlivých krajov.
"V logike argumentácie predkladateľov" - ďalej pokračujem v citovaní pána prezidenta - "preto v týchto prípadoch dvojkolový systém odrážal vôľu oprávnených voličov lepšie a reprezentatívnejšie ako jednokolový systém." A toto je dôležité si uvedomiť. "V tejto súvislosti preto nie je možné akceptovať ako meritórny argument finančnú úsporu vyplývajúcu zo zrušenia druhého kola voľby predsedu samosprávneho kraja vo výške 2,4 mil. eur, ktorým argumentovali predkladatelia tohto návrhu zákona."
Dámy a páni, pokiaľ je 2,4 mil. eur zásadným problémom, a preto bolo potrebné zrušiť druhé kolo volieb predsedov samosprávnych krajov, tak potom najlacnejšia, najlacnejší spôsob, ako spravovať krajinu, rozhodne nie je demokracia. "Predovšetkým platí, že v demokratickej spoločnosti je založené na tom, že občania si prostredníctvom rôznych druhov volieb uplatňujú si svoje v čl. 30 Ústavy Slovenskej republiky garantované právo voliť a byť volený, nemôže byť samotná úspora finančných prostriedkov najdôležitejším argumentom pre zmenu volebných pravidiel." Takže som veľmi rád, že to isté, čo sme tu hovorili pri prvom a druhom čítaní tohto návrhu zákona, v podstate odobril aj pán prezident a vyjadril v zásade to isté. "Ešte väčšie úspory by sa potom dali dosiahnuť napríklad vtedy, ak by sa voľby do orgánov samosprávnych krajov konali iba raz za 10 či 20 rokov," ďalej dodáva pán prezident."
Je pravdou, že pôvodný vládny návrh zákona o voľbách do orgánov samosprávnych krajov z roku 2001 počítal s jednokolovou voľbou predsedu. Toto takisto spomínal pán prezident vo svojej dôvodovej správe a hovorili sme o tom aj my. Áno, my nejakým spôsobom netajíme to, že dvojkolová voľba predsedov vyšších územných celkov bola v podstate politickým aktom. Politickým aktom najmä voči maďarskej menšine, pretože bolo potrebné zabezpečiť, aby sa maďarský župan, či už v Trnavskom, alebo Nitrianskom samosprávnom kraji, nikdy županom nestal. Toto je fakt, ktorý sme my nikdy nespochybnili. Ale aj pán prezident tu hovorí úplne jasnou rečou. Dvojkolová voľba predsedov samosprávnych krajov sa presadila ako pozmeňujúci poslanecký návrh, pričom motivácia na túto zmenu bola v tom čase čisto politická a účelová, stála za ňou tá snaha, o ktorej som už hovoril ja.
Ale pán prezident ďalej hovorí: "Ako prezident Slovenskej republiky zároveň vyjadrujem podporu hlbokej a poctivej politickej diskusii a prijímaniu nevyhnutných opatrení, ktorých cieľom by malo byť zvýšenie praktického významu a užitočnosti samosprávnych krajov a ich priamo volených orgánov pre voličov, a tým aj podpora podstatne vyššej volebnej účasti." Opäť raz len zopakoval tie argumenty, s ktorými sme tu boli aj my. Navyše dvojkolová voľba sa za ten čas vo veľkej miere zaužívala medzi občanmi a mnohí sa spoliehajú dnes na to, že budú môcť skorigovať svoju voľbu z prvého kola v druhom kole. Je mi jasné, že možno niekto z koaličných poslancov vystúpi a povie, ale veď Vladimír Maňka bol predsa porazený v druhom kole a odvtedy máme Kotlebovu Ľudovú stranu Naše Slovensko ako exekutívnu politickú stranu práve kvôli víťazstvu v Banskobystrickom samosprávnom kraji. Áno, je to pravda, ale zase treba zopakovať to, čo sme tu už spomínali, je, to vďaka vám, milí kolegovia za SMER - sociálnu demokraciu, a predovšetkým vďaka vášmu pánovi predsedovi, ktorý do kampane vstúpil veľmi nešťastným spôsobom citátmi o vreci zemiakov. Verím, že si to dobre uvedomujete aj vy, a ak si to teda neuvedomujete a prichádzate s argumentáciou, že v druhom kole bol predsa zvolený Marian Kotleba, a nie Vladimír Maňka, tak mi je úprimne ľúto, že nerozumiete základným politickým reáliám v tomto štáte.
Pán prezident ďalej píše, je presvedčený, že "zákonodarný orgán by pri tvorbe či snahe o nápravu a vylepšenie volebných pravidiel nemal pokračovať v tradícii nepremyslených účelových politických návrhov." Čím jasne odkazuje na to, čo som spomínal pred malou chvíľkou, že tu bol nepremyslený účelový návrh v súvislosti so zrušením, alebo teda s návrhom dvojkolovej voľby, vtedy ale jednoznačne orientovaný proti maďarskej menšine na Slovensku, s čím sa, samozrejme, nikto civilizovaný v tejto krajine stotožniť nemôže. Ale hasiť oheň benzínom, to znamená, že účelovosť a nepremyslenosť ideme opäť riešiť účelovosťou a nepremyslenosťou, o to zvlášť, že vieme, čo jednokolová voľba môže vyvolať napríklad v Nitrianskom alebo opäť raz aj v Banskobystrickom samosprávnom kraji, pokiaľ ide o legitimitu budúceho zvoleného župana možno menej ako 10 % voličov, je skutočne veľmi nebezpečné. A som veľmi rád, že na to poukázal aj pán prezident, a ešte raz by som to chcel zdôrazniť pre všetkých kolegov, najmä z vládnej koalície, aby si veľmi dobre rozmysleli, ako budú hlasovať o tomto prezidentskom vete.
Dovolím si ešte jeden dôležitý citát. Vo svojom sľube prezidenta Slovenskej republiky zloženého podľa čl. 104 ods. 1 ústavy sa pán prezident zaviazal, že svoje povinnosti bude vykonávať v záujme občanov a zachovávať ich a obhajovať ústavu a ostatné zákony. Plnenie tohto záväzku je osobitne významné pri ochrane volebného práva, preto považuje pán prezident za potrebné uviesť na základe faktov uvedených v časti II tohto rozhodnutia, že podpísaniu schváleného zákona mu bráni zachovávanie a obhajoba Ústavy Slovenskej republiky. Toto by som si dovolil podčiarknuť - zachovávanie a obhajoba Ústavy Slovenskej republiky. A keďže sme tu hovorili o určitej legitimite volených zástupcov, rád by som to opäť raz dal do pozornosti tým, ktorí budeme rozhodovať dnes poobede o tomto prezidentskom vete.
Pán prezident ďalej píše: "Podľa čl. 31 ústavy je zákonná úprava všetkých politických práv a slobôd a jej výklad a používanie musia umožňovať a ochraňovať slobodnú súťaž politických síl v demokratickej spoločnosti. Citované ustanovenie ústavy sa vzťahuje aj na schválený zákon." A toto je veľmi dôležité a ja rád dovysvetlím, čo tým chcel pán prezident povedať, ak to niektorí kolegovia tu a kolegyne, samozrejme, v Národnej rade Slovenskej republiky nepochopili. Slobodná súťaž politických síl v praxi znamená, že sú to občania Slovenskej republiky, ktorí sa rozhodnú, ktorí dvaja najsilnejší kandidáti sa majú postaviť vo voľbách o predsedu samosprávnych krajov, a nie politické strany alebo rôzne iniciatívy, ktoré napríklad v Banskej Bystrici už dnes hovoria o tom, že sa musíme nevyhnutne dohodnúť pred samotným konaním druhého kola. Áno, musíme, pretože keď bude jednokolová voľba, nízka volebná účasť, tak o predsedovi rozhodne menej ako 10 % obyvateľov nášho kraja. Ale prečo toto berieme z rúk občanom a presúvame to do rúk politických strán? Prečo sa pritom budeme musieť spoliehať napríklad na rôzne analýzy alebo výskumy verejnej mienky? Nech rozhodnú občania, kto má byť v druhom kole, napríklad aj proti súčasnému županovi v Banskobystrickom samosprávnom kraji. Toto je podľa nás aj podľa pána prezidenta legitimita a vo veľkej miere aj slobodná súťaž politických síl daná občanovi.
Pán prezident vyslovuje vážnu pochybnosť o tom, či "schválený zákon možno vykladať a aplikovať tak, aby umožňoval a ochraňoval slobodnú súťaž politických síl v našej spoločnosti, umožnil ochraňovať slobodnú súťaž politických síl vo voľbách, je totiž základným účelom, ktorému musí zodpovedať každý zákon upravujúci voľby, resp. výkon volebného práva vrátane volieb do orgánov samosprávnych krajov. Schválený zákon však v kritizovanej časti nenapĺňa reálnym obsahom ústavne zadefinovaný základný účel. Ani jeden z dôvodov, ktoré viedli predkladateľov k navrhnutiu novely zákona o výkone volebného práva v súvislosti s voľbami do orgánov samosprávnych krajov sám osebe alebo v ich súvislostiach nevedie k takej zákonnej úprave, ktorá umožňuje a ochraňuje slobodnú súťaž politických síl v Slovenskej republike. Naopak, schválený zákon" - a to by som rád zdôraznil - "oslabuje úroveň slobodnej súťaže politických síl vo voľbách do orgánov samosprávnych krajov." A konkrétny príklad som vám, dámy a páni, uviedol z môjho kraja z Banskej Bystrice. Schválený zákon vstupuje do tejto slobodnej súťaže totiž s faktormi, ktoré nemajú a nesmú vplývať na organizáciu, priebeh a výsledky volieb. Nízka účasť voličov, úspora prostriedkov vynakladaných na organizáciu volieb do orgánov samosprávnych krajov, nedostatočne vyjadrená vôľa voličov, to je v úplnom rozpore s obsahom a výkonom aktívneho i pasívneho volebného práva, ktoré nezávisí od počtu zúčastnených voličov, ale od iných ústavne upravených faktorov, a tie sú splnené aj pri výrazne nižšej účasti.
Je zaujímavé, že nám nevadí 13 % účasť voličov vo voľbách do Európskeho parlamentu. Keď sa to pýtam pána ministra zahraničných vecí, ako chceme predísť tejto blamáži už o dva roky, alebo keď sa to pýtam pána ministra vnútra, dnes žiadnu jasnú odpoveď nedostávam. Takže sa to pýtam vás, milí kolegovia, ktorí ste dnes zodpovední, a, kolegyne, samozrejme, prepáčte, za správu veci verejných v tomto štáte, a teda poslankýň a poslancov vládnej koalície, čo chceme robiť s tou hanebnou 13 % účasťou, keď vám zrazu tak veľmi vadí 20 % účasť vo voľbách do vyšších územných celkov. Prečo to neriešime dva roky pred voľbami? Ako vôbec môžte chcieť riešiť takúto vážnu vec sedem mesiacov pred voľbami? Toto je otázka, na ktorú som veľmi zvedavý, či dostaneme v tejto rozprave odpoveď. Sedem mesiacov pred voľbami meniť pravidlá hry, to je hanebné a v demokracii neobhájiteľné!
"V Slovenskej republike sa od jej vzniku v roku 1993 vyvinula ústavná prax," hovorí pán prezident, "podľa ktorej sa volebné zákony nemenia, resp. nenovelizujú v úzkej nadväznosti na blížiace sa voľby. Táto ústavná prax je súčasťou ústavného poriadku nášho štátu a musí po štvrťstoročí byť rešpektovaná bez akýchkoľvek výnimiek."
Tu by som rád doplnil pána prezidenta len v jednej dôležitej veci. Zatiaľ prvý a posledný, kto prišiel so zmenou volebného zákona bezprostredne pred konaním volieb, tak ako to dnes robíte vy, bol Vladimír Mečiar v roku 1998. Viete, ako tieto pre Vladimíra Mečiara dôležité voľby dopadli. Áno, vyhral ich o pár desatín percent pred SDK. Ale bola to zároveň začiatok... A bol to teda zároveň začiatok konca jeho politickej piesne. Takže možno aj toto by mohla byť zaujímavá a dôležitá výstraha pre vás všetkých, aby ste toto prezidentské veto zobrali vážne a aby ste návrhy pána prezidenta, ktoré za chvíľku odcitujem, schválili spoločne s opozíciou, myslím, demokratickou opozíciou, pretože v prípade KĽSNS je zrejmé, že im táto vami navrhnutá zmena zákona môže iba vyhovovať, a len z taktických dôvodov sa posledne v druhom čítaní a treťom čítaní zdržali.
Schválený zákon podľa pána prezidenta teda túto ústavnú prax o tom, že sa pravidlá hry nemenia tesne pred jej koncom a pred začiatkom novej hry, v žiadnom prípade nerešpektuje a evidentne to podľa pána prezidenta porušuje a je dôsledkom okrem iného aj ďalšieho oslabovania súťaže politických síl, ako pán prezident uvádzal v texte vyššie.
V nadväznosti teda na výhrady, ktoré pán prezident spomínal, s ktorými sa my v demokratickej opozícii absolútne stotožňujeme, pán prezident dáva nasledovné návrhy, ktoré predpokladá, že by Národná rada mohla v rámci tohto zákon schváliť.
1. V čl. I piaty bod znie:
V § 54... Á, pardon, v § 94 ods. 1 sa vypúšťajú slová "podľa § 93 ods. 2".
V čl. I sa vypúšťa desiaty bod, dvanásty bod a trinásty bod.
A nakoniec, doterajšie body sa primerane prečíslujú.
A v čl. III sa vypúšťa prvý bod a tretí bod. Zároveň tiež navrhuje, aby sa doterajšie body primerane prečíslovali.
Nejde o nič iné, len o to, aby sme zachovali dvojkolovú voľbu predsedov vyšších územných celkov, alebo keď chceme, samosprávnych krajov, alebo keď chceme, županov. A toto je presne náš návrh a veríme, že sa v tejto Národnej rade nájde dostatok poslancov so zdravým úsudkom a s ratiom stotožniť sa s výhradami pána prezidenta a s tým, čo sme sa vám tu snažili vysvetliť už v decembri a vo februári pri schvaľovaní tohto zákona v prvom a druhom čítaní.
Dámy a páni, skutočne zvážme, či sme dnes v tak nevyhnutnom a zložitom finančnom, finančnej situácii v tomto štáte, že nám stojí niekoľko stotisíc možno, keď naozaj tie 2,4 mil. eur, čo nevieme dnes odhadnúť, keďže nevieme, koľkí budú zvolení v prvom kole, za tak zásadnú zmenu do ústavných práv občanov Slovenskej republiky. Verím, že to adekvátne zvážime a že dnes o piatej ma táto Národná rada opäť raz pozitívne prekvapí, hoci teda tých pozitívnych prekvapení doposiaľ veľa nebolo. Ale aby som bol korektný, nejaké sa predsa len našli. Dúfam, že dnes budeme môcť oslavovať všetci spoločne.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem, pán poslanec. Na vystúpenie pána poslanca... (Reakcia z pléna.) Procedurálny návrh, pani poslankyňa? Á, omyl. Dve faktické poznámky, predpokladám.
Pani poslankyňa Kaščáková.

Ďakujem pekne kolegovi Klusovi za jeho fundované vystúpenie, ktorým v podstate zhrnul všetky argumenty, ktoré už padli aj pri predošlom prerokovávaní tohto návrhu. Ja nemám ilúzie, že tento parlament by zobral do úvahy veto pána prezidenta, resp. že by schválil jeho návrhy na zmenu bodov, ktoré citoval pán Klus. Myslím si, že ten zákon nakoniec schválený bude, pretože ide o veľa. Ide o to, ako na najbližších ďalších päť rokov zabetónovať svojich vlastných županov. Takže nerobím si, nerobím si tieto ilúzie. Každopádne aj ja zopakujem to, čo som už niekoľkokrát povedala, je to, je to návrh, ktorý, resp. jednokolová voľba neodzrkadľuje väčšinový postoj, sú to známe fakty. Proste ide tu o zúženie priestoru pre osobné a politické slobody.
Takže myslím si, že tá snaha je úplne očividná a, a všetkým musí byť úplne jasné, o čo tu ide. Ide o zabetónovanie svojich pozícií na najbližšie roky. Bohužiaľ.

Ďakujem, pani poslankyňa. Len technická poznámka. Dovolím si vás, aby ste dávali pozor na prihlasovanie formou faktickej poznámky, aby nevznikli chaosy, a pán poslanec Paška sa ospravedlnil.
Nech sa páči, pán poslanec Paška, s faktickou poznámkou.

Ďakujem za slovo, pán predseda. Viete, Martin, zle ste počítali. A trocha si uvedomiť aj priebeh, povedal by som, pôsobenia tejto vládnej koalícii. Voľby boli pred rokom. Vládna koalícia sa teda ujala moci zhruba pred 10 mesiacmi a, samozrejme, ak chcela nejakým spôsobom meniť volebný systém, tak myslím si, že rok, nie sedem mesiacov, ale rok je dostatočná doba na to, aby ste sa pripravili, a nielen vy, ale aj tí, ktorí budú kandidovať ďalší v týchto voľbách do vyšších územných celkov na tento nový volebný systém. Ja súhlasím s vami, že môžete mať výhrady k volebnému systému, ale na druhej strane teba uznať aj to, že vládna koalícia, možno niektoré strany vládnej koalície, viac ako celá koalícia, majú istý vlastný plán, ako realizovať svoje politické pôsobenie, a rozhodli sa pre zmenu volebného systému. Legitímnu zmenu volebného systému. A preto by som len chcel doplniť, viete, apelujete na zdravý rozum. Vy presadzujete, presadzujete volebný systém, ktorý možno by vyhovoval viacej vám, členovia vládnej koalície presadzujú volebný systém, ktorý možno bude vyhovovať viacej im, tak ako to povedala pani Kaščáková. Takže nie je zdravý rozum iba to, čo vám napísal pán prezident, ale je zdravý rozum aj v laviciach tejto Národnej rady a každá politická strana má svoje priority a svoje záujmy a tie sa snaží politicky realizovať.
Takže nespájajte, prosím, zdravý rozum s tým, ako je, aké vyjadrenie pána prezidenta. Skôr to treba spájať s tým, čo kto chce v týchto voľbách dosiahnuť, ako chce zabezpečiť úspech pre svojich kandidátov. Možno teda pre vás by bol lepší dvojkolový volebný systém aj pre pána prezidenta. Treba si však uvedomiť, že pán prezident by nebol dneska prezidentom, keby sme nemali dvojkolový systém. Keby bol jednokolový systém, tak by bol prezidentom niekto iný. To znamená, že záujem pána prezidenta, aby sa dvojkolový systém zachoval nielen na úrovni žúp, ale aj na úrovni prezidentskej voľby, zrejme je veľmi... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem. S reakciami na faktické poznámky pán poslanec Klus.

Ďakujem veľmi pekne. Renátka, bohužiaľ, máš pravdu. A my sme, ako si povedala aj ty, upozorňovali na to, že zabetónovanie svojich kandidátov na župana dajme tomu v Trenčíne, Žiline alebo v Prešove, ale automaticky bude znamenať obrovské problémy pre Trnavu, Nitru, Banskú Bystricu, možno Košice. A toto podľa mňa nie je tá správna cesta.
No a pán kolega poslanec Paška hovoril o tom, že schválili len to, čo im vyhovuje, a to je možno práve to najsmutnejšie. O to zvlášť, keď si uvedomíme, že naozaj tento návrh zákona oslabil politickú súťaž alebo súťaž, slobodnú súťaž politických síl. Ak je toto to, čo vyhovuje vládnej koalícii, tak ma to teda úprimne mrzí. Takisto je úplne zrejmé, že tento návrh zákona, ktorý ste schválili, znižuje legitimitu jednotlivých zvolených predsedov samosprávnych krajov, ak je to opäť raz niečo, čo vám vyhovuje, tak mi je to ešte viacej ľúto. Ja som osobne si myslel, že práve politické strany by mali vo veľkej miere reflektovať slobodnú súťaž politických síl a zvyšovanie legitimity nimi obsadených volených zástupcov na verejných miestach. A ak toto nie je teda cesta pre súčasnú vládnu koalíciu a pre politické strany vo vládnej koalícii, tak som veľmi rád, že ste to teraz povedali otvorene všetkým občanom.
A pokiaľ ide o ten čas, no nie je to celkom tak. Do dnešného dňa zatiaľ nevieme, podľa akých pravidiel vlastne ideme voliť predsedu samosprávneho kraja. To je tých sedem mesiacov, o ktorých som hovoril. A ak chcem byť úplne korektný, tak povedzme sedem a pol mesiaca do volieb vyšších územných celkov a jednokolovej voľby, ktorá, bohužiaľ, pravdepodobne v tomto parlamente prejde. Ale tu by som chcel ešte posledných desať sekúnd povedať, že ja som asi nevyliečiteľný optimista a väčší v tomto prípade ako Renátka Kaščáková a chcem veriť v zdravý rozum aspoň niektorých poslancov vládnej koalície.
Ďakujem pekne.

Ďakujem, pán poslanec.
Do rozpravy je prihlásený pán poslanec Jozef Viskupič, pripraví sa pán poslanec Ján Budaj.

Ďakujem. Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi za klub OĽANO pár poznámok k tomu, čo sme dostali do lavíc, a v zlúčenej rozprave sme nútení sa tým zaoberať. Myslím, že na začiatku musím predostrieť to, čo sme počas prvého, druhého čítania hovorili, väčšina teda z opozície, že tento návrh zákona nezíska podpis od pána prezidenta, tak dnes máme túto - vtedy predpokladanú - teraz realitu na stole. Myslím, že nemá veľmi význam opakovať dokolečka argumenty, ktoré jednak môj predrečník, a sú to argumenty čísel, skúseností, našej vlastnej skúsenosti za doby fungovania dvojkolovej voľby, ale aj skúsenosti zo zahraničia, kde jednoznačne platí, že dvojkolový systém zvyšuje legitimitu a zabraňuje možnej voľbe extrému.
A chcel by som sa možno pozastaviť práve pri tom, čo nemohlo odznieť ani v prvom, ani druhom kole rozpravy, pretože sme nepodpis alebo nepridanie podpisu pána prezidenta len predpokladali. Je veľmi dôležité pre tento účel povedať a je to v bode 3 pri..., v tlači 437, kde pre mňa, a predpokladám aj pre náš klub, je zhrnuté to najzákladnejšie, prečo prezident nechce svoj podpis pridať pod váš zamýšľaný, pod vašu zamýšľanú novelu, pod vami zamýšľanú zmenu volebných pravidiel. V bode 3 sa totižto odvoláva na ústavu. Hovorí: "Vo svojom sľube prezidenta Slovenskej republiky zloženého podľa čl. 104 ods. 1 ústavy som sa zaviazal, že svoje povinnosti budem vykonávať v záujme občanov a zachovávať i obhajovať ústavu a ostatné zákony. Plnenie tohto záväzku je osobitne významné pri ochrane základných práv a slobôd fyzických osôb v oblasti aktívneho aj pasívneho volebného práva. Preto považujem za potrebné uviesť, že na základe faktov uvedených v článku alebo v časti II rozhodnutia nepodpísať vami zamýšľanú zmenu volebných pravidiel, že podpísaniu schváleného zákona mi bráni zachovávanie a obhajoba ústavy." Zopakujem: Podpísaniu schváleného zákona pánovi prezidentovi bráni zachovávanie a obhajoba ústavy. "Podľa čl. 31 ústavy zákonná úprava všetkých politických práv a slobôd a jej výklad a používanie musia umožňovať a ochraňovať" - a tu je ten dôležitý argument - "slobodnú súťaž politických síl v demokratickej spoločnosti. Citované ustanovenie ústavy sa vzťahuje aj na schválený zákon." Preto pán prezident vyslovuje vážnu pochybnosť o tom, či schválený zákon možno vykladať a aplikovať tak, aby umožňoval a ochraňoval slobodnú súťaž politických síl v našej spoločnosti. Umožniť a ochraňovať slobodnú súťaž vo voľbách je totiž základný účel, mieni pán prezident, ktorému musí zodpovedať každý zákon upravujúci voľby, resp. výkon volebného práva vrátane, vrátane volieb do orgánov samosprávnych krajov.
Pán prezident ďalej hovorí, prečo nepridá podpis pod vami schválený zákon, a to je, že schválený zákon v kritizovanej časti nenapĺňa reálnym obsahom ústavne definovaný základný účel tejto zmeny. Ani jeden z dôvodov, ktoré viedli predkladateľov k navrhovaniu novely zákona o výkone volebného práva v súvislosti s voľbami do orgánov samosprávnych krajov, sám osebe alebo aj v kontexte, alebo v súvislostiach nevedie k takej zákonnej úprave, ktorá umožňuje a ochraňuje slobodnú súťaž politických síl v Slovenskej republike. Dokonca mieni presný opak. Schválený zákon oslabuje úroveň slobodnej súťaže politických síl vo voľbách do orgánov samosprávnych krajov. Schválený zákon vstupuje do tejto slobodnej súťaže s faktormi, ktoré nemajú a nesmú vplývať na organizáciu, priebeh a výsledky volieb, či už spomínaná nízka účasť, alebo úspora prostriedkov vynakladaných na organizáciu volieb do orgánov samosprávnych krajov, nedostatočne vyjadrená vôľa voličov, to je v úplne, v úplnom rozpore s obsahom a výkonom aktívneho aj pasívneho volebného práva, ktoré nezávisí od počtu zúčastnených voličov, ale od iných ústavne upravených faktorov a tie sú splnené pri..., a tie sú splnené aj pri nižšej účasti a menej reprezentatívne výsledky druhého kola volieb než prvého kola volieb. Navyše v Slovenskej republike sa od vzniku v roku ’93 vyvinula ústavná prax – a to citoval už Martin Klus –, podľa ktorej sa volebné zákony nemenia, resp. nenovelizujú v úzkej nadväznosti na blížiace sa voľby. Táto ústavná prax je súčasťou ústavného poriadku nášho štátu a musí po štvrťstoročí byť rešpektovaná bez akýchkoľvek, akýchkoľvek výnimiek. Schválený zákon túto ústavnú prax ako zdroja ústavného poriadku však evidentne porušuje a dôsledkom je okrem iného aj ďalšie oslabovanie súťaže politických síl vo voľbách do orgánov samosprávnych krajov, ktorá je garantovaná čl. 31 našej Ústavy Slovenskej republiky.
Chcel by som teda povedať, že oba spomínané, dva, resp. v kontexte tri dôvody, sú momentami, ktoré, ktorými sme atakovaní z pohľadu silnej ústavnej inštitúcie priamo volenej, prezidentom republiky, a minimálne by stálo za to, či by sme na základe tejto argumentácie, ktorá nehovorí len tak do vetra, nehovorí o možných politických dôvodov a presadzovaniu záujmov jednej, druhej alebo tretej politickej strany, ale priamo argumentuje tým, že je v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky. Ak máme na mysli, že chceme volebné pravidlá vylepšiť, tak súhlasím s pánom prezidentom a rozumiem, prečo nechce pripojiť podpis pod túto zmenu, a to je, že sa politická súťaž oslabuje a že sa pravidlá menia počas doby hry. Myslím si, že ak použijem voľnú analógiu, ak je napríklad vo futbale nariadená jedenástka alebo pokutový kop, nie v čase, kedy sa hrá alebo kedy vybehnú hráči na ihrisko a zadefinujú sa pravidlá, ale v čase, kedy je priamo nariadená, a niekto sa vtedy rozhodne, že sa nebude kopať z jedenástich metrov, ale z polky ihriska. To namieta z hľadiska ústavného úzusu a ústavný... a zmien, ktoré má prezidentská kancelária za protiústavné, ktoré oslabujú politickú súťaž, je presne tento príklad, kedy počas už priamo, priamo sme sedem dní pred voľbami, sedem mesiacov, pardon, pred voľbami, a meníme pravidlá súťaže. To znamená, viem o niektorých, že sú oficiálnymi kandidátami. Viem, že niektoré volebné tímy, sú rozbehnutí, a súhlasím s argumentom, ktorý použil predrečník Martin Klus, že túto neblahú prax sme mali iba jedenkrát v histórii, a to je to, čo nám aj dnes pri debate o zrušení amnestií prinášajú 90. roky, a to je vtedy, keď Vladimír Mečiar sa snažil takisto meniť pravidlá hry počas hry samotnej. Preto za klub aj za seba hovorím, že rozumiem dôvodom, prečo pán prezident nechce mať podpis pod ohýbaním pravidiel, prečo sa nechce zúčastniť toho, že by mohlo prísť alebo prichádza z jeho pohľadu v rozpore s čl. 31 ústavy, a ja ho v tomto jeho snažení podporím.
Myslím si, že ak dôvody, či už z finančného charakteru, alebo ak by sme mali reálne veriť dobromyseľnému, dobromyseľnej zmene pravidiel, aby bola vyššia účasť, vyššia následná legitimita zvolených županov, tak vieme a vedeli by sme toto urobiť nie počas behu pár mesiacov pred voľbami županov do samosprávnych krajov. Argumenty, ktoré sme uvádzali v prvom a druhom čítaní, však zostávajú. Je naozaj pravdou, že dvojkolový systém zvyšuje legitimitu a bráni výbuchom a bráni možnému nástupu akéhokoľvek extrému. Ja som nepoužíval pri svojej argumentácii príklady, ale myslím si, že je v záujme všetkých nás, z akéhokoľvek politického subjektu sme, aby nástupu a možné prekvapenia deň po voľbách sme jednoducho eliminovali tým, že nastavíme dobré pravidlá. Pánovi prezidentovi rozumiem, prečo pod vami zamýšľanú novelu alebo vami schválenú novelu nepridal svoj podpis. Ak sa s týmto viete stotožniť, veľmi ťažko sa mi odvoláva na to, čo tu boli dvaja kolegovia, pán Paška aj pán Klus, obaja sa odvolávali na zdravý rozum. Niekedy mám pocit, že v týchto žabomyších vojnách naozaj zdravý rozum odchádza preč, ale tu narábame so silnými ústavnými inštitútmi, a preto by som radšej, ak je ešte možnosť, zišiel z kratšej cesty dolu a aj na vašom mieste podporil argumenty pána prezidenta.
Ďakujem za pozornosť.