14. schôdza

Ďakujem pekne. Samozrejme, cítim potrebu sa k tomuto návrhu zákona vyjadriť. Vnímam ho pozitívne, ďakujem aj za to. Avšak s čím, a zhodnem sa asi s pani ministerkou alebo s predkladateľkou na tom, že toto je oblasť, ktorú je treba riešiť novou úpravou alebo pozmenenou úpravou.
Avšak, samozrejme, ako opozičný poslanec musím mať aj kritický pohľad na to, čo sa navrhuje. A súčasťou toho je najmä to, čo ako je všeobecne známe o mne, zastávam v tom ohľade, že si myslím, že akýkoľvek návrh, ktorý v podstate prehlbuje taký, by som povedal, incest, ktorý v súdnictve funguje, to znamená, tá moc plodí pre samú seba ďalšiu moc a že sa obmedzuje vplyv zvonka na tú súdnu moc, tak to si myslím, že je treba modifikovať.
Ja akceptujem, že sú v tomto návrhu významné prvky toho, aby toto takto nebolo, ale zase na druhej strane vidím tam aj prvky toho, že sa tá súdna moc zase zacykluje, že nie je jasné, že či do tých orgánov, tak ako sa to teraz navrhuje, či už napríklad do disciplinárnych senátov, alebo do hodnotiacich komisií, že prečo by tam zajtra alebo pozajtra, alebo neskôr, prečo by tam nemohol byť pán Harabin napríklad alebo tá jeho skvadra na Najvyššom súde. Jednoducho nič tu v tomto zákone nebráni tomu, aby to zobralo takýto vývoj. A to je niečo, čo nám extrémne vadí.
Čo nám extrémne vadí, je to, že, bohužiaľ, ako súčasná legislatíva, tak ani tento návrh neberie v úvahu skutočnosť, aká je politická DNA starých sudcov. A to je realita. Pani ministerka sa tu opakovane vyjadrila, že, bohužiaľ, my už sa týmto aspektom nášho súdnictva v tomto štádiu nemáme možnosť zaoberať. To ale nie je pravda. My máme možnosť do zákonov vkladať ustanovenia, ktoré, aj sme to už urobili v minulosti, ktoré budú stanovovať minimálne kritériá na to, čo sudca v nejakom inom ako bežnom sudcovskom postavení aspoň, čo od neho môžme požadovať. Toto tu úplne absentuje. To znamená, že my staviame na roveň niekoho, kto má proti sebe vedených 5 alebo 7 disciplinárnych konaní, z ktorých sa dostal len prostredníctvom všelijakých kľučiek a kamarátšaftov s tými, čo sú jemu podobní, a s takými sudcami, ktorí robia všetko pre to, aby zachraňovali česť súdneho stavu, a to si myslím, že je nesprávne.
Napríklad si myslíme, že ak nejaký sudca prijme funkciu alebo kandiduje na funkciu, ktorá je niečo viac ako bežný sudca, tak by sme mali ho podrobiť nejakému väčšiemu prieskumu, ako je možný dosiaľ. Všetci vieme, že na základe rozhodnutia Ústavného súdu súčastných sudcov nie je možné, nie je možné podrobovať bezpečnostnej previerke napríklad, ale neviem, prečo by to nemohlo platiť pre tých sudcov, ktorí sa uchádzajú o to, aby mali špeciálnu funkciu v rámci súdnictva.
Takže zopakujem znova, myslíme si, že toto je naozaj návrh správnym smerom, ale môže mať aj negatívne dôsledky, ak niektoré veci tam nebudú dotiahnuté. A my tento návrh budeme podporovať za predpokladu, že sa nám podarí niektoré dôležité zmeny v ňom dosiahnuť. K tomu, teda k tým jednotlivostiam sa, predpokladám, ešte budeme mať možnosť vrátiť.
Ďakujem pekne.

S faktickými poznámkami nikto. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za ukončenú. Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľka?
Nech sa páči.

Dovolím si krátko, lebo sa chcem poďakovať, aj keď to bola krátka rozprava, za krátku rozpravu. Aj za, nemáme vždy takú ústretovú komunikáciu s pánom poslancom Baránikom, tak mám pocit, že sa chcem poďakovať. Ale hlavne dovoľte mi, zas tak dlho zjavne nebudeme prerokovávať tieto zákony, že by som si to nemohla dovoliť, povedať pár poznámok.
Ten manévrovací priestor, máte stopercentnú pravdu, ja to opakovane hovorím, ten manévrovací priestor 25 rokov po revolúcii proste zviazaný všetkými ústavami, chartami a rozhodnutiami Ústavného súdu je proste, pochopiteľne, zúžený a tá obava z toho, že, áno, aj že nevieme tomu zabrániť, aby sudcovia zvolili, nazvem to, zlú reprezentáciu do fór, ktorí majú samosprávny charakter alebo ktorí môžu ovplyvňovať. No nie, nevieme, to je pravda. A na druhej strane musím povedať, že život nás naučil, že keď sa tie misky váh na druhej strane prevalili v prospech politiky, tak, a to je tá skúsenosť s ministrom Harabinom, tak politika vedela zneužiť tú svoju moc pomerne brutálne. Čiže hľadať v tom ten balans, to je proste, to je ťažké v tom celom a proste preto je to beh na dlhú trať, asi nie beh na trať krátku.
Ja súhlasím s tým, že, a nemyslím si, že to treba dopĺňať, že sudca má nejakým spôsobom konať, správať sa nielen v talári, ale aj mimo talára. My všetci dnes v priamom prenose sa pozeráme na to, že teda nie všetci to robia a jeden konkrétny, teda veľmi cieľavedome ako keby prekračuje tieto pravidlá. My ich máme dnes v zákone. Ja už neviem, jak by som mala napísať, ako sa má sudca správať v občianskom živote než tak, ako je to napísané. Máme aj etický kódex, v ktorom si sudcovia zapísali, že sudca sa má kolegiálne správať voči svojim kolegom a nemá o nich zle hovoriť a podobne. Čiže tie pravidlá máme a teraz podľa mňa sa dostávame do stavu aj istej generačnej obnovy aj sudcovského stavu, kde, si myslím, plným právom máme očakávať, že to bude práve Súdna rada a sudcovské samosprávy, ktoré cítiac, že im to škodí, cítiac, že im to škodí, začnú vyvíjať istý tlak. Keď toto by sa podarilo, že to prostredie bude tak nastavené, že toto sa podarí, tak podľa mojej mienky to je tá cesta dobrým smerom, na margo.
Ďakujem.