14. schôdza

Ďakujem. Neviem, či to bola otázka, alebo z toho ako otázku môžem, ale (reakcia z pléna), ale dovolím si k tomu povedať pár vecí.
Áno, súhlasím s vami v tom, že pred dvoma rokmi už mohla vypísaná byť súťaž, nie je. Ale nesúhlasím s vami v tom, že keď nezačneme stavať a začneme súťažiť tým spôsobom, a ja nehovorím, že to, čo my spravíme, je netransparentné, tým spôsobom, čo vy hovoríte, za osem mesiacov môžme mať vyhodnotenú súťaž. A spýtam sa vás, privádzač Lietavská Lúčka ak nebude, ostanú dva kúsky diaľnice stáť popri sebe a môže ich používať na, možno na korčuľovanie alebo na nejaký, nejaký cyklistický závod, ktorý nebude nikdy spustený.
Vážený pán poslanec, verte mi, že konám podľa môjho najlepšieho svedomia a vedomia. Pokiaľ tieto dve diaľnice a ten privádzač nebudú postavené, nebudeme môcť využívať tieto dva úseky. Berte na to dohľad a robím všetko pre to.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Vážený pán poslanec, vážený pán splnomocnenec vlády pre výstavbu rýchlostných komunikácií, dovoľte, aby som vám odpovedal na vašu otázku. Už počas rokovaní k rozpočtu verejnej správy na rok 2017 ministerstvo dopravy a výstavy rozpracovalo navrhovaný limit výdavkov na opravu a údržbu ciest I. triedy. Aktuálny stav vozoviek je však následkom ich nedostatočnej cyklickej údržby v minulosti, nie teda záležitosť toho alebo minulého roka. Ministerstvo každoročne pri zostavovaní rozpočtu verejnej správy upozorňuje na podhodnotené financovanie opravy a údržbu ciest I. triedy a potrebu navýšenia výdavkov Slovenskej správy ciest v tejto oblasti približne o 30,6 mil. eur.
Musíme však brať to úvahy vývoj verejných financií v aktuálnom období... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Hrnčiar, Andrej, podpredseda NR SR
Pán minister, ďakujem, môžte v bufete pánovi poslancovi dokončiť svoju odpoveď.

Érsek, Árpád, minister dopravy a výstavby SR
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážené dámy, vážení páni, na základe poverenia vlády uznesením č. 2 bodu B2 z 11. januára 2017 mi dovoľte uviesť vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 9/2010 Z. z. o sťažnostiach v znení neskorších predpisov.
Návrh novely zákona o sťažnostiach, ktorý predkladám, je právnym predpisom zabezpečujúcim ochranu individuálnych práv fyzických osôb a právnických osôb porušovaných alebo ohrozovaných činnosťou alebo nečinnosťou orgánov verejnej správy.
Doteraz platný zákon o sťažnostiach, prijatý Národnou radou Slovenskej republiky 4. decembra 2009 a účinný od 1. februára 2010, bol doposiaľ novelizovaný trikrát, a to iba vo forme nepriamych noviel. Na základe skúseností z aplikačnej praxe preto vznikla potreba novelizovať jeho ustanovenia tak, aby sa odstránili systémové a vecné nedostatky platného zákona o sťažnostiach a zároveň aby bolo aktualizované jeho znenie na základe prijatých právnych noriem, ktoré mohli mať vplyv na postup, resp. spôsob prešetrovania a vybavovania sťažností. Súčasne bolo potrebné riešiť nové problémy súvisiace s procesom informatizácie spoločnosti. Navrhované zmeny predstavujú kroky smerujúce k efektívnejšiemu vybavovaniu sťažností.
Účelom návrhu novely zákona o sťažnostiach je úprava spôsobu vybavovania sťažnosti proti vybaveniu alebo odloženiu predchádzajúcich sťažností, možnosti podávania sťažností orgánom verejnej správy prostredníctvom elektronických schránok, spôsobu podávania sťažnosti sťažovateľom osobne u orgánov verejnej správy, ďalej upravuje rozsah podaní, ktoré nespĺňajú podmienky sťažnosti podľa zákona o sťažnostiach, a tiež povinnosti sťažovateľa pre jeho zastupovanie v konaní o jeho sťažnosti.
Zároveň obsahuje ďalšie zmeny, ktoré majú charakter legislatívnych, resp. legislatívnotechnických úprav, resp. zosúlaďujú terminológiu a konkretizujú obsah niektorých pojmov, úkonov a povinností súvisiacich s problematikou vybavovania sťažností.
Návrh novely zákona o sťažnostiach bol predmetom riadneho pripomienkového konania. Vláda ho schválila na svojom rokovaní 11. januára 2017.
Dovoľte mi, aby som sa na záver svojho vystúpenia vyslovila aj k spoločnej správe. Za predkladateľa chcem povedať, že sa stotožňuje so všetkými závermi vyplývajúcimi zo spoločnej správy výborov a máme za to, že ich zapracovanie prispeje k skvalitneniu novej právnej úpravy alebo novelizovanej právnej úpravy.
Ďakujem veľmi pekne. Poprosím o prerokovanie návrhu zákona. Ďakujem.

Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 9/2010 Z. z. o sťažnostiach v znení neskorších predpisov (tlač 361), podáva Národnej rade v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady spoločnú správu výborov Národnej rady.
Národná rada uznesením č. 416 z 1. februára 2017 pridelila vládny návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady, Výboru Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj a Výboru Národnej rady pre ľudské práva a národnostné menšiny. Výbory prerokovali predmetný návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady. Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.
Výbory Národnej rady, ktorým bol návrh zákona pridelený, zaujali k nemu nasledovné stanoviská: Ústavnoprávny výbor Národnej rady uznesením č. 167 zo 14. marca 2017 s návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi. Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj uznesením č. 80 z 20. marca 2017 s návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi. Výbor Národnej rady pre ľudské práva a národnostné menšiny uznesením č. 42 zo 14. marca 2017 s návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi.
Z uznesení výborov Národnej rady uvedených pod bodom III tejto správy vyplývajú tieto pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré nebudem čítať, nakoľko máte spoločnú správu rozdanú. Gestorský výbor odporúča o návrhoch výborov Národnej rady, ktoré sú uvedené v spoločnej správe, hlasovať takto: hlasovať spoločne o bodoch 1 až 17 s odporúčaním gestorského výboru schváliť.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov odporúča Národnej rade predmetný návrh zákona schváliť v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto spoločnej správe.
Spoločná správa výborov Národnej rady bola schválená uznesením gestorského výboru č. 86 z 21. marca 2017. Týmto uznesením ma výbor poveril ako spoločného spravodajcu, aby som na schôdzi Národnej rady pri rokovaní o predmetnom návrhu zákona predkladal návrhy v zmysle príslušných ustanovení zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov.
Ďakujem.

Vážená pani ministerka, vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, zákon o sťažnostiach je dôležitou právnou úpravou, ktorá má slúžiť k ochrane práv a právom chránených záujmov fyzických osôb aj právnických osôb. Na to, aby to tak naozaj bolo, tak by mal byť vyvážený, mal by poskytovať dostatočný priestor pre občanov, aby svoje práva uplatňovali. A, samozrejme, mal by byť nastavený aj tak, aby orgánom verejnej správy, ktorých sa týka, umožňoval normálne fungovať a nespôsoboval im zbytočné technické problémy, pretože potom by tú ochranu práv a právom chránených záujmov občanov nemohli dostatočne efektívne vykonávať.
Predložený návrh zákona rieši predovšetkým ten druhý aspekt, teda vychádza najmä zo skúseností orgánov verejnej správy a z vecí, ktoré sa im zdajú ako problematické. Spolu s viacerými ďalšími ľuďmi a organizáciami som využil možnosť zapojiť sa do pripomienkovania tohto návrhu zákona v rámci medzirezortného pripomienkového konania a uplatnili sme si hromadnú pripomienku verejnosti, ktorá mala viacero bodov. O niektorých som hovoril v prvom čítaní. Viaceré z našich pripomienok boli akceptované a v dôsledku toho nepríde z toho pohľadu občianskeho, nie pohľadu úradníckeho, k zhoršeniu situácie alebo niektoré parciálne veci sa dokonca vylepšia.
Napriek tomu aj po rozporovom konaní ostali niektoré rozpory medzi hromadnou pripomienkou, a teda verejnosťou, ktorá žiadala upraviť návrh zákona, a postojom Úradu vlády, ktorý návrh novely pripravoval a ktorý, to chcem oceniť, opäť že pristúpil k našim pripomienkam korektne, dôkladne sa nimi zaoberal, vyhradil si dostatočný čas na to, aby ich s nami prebral a dôkladne rozdiskutoval a v mnohých alebo vo viacerých veciach sme našli až priamo na rozporovom konaní kompromisné riešenie, ktoré vyhovovalo obom stranám.
Chcel by som vo svojom vystúpení povedať niečo k trom bodom, kde rozpor pretrval, kde z pohľadu občianskej verejnosti vidím naďalej problém, kde by som chcel predložiť aj doplňujúci návrh k návrhu novely.
Prvá sa týka alebo prvý bod doplňujúci sa týka skrátenia lehoty na vybavenie sťažnosti zo 60 pracovných dní na 30 pracovných dní. Z pohľadu úradov chápem, že by to vnímali ako problematické a argumentovali, že by nestíhali. Ale keď sa na to pozrieme z pohľadu občana, tak 60 pracovných dní je zhruba tri kalendárne mesiace, a pritom úrad má možnosť predĺžiť si lehotu na vybavenie sťažnosti o ďalších 30 pracovných dní, čiže dokopy môže byť lehota na vybavenie sťažnosti až povedzme že štyri a pol mesiaca.
Ak má zákon o sťažnostiach a inštitút sťažnosti slúžiť k efektívnej ochrane práv a právom chránených záujmov občanov, tak lehota štyri a pol mesiaca je neprimerane dlhá. A ak máte nejaký reálny problém, ktorý chcete vyriešiť, tak ak úrad, ktorý s tým niečo môže urobiť, má štyri a pol mesiaca na to, aby s tým niečo robil, tak si myslím, že to nie je dostatočne efektívny nástroj.
Pripomínam, že v minulosti v predchádzajúcich verziách zákona o sťažnostiach bola stanovená lehota 30 kalendárnych dní, dokonca ani nie pracovných dní. A tá lehota sa predĺžila a predĺžila sa až na 60 pracovných dní. Navrhujeme úpravu, teda návrat nie k 30 kalendárnym, ale k 30 pracovným dňom s tým, že je tam možnosť predĺženia tejto lehoty, a myslíme si, že je to dostatočná lehota pre úrady, aby v tejto lehote vybavili sťažnosť.
Druhý bod, kde pretrváva rozpor a kde navrhujeme pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom úpravu vládnej novely, je, či sa lehota na vybavenie sťažnosti má prerušiť počas poskytovania súčinnosti iného orgánu verejnej správy. Pokiaľ samotný orgán verejnej správy nie je schopný sám vybaviť sťažnosť a potrebuje súčinnosť niekoho iného a či už je to teda súčinnosť iného orgánu verejnej správy, alebo inej fyzickej a právnickej osoby, tak je možnosť aj podľa súčasnej úpravy prerušiť plynutie lehoty a tým natiahnuť tú dobu, za ktorú sa vybaví sťažnosť.
My sme v hromadnej pripomienke žiadali, aby sa lehota neprerušovala, keďže je stanovené, dokedy orgán verejnej správy má poskytnúť súčinnosť a rovnako sa to má stanoviť aj pre inú právnickú alebo fyzickú osobu, a teda sťažovateľ by nemal byť postihnutý tým, že sa mu bude predlžovať lehota na vybavenie sťažnosti z dôvodu, že niekto tretí poskytuje súčinnosť orgánu verejnej správy. Na rozporovom konaní sme ustúpili od tej požiadavky vo vzťahu k tretím osobám, ale pokiaľ sa to deje v rámci verejnej správy, pokiaľ jeden orgán verejnej správy poskytuje súčinnosť druhému orgánu verejnej správy, tak občanovi by to v zásade malo byť jedno, lebo je to vnútri verejnej správy a občan by nemal doplácať na to, ak jeden orgán verejnej správy nedokáže dostatočne rýchlo poskytnúť súčinnosť potrebnú na vybavenie sťažnosti inému orgánu verejnej správy. Preto teda navrhujeme, aby lehota nebola prerušená a naďalej plynula v prípade poskytovania súčinnosti iným orgánom verejnej správy, nie treťou osobou mimo orgánov verejnej správy.
Tretí bod pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu sa týka skutočnosti, že doteraz zákon stanovuje, že sťažnosťou sa zisťuje aj súlad alebo rozpor stavu veci so všeobecne záväznými právnymi predpismi a s vnútornými predpismi, ako aj príčiny vzniku zistených nedostatkov a ich následky. Vláda navrhuje toto ustanovenie zo zákona vypustiť a prešetrovaním sťažnosti zisťovať iba súlad alebo rozpor stavu veci so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Tam je spor o to, že či aj vnútorné právne predpisy môžu mať dopad alebo ich dodržiavanie na uplatňovanie práv, napríklad procesných práv občanov, ktorí konajú alebo vstupujú do nejakých vzťahov s verejnou správou. Úrad vlády argumentoval, že nie, že z vnútorných predpisov nemôžu vznikať žiadne práva a oprávnenia fyzickým osobám alebo právnickým osobám, ktoré nie sú súčasťou tých orgánov. My sa však domnievame, že orgány verejnej správy sú povinné postupovať nielen v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, ale aj v súlade s vnútornými predpismi a občan má právo očakávať, že orgány verejnej správy budú konať aj v súlade s vnútornými právnymi predpismi, má právo spoliehať sa na to. A ak sa tak nedeje, ak orgány verejnej správy nekonajú v súlade s vnútornými predpismi, ktoré upravujú ich fungovanie, tak je to skutočnosť, ktorá má dopad aj na uplatňovanie práv a právom chránených záujmov občanov.
Ako príklad by som povedal legislatívne pravidlá vlády, ktoré zaväzujú iba vládu, ministerstvá a orgány verejnej správy, napriek tomu je v nich podrobnejšie ako v zákone upravený postup pri, napríklad pri pripomienkovaní návrhov zákonov, do ktorého sa môže zapojiť aj verejnosť. Podľa doterajšieho právneho stavu, ak povedzme ministerstvo, ktoré dá návrh zákona do pripomienkového konania, poruší nejaké pravidlá stanovené legislatívnymi pravidlami vlády, tak v zásade sa možno na to sťažovať aj využitím inštitútu sťažnosti. Ak schválime túto novelu tak, ako je navrhnutá, tak to už možné nebude. Bude sa možné sťažovať iba v prípade, že by napríklad bol pritom porušený zákon o tvorbe právnych predpisov.
Sme teda presvedčení, že je dôležité, aby orgány verejnej správy dodržiavali aj vnútorné predpisy, a že je legitímne, ak občania očakávajú, že tak orgány verejnej správy budú postupovať a v prípade, že nepostupujú, aby mali možnosť sa na to sťažovať aj podľa zákona o sťažnostiach.
A rovnako je dôležité, aby sa zachovalo tým, že sa zachovalo to ustanovenie, že sa zisťujú aj príčiny vzniku zistených nedostatkov a ich následky, aby to nebolo ponechané úplne na voľno, pretože sťažovateľ má podľa nášho názoru právo sa dozvedieť nielen to, či bola jeho sťažnosť opodstatnená, a teda či sa v činnosti orgánu verejnej správy vyskytli nejaké nedostatky alebo nesúlad so zákonom či inými predpismi, ale aj to, aké boli príčiny a následky týchto nedostatkov. Lebo bez zistenia týchto skutočností sa oslabuje aj samotný zmysel podávania sťažnosti ako nástroja na efektívnu nápravu nedostatkov v činnosti orgánov verejnej správy.
Navrhujem, aby sa o bodoch týchto pozmeňujúcich návrhov hlasovalo samostatne, teda o každom zvlášť, pričom teda upozorňujem, že tie prvé dva body, ktoré sa týkajú lehoty na vybavenie sťažnosti a ktoré sa týkajú prerušenia plynutia lehoty, sú zmenou oproti súčasnej právnej úprave a návratom k právnej úprave, ktorá bola v minulosti a ktorá už bola dávnejšie zmenená. Tretí bod zachováva alebo navrhuje zachovať súčasný právny stav a nerobiť tú zmenu, s ktorou prichádza vláda a ktorá podľa nášho názoru nie je odôvodnená.
A teraz by som teda prečítal, upozorňujem, že začínam čítať znenie pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Ondreja Dostála k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 9/2010 Z. z. o sťažnostiach v znení neskorších predpisov (tlač 361).
1. V čl. I sa za doterajší bod 10 vkladá nový bod 11, ktorý znie: 11. V § 13 ods. 1 sa číslovka "60" nahrádza číslovkou "30". Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
2. V čl. I bode 19 sa slová "odsekov 2 a 3" nahrádzajú slovami "odseku 3".
3. V čl. I bode 20 sa v § 18 ods. 1 na konci dopĺňajú slová "a s vnútornými predpismi, ako aj príčiny vzniku zistených nedostatkov a ich následky".
Odôvodnenie som predniesol predtým.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci, za slovo. Vážené dámy, vážení páni, na rokovanie Národnej rady predkladám vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o sudcoch a prísediacich a ďalšie zákony. Ide o návrh zákona, ktorým pokračujeme v napĺňaní programového vyhlásenia vlády a jednotlivé body sú predpokladané aj Akčným plánom Iniciatívy pre otvorené vládnutie.
Účelom návrhu zákona je predovšetkým riešiť tri základné okruhy problémov, a to výberové konania na funkciu sudcu, hodnotenie sudcov a disciplinárnu zodpovednosť sudcov. Navrhované zmeny majú zabezpečiť, aby obsadzovanie voľných miest sudcov bolo pružnejšie a aby sme podstatne skrátili celý proces pri obsadzovaní týchto miest, lebo niekedy to trvá až rok, aby pravidelné hodnotenie práce sudcov skutočne plnilo svoju funkciu a aby disciplinárne konania netrvali tak dlho, aby sme mali aj účinnejšie nástroje voči prieťahom v rámci týchto konaní.
Dámy a páni, mojou prioritou na ministerstve spravodlivosti je zlepšovať prístup k spravodlivosti a mám za to, že aj tieto zmeny, pokiaľ sa uvedú do praxe, prispejú k napĺňaniu práva na spravodlivý súdny proces, ktorý je garantovaný aj v našej ústave. K jednotlivým bodom dovoľte trošku obšírnejšie, aby som vysvetlila navrhované riešenia.
Pokiaľ ide o samotné výberové konania na miesta sudcov, domnievam sa, že úroveň transparentnosti výberových konaní aj kritériá výberu sudcov sú už dnes v právnej úprave nastavené tak, že zásadné zmeny nevyhnutné nie sú, a priznám sa, že najmä, aj pokiaľ ide o oblasť transparentnosti, aj dosť dobre už si neviem predstaviť, že kam by sme vedeli túto právnu úpravu posúvať. Skôr si myslím, že keby výberové procesy v iných sférach verejného života boli nastavené z hľadiska zverejňovania informácií tak ako právna úprava výberových konaní pri sudcoch, tak by to bolo užitočné.
Máme ale dva zásadné problémy s výberovými konaniami. Ten prvý problém je, že dnes, čo je situácia, ktorá vznikla po zavedení previerok spoľahlivosti do procesu výberu sudcov, dnes proces od samotného výberového konania až po menovanie sudcu trvá v reáli deväť mesiacov, niekedy až rok. Čo v systéme znamená, že vlastne permanentne v systéme je zhruba sto neobsadených sudcovských miest. Čo znamená, samozrejme, prerozdeľovanie agendy a všetky problémy, ktoré sú s tým spojené. To je problém, ktorý by spôsoboval problém akémukoľvek systému, nieto súdnictvu.
Druhý problém, ktorý máme, je zvýšenie dôveryhodnosti samotných výberových konaní tak, aby naozaj každý, kto je dobrý a spĺňa kritériá, dôveroval v to, že má šancu uspieť. Pretože to, samozrejme, motivuje potom aj uchádzačov zaujímať sa o výberové konania v justícii. Skúsenosti nám ukazujú, že, samozrejme, napriek nastavenej transparentnosti v podobe zverejňovania údajov, keď sa obsadzuje jedno voľné miesto na okresnom súde, ktorý je povedzme menej atraktívny, počet prihlásených je menej, a napriek otvorenosti výberového konania, samozrejme, aj pozornosť verejnosti, novinárskej obce, mimovládnych organizácií nie je taká koncentrovaná na každé jedno výberové konanie na obsadzovanie jedného voľného miesta. Naopak, skúsenosť z výberového konania napríklad v Banskej Bystrici, kde sa konalo výberové konanie naraz na trinásť miest sudcov, tak ukázalo sa, že ten záujem prejavilo sto záujemcov a ten proces bol síce o to náročnejší pre súd v Banskej Bystrici, ale bol priestor si naozaj vyberať.
Takže som presvedčená o tom, že tieto dva problémy treba riešiť a my ich navrhujeme riešiť tak, aby výber sudcov na okresné súdy prebiehal v tzv. hromadných výberových konaniach, ktoré by mali podľa návrhu prebiehať na úrovni kraja, a síce takým spôsobom, že Súdna rada určí raz alebo dvakrát do roka termín hromadného výberového konania, všetky výberové konania prebehnú v jednom termíne v rámci ôsmich krajov pod kuratelou krajského súdu. A na základe takéhoto hromadného výberového konania, ktorého súčasťou bude tak ako doteraz psychologické posúdenie uchádzača, odborné posúdenie vrátane ústneho pohovoru, sa určí zoznam kandidátov, ktorí spĺňajú podmienky zákona pre jednotlivé obvody krajských súdov. Tento zoznam kandidátov bude predložený Súdnej rade, ktorá tak ako doteraz zabezpečí pre týchto kandidátov preskúmanie spoľahlivosti, teda to, čo nazývame previerky. Výsledkom celej tejto procedúry bude zoznam kandidátov na sudcov pre každý kraj, kandidátov, ktorí spĺňajú kritériá na pridelenie na sudcovské miesto a na vymenovanie prezidentom s tým, že akonáhle sa uvoľní voľné miesto na sudcu, tak Súdna rada môže pružne reagovať, okamžite prideliť a predložiť sudcu na menovanie prezidentovi. Máme za to, že tento spôsob zabezpečí to, že sa výrazne skráti ten čas od toho momentu, keď sa uvoľní miesto sudcu na súde, až po tú dobu, kedy bude obsadené. Ja si viem predstaviť, že v optimálnom prípade môžme do dvoch mesiacov mať vždy obsadené to voľné miesto.
Zároveň ale očakávam od tohto nového výberového konania aj to, že tá transparentnosť výberového konania nadobudne na význame, pretože pokiaľ sa takéto výberové konanie bude konať raz alebo dvakrát za rok v jeden deň, tak ad jedna všetci uchádzači vedia, že teraz sa deje výberové konanie, a keď chcú byť sudcami, teraz musia ísť do výberového konania. Ad dve, nepochybujem o tom, že hromadné výberové konania budú pod drobnohľadom verejnej kontroly, či už médií, alebo mimovládnych organizácií.
Čo sa týka hodnotenia sudcov, tak pravidelné hodnotenie sudcov máme zavedené v našom systéme od roku 2010. Okrem toho sa zverejňujú pravidelne raz ročne štatistické výkazy, ktoré predstavujú ale kvantitatívny pohľad na prácu sudcu. V prípade hodnotenia ide o kvalitatívne hodnotenie práce raz za päť rokov. Ten systém ale dnes funguje tak, že kolegovia hodnotia kolegov a robia to popri svojej robote, a myslím si, že to má svoje negatívum, ktoré spočíva predovšetkým v tom, že každý, kto hodnotí, vie, že skôr či neskôr bude hodnotený svojím kolegom, ktorému možno teraz dáva "zlú" známku. A tento kruh chceme preťať, preto navrhujeme zaviesť systém hodnotiacich komisií, pre každý obvod krajského súdu jednu hodnotiacu komisiu, trojčlennú, ktorú vyberie Súdna rada, a budú to sudcovia, ktorí budú robiť len toto, bude to ich náplň práce. Tá naša predstava, aj keď sme sa rozprávali v širšom kruhu, je, že ideálne by bolo, keď by to boli možno emeritní sudcovia alebo sudcovia, ktorí naozaj sú pri sklonku svojej kariéry, aj keď majú autoritu a zároveň nemusia sa báť toho, že ešte niekedy nejaký iný kolega ich bude hodnotiť.
Je to citlivá otázka, samozrejme, hodnotenie sudcov. My vieme tie výsledky, ktoré máme doteraz, a veľmi im nedôverujeme, pretože ani veľmi nezodpovedá pravidlám pravdepodobnosti, že také percento naozaj spĺňa to kritérium výborný. Faktom je, že vo fungujúcich systémoch, kde funguje aj dobre systém takej nejakej vnútornej etiky kolektívu, ktorá tlačí samotný stav k tomu, aby sa očistil od tých, ktorí im robia zlé meno, možno toľko pozornosti takýmto hodnotiacim systémom by sme nemuseli venovať, u nás je to ale inak.
No a tým sa dostávame aj k disciplinárnym konaniam, kde v návrhu sme sa zamerali predovšetkým na to, aby disciplinárne konania netrvali tak dlho a aby sme mali nástroje aj voči prieťahom v disciplinárnych konaniach. Nastavujeme to tak, že Súdna rada bude tou inštitúciou, ktorá bude vykonávať dohľad nad plynulosťou disciplinárnych konaní. Dlho sme debatovali o tom, kto to má byť. Či to má byť Najvyšší súd, alebo Súdna rada. V rámci existujúceho systému sme sa rozhodli, že zverenie dohľadu do právomoci Súdnej rady je nateraz to riešenie, ktoré by mohlo plynulosť disciplinárnych konaní naozaj priniesť. Pokiaľ nastanú prieťahy v disciplinárnych konaniach, tak Súdna rada bude mať možnosť predvolať si tých disciplinárnych sudcov, robiť ďalšie opatrenia a teoreticky, samozrejme, za prieťahy v disciplinárnom konaní aj stíhať.
Chcem povedať, že návrh zákona bol vypracovaný participatívnym spôsobom, a to v rámci zriadenej pracovnej skupiny, kde boli zastúpení jak zástupcovia Súdnej rady, Najvyššieho súdu, stavovských organizácií sudcov, ale aj občianskej spoločnosti. V tejto súvislosti chcem povedať poznámku, že tie debaty boli veľmi dobré. Samozrejme, aby výsledok mohol byť predložený, tak každý za tým stolom v nejakom momente z nejakej svojej predstavy možno aj ustúpil alebo urobil korekciu, pretože išli sme na čo najväčšiu mieru konsenzu.
Návrh prešiel štandardným procesom a ja verím, že získa vašu podporu, pretože som presvedčená o tom, že ide o systémové zmeny, ktoré môžu prispieť k zlepšeniu podmienok na súdoch tak, aby sa reálne zlepšil aj prístup k spravodlivosti.
Ďakujem veľmi pekne.