14. schôdza

Som rada, že sa môžem k tomu vyjadriť, lebo na výbore mi to nešlo, lebo som dosť nachladená a chorá.
Ale, pán kolega Mihál, keď si zoberiete, koho volia ľudia, kto je poslanec? Poslancom sa väčšinou stáva človek, ktorý je známy vo verejnom alebo pracovnom živote. Nechcete mi povedať, že sa stane len tak človek, lebo je to priama voľba, preto ja hocikedy aj v tejto snemovni poviem: Choďte a skúste byť poslancami, skúste byť primátormi, skúste byť županmi. Tam sa postavíte zoči-voči voličom! A nechcem pochybovať, ale ja nemám ani jedného takého poslanca, ktorý by bol na úrade práce a bol by zvolený. Ale extrém sa môže v živote stať, čo sa aj stane, že môže prísť poslanec o prácu. To sa kľudne môže stať. Ale to bude z týchto poslancov koľko? Jeden, dvaja? Extrémy sú vždy a vždy sa nájdu, keď tvoríme zákony.
A ja vám poviem o inom extréme. Ja mám poslanca, ktorý zneužíva, zneužíva, je verejný poslanec, sedel tuná v lavici ako poslanec Národnej rady a odvtedy nepracuje, len si pohadzuje živnosť, berie si z úradu práce peniaze alebo je na úrade práce, lebo jemu sa neoplatí pracovať. Pretože v Humennom zoberie 240 euro plus komisie, na VÚC-ke zoberie 460, to je 700 eur. Ten človek nikde nepracuje, my ho voláme, že to je profesionálny poslanec. Je vždy zvolený, pretože on má čas, on ide medzi ľudí, on si dvakrát príde na zasadanie a zoberie 700 euro plat. Zoberie 700 euro plat! Aj takto sa zneužíva. Čiže na jednej strane môže nastať extrém, že poslanec príde o prácu, ale na druhej strane nastáva extrém, že poslanec sa hlási na úrade práce, je poslancom, kde zoberie 700 eur, a preňho je najväčšia radosť alebo najväčšia vec, keď sa dostane na VÚC-ku, lebo tam zarába.
Čo mi na to poviete, na takéhoto poslanca, ktorý u mňa existuje reálne, lebo ja žijem v reálnom svete, už asi tretie volebné obdobie a berie 700 eur každý mesiac? Človek za 700 eur musí chodiť do práce k pásu a musí tam byť zamestnaný. Čo poviete na takého poslanca? Čiže extrém k extrému. Aj toto existuje v spoločnosti.
Ďakujem.

Pani podpredsedníčka Nicholsonová, nech sa páči.

Ďakujem veľmi pekne za slovo a hlavne ďakujem Jozefovi Mihálovi, že vystúpil v zmysle, ako vystúpil, pretože táto novela zákona o službách zamestnanosti nie je ničím iným, iba pokusom zlegalizovať to, čo doteraz robili nelegálne a špinavo, špinavým spôsobom, a to je tá hrubá manipulácia štatistík nezamestnanosti. Ja mám spústu prípadov zdokumentovaných, kedy zdravotne postihnutých ľudí vyhadzujú z evidencie nezamestnaných, a pritom sú to ľudia, ktorí by radi pracovali, pretože neexistuje lepšia integrácia zdravotne postihnutých ľudí ako prostredníctvom zamestnania.
A druhá vec, ja som tento víkend strávila na východnom Slovensku, navštívila som viacero rómskych osád. Si neviete predstaviť, koľkých ľudí úplne špinavým spôsobom úradníci z úradov práce na, z poverenia pána ministra povyhadzovali z evidencie nezamestnaných.
Deje sa to vo veľkom najmä pritom, keď poberajú rodičovský príspevok. Poberajú rodičovský príspevok a úradníčka z úradu práce ich prehovorí, že bude lepšie, keď nebudú figurovať v evidencii. Lenže potom sa stane to, čo sa stáva v mnohých prípadoch, a to mám tiež zdokumentované, že ten človek chce pracovať, nájde sa niekto, kto by ho chcel zamestnať, ale nemôže ho zamestnať, pretože medzičasom ho vyradili z evidencie nezamestnanosti a to znamená, že sa to neoplatí. Pretože naňho, na jeho znovuzamestnanie nedostanú príspevok v zmysle § 50j zákona o službách zamestnanosti. Takúto špinavú vec tu rozpútali a deje sa to vo veľkom.
Ďakujem veľmi pekne.

Nech sa páči, pán poslanec Mihál, môžte reagovať na faktické.

Ďakujem. Najskôr ku kolegyni Vaľovej. Ja som čakal, že sa pokúsite nejakým spôsobom obhájiť tú zárobkovú činnosť v prípade poslancov, ale vidím, že ste sa o to ani nepokúšali, pretože viete, že by to bola vopred prehraná bitka. Ten váš prípad poslanca je prípad, ktorý keď zarába 700 eur na odmenách, tak samozrejme, že nemôže byť zaradený v evidencii na úrade práce, pretože zarába viac ako 148 eur, veď to je predsa jasná vec tomu, kto tento zákon pozná. Čiže toto bol príklad, ktorým sme zbytočne stratili dve minúty vzácneho času.
Pokiaľ ide o kolegyňu Nicholsonovú, tak ja by som doplnil tento prípad, že niekto sa teda dobrovoľne, lebo ho úradník ukecá, vzdá možnosti byť evidovaný na úrade práce a potom si nájde zamestnanie a potom zistí, že keby v tej evidencii bol, tak okrem iného mohol by možno využiť režim odvodovej výnimky, ak je niekto dvanásť mesiacov alebo v znevýhodnenom okrese šesť mesiacov na úrade práce a zamestná sa potom v pracovnom pomere, tak rok sa neplatia odvody, čo je, samozrejme, z tohto pohľadu výhodné najmä pre takého zamestnávateľa, lenže pokiaľ sa dobrovoľne nechá vyradiť z úradu práce, tak, samozrejme, tento inštitút tiež nemôže využiť.
Pýtam sa vás, pán minister, a na čo ste potom tú odvodovú výnimku vôbec do zákona dali? Veď to rovno zrušte, veď sa tu nehrajme na sociálnych demokratov!

Ako posledná v rozprave vystúpi pani poslankyňa Jurinová.

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, tak dovoľte mi v závere zhrnúť možno všetko, čo tu bolo vypovedané. Teda všetko nestihnem zhrnúť, ale aspoň niektoré veci, ktoré považujem za veľmi dôležité.
Jednoznačne platí, že jediná oblasť, v ktorej sa pán minister dokáže pochváliť v rámci ministerstva, je znižovanie nezamestnanosti. Už ten spôsob, akým dochádza k tej nezamestnanosti, by som rozdelila na dva spôsoby. Jeden je úplne prirodzený, automatický, pretože celá ekonomika Európy je teraz v rastovej fáze a z toho vyplýva, že pán minister má možnože o polovičku roboty menej, a druhá fáza je spojená práve s tým, čo tu bolo veľmi kritizované aj teraz od pani podpredsedníčky Nicholsonovej, vyraďovanie nezamestnaných, najmä dlhodobo nezamestnaných z evidencie úradov práce.
Ja vôbec nespochybňujem snahu pána ministra o to, aby sa zlepšovala situácia v zamestnanosti, len obávam sa, že aj novelou, ktorú predložil v tomto konaní, v tomto legislatívnom procese, sa tomu veľmi nepomôže. Naozaj novela je výsostne reštrikčná. Dlhý bič a krátky dvor. Áno, môžeme sa baviť aj o tom, že niektoré inštitúty sú zneužívané a zaslúžia si tvrdšie opatrenia. Ale postaviť novelu len na reštrikciách sa mi zdá nehodné práce ministra. A to pritom stále hovoríme o tom, že vlastne oblasť zamestnanosti je jediná, naozaj jediná z vášho rezortu, ktorá napreduje v pozitívnych číslach. A zopakujem, že spôsob, akým k tomu dospievate, je často podľa mňa nie správny a nie efektívny.
O čo ide v tejto novele zákona? Ide skrátka o obmedzenie práce pre uchádzača o zárobkovú činnosť. Chcete motivovať zamestnancov udržať si prácu. Upravujete absolventskú prax, kde rozširujete možnosť využitia absolventskej práce aj na iné ako vyštudované odbory, kde ponúkate aj ďalšie vzdelávanie. Zvyšujete mobilitu za prácou. Kontrolujete práceneschopnosť, dávate nové povinnosti doručiť péenku na úrad práce, rovnako prihliadate na skutočný vykonaný rozsah činností pri možnosti zamestnania sa na dohodu, teraz už len po novom bude len na dohodu.
Znova poviem, že úplne chápem snahu o vyššiu motiváciu prijať prácu, ale to, čo mi vadí, je to, že neponúkate nové opatrenia, nové nástroje pre dlhodobo nezamestnaných. Áno, pochválili ste sa, že vlastne aj oblasť alebo skupina dlhodobo nezamestnaných má klesajúci trend, áno, aj napriek tomu si dovolím tvrdiť, že pre nich neponúkate takmer nič. Jedine vyradenie z evidencií.
Čakala som, že práve pri takýchto ohrozených skupinách prídete so skutočnými nástrojmi. Pretože pred rokom, ešte pred voľbami to bolo, ste ohlásili akčné plány. Je už rok odvtedy a výsledky zatiaľ nevidieť. Áno, dnes vláda rokuje o tom, čo sa v tejto veci urobilo, vykonalo. Stále si myslím, že na to, aké nádeje ste do týchto akčných plánov dávali, za rok tí starostovia a obyvatelia nevidia zatiaľ žiadne pozitívum. Takže tešíme sa na všetky novely, ktoré budú v súvislosti s týmto prichádzať. Zatiaľ sme registrovali len to, že ohrozené oblasti alebo okresy sa vlastne rozšíria o ďalšie tri, čo je chvályhodné. Toto alebo tomuto neni čo vytknúť.
Poďme na chránené pracoviská, veľmi krátko. Ešte dnes máme v živej pamäti, nielen my, ale najmä teda tí, ktorí prevádzkovali a prevádzkujú chránené dielne, reštrikcie v oblasti poskytovania financií práve z roku 2013, sa mi zdá, že v 2013. sa prijala tá veľká novela. Vy máte v tejto dôvodovej správe novely napísané v súvislosti práve aj s chránenými pracoviskami, s chránenými dielňami, v dôvodovej správe, že vám ide o zrýchlenie postupov vyhodnocovania žiadostí a podobne, ale v skutočnosti dávate len oveľa väčšiu administratívnu záťaž, opäť, čo spôsobí aj predraženie administratívy. Dokonca to máte spomenuté aj vo finančných podmienkach, vo finančných nárokoch, ktoré s týmto budú plynúť. Práve preto sa rozhodli kolegyne podať pozmeňovací návrh, ktorým chceme aspoň zamedziť tomu, že peniaze, ktoré má vyplácať úrad práce, ak vznikne rozhodnutie o poskytnutí príspevku, aby tá lehota bola skrátená na 30 dní. Viete sami, v akej situácii sa chránené dielne nachádzajú, viete, že zápasia o svoje prežitie, tak ešte im možnože znemožníte čerpanie peňazí len tým, že predĺžite lehotu, ktorá v podstate doteraz neexistovala a len bola prax v poskytovaní príspevkov, len proste nebolo to na papieri, ale existovala prax. Týmto im dávate otvorené dvere na to, aby mohli si naozaj zadržať peniaze ďalších 30 dní.
Rada by som upozornila aj na to, že dostali sme sa k mailu jednej organizácie, ktorá poskytuje takéto služby v chránenej dielni, ktorá sa nám sťažovala inak ešte pred novelou zákona na zmenu vnútorných predpisov na úradoch práce, ktoré teda nešli cez parlament, ale proste stalo sa, že spôsob preplácania nákladov pre chránené dielne bol zrazu zmenený tak, že konkrétne chránené dielne mohli prísť aj o mesačný príspevok na svoju činnosť alebo teda na preukázateľné náklady. A to išlo mimo parlamentu. Toto bolo len vaším nejakým metodickým usmernením v rámci úradov práce. Doteraz tá refundácia ani neprebehla, pretože sa nevedia úrady práce dohodnúť s ústredím, že či áno, či nie.
Druhá vec, ktorá je zarážajúca a vôbec nejde v zmysle toho, že chcete pomáhať dlhodobo nezamestnaným, aby získavali nejaké návyky, je obmedzenie dohôd. Štyridsať dní je naozaj veľmi málo a myslím, že v tomto nepomôže ani zvýšenie sumy na 200 eur za mesiac, aj keď kvitujeme a tešíme sa aspoň takémuto navýšeniu, pochopeniu situácie. Stále hovoríme, budeme hovoriť o tom, že 40 dní v priebehu roka na jedného človeka, ktorý je v evidencii uchádzačov o zamestnanie, je veľmi málo. Opäť si myslím, že ak by sme na to išli len cez prizmu zamestnávania na sezónne práce, tak, pán minister, ruku na srdce, opäť by sa museli títo ľudia uchyľovať len ku klamstvu a k čiernej práci. A verím, že toto úlohou ministra by nemalo byť – podnecovať ľudí, aby pracovali načierno. Alebo vám ide potom prioritne o to, aby k nám prichádzali pracovať ľudia z tretích krajín alebo mimo Európskej únie?
Verím, že prvoradým vaším cieľom je to, aby boli zamestnaní naši ľudia, ktorým nebolo dopriate nájsť si pravidelnú pracovnú činnosť. Proste vieme, že tá situácia na rozhraní alebo po páde komunizmu bola pre mnohých veľmi drastická a takýmto spôsobom takýmto ľuďom nijakým spôsobom nepomáhate.
Nevraviac o tom, že či si uvedomujete, aj keď sa teda vždy pochválite, koľko pracovných miest máme neobsadených, a verím, že je to problém pre slovenské firmy, nevraviac o tom, že či si, čo budete robiť ako vláda, ako minister, ktorý má na starosti tento segment, ak sa nám začnú vracať ľudia zo zahraničia. Keby sa vrátili všetci naraz, tak, pán minister, obávam sa, že sa vám pretočia oči z toho, ako vám stúpne tá doteraz stále chválená nezamestnanosť.
Ak hovoríme o dlhodobo nezamestnaných, počula som viackrát, že začínate hovoriť alebo teda už dlhší čas hovoríte, možno aj práve v súvislosti s akčnými plánmi, o sociálnej ekonomike. Opäť hovoríte o sociálnej ekonomike, ale žiaden podnetný bod, ktorý by znamenal, že ho máme...
Takže nestihnem, ale ďakujem pekne a rada by som iba doplnila, že myslím si, že správna cesta je naozaj inkluzívne zamestnávanie, ktorému sa akoby veľmi vyhýbate a veľmi to súvisí so sociálnou ekonomikou. Takúto novelu naozaj nemôžeme podporiť, aj keby ste prijali naše pozmeňovacie návrhy... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Bugár, Béla, podpredseda NR SR
Pani poslankyňa, čas už vypršal.

Jurinová Erika, poslankyňa NR SR
Áno. Ďakujem za pozornosť.

Na vystúpenie pani poslankyne s faktickými poznámkami dve poslankyne. Končím možnosť sa prihlásiť.
Pani poslankyňa Gaborčáková, nech sa páči.

Kolegyňa spomínala vlastne zákon, ktorý trošku spôsobil problémy v chránených dielňach. Ja by som to videla v takých troch rovinách. Už som včera hovorila o tom, že ide o problém zamestnávať ľudí so zníženou pracovnou schopnosťou nad 70 percent. Potom sú to teda nároky chránených dielní, ktoré po tejto legislatíve a legislatíve, ktorá sa aj teraz predkladá, majú za dôsledok to, že ľudia, ktorí majú zníženú pracovnú schopnosť, musia vykonávať pracovnú činnosť ako zdraví ľudia. Aby tá chránená dielňa prežila, musia vykonávať činnosti na to, aby pracovali ako zdraví ľudia. A to sa mi vidí nespravodlivé, lebo mnohokrát sa tí ľudia v tých chránených dielňach striedajú, pretože nevedia tú zákazku vyrobiť.
Tretia vec je určite to, že bránime im v tom, aby neboli závislí na dávkach, ale skôr si zarobili pracovnou činnosťou. A teda ja som tiež zástancom skôr toho inkluzívneho zamestnávania, lebo ak skončia eurofondy, tak chránené dielne budú mať problém ako nástroj prežiť ako taký. Nehovoriac o tom, že naozaj bijeme tých ľudí po chrbte, aby pracovali viac a viac, a oni skutočne nevládzu. Naším cieľom je, aby si zvýšili štandard života, a to je práve v inkluzívnom zamestnávaní. To znamená, treba im dať priestor, aby si zvýšili životnú úroveň práve formou práce.
Ďakujem.

Pani poslankyňa Verešová.