14. schôdza

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, vážení prítomní, v druhej časti môjho vystúpenia chcem zdôrazniť niektoré body zlej novely zákona o službách zamestnanosti a reagovať aj na predošlé vystúpenia pána ministra. V prvom rade máme tu určitý spor o to, či výkon poslaneckej práce v obci, v meste a poberanie poslaneckej odmeny je alebo nie je zárobková činnosť v zmysle zákona o službách zamestnanosti. Pán minister tvrdí, že to nie je zárobková činnosť, pretože to je výkon funkcie vo verejnom záujme a tak ďalej a tá odmena to nemusí byť tou odmenou, to si schvaľujú poslanci sami, nie je na to právny nárok a tak ďalej.
No problém je, že takto pripravená novela, ktorá sa zrejme dnes schváli vládnucou koalíciou, väčšinou, bude prinášať právnu neistotu pre tých poslancov v obciach a v mestách, pretože skrátka a dobre podľa zákona o službách zamestnanosti bude zakázané evidovanému nezamestnanému vykonávať zárobkovú činnosť bez toho, že by v tejto novele alebo v tomto zákone bolo vôbec vysvetlené, čo tá zárobková činnosť je. A to je vážny, vážny legislatívno-technický nedostatok tohto zákona. Dôležitý pojem – zárobková činnosť – nie je vysvetlený v tomto zákone. Dobre, berme to ako fakt. Tak potom čo s tým? Ak v zákone nie je vysvetlený pojem zárobková činnosť, ktorý je veľmi kľúčový pre posudzovanie, či niekto môže alebo nemôže byť v evidencii na úrade práce, tak sa musíme pozrieť vedľa. To znamená na nejaký iný zákon, ktorý podľa možnosti je rezortného charakteru. Prepáčte, nie som právnik, takže hovorím, ako mi jazyk narástol, ale snažím sa teda priblížiť trošku tej právnickej reči. Čiže treba sa pozrieť do iných právnych predpisov v rezorte práce, sociálnych vecí a hľadať, kde je zadefinovaný pojem zárobková činnosť. No a ja som takéto zákony našiel dva.
Jednak je to zákon o rodičovskom príspevku 571/2009, ktorý síce v aktuálnom znení túto definíciu neobsahuje, pretože tá momentálne nie je potrebná, ale za čias ctenej ministerky Tomanovej, ktorá presadila v roku 2010 stop rodičovského príspevku, odňatie rodičovského príspevku pre rodičov, ktorí vykonávajú zárobkovú činnosť, pamätníci si pamätajú, rodičák sa nesmel poberať, ak sa matka vrátila skôr do zamestnania, tak tam túto definíciu zárobkovej činnosti v tejto verzii historickej nájdeme, stačí si to pozrieť cez systém Slovlex. A tam je povedané, že "zárobková činnosť je činnosť, ktorá zakladá nárok na zdaňovaný príjem zo závislej činnosti" a tak ďalej s odkazom na zákon o dani z príjmov, konkrétne napríklad na § 5 zákona o dani z príjmov ako taký. To znamená, že tento pojem zárobková činnosť bol definovaný tak, že akýkoľvek zdaňovaný príjem podľa § 5 zákona o daniach z príjmov, čiže aj príjem poslanca v obci, meste, v mestskej časti je zdaniteľný príjem zo závislej činnosti a tým pádom je to zárobková činnosť. To je teda bývalá verzia zákona o rodičovskom príspevku.
A čo platí ale stále a aktuálne a čo je podľa mňa teda veľmi silné, je zákon o sociálnom poistení 461/2003, ktorý platí. A tam si nájdeme v § 3 definíciu zárobková činnosť a aby som to zostručnil, pozrite si to sami, "zárobková činnosť je činnosť vyplývajúca z právneho vzťahu, ktorý zakladá právo na príjem zo závislej činnosti podľa osobitného predpisu" a tak ďalej, čo je vlastne to isté. Čiže pokiaľ niekto má príjem, ktorý sa zdaňuje ako príjem zo závislej činnosti podľa § 5 zákona o daniach z príjmov, je to zárobková činnosť. Čiže odmena poslanca, ktorá je zdaňovaná, platí sa z toho daň, je to príjem zo závislej činnosti, je zárobková činnosť v zmysle zákona o sociálnom poistení. Inú definíciu zárobkovej činnosti v predpisoch, ktoré spadajú pod rezort, nevidím, čiže mám za to, že posudzovanie pojmu zárobková činnosť pri zákone o službách v zamestnanosti má byť presne tak, ako som povedal. Čiže poslanec obce, ktorý dostane skromnú odmenu, ale dostane, za výkon poslaneckej funkcie, má byť vyradený z evidencie na úrade práce. Ak to tak úrady práce nebudú robiť, budú porušovať zákon o službách zamestnanosti. To je moje stanovisko, s ktorým osobne z hľadiska vecnej nesúhlasím, ale z hľadiska legislatívnej je to jednoducho tak a nezávidím žiadnemu poslancovi, ktorý teraz bude mať dilemu, či ho vyradia alebo nevyradia niekde na východnom Slovensku z evidencie kvôli tomu, že je obecný poslanec.
Takže to ste si pekne zavarili, pán minister, ale je to váš problém, riešte si to!
Ďalšia vec, ktorú chcem znovu zdôrazniť v tomto mojom opakovanom vystúpení v rozprave. Cieľom tohto zákona nie je nič iné, len tvrdým, nekompromisným spôsobom vyhodiť ľudí z evidencie na úradoch práce. Tu sa vôbec nebojuje proti čiernej práci, tu sa vôbec nebojuje proti zneužívaniu dohôd, práve naopak, veď vy ste zakázali touto novelou nezamestnaným pracovať na čiastočné pracovné zmluvy, hej? Dovoľujete, vy ich usmerňujete týmto zákonom, aby robili na dohody a zakazujete im zo zákona pracovať na pracovnú zmluvu, kde by mali vyššiu ochranu v pracovnoprávnom vzťahu. To je, myslím, každému jasné. Ja nerozumiem, keď sa vrátim aj k tripartite, čo robia odbory, na čo tu sú, pretože oni sa mali prví postaviť na tripartite a brániť to, aby evidovaný nezamestnaný, keď môže pracovať na dohodu podľa tohto návrhu, prečo nesmie, preboha, pracovať na skrátený pracovný úväzok, kde má nárok na dovolenku, vyššiu ochranu pred prepustením a ďalšie nároky, ktoré im z toho vyplývajú. O tieto vlastne prichádzajú, to nemá hlavu ani pätu.
No a aby som stihol čas. Takže chcem upozorniť na to, keďže ten zákon bude schválený tak, ako je predložený, ja už s tým nič nespravím, môžem tu hádzať hrach na stenu, koľko len chcem. Chcem upozorniť, tých 60-tisíc evidovaných nezamestnaných, ktorí majú teraz nejakú dohodu, podľa tohto zákona si do 9. mája musia nahlásiť na úrade práce, že tú dohodu majú. Ak si to niekto neuvedomí a túto povinnosť si nesplní, tak 10. mája ich úrad práce vyhodí z evidencie, pretože porušili podmienky, nespolupracujú s úradom práce v zmysle príslušnej definície v zákone, budú 10. mája vyradení a skôr ako po šiestich mesiacoch ich v zmysle zákona späť do evidencie nezoberú.
Čiže ja sa, v úvodzovkách, veľmi teším na ten 10. máj, kedy nám zrazu čarovným prútikom o niekoľko desaťtisíc ľudí spadne počet evidovaných nezamestnaných, pretože ich úrady práce vyhodia, keďže tí ľudia si neuvedomia, akú majú povinnosť. Som zvedavý, akú k tomu budete robiť informačnú kampaň a či vôbec nejakú, aby tí ľudia vedeli, aké sú ich povinnosti.
Ďalšie vyhadzovanie z úradov práce bude napríklad vtedy, keď evidovaný nezamestnaný niekde v lete v tej sezóne si nájde niekde nejakú dohodu, začne na ňu pracovať a neuvedomí si, že ešte predtým mal nacupitať na úrad práce a tú dohodu zaniesť na úrad práce na schválenie. Kto si túto povinnosť nesplní, tak isto nemilosrdne na šesť mesiacov z úradu práce vylúčený.
Vy touto novelou nijakým spôsobom nepomôžete tvorbe pracovných miest. Ak niekto si môže nájsť prácu, či už s pomocou úradu práce, alebo sám, tak to urobí, či táto novela bude alebo nebude. Toto nie je nič iné ako ten najhorší výplod sociálneho inžinierstva, ktorý za tých šesť rokov, ktoré ste v kresle, ste vyprodukovali! Toto je ešte horšie ako prezidentom vrátený jasličkový zákon, pretože zasahujete skutočne tých najzraniteľnejších, ktorých by ste mali ako sociálny demokrat pritom chrániť. Je čudné, že to musím robiť ja, ktorý sa deklarujem ako pravicový liberál, a vy ako sociálny demokrat takýmto spôsobom útočíte na možnosti privyrobenia sa tých najchudobnejších, ktorí nemajú prácu, sú na úrade práce! A vy len potrebujete znížiť, zlepšiť si štatistiky, aby ste mohli urobiť v máji tlačovku, ako sa vám úžasne darí. Toto je špinavá politika, ja s tým nemôžem súhlasiť a nebudem ani náhodou hlasovať za, budem hlasovať proti tomuto zákonu. (Potlesk.)

Som rada, že sa môžem k tomu vyjadriť, lebo na výbore mi to nešlo, lebo som dosť nachladená a chorá.
Ale, pán kolega Mihál, keď si zoberiete, koho volia ľudia, kto je poslanec? Poslancom sa väčšinou stáva človek, ktorý je známy vo verejnom alebo pracovnom živote. Nechcete mi povedať, že sa stane len tak človek, lebo je to priama voľba, preto ja hocikedy aj v tejto snemovni poviem: Choďte a skúste byť poslancami, skúste byť primátormi, skúste byť županmi. Tam sa postavíte zoči-voči voličom! A nechcem pochybovať, ale ja nemám ani jedného takého poslanca, ktorý by bol na úrade práce a bol by zvolený. Ale extrém sa môže v živote stať, čo sa aj stane, že môže prísť poslanec o prácu. To sa kľudne môže stať. Ale to bude z týchto poslancov koľko? Jeden, dvaja? Extrémy sú vždy a vždy sa nájdu, keď tvoríme zákony.
A ja vám poviem o inom extréme. Ja mám poslanca, ktorý zneužíva, zneužíva, je verejný poslanec, sedel tuná v lavici ako poslanec Národnej rady a odvtedy nepracuje, len si pohadzuje živnosť, berie si z úradu práce peniaze alebo je na úrade práce, lebo jemu sa neoplatí pracovať. Pretože v Humennom zoberie 240 euro plus komisie, na VÚC-ke zoberie 460, to je 700 eur. Ten človek nikde nepracuje, my ho voláme, že to je profesionálny poslanec. Je vždy zvolený, pretože on má čas, on ide medzi ľudí, on si dvakrát príde na zasadanie a zoberie 700 euro plat. Zoberie 700 euro plat! Aj takto sa zneužíva. Čiže na jednej strane môže nastať extrém, že poslanec príde o prácu, ale na druhej strane nastáva extrém, že poslanec sa hlási na úrade práce, je poslancom, kde zoberie 700 eur, a preňho je najväčšia radosť alebo najväčšia vec, keď sa dostane na VÚC-ku, lebo tam zarába.
Čo mi na to poviete, na takéhoto poslanca, ktorý u mňa existuje reálne, lebo ja žijem v reálnom svete, už asi tretie volebné obdobie a berie 700 eur každý mesiac? Človek za 700 eur musí chodiť do práce k pásu a musí tam byť zamestnaný. Čo poviete na takého poslanca? Čiže extrém k extrému. Aj toto existuje v spoločnosti.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne za slovo a hlavne ďakujem Jozefovi Mihálovi, že vystúpil v zmysle, ako vystúpil, pretože táto novela zákona o službách zamestnanosti nie je ničím iným, iba pokusom zlegalizovať to, čo doteraz robili nelegálne a špinavo, špinavým spôsobom, a to je tá hrubá manipulácia štatistík nezamestnanosti. Ja mám spústu prípadov zdokumentovaných, kedy zdravotne postihnutých ľudí vyhadzujú z evidencie nezamestnaných, a pritom sú to ľudia, ktorí by radi pracovali, pretože neexistuje lepšia integrácia zdravotne postihnutých ľudí ako prostredníctvom zamestnania.
A druhá vec, ja som tento víkend strávila na východnom Slovensku, navštívila som viacero rómskych osád. Si neviete predstaviť, koľkých ľudí úplne špinavým spôsobom úradníci z úradov práce na, z poverenia pána ministra povyhadzovali z evidencie nezamestnaných.
Deje sa to vo veľkom najmä pritom, keď poberajú rodičovský príspevok. Poberajú rodičovský príspevok a úradníčka z úradu práce ich prehovorí, že bude lepšie, keď nebudú figurovať v evidencii. Lenže potom sa stane to, čo sa stáva v mnohých prípadoch, a to mám tiež zdokumentované, že ten človek chce pracovať, nájde sa niekto, kto by ho chcel zamestnať, ale nemôže ho zamestnať, pretože medzičasom ho vyradili z evidencie nezamestnanosti a to znamená, že sa to neoplatí. Pretože naňho, na jeho znovuzamestnanie nedostanú príspevok v zmysle § 50j zákona o službách zamestnanosti. Takúto špinavú vec tu rozpútali a deje sa to vo veľkom.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem. Najskôr ku kolegyni Vaľovej. Ja som čakal, že sa pokúsite nejakým spôsobom obhájiť tú zárobkovú činnosť v prípade poslancov, ale vidím, že ste sa o to ani nepokúšali, pretože viete, že by to bola vopred prehraná bitka. Ten váš prípad poslanca je prípad, ktorý keď zarába 700 eur na odmenách, tak samozrejme, že nemôže byť zaradený v evidencii na úrade práce, pretože zarába viac ako 148 eur, veď to je predsa jasná vec tomu, kto tento zákon pozná. Čiže toto bol príklad, ktorým sme zbytočne stratili dve minúty vzácneho času.
Pokiaľ ide o kolegyňu Nicholsonovú, tak ja by som doplnil tento prípad, že niekto sa teda dobrovoľne, lebo ho úradník ukecá, vzdá možnosti byť evidovaný na úrade práce a potom si nájde zamestnanie a potom zistí, že keby v tej evidencii bol, tak okrem iného mohol by možno využiť režim odvodovej výnimky, ak je niekto dvanásť mesiacov alebo v znevýhodnenom okrese šesť mesiacov na úrade práce a zamestná sa potom v pracovnom pomere, tak rok sa neplatia odvody, čo je, samozrejme, z tohto pohľadu výhodné najmä pre takého zamestnávateľa, lenže pokiaľ sa dobrovoľne nechá vyradiť z úradu práce, tak, samozrejme, tento inštitút tiež nemôže využiť.
Pýtam sa vás, pán minister, a na čo ste potom tú odvodovú výnimku vôbec do zákona dali? Veď to rovno zrušte, veď sa tu nehrajme na sociálnych demokratov!

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, tak dovoľte mi v závere zhrnúť možno všetko, čo tu bolo vypovedané. Teda všetko nestihnem zhrnúť, ale aspoň niektoré veci, ktoré považujem za veľmi dôležité.
Jednoznačne platí, že jediná oblasť, v ktorej sa pán minister dokáže pochváliť v rámci ministerstva, je znižovanie nezamestnanosti. Už ten spôsob, akým dochádza k tej nezamestnanosti, by som rozdelila na dva spôsoby. Jeden je úplne prirodzený, automatický, pretože celá ekonomika Európy je teraz v rastovej fáze a z toho vyplýva, že pán minister má možnože o polovičku roboty menej, a druhá fáza je spojená práve s tým, čo tu bolo veľmi kritizované aj teraz od pani podpredsedníčky Nicholsonovej, vyraďovanie nezamestnaných, najmä dlhodobo nezamestnaných z evidencie úradov práce.
Ja vôbec nespochybňujem snahu pána ministra o to, aby sa zlepšovala situácia v zamestnanosti, len obávam sa, že aj novelou, ktorú predložil v tomto konaní, v tomto legislatívnom procese, sa tomu veľmi nepomôže. Naozaj novela je výsostne reštrikčná. Dlhý bič a krátky dvor. Áno, môžeme sa baviť aj o tom, že niektoré inštitúty sú zneužívané a zaslúžia si tvrdšie opatrenia. Ale postaviť novelu len na reštrikciách sa mi zdá nehodné práce ministra. A to pritom stále hovoríme o tom, že vlastne oblasť zamestnanosti je jediná, naozaj jediná z vášho rezortu, ktorá napreduje v pozitívnych číslach. A zopakujem, že spôsob, akým k tomu dospievate, je často podľa mňa nie správny a nie efektívny.
O čo ide v tejto novele zákona? Ide skrátka o obmedzenie práce pre uchádzača o zárobkovú činnosť. Chcete motivovať zamestnancov udržať si prácu. Upravujete absolventskú prax, kde rozširujete možnosť využitia absolventskej práce aj na iné ako vyštudované odbory, kde ponúkate aj ďalšie vzdelávanie. Zvyšujete mobilitu za prácou. Kontrolujete práceneschopnosť, dávate nové povinnosti doručiť péenku na úrad práce, rovnako prihliadate na skutočný vykonaný rozsah činností pri možnosti zamestnania sa na dohodu, teraz už len po novom bude len na dohodu.
Znova poviem, že úplne chápem snahu o vyššiu motiváciu prijať prácu, ale to, čo mi vadí, je to, že neponúkate nové opatrenia, nové nástroje pre dlhodobo nezamestnaných. Áno, pochválili ste sa, že vlastne aj oblasť alebo skupina dlhodobo nezamestnaných má klesajúci trend, áno, aj napriek tomu si dovolím tvrdiť, že pre nich neponúkate takmer nič. Jedine vyradenie z evidencií.
Čakala som, že práve pri takýchto ohrozených skupinách prídete so skutočnými nástrojmi. Pretože pred rokom, ešte pred voľbami to bolo, ste ohlásili akčné plány. Je už rok odvtedy a výsledky zatiaľ nevidieť. Áno, dnes vláda rokuje o tom, čo sa v tejto veci urobilo, vykonalo. Stále si myslím, že na to, aké nádeje ste do týchto akčných plánov dávali, za rok tí starostovia a obyvatelia nevidia zatiaľ žiadne pozitívum. Takže tešíme sa na všetky novely, ktoré budú v súvislosti s týmto prichádzať. Zatiaľ sme registrovali len to, že ohrozené oblasti alebo okresy sa vlastne rozšíria o ďalšie tri, čo je chvályhodné. Toto alebo tomuto neni čo vytknúť.
Poďme na chránené pracoviská, veľmi krátko. Ešte dnes máme v živej pamäti, nielen my, ale najmä teda tí, ktorí prevádzkovali a prevádzkujú chránené dielne, reštrikcie v oblasti poskytovania financií práve z roku 2013, sa mi zdá, že v 2013. sa prijala tá veľká novela. Vy máte v tejto dôvodovej správe novely napísané v súvislosti práve aj s chránenými pracoviskami, s chránenými dielňami, v dôvodovej správe, že vám ide o zrýchlenie postupov vyhodnocovania žiadostí a podobne, ale v skutočnosti dávate len oveľa väčšiu administratívnu záťaž, opäť, čo spôsobí aj predraženie administratívy. Dokonca to máte spomenuté aj vo finančných podmienkach, vo finančných nárokoch, ktoré s týmto budú plynúť. Práve preto sa rozhodli kolegyne podať pozmeňovací návrh, ktorým chceme aspoň zamedziť tomu, že peniaze, ktoré má vyplácať úrad práce, ak vznikne rozhodnutie o poskytnutí príspevku, aby tá lehota bola skrátená na 30 dní. Viete sami, v akej situácii sa chránené dielne nachádzajú, viete, že zápasia o svoje prežitie, tak ešte im možnože znemožníte čerpanie peňazí len tým, že predĺžite lehotu, ktorá v podstate doteraz neexistovala a len bola prax v poskytovaní príspevkov, len proste nebolo to na papieri, ale existovala prax. Týmto im dávate otvorené dvere na to, aby mohli si naozaj zadržať peniaze ďalších 30 dní.
Rada by som upozornila aj na to, že dostali sme sa k mailu jednej organizácie, ktorá poskytuje takéto služby v chránenej dielni, ktorá sa nám sťažovala inak ešte pred novelou zákona na zmenu vnútorných predpisov na úradoch práce, ktoré teda nešli cez parlament, ale proste stalo sa, že spôsob preplácania nákladov pre chránené dielne bol zrazu zmenený tak, že konkrétne chránené dielne mohli prísť aj o mesačný príspevok na svoju činnosť alebo teda na preukázateľné náklady. A to išlo mimo parlamentu. Toto bolo len vaším nejakým metodickým usmernením v rámci úradov práce. Doteraz tá refundácia ani neprebehla, pretože sa nevedia úrady práce dohodnúť s ústredím, že či áno, či nie.
Druhá vec, ktorá je zarážajúca a vôbec nejde v zmysle toho, že chcete pomáhať dlhodobo nezamestnaným, aby získavali nejaké návyky, je obmedzenie dohôd. Štyridsať dní je naozaj veľmi málo a myslím, že v tomto nepomôže ani zvýšenie sumy na 200 eur za mesiac, aj keď kvitujeme a tešíme sa aspoň takémuto navýšeniu, pochopeniu situácie. Stále hovoríme, budeme hovoriť o tom, že 40 dní v priebehu roka na jedného človeka, ktorý je v evidencii uchádzačov o zamestnanie, je veľmi málo. Opäť si myslím, že ak by sme na to išli len cez prizmu zamestnávania na sezónne práce, tak, pán minister, ruku na srdce, opäť by sa museli títo ľudia uchyľovať len ku klamstvu a k čiernej práci. A verím, že toto úlohou ministra by nemalo byť – podnecovať ľudí, aby pracovali načierno. Alebo vám ide potom prioritne o to, aby k nám prichádzali pracovať ľudia z tretích krajín alebo mimo Európskej únie?
Verím, že prvoradým vaším cieľom je to, aby boli zamestnaní naši ľudia, ktorým nebolo dopriate nájsť si pravidelnú pracovnú činnosť. Proste vieme, že tá situácia na rozhraní alebo po páde komunizmu bola pre mnohých veľmi drastická a takýmto spôsobom takýmto ľuďom nijakým spôsobom nepomáhate.
Nevraviac o tom, že či si uvedomujete, aj keď sa teda vždy pochválite, koľko pracovných miest máme neobsadených, a verím, že je to problém pre slovenské firmy, nevraviac o tom, že či si, čo budete robiť ako vláda, ako minister, ktorý má na starosti tento segment, ak sa nám začnú vracať ľudia zo zahraničia. Keby sa vrátili všetci naraz, tak, pán minister, obávam sa, že sa vám pretočia oči z toho, ako vám stúpne tá doteraz stále chválená nezamestnanosť.
Ak hovoríme o dlhodobo nezamestnaných, počula som viackrát, že začínate hovoriť alebo teda už dlhší čas hovoríte, možno aj práve v súvislosti s akčnými plánmi, o sociálnej ekonomike. Opäť hovoríte o sociálnej ekonomike, ale žiaden podnetný bod, ktorý by znamenal, že ho máme...
Takže nestihnem, ale ďakujem pekne a rada by som iba doplnila, že myslím si, že správna cesta je naozaj inkluzívne zamestnávanie, ktorému sa akoby veľmi vyhýbate a veľmi to súvisí so sociálnou ekonomikou. Takúto novelu naozaj nemôžeme podporiť, aj keby ste prijali naše pozmeňovacie návrhy... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Bugár, Béla, podpredseda NR SR
Pani poslankyňa, čas už vypršal.

Jurinová Erika, poslankyňa NR SR
Áno. Ďakujem za pozornosť.

Kolegyňa spomínala vlastne zákon, ktorý trošku spôsobil problémy v chránených dielňach. Ja by som to videla v takých troch rovinách. Už som včera hovorila o tom, že ide o problém zamestnávať ľudí so zníženou pracovnou schopnosťou nad 70 percent. Potom sú to teda nároky chránených dielní, ktoré po tejto legislatíve a legislatíve, ktorá sa aj teraz predkladá, majú za dôsledok to, že ľudia, ktorí majú zníženú pracovnú schopnosť, musia vykonávať pracovnú činnosť ako zdraví ľudia. Aby tá chránená dielňa prežila, musia vykonávať činnosti na to, aby pracovali ako zdraví ľudia. A to sa mi vidí nespravodlivé, lebo mnohokrát sa tí ľudia v tých chránených dielňach striedajú, pretože nevedia tú zákazku vyrobiť.
Tretia vec je určite to, že bránime im v tom, aby neboli závislí na dávkach, ale skôr si zarobili pracovnou činnosťou. A teda ja som tiež zástancom skôr toho inkluzívneho zamestnávania, lebo ak skončia eurofondy, tak chránené dielne budú mať problém ako nástroj prežiť ako taký. Nehovoriac o tom, že naozaj bijeme tých ľudí po chrbte, aby pracovali viac a viac, a oni skutočne nevládzu. Naším cieľom je, aby si zvýšili štandard života, a to je práve v inkluzívnom zamestnávaní. To znamená, treba im dať priestor, aby si zvýšili životnú úroveň práve formou práce.
Ďakujem.

Ďakujem kolegyni Jurinovej, že spomenula inkluzívne zamestnávanie. Áno, je to pravda. Ja vidím, že rezort sa vyhýba tomuto nástroju, ktorý by komplexne, komplexne nastavil systém zamestnávania, zvlášť teda dlhodobo nezamestnaných, nové nástroje, efektívne nástroje. Ja sa obávam, že, už som to kedysi povedala, že ja mám pocit, že naša krajina funguje ako občianske združenie. A zvlášť to vidieť na ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny. Ak sú fondy, eurofondy, tak máme nejaké nástroje, poskytneme, vytvoríme. Ak nie sú eurofondy, čaká sa rok, dva, nič sa nerobí s nezamestnanými. Preto nám narastá armáda dlhodobo nezamestnaných. Takže vyvolalo to vo mne zdesenie, že naša krajina a rezort ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny funguje ako občianske združenie iba na eurofondoch.
No škoda-preškoda, že nemáte väčšiu ambíciu robiť niečo s dlhodobo nezamestnanými a nezamestnanými vôbec. A je to asi v tom, pán minister, že vy vidíte; alebo teda mám reagovať na pani kolegyňu. Je to asi v tom, že ministerstvo alebo pán minister vidí nezamestnaných iba ako tých, ktorí zneužívajú systém. A to je nedobrý pohľad ministra práce, sociálnych vecí a rodiny.

Ďakujem pekne obom kolegyniam a pokračovala by som možnože tam, kde pani Verešová skončila. No, ten inkluzívny, to inkluzívne zamestnanie tiež vidím ako jeden veľmi efektívny nástroj. A pre porovnanie, každý vie, že ak chcete zamestnať dlhodobo nezamestnaného, tak tento dlhodobo nezamestnaný má jednak nižšiu produktivitu práce a ak si zamestná zamestnávateľ takéhoto človeka, tak automaticky sa stáva možnože aj, nechcem povedať, že neschopným konkurencie, ale proste ovplyvní to jeho konkurencieschopnosť. V našom ponímaní politiky práce býva práve toto kompenzované najčastejšie rôznymi dotáciami, dotáciami, ktoré získa, kto získa, podľa mňa. Jediné riešenie dlhodobej nezamestnanosti je naozaj, alebo najefektívnejším nástrojom je vytvorenie inkluzívneho podniku.
Zaujal ma tak isto, to som už nestihla povedať, príspevok na mobilitu. Teda zaujal ma najmä jeden názor, ktorý som si našla v medzirezortnom pripomienkovaní. Áno, ďakujem, že nastavujete nové parametre, výhodnejšie. Ale týmto príspevkom za mobilitu podporujete aj vysokoškolsky vzdelaných ľudí, ktorí odchádzajú za prácou často do svojho pôsobiska, kde študovali. Takže vy sami ste zdrojom toho, že vytvárate zo zaostalých regiónov ešte zaostalejšie, lebo podporuje vysťahovávanie týchto vysokoškolsky vzdelaných ľudí práve za prácou do regiónov, kde tej práce je. Takže toto by som nevolila alebo toto by som povedala, že bol nevhodne zvolený parameter práve pri tých vysokoškolsky vzdelaných ľudí.
Aj absolventská prax, áno, je to nástroj, ktorým sa rád chválite, má dobré výsledky, ale neprišiel čas na to, aby sa už z tejto absolventskej praxe, ako je nadefinovaná v zákone, zmenil pracovný pomer, ktorý, alebo teda tá, proste zmenil by sa, bol by to normálne pracovný pomer, ktorý by umožňoval zamestnať ľudí... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

No, ďakujem pekne za slovo. Mám ten dojem, že tá včerajšia rozprava aj moje vystúpenia boli dosť zbytočné. Lebo čo som vlastne včera zaargumentoval a veľmi konkrétnymi číslami, štatistikami a treba povedať aplikačnou praxou, je znovu tu.
Priatelia, pani poslankyňa Verešová, dlhodobá nezamestnanosť nestúpa, klesá, 36-tisíc ľudí ubudlo.
Pani podpredsedníčka Nicholsonová, to viete, to viacerí poslanci z opozície tak dobehnú, kopnú si do toho zákona a zas odbehnú. Včera som jasne argumentoval, aký je vývoj a štatistiky, ktoré sa týkajú problematiky vyradených uchádzačov o zamestnanie pre nespoluprácu. Za môjho pontifikátu o 15-tisíc ročne menej ako za môjho predchodcu, ako za pôsobenia pani štátnej tajomníčky Nicholsonovej v tom čase na rezorte práce, sociálnych vecí a rodiny. To nepustí.
Ale zároveň, a to veľmi otvorene chcem povedať, 9-tisíc ľudí robí na jednotlivých úradoch práce celkove po Slovensku. Ja vôbec nevylučujem aj nejaký problém, možnosť aj nejakej chyby. Ale tu je systém odvolania sa, druhostupňový orgán. Aj na mojej úrovni je veľmi veľa rozhodnutí, kde som zrušil pôvodné rozhodnutie aj s príslušnými závermi. Ale to je systém. Pri takom veľkom kolose a problémoch, ktoré tu je, je celkom prirodzene, že môže dôjsť aj k pochybeniu. Ale opakujem, systém je dobrý.
A čo sa týka výsledky, najväčší argument je ten, že nieže len ubúda nezamestnanosť, ale čo je podstatné, pribúda zamestnaných. To je argument, ktorý svedčí za všetko a o tom, že to dobre robíme.
Nie, absolútne odmietam akékoľvek tvrdenia a úvahy, že cieľom tejto novely zákona je ľudí vyradiť z evidencie. Mojím hlavným cieľom je dať ľuďom prácu, ak o to stoja. Na tom toto stojí a my preto dávame veľmi veľa motivačných faktorov pre tých, ktorí sú nezamestnaní, aby mali záujem štandardne sa zamestnať. Je tu priestor, je tu veľmi veľa voľných pracovných miest, je tu možnosť, áno, aj využitia viacerých nástrojov.
Čo sa týka otázky mobility za prácou. Veľmi veľa nezamestnaných je takých, ktorý prijme to opatrenie aj uhradenie istých nákladov, ktoré s tým, mobilitou stoja. My ideme ďalej. Dnes sa idú budovať v prvom ráde nájomné byty do prostredia, kde je práca, kde možno prejde celá rodina, nájde nové životné uplatnenie, ale hlavne prácu. To je ako jedno z ďalších opatrení, na ktorom sme sa v tomto prípade zhodli. My sme nie náhodou prijali špeciálny zákon, ktorý sa týka znevýhodnených okresov, to je tých dvanásť. Áno, tam sú prijaté opatrenia vrátane pozitívnej diskriminácie, aby sa vytvárali nové pracovné miesta v tomto prostredí. Na tento účel ide jeden veľký projekt, ktorý je už momentálne v istom rozpracovaní, výzva bola daná vo výške 30 mil., kde ideme pomôcť, aby sa tie nové pracovné miesta tu v tomto prostredí vytvárali.
K pánovi poslancovi Mihálovi. Pán poslanec, prepáčte, ale tak trošku strašíte ako. Nie je to celkom tak, ako ste ponúkol niektorý ten obraz. A pokúsim sa ešte raz reagovať a možno trošku aj na tie pripomienky, ktoré sa týkajú aj tých prechodných ustanovení. To, čo sa má urobiť od 1. do 9. mája. Zopakujem ešte raz, čo sa týka problematiky poslancov obecných, prípadne mestských zastupiteľstiev. Zákon o službách zamestnanosti neodkazuje na zárobkovú činnosť podľa osobitných predpisov. To znamená, nedá sa odvolať. Napríklad zákon o sociálnom poistení, ktorý ste spomínal, definuje zárobkovú výlučne na účely zákona, respektíve o sociálnom poistení. Výlučne, to znamená záver, za ktorým si stojím: poslanec obecného zastupiteľstva, ktorý je evidovaný na úrade práce, nebude po účinnosti novely tohto zákona o službách zamestnanosti vyradený z evidencie uchádzačov o zamestnanie. Opakujem ešte raz, za tým si stojím.
Ďalšia otázka, ktorá sa týka problematiky schvaľovania dohôd. Nie, zákon nehovorí o schvaľovaní dohôd na úradoch práce. Hovorí o oznamovaní. To je diametrálny rozdiel. Preboha, veď to je klasický vzťah zamestnanec a konkrétna firma, čo sa týka uzatvárania nejakého pracovnoprávneho vzťahu vrátane dohôd. To nemôže riešiť a schvaľovať úrad práce, ten sa s tým má právo na základe tohto oboznámiť. To znamená, je tam oznamovacia povinnosť. Áno, tá platí.
Čo sa týka prechodných ustanovení, tu treba povedať jednu vec, že táto úloha, ktorá je definovaná v zákone, platí iba na tých, ktorí vykonávajú zárobkovú činnosť k 30. aprílu tohto roku, teda nie všetci tí, ktorí vykonávali do 30. apríla tohto roku. Z aplikačnej praxe vyplýva dobrá skúsenosť, že táto povinnosť občana, v tomto prípade evidovaného nezamestnaného, si zabezpečuje v čase, keď sa eviduje do evidencie nezamestnaných. To znamená, že aj táto otázka je vyriešená. A ja vás chcem ubezpečiť, že hneď po schválení tohto zákona budú presné metodické usmernenia a už je pripravená porada riaditeľov okresných úradov práce, služieb zamestnanosti, aby tento výklad bol úplne jasný vrátane usmernenia nezamestnaných. To znamená, vôbec sa neobávam, že by teraz nasledovali desaťtisíce ľudí, ktorí budú stáť pred úradmi práce. Túto otázku máme jednoducho vyriešenú, pretože my bereme v úvahu to, čo doteraz je dokumentované na tých úradoch, úradoch práce.
K tým pozmeňovacím návrhom viacerým. Bola tu dosť spomínaná otázka zamestnávania zdravotne postihnutých. Ja len dávam do povedomia, to sú závery príslušnej komisie Organizácie Spojených národov. A my sme na základe týchto odporúčaní dnes utvorili komisiu, pracovnú komisiu na ministerstve práce, ktorá má za úlohu zhodnotiť a pripraviť podmienky preto, aby z chránených dielní zamestnanci mohli, použijem výraz, do otvoreného pracovného prostredia. To znamená, ten trend a odporúčania sú úplne iné. Tým nechcem povedať, že ideme zatvoriť chránené dielne, ale je prirodzený záujem vytvoriť podmienky a predpoklady preto, aby takíto zdravotne postihnutí mohli robiť v štandardnom pracovnom prostredí u jednotlivých firiem.
Pani poslankyňa, no, nevidím ju tu, čo sa týka aj tej otázky povinnosti, 11 390 zamestnávateľov si plní úlohy, ktoré súvisia so zamestnávaním osôb so zdravotným postihnutím. 65 % si túto úlohu zamestnávatelia plnia. Čo sa týka zaplatenia povinného odvodu, je to len 8 percent. To znamená tí, ktorí zaplatia a vyrovnajú si s tým úlohu, ktorá z toho vyplýva.
Ďalej, čo sa týka iných spôsobov realizácie, to znamená napríklad, zadali zákazku, to je 14 %, využili možnú kombináciu plnenia povinného podielu, čo je ďalšia možnosť, je 13 percent. Ja nechcem povedať, že som s tým spokojný. Bol by som rád, aby aj tých 8 %, čo si firmy platia ten záväzok, ktorý im v tomto prípade zákon ukladá a nezamestnávajú osoby zdravotne postihnuté, realizovali. Ale chcem povedať, keď to môžem aj širšie porovnať aj s ďalšími krajinami Európskej únie, že tá štatistika, to vyhodnotenie zďaleka nie je to najhoršie.
Čo sa týka tvrdenia, že 60 dní nie je v zákone. 60 dní je v zákone aj teraz, my nič nemeníme. No, vedľa pani poslankyňa tvrdila niečo iné, že zavádzame niečo nové, čo tam nie je. Nezavádzame, len ponechávame terajší stav, ktorý tam je, to znamená tých 60 dní. To je v podstate aj odpoveď na tú jednu z tých návrhov. Nie, nemáme záujem v tejto chvíli meniť toto číslo. Máme záujem urobiť všetko preto, aby sa táto, tento termín dodržiaval, ale nie na hranici 60 dní, ale aby sa realizoval, to, čo je absolútne v drvivej väčšine, do 30 dní.
Čo sa týka päťmesačnej refundácie, áno, boli prípady, ktoré sa objavili, kde to skutočne takéto problémy sa objavia. Ale bolo to v tom čase, v prechode na nový zákon, tej aplikácie. Odvtedy neregistrujeme. Tak sa vyvodili isté závery, urobil poriadok a som presvedčený, že toto sa nejak opakovať ani ďalej táto otázka nebude.
Sú tu nejaké návrhy, ktoré súvisia, 120 dní a nie 40, to, čo navrhujeme. To by vlastne bola úplne zmenená filozofia zákona ako takého, ktorým ideme. My máme záujem, vzhľadom na to, že tu je veľký počet voľných pracovných miest, aby ľudia zobrali prácu, keď sa im ponúka, štandardnú aj na úväzkové riešenia, ak to vyhovuje niekomu lepšie, ale nie, aby ostali len na pracovných zmluvách, pokiaľ niekoľko rokov robia takýmto spôsobom jednoducho v jednej firme. Tým nezamedzujeme ďalej. Naopak, je záujem udržať, ale je prirodzený záujem dať ľuďom prácu, motivovať ich preto.
Vytvorili sme ďalšie motivačné faktory, ktoré som tu včera spomínal, a som presvedčený, že dnes za súčasnej situácie, ktorá na trhu práce je, je ideálny spôsob, aby podľa možnosti pracovali všetci, ktorí pracovať chcú. Máme ten záujem v tomto trende jednoducho ďalej pokračovať.
Toľko možno aj k niektorým tým problémom, čo sa týka zvýšenia na tú úroveň životného minima na 100 percent. Samozrejmá vec, že súhlasíme. Tu len pripomínam, akonáhle sa bude v budúcnosti meniť výška životného minima, prirodzene, že sa bude meniť aj táto výška možného zárobku. To znamená, ak valorizácia dospeje k tomu, že budúci rok sa životné minimum bude meniť, čo asi áno, lebo minimálne to jedno percento tá inflácia sa tohto roku javí, automaticky stúpne aj suma, do ktorej môžu pracovať.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, som presvedčený, že predkladáme dobrú novelu. Som presvedčený, že je to novela, ktorá má vyjsť v ústrety hlavne tým, ktorí záujem pracovať majú. My preto vytvárame tie mobilizačné faktory. Treba vidieť ďalší súbor opatrení, ktorý som včera v tomto prípade pomenoval, ktorým my máme záujem prispieť k tomu, aby po prvé, zamestnávatelia a prirodzene, že aj evidovaní nezamestnaní mali záujem zobrať prácu. Uchádzam sa o podporu tohto zákona. Som presvedčený, že aj aplikačná prax prinesie, že to bol dobrý počin.
Pamätám si na obdobie, keď sme tu vehementne diskutovali, doslova bojovali a vy ste sa obrátili na Ústavný súd, keď som zaviedol povinnú aktiváciu. Viete, aký je výsledok? 187-tisíc ľudí začínalo, dnes je ich evidovaných ako poberateľov v hmotnej núdzi 97-tisíc. Polovica ubudla, 90 % sa z nich zamestnalo. Aj to sú tí dlhodobo evidovaní nezamestnaní, ktorí dnes už pracujú a ešte pred dvomi rokmi boli evidovaní v úradoch práce.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vláda Slovenskej republiky v programovom vyhlásení na roky ´16 až ´20 vyjadrila svoj zámer zvýšiť materské. V súlade s týmto zámerom sa predkladá návrh zákona o sociálnom poistení, ktorý navrhuje zvýšenie materského zo súčasných 70 % denného vymeriavacieho základu na 75 percent. To znamená, že osobám poberajúcim materské vznikne nárok na približne 100 % čistého príjmu, ktorý dosahovali pred vznikom nároku.
Uvedené opatrenie vyjadruje snahu pokračovať aj naďalej vo finančnej podpore rodín s deťmi. Maximálna mesačná suma materského sa zvýši až na 1 350 eur pri 31-dňovom mesiaci oproti pôvodnej sume, ktorá bola vo výške 1 260 eur. U týchto novoprijatých dávok dôjde k nárastu mesačne o 90 eur. Navrhovaným zvýšením materského sa zaradíme medzi členské krajiny Európskej únie s najvyššou sadzbou materského.
Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky neobsahuje k predmetnému návrhu zákona žiaden pozmeňujúci návrh, preto vás prosím o podporu pri hlasovaní o návrhu zákona ako o celku.
Ďakujem, skončil som.