14. schôdza

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Len v krátkosti. Tie príklady, ktoré ste, pán kolega, uviedli, benzín a cigarety, sú nie celkom šťastné. Z jedného dôvodu. Bez benzínu to auto nepôjde, bez cigariet ten fajčiar neuspokojí svoje potreby, čo je logické, že toto musíme platiť, kto chce jazdiť alebo kto chce fajčiť. Rozdiel medzi plastovými taškami je, že to nemusíme. Jednoducho to je naša pohodlnosť, to je naša, že nejdeme z domu, voľakedy sme chodili s tými sieťkami alebo dnes sú košíky, čokoľvek iné. Jednoducho si povieme, no nechce sa mi vracať domov, tak to nejdem a kúpim si za 5, 8 neviem koľko centov, ako kto predáva.
Môj názor poviem aj k tomu spoplatneniu. Aj ja som sa zahrával s tou myšlienkou, že vyššia suma odradí a niečo podobné. Ale zároveň treba si povedať, komu tá vyššia suma padne? Ak by tá vyššia suma išla do akéhosi fondu nejakého, ale takto keď dáte, že 25 centov sa má platiť, tak kto si ich rozdelí? Obchod si nechá tie peniaze alebo si ich nechá výrobca? Naháňame niekomu zisk cez takýto poplatok, hoci som presvedčený aj ja, že by menej ľudí kupovalo tie plastové tašky.
Čiže ja si osobne myslím, že dôjdeme raz k tomu, že tie plastové tašky jednoducho zakážeme preto, lebo bez nich vieme existovať, vieme bez nich žiť a musíme sa vrátiť do obdobia, kedy skutočne neboli tie tašky, ak si chceme chrániť životné prostredie. Toto je prvý pokus urobiť to, že jednoducho obmedzíme a čas ukáže podľa štatistík, či sa niečo stalo, alebo nie.

Ďakujem za slovo. Pán predseda výboru, keď si spomínaš, aj na výbore som tiež hovoril, že tak skúsme sa zamyslieť aj nad nejakou tou minimálnou hranicou za tie tašky. Ja nevidím dôvod, prečo by sme to nemohli prijať. Lebo už keď pripúšťaš, že raz dôjdeme k tomu, že ich zakážeme úplne, no tak sa pýtam, no prečo ich nezakážeme teraz, hej. Ja v tom nevidím žiaden problém. To je jedna vec.
Druhá vec, ja súhlasím s Gáborom v tom, že neurčenie minimálnej ceny za tú tašku, obávam sa, že nebude mať taký efekt, aký možno ministerstvo očakáva. A tiež sa prikláňam k názoru, že tá minimálna suma za spoplatnenie by mala byť stanovená. Ja by som išiel kľudne vyššie.
A čo sa týka toho zisku, veď producenti odpadov odvádzajú nejaký príspevok do Recyklačného fondu. Tak zvýšme im pomerne aj príspevok do Recyklačného fondu. Ak na jednej strane sa im zvýšia zisky, tak na druhej strane nech ten príspevok niekam ide, resp. nech je zvýšený.
Ale ja sa tiež obávam, že tento návrh zákona, no, neurobí dieru do sveta. Ja nehovorím, že je zlý. Len hovorím, že nie je úplne, ten želaný efekt nebude taký. Čiže ak sa bavíme, ak už pripúšťame, že raz dôjdeme k úplnému zrušeniu, resp. zákazu Wermachtových tašiek (povedané so smiechom), plastových tašiek, tak poďme sa o tom baviť čím skôr. Lebo naozaj, ak ste ochotní, vládna koalícia alebo predkladatelia, pripustiť zákaz, tak načo je potom táto debata? Rovno ich zakážme a je to vybavené. Ja s tým nemám žiaden problém a ja si myslím, že to podporíme, lebo tie plasty fakt znečisťujú to životné prostredie vo veľmi vysokej miere.
A ešte raz, súhlasím s pozmeňovákom pána Grendela.

Ďakujem za faktické poznámky.
Pokiaľ ide o pána poslanca Antala, tak ja nevidím veľmi ten rozdiel medzi cigaretami, benzínom a tými nákupmi, lebo keď idem nakúpiť, tak tiež musím mať nejakú tašku, lebo však v čom odnesiem potom ten nakúpený tovar?
No a pokiaľ ide o to, že kam pôjdu tie peniaze z toho poplatku, ak by sme ho zaviedli, teda ten minimálny, tak navrhujem v pozmeňováku na 25 eurocentov, v zásade pri tejto diskusii vám poviem, že mne to je naozaj že šumafuk, kam tie peniaze pôjdu, lebo v tejto novele ide o to, či chceme, alebo nechceme urobiť niečo pre zníženie spotreby ľahkých igelitových tašiek. Môj názor je, že to samotné uzákonenie spoplatnenia to proste nevyrieši, lebo už dnes za tie tašky proste ľudia platia 9 centov, 10 centov, však tak ako som povedal v rozprave. A preto si myslím, že motivačným faktorom môže byť, ak zvýšime tú cenu.
Pokiaľ ide o pána poslanca Pčolinského, ktorý povedal, že by uvítal aj vyššiu sumu, ako je 25 centov, ja som túto sumu určil podľa toho, koľko stoja potom tie hrubšie igelitové tašky a tie stoja približne od 30 centov. Čiže snažil som sa to nastaviť tak, aby tie ľahké igelitové tašky stáli viac ako teraz, ale boli ešte stále o niečo lacnejšie ako tie hrubšie tašky.

Ďakujem pekne za slovo. Ďakujem pekne aj za príspevky, budem krátky.
Čo sa týka toho zákona, ja som optimistickejší jak pán poslanec Grendel. Ja si myslím, že to pomôže. Nie si myslím, ale som si istý, že to pomôže v každom prípade.
Čo sa týka ceny, tak musím povedať, že ministerstvo životného prostredia nevstupuje do cenotvorby. Prečo 25 centov, prečo nie 15, prečo nie 30, prečo nezvýšime potom? Proste to neni naša úloha, to je úloha trhu. My jednoducho spravíme jednu vec, veľmi dôležitú vec, že uzákoníme povinnosť, lebo teraz nemajú povinnosť spoplatniť tie tašky. Nikto. Či to spoplatnia, alebo nespoplatnia, to je len dobrá vôľa toho obchodníka, ale nie je to v zákone. To je jedna vec.
Druhá vec. Ja si myslím, že ten príklad s cigaretami bol dobrý v tom, že tam sa dá proste odsledovať, že aké kroky postupne robia spoločnosti preto, aby zamedzili tomu, aby proste ľudia fajčili tie cigarety, postupne, hej. Nie vždy cenovo, lebo nie vždy zdvíhajú len povedzme dane na tie spotreby, ale povedzme zavádzajú také, že musia dávať fotky. Proste odradzujú rôznym spôsobom ľudí od toho, aby fajčili. Využívajú všetku možnosť na to, hej.
A ja si myslím, že veľmi dôležité bude pre nás aj to, a práve preto to ministerstvo aj robí, aby sme si tie naše návyky nejakým spôsobom zmenili. Práve preto, okrem toho, že robíme legislatívne opatrenia, aký je tento zákon, tak okrem toho robíme aj iné veci. Preto napríklad sme rozbehli akciu bez igelitiek, do ktorej sa už zapájajú veľké obchodné reťazce, aby sme proste tých ľudí, jak by som povedal, hlavne ďalšie generácie, ktoré tu sedia hore na balkóne, nejakým spôsobom prevychovali v tom, aby mali vyššiu zodpovednosť k tomu svojmu životnému prostrediu. To je veľmi dôležité, ja si myslím, minimálne také dôležité, jak sú nejaké reštrikcie a nejaké zákony a nejaké pokuty.
Čo sa týka toho dátumu 1. 1. 2018, už je v tej správe spoločnej, lebo už to prešlo cez výbor a výbor už prijal vlastne tento pozmeňovací návrh, že to dávame skôr, aj keď nám to smernica udáva len od 1. 1. 2019. Keď sme robili ten zákon, tak sme vychádzali zo smernice.
A že prečo len tie plastové tašky, ktoré teraz riešime? Preto, lebo jednoznačne táto výseč tých plastových tašiek je absolútne najväčšia záťaž na životné prostredie. Preto riešime tieto plastové tašky, ktoré riešime. Aj smernica Európskej únie hovorí o týchto plastových taškách.
Takže ja si myslím, že tento zákon prinesie osoh. Ja si myslím, že keďže máme také skúsenosti z iných krajín, keď zaviedli spoplatnenie, povinné spoplatnenie plastových tašiek, igelitových tašiek a okrem toho zavádzame aj povinnosť ponúknuť alternatívu namiesto igelitových tašiek, tak to malo svoj osoh a jednoducho tá spotreba tých tašiek klesla. Ale nie je to len o tých zákonoch, ale je to aj o tom, že ako k tomu budeme pristupovať, ako my spoločnosť, a na to jednoducho budeme robiť ďalšie kroky.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo. Ak dovolíte, ja by som sa vyjadril, ale ešte poviem, áno, v tom pozmeňováku je to dané, že od 1. 1. 2018. Čiže neviem, či má význam ten druhý pozmeňujúci návrh, lebo je to o tom istom de facto. Ten termín je schválený v spoločnej správe.
Ak dovolíte, ja by som sa skôr vyjadril ešte k tým VKM-kám, ktoré tu rezonujú od toho nášho výboru, lebo nie všetky informácie, ktoré boli zverejnené, boli celkom korektné. Ale pre tých, ktorým tie odpady alebo tá terminológia nehovorí až tak veľa a hlavne čo to je ten tetrapak, ja dovolím si len v krátkosti povedať, čo znamená tetrapaky a čo to znamená aj pre životné prostredie.
Viacvrstvové kombinované materiály na báze lepenky sú širokou skupinou kompozitných materiálov, ktorých zloženie je nasledujúce: 75 % až 85 % papier alebo lepenka, 20 až 25 % plasty, hliníková fólia. Vo všeobecnosti tzv. kombinované materiály sú obalové materiály vyrobené z rôznych materiálov, ktoré nie je možné manuálne od seba oddeliť, pričom žiadny z nich neobsahuje 95-percentný váhový podiel z celkovej váhy kompozitu. Obaly z viacvrstvových kombinovaných materiálov na báze lepenky, nápojové kartóny, patria k najpoužívanejším obalom na balenie tekutých a sypkých materiálov. Tieto obaly chránia potraviny pred poškodením, svetlom, kyslíkom a tak ďalej. Sú zložené najmä z celulózových vlákien, ktoré sú vyrobené z drevenej hmoty.
Ono to je, z tejto definície je zrejmé, že čo to znamená podľa môjho názoru pre životné prostredie a čo to znamená, ak k týmto VKM-kám nezačneme pristupovať rovnako, ako pristupujeme ku sklu, papieru, plastom a kovom. Jednoducho dnes sa na obciach a mestách tieto VKM-ky vo väčšine miest a obcí už zbierajú, čiže separujú sa. Poznáte to každý z tých separačných nádob, väčšinou to býva, buď to býva úplne oddelene, čo je ten najideálnejší prípad, alebo sa jednoducho separujú s plastmi a kovmi. Vyhláška to umožňuje, aby to bolo dokopy, potom na dotrieďovacom zariadení by sa to malo jednoducho roztriediť podľa toho druhu.
Dnes výrobcovia, lebo tu bolo povedané, že zrazu teraz budú výrobcovia musieť platiť za tieto VKM-ky. Za každý obal sú dnes výrobcovia povinní platiť. To znamená, to je jedno, do čoho to zabalia, sú dnes povinní platiť. VKM-ky platia dnes na úrovni papiera, to znamená za sumu, ako sa platí za papier, a táto skutočnosť sa podľa môjho názoru nemá prečo zmeniť, lebo to hovorí nie tento zákon, ale hovoria to iné predpisy, aká cena sa má platiť. Dnes výrobcovia platia. Zoberte si, že za každý jeden liter mlieka, ktorý sa uvedie na trh, a nielen mlieka, ale všetkých tých tetrapakov, tak ten výrobca je povinný zaplatiť určitú hodnotu.
Viete, ako sa dneska nakladá s VKM-kami? Tým, že nie sú v zákone, tak aj sa separujú, aj sa neseparujú. A keď sa aj vyseparujú, tak dnes je stav taký, že na skladoch je obrovské množstvo týchto VKM-iek a ktoré, ak sa nezačne k tomu vážne pristupovať, tak skončia na skládke. Načo tí ľudia separujú dobrovoľne s tým, že chcú chrániť životné prostredie, že si uvedomujú, že je to obrovská záťaž na životné prostredie, ak ten materiál nemá skončiť niekde na zhodnotení nejakým spôsobom?
Áno, toto je jeden z tých materiálov, z ktorých OZV-čky nemajú žiadny výnos, si ja myslím. Preto dnes je na sklade obrovské množstvo VKM-iek, lebo ony nemajú kam tie tetrapaky umiestniť tak, aby im niekto za to zaplatil možno euro, možno dva, možno sto. Tak ako to je pri papieri, ktorý je najlepšie zhodnotiteľný. Jednoducho VKM-ky tam nepatria.
Ale potom ako prídeme k tomu, že výrobca zaplatí, to je jedno, či euro, alebo sto, alebo päťsto, zaplatí za ten obalový materiál, za zhodnotenie toho obalového materiálu, a on skončí na skládke? Toto predsa neni účel zákona o odpadoch. Účel zákona o odpadoch bolo stanoviť zodpovednosť výrobcov za to, čo vyrábajú, čo uvádzajú na trh, aby jednoducho za to zaplatili, že to neskončí, ten ich obalový materiál, na skládke. Toto je princíp a toto je podstata toho problému, z ktorého sa akože urobil taký mediálny, trošku na jeden, deň problém. Ale z môjho pohľadu to problém nie je úplne žiadny. Jednoducho jediná povinnosť, ktorá zavedením týchto VKM-iek do zákona bude, bude povinnosť plniť určité limity, ktoré stanoví ministerstvo na zber týchto VKM-iek. To znamená, že dneska limit neni žiadny, čiže ak sa vyseparuje jedna tona alebo nula, je to úplne jedno, lebo jednoducho neni to v zákone, neni potrebné plniť žiadny limit a vykazuje sa to akoby v papieri a z toho papiera pravdaže sa nedá odčleniť, že čo z toho je VKM. Čiže my de facto ani nevieme, koľko sa tých kompozitných materiálov dnes dokáže vyseparovať. Ja som presvedčený, že hoci nám to neprikazuje európska legislatíva, ale je to správny krok na to, aby sme aj dokázali naplniť to, na čo sme sa ako Slovenská republika zaviazali, a to znamená, separovať 50 % komunálneho odpadu do roku 2020. Veď je to za chvíľu. Je to za dva a pol roka. Tí najlepší dnes separujú niekde na úrovni možno 25 %, možno 30 %. Tí najhorší separujú nič alebo 5 %, alebo 10 %. Ako ďaleko to je od tých 50 %, na ktoré sme sa zaviazali? A tetrapak, aj tak ako som povedal, je najpoužívanejším, pomaly, obalovým materiálom, ktorý sa uvádza na trh.
Ja som presvedčený, že je to dobrý návrh. Neublíži nikomu, akurát OZV-čka bude musieť nejakým spôsobom s tým nakladať a vykázať, čo urobila s tým tetrapakom, ktorý dnes je povinná zobrať, avšak ktorý dnes je väčšinou na skladoch tých, ktorí ich triedia.
Ďakujem pekne a chcem vás požiadať o podporu tohto návrhu zákona tak, ako je predložený aj s tými pozmeňujúcimi návrhmi. Ďakujem.

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky predkladám vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 258/2011 Z. z. o trvalom ukladaní oxidu uhličitého do geologického prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Zmeny a doplnenie vykonané v návrhu zákona sú výsledkom snahy o komplexné odstránenie predpokladaného nesúladu vnútroštátnych transpozičných opatrení so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2009/31 z 23. apríla 2009 o geologickom ukladaní oxidu uhličitého a o zmene a doplnení smernice Rady 85/337, smerníc Európskeho parlamentu a Rady 2000/60, 2001/80, 2004/35, 2006/12, 2008/1 a nariadenie č. 1013/2006. Návrh zohľadňuje požiadavky Európskej komisie v rámci prípadu EU Pilot č. 8563/16 o snahu o precizáciu transpozície citovanej smernice.
Návrh zákona neovplyvní rozpočet verejnej správy, sociálne vplyvy, informatizáciu ani služby pre občana. Bude mať však pozitívny vplyv na životné i podnikateľské prostredie.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, so zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi platnými v Slovenskej republike, s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, verím, že predložený návrh zákona schválite a postúpite do druhého čítania. Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona (tlač 445). Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali tieto výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady, Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti a Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 5. mája 2017 a v gestorskom výbore do 9. mája 2017.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážená Národná rada, na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky predkladám vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 51/1988 Zb. o banskej činnosti, výbušninách a o štátnej banskej správe v znení neskorších predpisov.
Účelom návrhu zákona je zabezpečenie transpozície smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/52 zo 16. apríla 2014, ktorou sa mení smernica 2011/92 o posudzovaní vplyvov určitých verejných a súkromných projektov na životné prostredie. Predkladaný návrh súvisí s potrebou zvýšiť kvalitu posudzovania vplyvov na životné prostredie. Jednotlivé etapy procesu posudzovania bolo nutné zosúladiť s ostatnými právnymi predpismi a politikami Únie.
Z predmetu zákona navrhujeme vylúčiť činnosti, ktorých jediným účelom je obrana alebo reakcia na mimoriadnu udalosť. To zabezpečí, aby pri zmenách navrhovaných činností nedochádzalo k situácii, kedy by sa v rámci jednej navrhovanej činnosti vykonalo viacero zmien, z ktorých ani jedna nespĺňa prahovú hodnotu pre povinné posudzovanie takejto činnosti alebo pre zisťovacie konanie. V zhode s novelou sa zabezpečujú koordinované postupy posudzovania vplyvov najmä s ochranou prírody a ochranou vôd. Upravuje sa, kedy ministerstvo môže, resp. vyčiarkne osobu zo zoznamu odborne spôsobilých osôb. Návrh zároveň zabezpečuje vylúčenie z posudzovania vplyvov tie osoby, ktoré sú v konflikte záujmov.
Návrh zákona je v súlade s právom Európskej únie, Ústavou Slovenskej republiky, s ostatnými zákonmi, ako aj medzinárodnými zmluvami.
Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, verím, že predložený návrh schválite a postúpite do druhého čítania. Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: ústavnoprávny výbor, výbor pre hospodárske záležitosti, výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie a výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 5. mája 2017 a v gestorskom výbore do 9. mája 2017.
Pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem za slovo. Budem veľmi stručná. Myslím si, že zákon o posudzovaní vplyvov na životné prostredie si naozaj zaslúži pozornosť aj úpravu. A z tohto miesta by som sa chcela poďakovať organizácii VIA IURIS, ktorá mala veľmi odborné a kompetentné pripomienky v rámci prerokovania návrhu zákona. A aj teda uznávam, že množstvo ich pripomienok bolo zapracovaných a akceptovaných.
Mám však jednu otázku, ktorá, nerozumiem dobre dôvodu, prečo ministerstvo takúto vec neakceptovalo, a síce čo sa týka spracovania dokumentov v oblasti posudzovania na životné prostredie, kde bol návrh zo strany tejto organizácie, s ktorým sa stotožňujem, že aby tieto zámery a správy, posudzovanie o životnom prostredí spracovávala odborne spôsobilá osoba, ktorá je vlastne v zozname, ktorú vedie ministerstvo životného prostredia, a ľudia, ktorí v tomto ako odborne spôsobilé osoby sú uvedené, tak majú vysokoškolské vzdelanie, majú vlastne všetky tie náležitosti, sú preškoľované, čo sa týka vždy, keď je nová zmena zákona, a toto ste neakceptovali, túto pripomienku, hoci mne sa zdala veľmi správna. Pretože v praxi práve sú problémy s nedostatočnou kvalitou týchto dokumentov, ktoré sú veľmi závažným ako prvým dokumentom, ktorý vstupuje do procesu povoľovania, a na základe rozhodnutia, ktoré vzíde z tohto konania, či v zisťovacom konaní, alebo v samotnom už procese na záver v zmysle záverečného stanoviska, tak je veľmi dôležitá kvalita takýchto dokumentov. A myslím si, že ten návrh, ktorý ste dali vy ako taký možno z vášho pohľadu kompromisný, že len požiadavku na vzdelanie a prax, je taká irelevantná, lebo tam samotný zákon hovorí aj o zozname odborne spôsobilých osôb. Myslím si, že ten návrh, ktorý oni podali, mal ratio, aj by bol určite pre prax prínosom. Tak toto je zatiaľ taká prvá pripomienka.
Samozrejme, my zákon podporíme, čo sa týka do druhého čítania, pretože máme tam zámer predložiť nejaké pozmeňovacie návrhy, ale toto by ma naozaj zaujímalo, že prečo takto ministerstvo takúto rozumnú pripomienku neakceptovalo, keď teda iné ste dokázali akceptovať.
Ďakujem pekne.