14. schôdza

Pán minister Maďarič, povedzme si otvorene, vznik tohto Fondu na podporu národnostných menšín je vaším ústupkom koaličnému partnerovi, to znamená Bélovi Bugárovi a MOST-u - HÍD. Nie som si ja istý, že či potrebujeme takýmto spôsobom robiť novú inštitúciu, skôr si myslím, že nie. A tá argumentácia o tom, že je tu dopyt po peniazoch pre kultúru národnostných menšín, ja tomu verím, ale rovnaký dopyt je aj po prostriedkoch na kultúru, povedal by som, celoslovenskú a dobre viete, že ani tam nie sú všetky žiadosti uspokojené. Takže ten argument, že žiadostí je dostatok a tie peniaze budú účelne minuté, nesedí v porovnaní s tým, koľko peňazí dávame na kultúru, povedal by som, všeobecnú, nechcem povedať slovenskú, ale proste celospoločenskú, nie menšinovú. A to ma trochu mrzí, pretože takýmto spôsobom robíme dvojitý meter medzi podporou celoslovenskej kultúry a podpory národnostných menšín. Jednu uprednostňujeme viac, než by podľa môjho názoru bolo správne a potrebné.
A som zvedavý, že akým spôsobom sa tie 4 mil. navyše vyargumentujú, pretože v rovnakom, spravodlivé by to bolo vtedy, keby v rovnakom pomere sme navyšovali aj peniaze na kultúru pre celú spoločnosť, pre slovenské divadlá, slovenské NGO-čky a tak ďalej. Dúfam, že ten kľúč bude spravodlivý aj v pomere k nemenšinovej kultúre.

Pán minister, chcem oceniť v prvom rade kultivovaný tón, pretože reagovať na také vystúpenie, aké sme mali možnosť vidieť, si vyžaduje naozaj veľkú trpezlivosť. Pravda je taká, čo ste povedali, že Slovensko chce byť kultúrnou krajinou a to, čo sa vám podarilo vytvorením mnohých fondov, ktoré preukázali životaschopnosť, môžme vidieť aj pri mnohých úspešných produktoch kultúry, ktoré sa vďaka týmto fondom dostali na svetlo sveta.
Kultúra je aj naše historické dedičstvo, ktoré má byť kultivované, a ak sme sa priznali k tomu, že Slovenská republika je zároveň aj domovom všetkých národnostných menšín, ktoré tu žijú, tak sú aj súčasťou nášho historického kultúrneho dedičstva. A som presvedčený, že táto diverzita alebo, ak chcete, pestrosť kultúry je dôležitá aj kvôli týmto menšinám, ktoré sú tu, a Slovensko, som o tom presvedčený, že chce byť kultúrna krajina, a myslím si, že je kultúrna krajina.
Čiže nedajte sa odradiť, pán minister, tými politickými vyhláseniami, to, čo ste predložili, je opäť dobrý krok a ja som presvedčený, že samotné fungovanie tohoto fondu vám dá za pravdu.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážený pán minister, k vášmu vystúpeniu si dovolím povedať len toľko. Ja vnímam kultúru v zmysle toho latinského colere (pestovať) ako spôsob, ktorý robí ľudí lepšími. Je veľa definícií, ako by sme mohli kultúru zadefinovať, a asi tou najjednoduchšou, ktorú by sme mohli použiť, je, že sa snaží meniť zlo a dobro. Ale ako sa hovorí, "po ovocí poznáš strom a po reči človeka", a preto ak niekoho za niečo označíme, je to aj kvôli tomu, aby sme si vždy vedeli vybrať, keď niekto niečo hovorí, či je vyznávačom diktatúry nacionalizmu, alebo aj zavádzania kontroly obsahu vo vysielaní v médiách, čo sa nedá nazvať inač ako cenzúrou, a dokonca dokáže hlásať nenávisť namiešanou lžou, alebo nie. A to treba robiť bez ohľadu na to, či sme na strane koalície alebo opozície.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Pán minister, ja som veľmi rád, že vnímate svet tak, ako ste to povedali vo svojom príspevku, a nadväzujúc na to, sa vás opýtam, nerozmýšľali ste nad tým, že by ste v podobnom duchu začali komunikovať aj s Maticou slovenskou? Lebo ich alternatívny výklad histórie, ich spôsob podávania histórie, hlavne ktorá sa týka slovenského štátu, ospravedlňovanie Jozefa Tisa, nie je zrejme úplne v súlade s tým, čo ste vo svojom príspevku hovorili vy. A myslím si, že kým Matica slovenská je dotovaná zo štátneho rozpočtu, mala by takisto plniť úlohy, ktoré vyplývajú z predstavy aktuálnej exekutívy, čo sa týka bojovania proti extrémizmu, proti prejavom rasizmu, xenofóbie, potláčania ľudských práv, a teda takáto inštitúcia, ak tieto predstavy nenapĺňa, tak buď by s tým mala začať a nejakým spôsobom sa zmeniť, alebo by mala prestať byť financovaná s podpory štátu.
Ďakujem veľmi pekne.

Pán poslanec Poliačik, ja som sa k Matici slovenskej nedávno dosť jasne vyjadril a nechcem teraz strácať čas touto témou, lebo tuná sa bavíme teraz o fonde.
Vážení poslanci Ľudovej strany Naše Slovensko, ja to len zopakujem, naozaj ste nepriatelia Slovenska a tými vašimi faktickými poznámkami ste to znovu len potvrdili. A vy si to možno neuvedomujete, vy chcete zobrať peniaze Maďarom, Rusínom, Rómom, Chorvátom, všetkým členom týchto menšín, ktorí sa chcú nejakým spôsobom kultúrne prejaviť, obohatiť seba, svojich príslušníkov menšín, Slovensko ako také, človek je nielen chlebom živý a Slovensko nekultúrne je vaša predstava Slovenska, my stojíme niekde inde. Len, bohužiaľ, za tou vašou nekultúrnosťou idú ďalšie konzekvencie, a hrôzostrašné.
A preto musíme bojovať aj o zvýšenú podporu kultúry nielen menšín, ale aj tej väčšinovej kultúry, a to je už čiastočne odpoveď aj pánovi poslancovi Krajniakovi, aj týmto zákonom sa zvyšuje aj podpora do Audiovizuálneho fondu, aj do Fondu na podporu umenia. A nepoznáte ma, myslím si, dosť dobre na to, aby ste mohli povedať, že tento fond je nejakým mojím ústupkom. Ja vám garantujem, že keby som ja nebol s týmto fondom stotožnený, keby som si nemyslel, že je správny, aby ten fond vznikol, tak žiadna koalícia, žiadny Béla Bugár by ma na to nikdy nedonútili, tak tento zákon by som nepredložil. Ja som s ním plne stotožnený. My potrebujeme saturovať aj kultúru národnostných menšín.
A čo sa týka tej väčšinovej neštátnej kultúry, tam už skúsenosti hovoria, že tých 20 mil., tam sa dostávame do istého optima... (Prerušenie vystúpenia časomerom. Potlesk.)

Ďakujem veľmi pekne za slovo. A dovoľte, pán minister, jedno veľké a úprimné ďakujem. Naozaj veľmi pekne ďakujem za vaše vystúpenie, pretože pred siedmimi rokmi, keď som vstúpila prvýkrát do tohto parlamentu, tak sme sedeli na opačných stranách. Ja som sedela tu na tejto strane, pamätám sa, a vy ste sedeli presne tam, ako teraz sedia kolegovia z Ľudovej strany Naše Slovensko. A veru stalo sa, že sme sa na určitých veciach nezhodli,. Ale musím povedať, že strana MOST - HÍD od samého začiatku, ako sa dostala do parlamentu, tak sa snažila o presadenie tohto návrhu zákona, ktorý je teraz konečne tu v Národnej rade Slovenskej republiky. Vtedy sme, mala nositeľa tejto témy podpredsedu vlády pána Ruda Chmela, ktorý naozaj veľmi dôstojne a dôkladne sa venoval tejto problematike a rozumel aj kultúre na rozdiel od iných kolegov, žiaľ. Ale musím povedať aj to, že za to krátke pôsobenie vlády pani Radičovej sa nám nepodarilo presadiť túto zmenu, tento návrh. A preto som veľmi rada, že teraz tá chvíľa konečne prišla.
Ja som si tu vypočula mojich predrečníkov a musím reagovať na jednu jedinú poznámku, keď tu odznelo v rozprave, že Slovenská republika tento návrh zákona nepotrebuje. Keď však túto poznámku počujem z úst kolegu pána Mazureka, ktorý je mi kolegom aj vo výbore pre ľudské práva a národnostné menšiny, tak si myslím, že nedokončil úplne tú svoju úvahu, pretože v jeho ponímaní Slovensko vôbec menšiny nepotrebuje. Ale, pán poslanec, tie menšiny sú tu! Takže to, že Bulhari, Poliaci, Češi, Moraváci, Rusi, Rusíni, Maďari, Rómovia, Židia, Chorváti nepotrebujú kultúru, to považujem za naozaj veľkú urážku voči týmto a, áno, pracujúcim ľuďom. Pretože aj títo ľudia sú pracujúcimi občanmi Slovenskej republiky, a preto si túto podporu zaslúžia. Ale keďže ja nie som zástupkyňa kultúrnej obce, som iba strohý právnik, tak dovolím si vyzdvihnúť určité konkrétnosti, ktoré tento zákon zavádza.
Pán minister správne povedal vo svojom úvodnom vystúpení, že bude sa zamerať tá dotačná politika, ktorá prechádza z Úradu vlády pod ministerstvo kultúry a pod tento fond, ktorý bude zastupovať riaditeľ, a kde o tomto fonde alebo o použití prostriedkov, ktoré do toho fondu pôjdu, budú rozhodovať odborníci. Budú rozhodovať odborníci, ktorí budú musieť spĺňať určitú odbornú niekoľkoročnú prax v kultúre.
A nie je ani pravda to, čo tu tiež odznelo, že títo ľudia budú zarábať neskutočné peniaze. Nie. Skôr z ich strany, zo strany tých odborníkov, to bude veľká služba robiť túto záslužnú činnosť. Pretože možno ročne ak za túto svoju činnosť dostanú 200, možno 300 euro, ročne. Takže ja som naozaj veľmi rada, že sa snažíme o väčšiu autonómnosť v tejto oblasti, a ak dovolíte, tak presne prečítam, že na čo bude poskytovať fond finančné prostriedky.
Takže jedná sa o tieto činnosti:
- kultúrno-osvetovú a vzdelávaciu činnosť,
- edičnú činnosť,
- podporu aktivít divadiel, ktoré, ja si myslím na rozdiel od iných, že potrebujeme, umeleckých súborov a kultúrnych inštitúcií a podporu umeleckej tvorby,
- podporu vedy a výskumu v oblasti kultúry, života, histórie, jazyka a identity príslušníkov národnostných menšín,
- podporu vzdelávania, záujmovej činnosti a využitia voľného času,
- zahraničnej prezentácie kultúry,
- podporu a výchovy vzdelávania detí a mládeže v oblasti práv národnostných menšín,
- podporu vzájomného porozumenia a zbližovania medzi občanmi slovenskej národnosti a občanmi patriacimi k národnostným menšinám a etnickým skupinám, ako aj medzi národnostnými menšinami navzájom.
A mohla by som ešte ďalej pokračovať. Možno v druhom čítaní.
A teraz mi dovoľte povedať, že kultúra prekonáva sociálnu nerovnosť. Som o tom hlboko presvedčená. A kultúra nás oslobodzuje aj od chudoby, áno, aj od chudoby ducha. Preto ďakujem veľmi pekne, že tento návrh tu je, a ja svojím hlasom tento návrh rozhodne podporím.
Ďakujem veľmi pekne.

Áno. Ja sa len chcem spýtať, či vám hovorí niečo slovo reciprocita.

Ďakujem za slovo. Ja som sa len pýtal, prečo majú Rusíni trikrát menej podľa kľúča ako rómska menšina? Čo sú oni menej? Ďakujem.

Dobrý podvečer. Ďakujem za slovo. Pán minister, som rada, že ste povedali slová, ktoré ste povedali. Ja som pôvodne nechcela vystúpiť, lebo si myslím, že samozrejme, že teda v rámci kultúry Slovenska je aj kultúra národnostných menšín. Ja som vystúpila v prospech rusínskej kultúry a Rusnákov na Slovensku, a teda vystúpim a poviem, na čo sa peniaze využívajú aj v rámci tejto národnosti.
Čo sa týka podielu, prečo majú Rusíni menej, ide o, predpokladám, podiel počtu členov a na základe toho sa priraďujú percentá. Ak to nie je pravda, tak pán minister ma opraví. To znamená, že nerobia sa tie percentá z brucha, ale podľa určitého kľúča.
Určite by som prijala aj návrh, ktorý bude asi zrejme prezentovať môj kolega Viskupič, ktorý už spomínal, ako by sa možno dala práve táto problematika uchopiť koncepčnejšie. Ale každopádne chcem povedať, že naozaj kultúra národa je o národnostné menšiny bohatšia, a to, čo som hovorila pri mojom prvom vstupe o Rusínoch, je pravda. Deti, rusnácke deti prestávajú hovoriť rusínskym, rusnáckym nárečím, pretože ak neexistuje škola, ak neexistuje knižnica, nie je možné zachovať reč národnostných menšín aj po ďalšie generácie. A preto si myslím, že ma to naozaj uráža, ak padajú tu slová, že to nepatrí na, do rozpočtu teda Slovenska ako takého.
Viete dobre, že sa zaoberám chudobou dlhé roky a naozaj nikdy som nezarábala veľa peňazí, pretože som pracovala na charite. Pracovala som s ľuďmi, ktorí boli na hranici biedy, a ťahala som ich z bahna. Neviem, či niektorý z vás toto robil osemnásť rokov, čo som robila ja, ale to, že poviete, že národnostné menšiny nepotrebujú finančné prostriedky, lebo, ja neviem, nejakým spôsobom nepatria do kultúry Slovenska, ma naozaj vytočilo. Vytočili ste ma, a preto som sa postavila aj za tento pult.
Chcem povedať, že Andy Warhol, ktorý je naozaj známy na celom svete, mal, bol syn rusínskej matky, a keďže naozaj tá mama mu dala do vienka kultúru rusínsku, naozaj to vzácne múzeum, ktoré má Slovensko, je vďaka tomu, že tento človek, hoci bol naozaj vo výborných finančných pomeroch v Amerike, dokázal túto kultúru a to bohatstvo priniesť napriek tomu na Slovensko, lebo si vážil svoje korene. A možnože by ani vôbec nemyslel na Slovensko ako také, ale urobil to. Preto je veľmi dôležité naozaj podporovať národnostné menšiny a ísť možno koncepčnejšie ešte smerom, ako to ukotviť tak, aby možnože sme naozaj nefungovali na nejakých fondoch, aby to nebolo korupčné, aby, ja neviem, neboli nejaké otázniky za tým, ako, čo, aký počet a tak ďalej. Ale druhá vec je vytrhovať možno naozaj tie veci z kontextu.
Chcem povedať, že teda je potrebné v rámci rusínskej kultúry vytvoriť systém tzv. ľudového čítania, tzv. halierovú literatúru. Aj tam pôjdu peniaze. Nemôžme sa opierať len o odbornú literatúru, lebo naozaj tie rusínske deti a kultúra Rusínov sa vytráca z ľudového slova. Preto to potrebuje mať blízko či v rozprávkach, či v tom, čo dennodenne sa s tým stretávajú. To znamená, vytvoriť systém ľudového čítania.
Ďalej je to živé rusínske slovo. Dnes je to iba, znie z rozhlasu. Možno by bolo dobré dobudovať personál, vybaviť tých redaktorov tak, aby mohli chodiť do tých konkrétnych dedín na severovýchode Slovenska, do dedín, ktoré vymierajú, aby ukázali skutočný život Rusínov a možno naozaj takých, jak ste hovorili, že sú na krajíčku chudoby a nikto tam o nich ani nezakopne, prinášali správy o živote Rusínov, o ich problémoch, o tom, čo oni vnímajú ako problém, nie my politici. A za tie peniaze mohli ísť priamo do terénu.
Kde nie je škola, tam nie je knižnica, a teda naozaj sa ľudia častokrát nemôžu stretávať s literatúrou, ktorú by si možno aj tí ľudia prečítali, rozprávky a podobne. Niet ľudovej kultúry. Niet. Máme dve múzeá. Možno by stálo za to, je to s rovnakou tematikou, možno by vyhovovalo jedno a skôr sa presunúť práve do propagácie do terénu a tam šíriť ľudovú kultúru rusínskej menšiny.
Ďalej. Určite by som zaviedla trošku viac kurzy rusínskeho jazyka. Mnohokrát práve v Amerike fungujú kurzy rusínskeho jazyka a na Slovensku veľmi ojedinele. To znamená, že nemajú prístup k tomu, aby možno sa naučili nárečie svojich predkov. A preto si myslím, že toto nie je zbytočná vec. Možno naozaj dá sa to zastrešiť aj iným spôsobom. Treba dať hlavy dohromady, aby sme urobili nejakú koncepciu, ale každopádne chcem povedať, že rusínska národnosť tvorí, je treťou najpočetnejšou menšinou v Slovenskej republike. Rusínsky jazyk uvádza ako materinský 55-tisíc ľudí. To znamená, že nejde o ojedinelý úkaz, a preto budem hájiť záujmy rusínskej menšiny.
Slava Isusu Christu! (Potlesk.)

Ja mám veľmi rád Rusínov, veľmi sa mi páči ich jazyk a želám tejto národnostnej menšine na Slovensku, aby sa im darilo, aby mohli zveľaďovať svoju kultúru, zachovali svoje korene a aby sa im rodilo čo najviac detí a aby si tú svoju rusínsku národnosť nielen zachovali oni sami, ale aby odovzdali tieto svoje korene aj svojim deťom. To je základ všetkého.
A práve tento fond, nakoľko zabezpečuje financovanie stále a určité financovanie kultúry aj tejto národnostnej menšiny, tak dúfam, že im sa bude dariť.