14. schôdza

Ďakujem veľmi pekne. Ja keď som pred časom navštívila našich krajanských Slovákov vo Vojvodine, tak som tam počula potrebu podporovať práve týchto Slovákov zo strany vlády. Čiže myslím si, že podporovať menšiny je našou základnou ľudskou povinnosťou, pretože to je aj naša kultúra. Sú našou súčasťou. My sme tu spoločne žijúci a mali by byť všetky tieto práva a povinnosti rovnaké. Čiže som jednoznačne za podporu kultúry národnostných menšín. Ďakujem.

Pani poslankyňa Jurinová.

Ďakujem pekne. Áno, národ poznáš podľa kultúry a máme medzi sebou mnohé skvosty, o ktorých nevieme, a možnože jediný spôsob, ako sa môžeme k nim dostať a dozvedieť sa o nich práve pred, pre, práve podporou, ktorú budeme venovať, finančnou podporou, ktorú budeme venovať ľuďom, ktorí sa týmto otázkam venujú. Som presvedčená o tom, že vytvoriť takýto fond má zmysel, veľký zmysel. Berem to ako veľký krok vpred.
Som úplne súhlasná s tým aj, že tie percentá sú stanovené pomerne podľa veľkosti národnostných menšín. Ja len možnože tak prakticky alebo realisticky, že či budeme, či dokážeme naozaj tú nezávislosť zagarantovať alebo nezávislosť tých ľudí a to, aby sa opäť nestalo zdrojom možnože nejakých nedobrých príjmov, nevieme zagarantovať zákonom. Takže len dúfam, že budú naozaj vybratí ľudia, pretože ich menuje pán minister kultúry, že budú vybraní tí najsprávnejší, tí tak, aby sa tie peniaze len neprelievali. A som za to, aby sa naozaj podporoval akýkoľvek kultúrny prvok v našej aj v kultúre národnostných menšín.
Ešte posledná poznámočka. Systém je naozaj prepracovaný, vyzerá veľmi pragmaticky, ten mechanizmus prideľovania finančných prostriedkov vyzerá veľmi dôveryhodne, otázka, že či nespotrebuje zbytočne veľa prostriedkov na svoju vlastnú existenciu, keďže sa tam z toho, koľko pracovníkov sa bude tomu venovať. To len taká moja otázka.

Nech sa páči, pani poslankyňa Gaborčáková, môžte reagovať na faktické.

Ďakujem za faktické poznámky všetkých kolegov. Ja chcem povedať jedno, že pokiaľ nedáme finančné prostriedky pre národnostné menšiny, ony si ich nevedia zafinancovať samy, a preto nemôžu rozvíjať tú svoju kultúru. A ak nemôžu rozvíjať kultúru, nebude, to znamená z môjho pohľadu, že nechcete podporovať národnostné menšiny. Tí, ktorí nechcete prispievať na národnostné menšiny. Ďakujem.

Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Viskupič. Nech sa páči, máte slovo.

Ďakujem, pán predseda. Chcel by som pár poznámok k idei, ktorú nemáme v tomto pléne prvýkrát, a je pravdou to, čo hovorila predrečníčka pani poslankyňa Edita Pfundtner, že idea zriadenia Fondu na podporu kultúry menšín, myslím si, že z dielne teda ministerstva prvýkrát, ale za aj minulého obdobia tu bola, myslím, že dvakrát. Ja si pamätám aj argumentáciu v predchádzajúcich obdobiach, myslím, že v jednom čase to prešlo aj prvým čítaním, a chcem povedať dve hlavné veci. Obidve sa budú venovať idei.
Prvá je, že asi sme tu viacerí, ktorí sme dospeli do bodu, že podpora kultúry je vec, s ktorou sa toto plénum zaoberať musí. Podpora menšinovej kultúry o to viac, pretože myslím, že každý kultúrny a civilizovaný človek musí súhlasiť s tézou, že sila krajiny sa meria tým, akým spôsobom dokáže podporiť tých najslabších alebo tých, ktorí sa z rôznych dôvodov vyskytli v menšine. Čiže zavádzať mechanizmus podpory kultúry a hovoriť aj o presnom čísle, aby tento mechanizmus bol naplnený a bol efektívny, je z hľadiska verejnej debaty prepotrebná vec.
Tieto dva parametre vládny návrh zákona spĺňa. Spĺňa parameter toho, že chceme podporovať kultúru menšín, a spĺňa parameter, že čo nás to bude stáť. Suma bola stanovená na 8 mil. eur. Doterajší mechanizmus, ktorý vychádzal z prerozdeľovania a podpory národnostných menšín, ktorý sídlil, poviem to ľudovo, na Úrade vlády, bolo, myslím, v celkovej sume 3,7 mil., čiže je pravda, že sa tento balík navyšuje. S týmito dvomi parametrami civilizovaný a kultúrny človek problém nemôže mať.
Kde nachádzam otázky a otázniky a pre mňa ako človeka, ktorý niekoľkokrát predkladal možný iný koncept organizovania kultúry a prerozdeľovania finančných prostriedkov v kultúre, ju mám však aj na tejto pôde.
Chcem sa však výrazne vymedziť voči tomu, že niekto sa tu sám inštaluje do hovorcu robotníckej triedy, občanov Slovenskej republiky a účelovo manipuluje tento typ debaty. Ešte raz, a oceňujem aj váš postoj, pán minister, ak si povieme, že potrebujeme podporovať kultúru Slovenska, kultúru, ktorú reprezentujú občania Slovenska, tak jedným dychom musíme dodávať, že musíme podporovať aj kultúru národnostných menšín. A tam je vidieť aj sila našej krajiny a sila Slovenska, že dokážeme podporiť aj tie entity, ktoré majú peňazí menej.
Ďakujem aj za prejav kolegyne z klubu pani Gaborčákovej, ktorá podľa mňa už tým svojím typickým spôsobom, dokonca mám pocit, že ste vy Rusíni, lebo tých, ktorých obhajuješ, ešte troška írečitejší ako samotní Maďari, ktorých tu je viacej, a myslím si, že toto vystuží chrbticu Slovenskej republiky a toto je moment, na ktorý môžme byť hrdí.
Som z opozície a to, čo poviem následne, neberte, pán minister, ako prihrievanie si nejakej opozičnej polievočky, ale chcem povedať ideu, ktorú reprezentujem z hľadiska možných prerozdeľovaní finančných prostriedkov, pretože základná téza, ktorú obhajujete vy aj ja, je, že v slovenskej kultúre máme peňazí málo. Z hľadiska pôsobenia ministra Maďariča dlhodobo to vnímam, myslím, že to bolo v troch programových vyhláseniach vlády, nie v tom úplne poslednom, ale v tom predchádzajúcom, dokonca bolo ministerstvo kultúry nazvané ako popoluškovský rezort, ktorý, bolo ambíciou aj vtedy ministra, a čo sme aj z opozície poctivo sledovali, že do kultúry by malo prísť viacej peňazí. Preto si myslím, že naozaj zvýšenie, myslím, keď to dáme zhora, zdola, zhruba 200-miliónového rezortu, a ak budeme rátať už aj cestu, kade sa vydalo ministerstvo, a to je cez rôzne mechanizmy, cez fondy, tak sa bavíme o, z môjho pohľadu, finančne poddimenzovanom rezorte, ale postupne sa blýska na lepšie časy. Preto, a teraz poviem tú výhradu, je pre mňa nepochopiteľný fakt, že pri 8-miliónovom fonde do sumy, ktorá je napísaná v osobitnej časti dôvodovej správy, a teda aj v tele zákona, ideme dať 320-tisíc v tej hornej hranici na prevádzku fondu. Moja zásadná výhrada k tvorbe fondov nie je o tom, že by nemali vznikať, ale chcel by som jeden mohutný kultúrny fond.
Mali sme tu obrovskú debatu pri začiatku tohto volebného obdobia o neefektívnom nakladaní s prostriedkami troch štandardných fondov, kde až 50 % prostriedkov, s ktorými disponuje jeden fond, je míňaných na jeho samotnú réžiu a len 50 % sa dostáva cez prerozdeľovacie mechanizmy do tzv. živej alebo žitej kultúry. Fond na podporu umenia, Fond na podporu kultúry, ktorý sme zavádzali v predchádzajúcom volebnom období, však v sebe už mal tzv. nový mechanizmus, kde sa samoobmedzil zákonodarca, že nebude míňať viac ako 4 % prerozdeľovanej sumy. To isté obsahuje tento fond, len ja sa pýtam, keď teda 20-miliónový balík pôjde do, nazvime ho, väčšinovej kultúry, keď ja nemám rád tento pojem, a 8 mil. do Fondu na podporu kultúry národnostných menšín, či neexistuje politická vôľa na to, aby sme mali jeden manažment, jeden systematický fond, ktorý by podporoval sumou v horizonte možno roka, dvoch, troch 30 mil. a sme spokojní všetci. Nájdu sa tam národnostné menšiny, nájdu sa tam ľudia, ktorí podporujú väčšinovú kultúru. Z hľadiska kultúrnych odborníkov, s ktorými sa stretávam ja a rozprávam, je toto zásadný systémový krok a nemíňame a nebudeme míňať 320-tisíc eur z tohto nového zavádzaného fondu na jeho samostatnú réžiu.
V zásade si myslím, že by sme mali ísť aj omnoho ďalej a urobiť jeden obrovský kultúrny fond, ktorý by sa venoval kultúre a nastavil by mechanizmy, možno aj tieto už vyskúšané mechanizmy, ktoré zavádzalo a testovalo ministerstvo kultúry, a mechanizmus oddeľovania, rozdeľovania finančných prostriedkov od, čo najviac od politikov, a to je cez tento fondový systém, sa zdá byť nateraz, i keď s niektorými chybami, udržateľný.
Preto ideu zriadenia tohto fondu ja v prvom čítaní podporím a myslím si, že sa vydávame na dobrú cestu, aby sa do kultúry dostalo viacej peňazí. Súhlasím s tými argumentami, ktoré zazneli vo faktických poznámkach, aj vo vystúpení kolegýň a kolegov okrem jedného, že toto je presne to, čo od nás bude vyžadovať budúcnosť a ako si na dobu, ktorú my žijeme, budú spomínať ľudia, ktorí prídu po nás.
Takže nerobíme nejaký zásadný a veľký skok z hľadiska verejných financií, v kultúre je peňazí málo a tým, že sa nachádza a otvára možný mechanizmus prerozdeľovania, mám jedinú jednu výhradu, a to je, prečo tvoríme novú inštitúciu, prečo pri súčasnom stave inštitúcií, ktoré máme, napríklad Fond na podporu umenia, nevieme tento mechanizmus zapracovať priamo do neho. A tu prichádza aj tá možná odpoveď, a to je, že chtiac-nechtiac tam ten význam formovania reálpolitiky alebo to, akým spôsobom kto je vo vláde, jednoducho my z opozície cítime. Nechceme povedať, že treba menej peňazí, nechceme hovoriť do kultúry, nechceme hovoriť o tom, že je to zlá idea ako taká, akurát stavať samostatnú inštitúciu sa mne zdá trošička neefektívne.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne, pán poslanec Viskupič, aj za to, že ste to stihli v rámci vášho presne vymedzeného času. A na vaše vystúpenie neregistrujem žiadnu faktickú poznámku.
Ďalším prihláseným do rozpravy je pán poslanec Dostál. Nech sa páči, máte priestor.

Vážený pán minister, vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som aj ja ako pani poslankyňa Pfundtner ocenil tento návrh zákona a chcel by som ho oceniť aj v tom kontexte, že pán minister Maďarič je už tretíkrát ministrom kultúry v tretej vláde Roberta Fica. V tej prvej vláde ste sedeli spolu so zástupcami strán Jána Slotu a Vladimíra Mečiara a spoločne ste, a bola to iniciatíva vášho rezortu, zmenili Mečiarov zákon o štátnom jazyku a vrátili doň pokuty, vtedy sme proti tomu protestovali my v OKS ako mimoparlamentná strana, Strana maďarskej koalície, vtedy aj vznikajúci, alebo vtedy už existujúci MOST - HÍD v parlamente. Ja sám som vystúpil na štadióne v Dunajskej Strede 1. septembra 2009, kde sme protestovali proti zákonu o štátnom jazyku, alebo teda proti tej novele, ktorá doňho vrátila pokuty, bol som tam, myslím, že jediný človek, ktorý vystúpil po slovensky. Ja som rád, že potom za vlády Ivety Radičovej sme aj s kolegami z MOST-u - HÍD, aj teda poslanci za OKS, ktorí boli vtedy v parlamente, zmenili napriek nesúhlasu SMER-u zákon o štátnom jazyku a tie pokuty s jednou malou výnimkou sme odtiaľ vyhodili. Ja som sa veľmi usiloval, aby tam ani tá výnimka nebola, ale nedalo sa. A oceňujem, že za druhej vlády Roberta Fica, kde opäť ste boli ministrom kultúry, ste tam tie pokuty už nevrátili, neprítomnosť Slotu a Mečiara sa snáď pozitívne prejavila a teraz sa snáď prejavila pozitívne prítomnosť MOST-u - HÍD vo vládnej koalícii. A za tretej vlády Roberta Fica pán minister Maďarič predkladá návrh zákona o Fonde na podporu kultúry národnostných menšín.
K samotnému návrhu. Možno mať naňho v zásade dva odlišné, až protikladné pohľady.
Prvý pohľad hovorí o tom, že vzniká nám tu zase nejaká nová inštitúcia, bude to stáť zase nejaké nové prostriedky, ktoré budú musieť zaplatiť daňoví poplatníci, a uznávam, že v mnohých prípadoch je toto aj môj pohľad, že verejné výdavky by sa mali skôr šetriť a znižovať, ako zvyšovať, a inštitúcie by sa mali skôr redukovať alebo dokonca rušiť, než zakladať nové. Hovorím o verejných inštitúciách.
Ale je tu aj druhý pohľad. Ten druhý pohľad je pohľad optikou práv príslušníkov národnostných menšín, ktoré sú zakotvené v ústave, a optikou presvedčenia, že väčšina sa má k menšinám správať slušne a ústretovo.
K ústave. Nezachytil som, že by to tu zaznelo, ale možno som, možno som to len prepočul. Ústava v čl. 34 ods. 1 hovorí o tom, že: "Občanom tvoriacim v Slovenskej republike národnostné menšiny alebo etnické skupiny sa zaručuje všestranný rozvoj, najmä právo spoločne s inými príslušníkmi menšiny alebo skupiny rozvíjať vlastnú kultúru, právo rozširovať a prijímať informácie v ich materinskom jazyku, združovať sa v národnostných združeniach, zakladať a udržiavať vzdelávacie a kultúrne inštitúcie. Podrobnosti ustanoví zákon." Čl. 34 ods. 2 písm. c) dáva príslušníkom národnostných menšín aj právo zúčastňovať sa na riešení vecí týkajúcich sa národnostných menšín a etnických skupín.
Chcel by som zdôrazniť, že tento návrh zákona je krok nielen k uplatneniu práva príslušníkov národnostných menšín rozvíjať vlastnú kultúru, ale je to aj krok k uplatneniu práva príslušníkov národnostných menšín podieľať sa na riešení vecí, ktoré sa národnostných menšín a etnických skupín týkajú. Keby som chcel byť veľmi optimistický, tak poviem, že je to krok k menšinovej samospráve. To by som tiež pred tými ôsmimi rokmi, keď sme zvádzali boj o novelu zákona o štátnom jazyku, naozaj nepovedal, že z dielne ministerstva kultúry vedeného pánom Maďaričom príde návrh zákona, ktorý bude možné považovať za krok smerujúci k naplneniu toho ústavného práva, zúčastňovať sa na riešení vecí týkajúcich sa národnostných menšín, teda istej formy menšinovej autonómie.
Ale aj keby nič z toho nebolo napísané v ústave alebo v nejakých medzinárodných dohovoroch, myslím si, že taký postoj by bol správny, pretože je správne, normálne a prirodzené, že väčšina sa má k menšinám správať slušne, ústretovo a veľkoryso. A je jedno, či ide o náboženské menšiny, a vrátim sa k môjmu obľúbenému zákonu o cirkvách a náboženských spoločnostiach, kde sa väčšina tohto parlamentu k náboženským menšinám rozhodne nezachovala veľkoryso a ústretovo, práve naopak. Alebo ide o menšiny národnostné a zákon o Fonde na podporu kultúry národnostných menšín, o ktorom práve teraz rokujeme, kde verím, že parlamentná väčšina sa k menšinám zachová veľkorysejšie a ústretovejšie.
Posledná vec. Padlo tu slovo reciprocita z fašistických radov. Bol to obľúbený argument v časoch mečiarizmu, že nemôžeme sa my správať slušne a ústretovo napríklad k maďarskej menšine, lebo veď to tam tí Maďari v histórii robili nám a pozrite sa, koľko je, koľko je Slovákov v Maďarsku a jakí sú už asimilovaní. Nuž, reciprocita je dobrý model na mnoho vecí, aj vecí, ktoré sa týkajú vzťahov medzi jednotlivými štátmi, ale je to veľmi zlý model, ak ho chceme aplikovať na politiku štátu voči vlastným občanom, ktorí patria k národnostným menšinám. Pretože to, ako sa my správame k našim menšinám, nehovorí nič o našom vzťahu k iným krajinám. To, ak sa nejaká iná krajina správa zle k Slovákom žijúcim v tej krajine, nedáva nám právo správať sa zle alebo čo i len sa krivo pozerať na našich vlastných občanov, ktorí patria povedzme k tomu istému národu alebo hlásia sa k tej istej národnosti, aká je väčšinová v tom štáte. Pretože sú to naši Maďari, naši Rómovia, naši Rusíni, naši Ukrajinci, naši Češi, naši Nemci a tak ďalej a tak ďalej. Čiže náš vzťah k našim národnostným menšinám nehovorí nič o nejakom medzištátnom vzťahu, hovorí to len a len o nás.
Ďakujem.

Ďakujeme za vaše vystúpenie, pán poslanec. Neregistrujem žiadnu faktickú poznámku. Končím týmto všeobecnú rozpravu a chcem sa opýtať pána ministra, či chce zaujať stanovisko. Je tomu tak.
Nech sa páči, pán minister.