14. schôdza

Dobrý večer, vážená pani predsedajúca, vážený pán kolega a generálny riaditeľ, kolegyne, kolegovia, ja budem ešte stručnejšia ako pán Jurzyca. Tiež keď som si prešla tú stratégiu, zdala sa mi príliš všeobecná a ťažko merateľná aj z hľadiska toho, čo si dávate za úlohy, a takisto ako kolega hovoril, z hľadiska merania toho, čo ste si za úlohu dali
Keby som bola možnože veľmi málo konkrétnejšia, v optimalizácii procesov, čo znie veľmi dobre, máte teda snahu, aby sa informačné systémy vytvorili nové alebo také prepojiteľné, chcete elektronický spis, dobre, neni stanovené, možnože väčšie podrobnosti, ale minimálne viete, že vždy pri týchto IT tendroch, predpokladám, že znova, lebo tam píšete o nových úložiskách, že budete vybudovávať, hej, a tvoriť, tak vždy vznikajú veľké pochybnosti. Na vašu česť teda je, že ste tender, ktorý začínal byť veľmi podivný, aj na začiatku svojho funkčného obdobia vlastne zrušili. Otázka je, že či to v takomto kvázi transparentnejšom a možno spravodlivejšom výbere týchto zdrojov budete pokračovať.
V oblasti, kde ste sa venovali vzdelávaniu, ma zarazilo, že ste sa venovali vzdelávaniu len svojich zamestnancov, ale teda dá sa to, lebo je to stratégia predsa práce Sociálnej poisťovne, ale zamerali ste sa len na vzdelávanie vlastných zamestnancov, proste práca s ľudskými zdrojmi, a mne tam chýba, možnože nám nepoviete, že to tam nepatrí, ale ja si myslím, že by to tam malo byť, vzdelávanie občanov.
Včera sme tu mali zákon z dielne ministra práce, sociálnych vecí o starobnom dôchodkovom sporení, hej, hovorilo sa o anuitách znova, alebo teda o tom progresívnom výbere, hovoril tu pán minister, že vlastne aj kvôli tomu, že vlastne vy ste podávali pozmeňovací návrh, že sa to musí odložiť, lebo budete s tým mať veľké náklady a nároky. Ale chýba mi tu zo strany Sociálnej poisťovne taký realistický a spravodlivý, spravodlivé vzdelávanie aj tých vašich platiteľov, ktorí budú aj súčasťou druhého piliera.
Zdalo sa mi doteraz, a verím, že aj mnohým mojim kolegom, že práve zo strany Sociálnej poisťovne vždy bola kampaň zameraná proti druhému pilieru. Tie listy, ktoré posielala Sociálna poisťovňa sporiteľom, sa mi zdali naozaj nasmerované vždy veľmi negatívne voči systému dôchodkového sporenia, ktorý na Slovensku vlastne existuje.
Takže taká druhá vec teda je, že či by aj Sociálna poisťovňa ako štátna inštitúcia sa nemala zasadiť o nejaké možnože dovzdelanie takisto formou listov, ale proste aby to nepôsobilo, že Sociálna poisťovňa posiela svojim sporiteľom, sú to vlastne aj vaši sporitelia, len negatívne listy v súvislosti s druhým pilierom.
A potom tretia vec, to je posledná, ktorá vôbec nesúvisí so stratégiou, ale dovolím si ju tunák tlmočiť, pretože sa mi to zdá také zvláštne, že práve v poslednom období som dostala veľa sťažností alebo podnetov. V jednom týždni traja ľudia, všetko to boli síce z východu, teda podnety, ktoré sa týkajú kompenzácie, hej. Naoko sa zdá, že to nesúvisí s vami, alebo teda s touto inštitúciou, ale majú problém, že sú rozvedení alebo nežijú spolu v domácnosti a nedokážu zistiť príjem svojho partnera alebo bývalého partnera. Otázka je, že či by nebola možná komunikácia s ministerstvom o tom, aby sa údaj, ktorý Sociálna poisťovňa má, bez toho, aby sa dostal, samozrejme, k samotnému klientovi, aby nemohol byť poskytnutý úradom práce. Je to vlastne, tí ľudia,, žiadatelia sa nevedia dostať k príjmu, ktorý je nutné pri posudzovaní kvôli kompenzáciám.
Takže to boli tri také poznámky. Verím, že dá sa to urobiť aj len nejakým metodickým usmernením. Tie informácie Sociálna poisťovňa má a zjednodušilo by to naozaj prácu, nie prácu, ale zjednodušilo by to život mnohým ľuďom, ktorí naozaj z vážnych dôvodov sa nedokážu dostať k príjmu partnera alebo bývalého partnera.
Ďakujem.

Pán poslanec Jurzyca, zlepšenie výberu poistného stanovené percentami je pomerne komplikovaná vec, pretože tie nástroje nemáme v rukách. Sociálna poisťovňa má, ak sa to dá tak nazvať, obrat 8 mld. eur, to znamená 8 mld. vojde, 8 mld. vyjde a vyše 800 mil. pohľadávok. Čiže tento štát musí prijať silnejšie nástroje a vtedy vieme zabezpečiť aj 100-percentný výber. Ak tie silnejšie nástroje v rukách Sociálnej poisťovne nebudú, nebudeme môcť. A môžem vás ubezpečiť, že súčasný stav výberu poistného je 99 %.
Čo sa týka tých ľudských zdrojov, nevidím v tom problém, pretože strategické zámery sú definované v tomto materiáli a ľudské zdroje, zlepšenie ľudských zdrojov a organizácia ľudských zdrojov v súlade s týmito strategickými zámermi, ktoré tam boli definované, samozrejme, nevidím v tom problém. Ale mohla byť stratégia aj 150-stranová, kde by sme to rozvinuli, ale sa mi zdá, že niekedy je menej viac.
Pani poslankyňa Jurinová, optimalizácia procesov, veľký projekt. Áno, samozrejme, musíme začať práce aj na niečom novom, modernom, niečom, čo je v súlade s Operačným programom Integrovaná infraštruktúra a tie práce začíname. Len dodnes ešte neskončilo to rozporové konanie vo veci ukončenia a zrušenia toho, ľudovo, veľkého projektu, ktorý sa momentálne nachádza na Úrade verejného obstarávania, ale už to speje k nejakému záveru. Samozrejme, ten uchádzač, ktorý bol víťazný v tom veľkom projekte, podal námietku na Úrad verejného obstarávania, nemôžme začať práce na niečom novom, kým oficiálne neskončí to pôvodné alebo to zrušené.
Čo sa týka vzdelávania občanov, je komplikované vzdelávať cca 4 mil. klientov Sociálnej poisťovne, pretože v podstate poistenci Sociálnej poisťovne sú všetci od 15 rokov a je to naozaj komplikované. Ale určite sa môžte oboznámiť aj s tým, že na niektoré konkrétne udalosti robíme kampaň cielene, zasielame listy. Nám by najviac pomohlo, keby naši klienti, ktorých je najviac tých starobných dôchodcov, komunikovali internetom, pretože na našej webovej stránke je pomerne pestrá ponuka vzdelávacích alebo dovzdelávacích aktivít, ale sú to najmä v polohe vysvetlenia, čo vás čaká, keď príde takáto udalosť, a čo máte urobiť. Takže nemyslím si, že nevzdelávame občanov, ale nedá sa to, nejaké vzdelávacie aktivity, robiť pre 4 mil. klientov, ako som už povedal.
Príjem partnera, tomu veľmi nerozumiem, pretože ten príjem partnera, ak oň požiada ten, ktorý ten účet u nás má, ide bezproblémovo zistiť, ale v podstate zákon o sociálnom poistení definuje, že my môžme poskytnúť údaje hocikomu len so súhlasom toho dotknutého. A keď ten súhlas máme, tak kľudne ho, keď súhlas jedného partnera máme, tak bez problémov ho poskytneme tomu druhému partnerovi. Tak znie zákon. Ale ten konkrétny človek, však to je aj tá vízia, že bude tá elektronická zložka klienta, a keď bude mať prístup na internet, kedykoľvek, ktokoľvek na svoje konto sa môže pozrieť, v akom ho má stave. Čiže to je tá vízia, ktorá, dúfam, že za dva roky bude.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Mám tak technickú vec. Pán poslanec Jurzyca, ten údaj o tých 99 %, on síce hovorí o niečom, ale je dosť relatívne nepresný. Lebo ten stav pohľadávok sa bere ako výber v danom roku. Ale to neznamená, že to bol predpis toho roku, o ktorom hovoríme. Čiže ak je to predpis z roku 2016 aj výber 99 %, to nehovorí o tom, koľko sa vybralo z pohľadávok pred rokom 2016. Čiže to by sme museli porovnávať údaj za rok daný, aký bol predpis a koľko bolo zaplatené. Tu už je potom presnejší údaj. Lebo potom je otázka, že ak je tam nejaká skladba pohľadávok, ktoré už dlhé roky neboli, by som povedal, dobytné, alebo ťažko dobytné. Len preto chcem upozorniť, že potom to neni akože celkom akože údaj a potom by sa muselo fakt definovať, čo je výber v danom roku alebo čo je teda zníženie, dá sa povedať, pohľadávok, ktoré sú výrazne po lehote splatnosti alebo po lehote splatnosti dokonca.
A súhlasím s tým, čo povedal pán generálny riaditeľ, že tie nástroje nie sú zatiaľ tak silné. A chcem ubezpečiť pani poslankyňu Jurinovú, že tie letáky, ktoré dávala Sociálna poisťovňa po schválení včerajšieho zákona, sú ešte veľmi lichotivé.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Vážená pani podpredsedníčka, vážení kolegovia, kolegyne, dovoľte mi, aby som v druhom čítaní uviedol návrh novely Zákonníka práce, ktorá rozširuje okruh dní, počas ktorých dôjde k obmedzeniu maloobchodného predaja, teda k zamestnávaniu pracovníkov, ktorí pracujú v oblasti maloobchodného predaja. Dnes máme v súčasnom platnom právnom stave tri a pol dňa, my rozširujeme tento okruh naším návrhom zákona o ďalších zhruba dvanásť dní, čiže o dni, o štátne sviatky a dni pracovného pokoja.
Tento návrh zákona bol prerokovaný medzi sociálnymi partnermi. Dosiahli sme konsenzus, teda nielen medzi zástupcami odborárov, zamestnancov, ale aj zástupcami obchodníkov, zamestnávateľov. Čiže je to výsledok konsenzu a myslím si, že to je určitá unikátna vec, ktorú treba vyzdvihnúť.
Chcem ešte možno na také doplnenie zdôrazniť to, že netýka sa tento návrh zákona živnostníkov samopredajcov, ktorí nie sú v pracovnom pomere, majú svoje prevádzky a predávajú v nich. Netýka sa predajní na letiskách, vlakových staniciach, nemocniciach, lekární, čerpacích staníc, predajní suvenírov. Čiže je určitý okruh vylúčený z dosahu tohto zákona tak, ako to napokon tá doterajšia aplikačná prax ukázala, že je to v poriadku.
Myslím si, že na úvod stačí takéto stručné uvedenie. Ak bude v diskusii, ak bude prebiehať diskusia, budem na to reagovať.
Ďakujem pekne.

Ďakujem. Vážená pani podpredsedníčka, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi predložiť spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (tlač 367).
Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 434 zo 7. februára 2017 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Určila zároveň Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci ako gestorský výbor a lehoty na prerokovanie predmetného návrhu zákona v druhom čítaní vo výboroch. Predmetný návrh zákona (tlač 367) prerokovali a odporučili Národnej rade Slovenskej republiky schváliť: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 175 zo 14. marca 2017 a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci uznesením č. 47 z 21. marca 2017. Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedených v III. bode tejto spoločnej správy vyplývajú dva pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k návrhu skupiny poslancov (tlač 367) a v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy odporúča Národnej rade návrh zákona v znení schválených pozmeňujúcich návrhov schváliť.
Gestorský výbor odporúča hlasovať o návrhoch 1 a 2 v IV. časti tejto spoločnej správy spoločne so stanoviskom gestorského výboru schváliť. Spoločná správa výborov bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci č. 54 z 21. marca 2017. Týmto uznesením ma výbor poveril, aby som na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky pri rokovaní o predmetnom návrhu zákona informovala o výsledku rokovania výborov a predkladala návrhy v zmysle príslušných ustanovení zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.
Ďakujem, pani podpredsedníčka, skončila som. Otvorte, prosím, rozpravu.

Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovolím si predložiť pozmeňujúci a doplňujúci návrh k zákonu, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Zákonník práce v znení neskorších predpisov. Tento pozmeňujúci a doplňujúci návrh sa týka doplnenia maloobchodného predaja, pri ktorom možno zamestnancovi nariadiť alebo s ním dohodnúť prácu v dňoch ustanovených zákonom. K súčasným výnimkám, ako je maloobchodný predaj na čerpacích staniciach s palivami a mazivami, maloobchodný predaj a výdaj liekov v lekárňach alebo predaj cestovných lístkov, sa pridáva nová výnimka, a to predaj kvetov a predmetov určených na výzdobu hrobu dňa 1. novembra.
Odôvodnenie návrhu: Vzhľadom na charakter sviatku 1. novembra, Sviatok všetkých svätých, je potrebné vziať do úvahy potrebu predaja kvetov a predmetov určených na výzdobu hrobu na pamiatku zosnulým. Mnohí občania využívajú možnosť v deň sviatku nakúpiť si kvety a ďalšie predmety k hrobom v predajniach umiestnených priamo na cintorínoch alebo v ich tesnej blízkosti. Táto možnosť umožňuje občanom zbaviť sa starostí s prepravou a uskladnením týchto vecí pred cestou a počas cesty na miesta posledného odpočinku svojich blízkych. Kvety a predmety určené na výzdobu hrobu na pamiatku zosnulým sú špecifickým tovarom. Je to hlavne tým, že deň ich spotreby je v drvivej väčšine práve 1. november. Preto požiadavka, aby v ten deň bol možný ich predaj, je plne oprávnená.
Tento návrh bol prekonzultovaný s legislatívnym odborom Národnej rady Slovenskej republiky. Prosím vás o podporu môjho návrhu.
Pani predsedajúca, prečítam doslovný pozmeňujúci a doplňujúci návrh.
Po prvé, v čl. I sa doterajší text označuje ako bod 1 a dopĺňa sa bodom 2, ktorý znie: 2. Príloha č. 1a sa dopĺňa šiestym bodom, ktorý znie: "Predaj kvetov a predmetov určených na výzdobu hrobu dňa 1. novembra."
Ďakujem, skončil som.

Ďakujem za slovo. Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady Slovenskej republiky, vážené panie poslankyne, páni poslanci, tak ako uviedol pán poslanec Podmanický v svojej úvodnej reči, sú určité výnimky, na ktoré sa náš návrh zákona nevzťahuje, a ja si dovolím tento okruh rozšíriť o kvetinárstva, resp. o predaj kvetov počas troch dní. Preto mi dovoľte, aby som predniesol pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Mariána Kéryho, Jána Podmanického a Vladimíra Matejičku k zákonu, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (tlač 367).
V čl. I sa doterajší text označuje ako bod 1 a dopĺňa sa bodom 2, ktorý znie: Príloha č. 1a sa dopĺňa šiestym bodom, ktorý znie: "Predaj kvetov 8. mája, 1. septembra a predaj kvetov a predmetov určených na výzdobu hrobového miesta 1. novembra."
Čo sa týka odôvodnenia, na úvod poviem, že je to niečo podobné, s čím prichádza aj pán poslanec Drobný, resp. musím povedať, že náš pozmeňujúci návrh je obšírnejší, pretože sa netýka len 1. novembra, ale aj 8. mája a 1. septembra. A teraz poviem prečo.
Máme dva sviatky, ktoré sa viažu k ženám, je to Medzinárodný deň žien a Deň matiek, ktorý vždycky padá na druhú májovú nedeľu, a môže sa stať, že štátny sviatok Deň víťazstva nad fašizmom môže padnúť práve v tento deň, a preto navrhujeme, aby bol možný v tento deň predaj kvetov.
Čo sa týka 1. septembra, môže sa stať, že začiatok školského roka padne na 2. septembra. Býva dobrým zvykom, že rodičia dávajú svojim deťom do školy nielen na konci, ale aj na začiatku školského roka kvetiny, aby ich mohli podarovať svojim pani učiteľkám, takže aj preto chceme umožniť, aby si rodičia mohli nejakým komfortným spôsobom tieto kvety kúpiť.
No a o tom treťom dni nie je potrebné nejak siahodlho rozprávať, 1. november je Sviatok všetkých svätých a je tu reálna požiadavka ľudí, aby si práve v tento pamätný deň mohli kúpiť svety alebo rôzne predmety, ktoré sa požívajú na výzdobu hrobových miest.
Takže v krátkosti asi toľko. Ďakujem veľmi pekne, skončil som, pani podpredsedníčka.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážené dámy, vážení páni, tiež budem sa snažiť byť veľmi stručná. Návrh na obmedzenie maloobchodného predaja je v tomto pléne už niekoľkýkrát. Či už to boli zákazy predaja cez sviatky alebo nedele, vždy sme sa my v klube SaS stavali k tomuto obmedzovaniu negatívne. Sme totiž presvedčení, že existuje istá hranica, o čom ešte má rozhodovať štát, a za akou hranicou už štát rozhodovať nemá. A sme presvedčení o tom, že za istou hranicou sú zákazy, príkazy a regulácie neželané, dokonca škodlivé, pretože za tou hranicou existuje napríklad v tomto konkrétnom prípade trhový mechanizmus, ktorý mnohé veci vyrieši ďaleko lepšie, ďaleko efektívnejšie a hlavne prirodzene. Inými slovami, ak na jednej strane v tomto konkrétnom prípade obmedzovania existuje dopyt po nakupovaní a na druhej strane existuje ochota predávať a týmto vzniká podpora spotreby. Tá podpora spotreby zase generuje podporu výroby, podporu ďalších sprievodných služieb, ďalšie sprievodné služby a potreba výroby zasa generuje potrebu vytvárania nových pracovných miest a vytváranie nových pracovných miest zase generuje lepšie postavenie zamestnancov vo vzťahu k zamestnávateľom a toto vedie k zvyšovaniu platov, tak sme presvedčení, že do tohto jednoducho štát nemá zasahovať a nemá toto silou-mocou zákonom regulovať.
Sloboda jednotlivca patrí medzi najvyššej hodnoty vyspelej demokratickej spoločnosti a pre mňa osobne je aj najvyššom hodnotou vôbec a nemali by sme ju obmedzovať tam, kde sloboda jedného nezasahuje do slobody iných. A takto definovanú slobodu, teda tá, ktorá nezasahuje do slobody iných, vidieť v mnohých oblastiach každodenného života. Napríklad aj v individuálnej voľbe organizácie času svojho voľného a bez ohľadu na to, či je pondelok, sviatok alebo či je nedeľa.
Zákonom zakazovaný predaj nie je ničím iným ako legislatívne organizovanie voľného času v určité konkrétne dni ľudom. Preto sa pýtam, komu takéto štátom nariadené organizovanie času prospeje? Občanom určite nie. Dnes nikto neprikazuje občanom chodiť do obchodov a nakupovať, je to ich slobodná vôľa, nemusia to robiť, keď nechcú, ale na druhej strane majú tú možnosť, keď chcú. Ani zamestnancom, tí dnes tiež nemajú povinnosť vybrať si takú prácu, ktorá si vyžaduje prácu v sviatky alebo v nedele a podobne, alebo aj v soboty. Som presvedčená, že ani obchodníkom, pretože ani im dnes nikto neprikazuje mať otvorené svoje obchody. Majú ich otvorené dobrovoľne, pretože si to zrejme spočítali. Tí, ktorí vedia prečo, majú slobodnú vôľu ich nemať otvorené, mať otvorené, je to proste na ich slobodnej vôli.
Ďalšia vec, ktorá je veľmi dôležitá, môže sa nám to páčiť, môže sa nám to nepáčiť, no sviatočné a nedeľné nákupy sa stali súčasťou našich životov. Ľudia si zvykli chodiť do nákupných centier, zvykli si vybaviť si v nich množstvo vecí, ktoré cez pracovný týždeň, či už kvôli práci, alebo kvôli povinnostiam vo vzťahu k svojim deťom, odvozy do školy, na krúžky a podobne, ktorí ich nestihli, a tak si cez víkendy alebo aj v nedele, alebo aj v sviatky v týchto nákupných centrách vybavia veci či už v banke, na pošte, v obchodoch, stretnú sa tam s priateľmi, dajú si tam kávu, navštívia s deťmi kino a tak rôzne. Tieto sviatočné návštevy obchodov nie sú len o nákupoch. Sú aj o spoločenskom rozmere života mnohých, a to, že naozaj mnohých, tak o tom svedčia tie plné parkoviská áut, ktoré pred týmito obchodnými domami sú.
Čo mi prekáža na tomto návrhu regulácie, tak tento návrh zákazu predávať vo sviatky nie je len útokom na slobodu jednotlivca, ale je aj útokom na jeden úplne konkrétny sektor a konkrétny sektor maloobchodu. A ja sa pýtam, prečo len tento maloobchod? Prečo zrovna oni nám prekážajú, prečo zrovna zamestnanci a zamestnankyne v týchto maloobchodoch nám prekážajú? Ale už nám neprekáža živnostník, ktorý pracuje vo svojom obchode, pretože tento zákaz sa nevzťahuje, resp. nie je definovaný tak, že nesmú byť otvorené obchody. Je definovaný tak, že nesmie nikto zamestnávať niekoho počas tieto dni, čiže keď sa živnostník rozhodne mať otvorený svoj obchod, tak tam už nám to neprekáža, a keď sa tak rozhodne eseročka, tak už nám to prekáža. A toto je mimoriadne nebezpečné, pretože my sme povedali, že v jednom konkrétnom sektore, v konkrétnom sektore maloobchodu títo môžu a títo nemôžu. A ja sa pýtam, kde je tu spravodlivá hospodárska súťaž pre týchto všetkých?
A vy ste hovorili o tom, že už tuto predo mnou rečníci hovorili o tom, je tu reálna potreba kupovať si kvety v nejaké konkrétne dni, a preto poďme s výnimkou naspäť a povedzme, že tie všetky dni, teda budú zakázané cez Zákonník práce otvorené obchody, ale je tu reálna potreba tých kvetov, tak spravme výnimku ešte pre tie kvety. Ale veď to, že je tu reálna potreba mať otvorené obchody v maloobchode, tak dôkazom tejto reálnej potreby sú tie plné parkoviská. Tak ja sa pýtam, prečo, keď sa pozeráme na predaj kvetov cez reálnu potrebu a tu ideme zohľadniť v tomto zákaze, prečo sa nepozeráme aj na reálnu potrebu mať otvorené obchody v inom sektore? Veď nechajme to, preboha, na ten trh a tá reálna potreba si nájde reálne otvorené obchody. Do tohto štát skutočne nemá čo zasahovať.
Okrem toho, že je to nezmyselné v mnohých ohľadoch, čiže prečo maloobchod nám vadí, kvety nám zrazu, už vyzerá, že vadiť nebudú, prečo nám nevadia zoologické záhrady, prečo nám nevadia reštaurácie, kaviarne? Aký je rozdiel v tom, že je otvorená reštaurácia alebo kaviareň, kam sa teda môže ísť, a môžu tam tí zamestnanci pracovať a toto nám neprekáža, ale vadia nám potraviny? Vadia nám topánky, vadia nám nejaké, ja neviem, veci pre deti, školské peračníky a toto, toto nám vadí. Takže okrem toho, že je to nezmyselný zásah do slobody jednotlivca a do slobody podnikania, tak takéto opatrenie spôsobí aj škody, čo sa týka hospodárstva, a to rovno v mnohých ohľadoch. Určite to budú výpadky tržieb a nehovorme, prosím, o tom, že ľudia zjedia len jeden rezeň a nakúpia si len jedno niečo, a keď to nekúpia vo sviatok, tak to kúpia iný deň. Toto, dámy a páni, neplatí, pretože my tu máme, 20 % z celkového objemu nákupov sú tzv. spontánne nákupy. To znamená, množstvo ľudí ide do obchodu, vidí niečo, kúpi niečo iné, 20 % z tržieb sú spontánne nákupy a týchto 20 % nedeľných tržieb, o to obchodníci definitívne prídu. Navyše podporíme nákupný turizmus do okolitých krajín, kde v tieto dni otvorené obchody nie sú (poznámka red.: "sú"). Škoda, že si nechceme zobrať príklad z Maďarska, kde veľmi, veľmi krátko vydržal takýto skvost v ich legislatíve, kedy sa snažili zabrániť otvoreným obchodom a veľmi, veľmi rýchlo zaradili spiatočku a dali teda zrušili teda tento zákaz.
Čiže výpadok tržieb, výpadok tržieb spôsobí aj výpadok zo štátneho rozpočtu či už na daniach, na odvodoch, na DPH-čke a tak ďalej a tak ďalej. Ak obmedzíme v nejakom rozsahu predaj, samozrejme, že obchodníci budú potrebovať na nižší počet otvorených obchodov menší počet zamestnancov. A ja teraz nepoviem presné číslo, pretože závisí od toho, aký rozsah tohto obmedzenia bude, koľko dní to bude, ale to, že to bude mínus, ak obmedzíme možnosť otvorených dní, to je jeden holý fakt. A to, že aj zamestnanci, ktorí majú možnosť si privyrobiť či už cez tie sviatky, alebo nedele, a to, že si majú šancu privyrobiť, to tiež vieme, cez rôzne príplatky, či už zákonom stanovené, alebo dobrovoľné, tak aj títo zamestnanci prídu o možnosť privyrobiť si. A títo zamestnanci rozhodne nie sú len matky s malými deťmi. Sú to dôchodcovia, sú to študenti, pre ktorých je to jediná možnosť si privyrobiť, a títo bývajú najčastejšie obsadzovaní práve na tieto sviatky a aj nedeľné predaje.
V rámci ekonomického odhadu je nevyhnutné pamätať aj na sekundárne následky a dopad sa teda prejaví aj v rámci logistiky a výroby. Čiže strata nebude len v prípade konkrétnych zamestnancov, predavačov, dokladačov. Toto všetko sa bude týkať, samozrejme, aj ľudí, ktorí sú, naviazané pracovné pozície na to. Toto sú tí, čo tam dovážajú ten tovar, to sú tí, čo tam upratujú tie priestory, to sú tí, ktorí ich strážia, tie priestory, toto všetko sa jednoducho obmedzí a tí ľudia proste v nejakej miere prídu o prácu. A netvárme sa, že neprídu, pretože to jednoducho tá matematika nepustí.
A teraz to najhoršie a to je ten najnegatívnejší dopad okrem toho, že bude na celú spoločnosť, čo by sa mohlo javiť, že sa to nejako rozplynie a že to jednoducho minister financií povie, že tie peniaze v štátnom rozpočte oželie, bude to mať určite dopad aj na konkrétnych jednotlivcov, o ktorých som už hovorila, pretože pre mnohých či už strata zamestnania, alebo strata možnosti si privyrobiť môže byť, môže byť naozaj veľmi zlá. A ja sa chcem spýtať, že či naozaj toto obmedzenie stojí za to. Ja som presvedčená, že nestojí za to, a preto sme aj s mojimi kolegami prišli s tromi pozmeňujúcimi návrhmi, ktoré zjemnia tento zákaz o niektoré dni.
A ja si dovolím prečítať prvý z týchto pozmeňujúcich návrhov a aby som teda už potom nič k tomu nedala naviac, iba tú formuláciu, tak už v tejto fáze sa teda veľmi pekne uchádzam o podporu tohto pozmeňujúceho návrhu. Pekne prosím aj pani spravodajkyňu, aby boli potom v tomto poradí aj dané na hlasovanie. Čiže môj bude prvý a v poradí, ako ich podajú kolegovia, tak potom sa o nich v tomto poradí bude hlasovať, lebo ony sa potom odporujú, keby boli v inom poradí. Takže čítam teda ten pozmeňujúci návrh č. 1.
Pozmeňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jany Kiššovej, Eugena Jurzycu, Branislava Gröhlinga a Milana Laurenčíka k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 311/2011 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (tlač 367).
V čl. I § 94 ods. 5 sa slová "v dňoch 1. januára, 6. januára, vo Veľký piatok, vo Veľkonočnú nedeľu, vo Veľkonočný pondelok do 14. hodiny, 1. mája, 8. mája, 5. júla, 29. augusta, 1. septembra, 15. septembra, 1. novembra, 17. novembra, 24. novembra po 12. hodine, 25. decembra a 26. decembra" nahrádzajú slovami "vo Veľkonočnú nedeľu".
Prečítam aj odôvodnenie z dôvodovej časti pozmeňujúceho návrhu. Predložený pozmeňujúci návrh vypúšťa z okruhu zákazu maloobchodného predaja všetky dni okrem Veľkonočnej nedele, ktorú veriaci aj veľká časť sekulárnej verejnosti vníma ako sviatok v pravom slova zmysle, a preto sa domnievame, že v prípade tohto dňa existuje všeobecný konsenzus na tom, aby v tento deň platil zákaz maloobchodného predaja.
Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)

Ďakujem pekne. Dovoľte, aby som reagoval na vystúpenie, včerajšie, pani poslankyne Kiššovej, ktorá sa hodnotovo vyhraňovala voči filozofii nášho návrhu s tým, že by som očakával, že takéto niečo prednesie skôr v prvom čítaní, lebo druhé čítanie nie je o tomto. Ale keď sa už venovala politickej filozofii a najmä kategórii sloboda, tak by som ju chcel upozorniť, že vždy sa treba pýtať, koho slobodu zastupujeme. A ona sa vo svojom príhovore veľmi angažovane dotkla slobody podnikateľov, ešte angažovanejšie slobody spotrebiteľov, keď hovorila o tom, že teda možno nejaká slečinka si chce práve počas sviatkov ísť kúpiť topánočky, ale vôbec sa nedotkla slobody zamestnancov. A to je naozaj niečo škandalózne, pretože o tú nám ide. Nám predsa ide slobodu, slobodu tých najzraniteľnejších, slobodu predavačiek a predavačov. Čiže zužovať kategóriu slobody na slobodu podnikania je niečo, čo nieže socialisti alebo konzervatívci, ale aj samotní liberáli opustili už v 19. storočí. Žiaľ, slovenskí liberáli na to stále neprišli ešte ani v 21. storočí, čo je veľmi smutné. 
Keď hovorila pani poslankyňa Kiššová o tom, že sloboda jedného končí tam, kde začína sloboda druhého, áno, to je slávny výrok alebo to je za Johna Stuarta Milla z polovice 19. storočia, ale toto je učebnicový príklad, kedy sloboda podnikateľa alebo sloboda spotrebiteľa zasahuje do slobody zamestnanca, ktorý je nútený pracovať aj počas sviatkov, pokiaľ chce mať spotrebiteľ slobodu nakupovať.
Čiže z tohto hľadiska je nevyhnutná regulácia a nie, nesúhlasím s pani poslankyňou, že trh vyrieši všetko. Keby sme všetko nechali na trh, tak by tu kľudne existovala ešte aj detská práca, existoval tu obchod s bielym mäsom a aj predaj tvrdých drog. Čiže z tohto hľadiska si myslím, že regulácia je nevyhnutná, aby sme chránili práve slobodu tých najslabších.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Mením miesta, aby som sa mohol vyjadriť aj vo faktických aj v rozprave, aby som získal čas, keďže je dneska čas vzácny.
Čiže z tohto hľadiska alebo z tohto miesta by som, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, chcel už naozaj nehovoriť o tom, čo sme riešili počas minulej schôdze, počas prvého čítania a teda o filozofii zákona. Naozaj som veľmi rád a to jediné, čo chcem povedať, že sme našli zhodu naprieč politickým spektrom či už medzi socialistami, konzervatívcami a verím tomu, že aj časťou liberálov o tom, že tento návrh je správny, pretože reguluje podnikanie v tých oblastiach, kde by mohlo ubližovať pracujúcim ľuďom a o to ide predovšetkým, aby sme pomáhali zamestnancom, aby nikto nemohol nútiť predavačky ísť počas sviatkov drieť za kasu. Toto je veľmi dôležité a ja by som rád predložil aj pozmeňujúci návrh, ktorý na konci prečítam a ktorý by som teraz rád odôvodnil, avizoval som to už v prvom čítaní, že s takýmto niečím prídeme. Aj v snahe vyjsť v ústrety zamestnávateľom sme sa snažili ten náš pôvodný návrh navrhovateľov nejakým spôsobom zmierniť a preto sme tam dali výnimku pre Veľkonočný pondelok, že by platil zákaz maloobchodného predaja iba dopoludnia, resp. do 14.00 hodiny, ale prišla potom požiadavka veľmi striktná od odborového zväzu, dostali ste ten list všetci poslanci, ja som sa, samozrejme, stotožňoval s argumentáciou odborárov, pretože o ich záujmy mi ide predovšetkým, ale aj požiadavka zamestnávateľov potom prišla, že by bolo naozaj aj z logistického dôvodu, z logistických dôvodov veľmi komplikované zabezpečovať predaj po 14.00 hodine počas Veľkonočného pondelka. Čiže nakoniec predkladatelia po dohode, a to je veľmi dôležité, dohode celej tripartity, to znamená, že aj zamestnancov aj zamestnávateľov, dospeli ku kompromisu, ktorý je vyhovujúci, myslím si, že pre všetkých, ktorí chápu filozofiu tohto zákona.
Ja sa teda nebudem venovať hĺbke, do hĺbky mojim dôvodom, pre ktoré podporujem tento zákon a iba prednesiem na konci pozmeňovací návrh. Len mi dovoľte ešte raz oceniť, že sa na tomto návrhu zákona dokázali zhodnúť všetci veriaci. Tí, ktorí veria v Boha, aj tí, ako ja, ktorí veria v socializmus.
Takže teraz mi dovoľte predložiť návrh, pozmeňujúci. Pozmeňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Ľuboša Blahu, Jána Podmanického, Mariána Kéryho a Vladimíra Matejičku k návrhu skupiny poslancov, ktorým sa mení zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (tlač 367). Návrh skupiny poslancov sa mení takto:
V čl. I v § 94 ods. 5 sa vypúšťajú slová "do 14.00 hodiny".
Ďakujem.