14. schôdza

Ďakujem za slovo. Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady Slovenskej republiky, vážené panie poslankyne, páni poslanci, tak ako uviedol pán poslanec Podmanický v svojej úvodnej reči, sú určité výnimky, na ktoré sa náš návrh zákona nevzťahuje, a ja si dovolím tento okruh rozšíriť o kvetinárstva, resp. o predaj kvetov počas troch dní. Preto mi dovoľte, aby som predniesol pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Mariána Kéryho, Jána Podmanického a Vladimíra Matejičku k zákonu, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (tlač 367).
V čl. I sa doterajší text označuje ako bod 1 a dopĺňa sa bodom 2, ktorý znie: Príloha č. 1a sa dopĺňa šiestym bodom, ktorý znie: "Predaj kvetov 8. mája, 1. septembra a predaj kvetov a predmetov určených na výzdobu hrobového miesta 1. novembra."
Čo sa týka odôvodnenia, na úvod poviem, že je to niečo podobné, s čím prichádza aj pán poslanec Drobný, resp. musím povedať, že náš pozmeňujúci návrh je obšírnejší, pretože sa netýka len 1. novembra, ale aj 8. mája a 1. septembra. A teraz poviem prečo.
Máme dva sviatky, ktoré sa viažu k ženám, je to Medzinárodný deň žien a Deň matiek, ktorý vždycky padá na druhú májovú nedeľu, a môže sa stať, že štátny sviatok Deň víťazstva nad fašizmom môže padnúť práve v tento deň, a preto navrhujeme, aby bol možný v tento deň predaj kvetov.
Čo sa týka 1. septembra, môže sa stať, že začiatok školského roka padne na 2. septembra. Býva dobrým zvykom, že rodičia dávajú svojim deťom do školy nielen na konci, ale aj na začiatku školského roka kvetiny, aby ich mohli podarovať svojim pani učiteľkám, takže aj preto chceme umožniť, aby si rodičia mohli nejakým komfortným spôsobom tieto kvety kúpiť.
No a o tom treťom dni nie je potrebné nejak siahodlho rozprávať, 1. november je Sviatok všetkých svätých a je tu reálna požiadavka ľudí, aby si práve v tento pamätný deň mohli kúpiť svety alebo rôzne predmety, ktoré sa požívajú na výzdobu hrobových miest.
Takže v krátkosti asi toľko. Ďakujem veľmi pekne, skončil som, pani podpredsedníčka.

Áno, veľmi pekne ďakujem. Ja chcem len upozorniť ctené kolegyne a kolegov, že pokiaľ máte vo svojom vystúpení aj pozmeňujúci alebo doplňujúci návrh, je dôležité v súlade s novelou rokovacieho poriadku, aby ste najskôr povedali, prečo, odôvodnenie, a potom oznámili teda, že teraz idete už čítať explicitne, čo sa nachádza vo vašom pozmeňujúcom návrhu, aby sme vedeli zastaviť časomieru, pretože podľa novely rokovacieho poriadku vy by ste sa už potom nemali naspäť vrátiť k nejakému odôvodňovaniu. Tak je to úplne čisté. Toto úplne čisté nebolo, ale keďže je takmer 19 hodín večer, tak budiž vám odpusteno, pán poslanec Kéry.
Nech sa páči, pani poslankyňa Kiššová. (Reakcia z pléna.) Vy by ste to, samozrejme, stihli úplne v poriadku, takže to nie je o tomto upozornení, ale o niečom inom. Nech sa páči.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážené dámy, vážení páni, tiež budem sa snažiť byť veľmi stručná. Návrh na obmedzenie maloobchodného predaja je v tomto pléne už niekoľkýkrát. Či už to boli zákazy predaja cez sviatky alebo nedele, vždy sme sa my v klube SaS stavali k tomuto obmedzovaniu negatívne. Sme totiž presvedčení, že existuje istá hranica, o čom ešte má rozhodovať štát, a za akou hranicou už štát rozhodovať nemá. A sme presvedčení o tom, že za istou hranicou sú zákazy, príkazy a regulácie neželané, dokonca škodlivé, pretože za tou hranicou existuje napríklad v tomto konkrétnom prípade trhový mechanizmus, ktorý mnohé veci vyrieši ďaleko lepšie, ďaleko efektívnejšie a hlavne prirodzene. Inými slovami, ak na jednej strane v tomto konkrétnom prípade obmedzovania existuje dopyt po nakupovaní a na druhej strane existuje ochota predávať a týmto vzniká podpora spotreby. Tá podpora spotreby zase generuje podporu výroby, podporu ďalších sprievodných služieb, ďalšie sprievodné služby a potreba výroby zasa generuje potrebu vytvárania nových pracovných miest a vytváranie nových pracovných miest zase generuje lepšie postavenie zamestnancov vo vzťahu k zamestnávateľom a toto vedie k zvyšovaniu platov, tak sme presvedčení, že do tohto jednoducho štát nemá zasahovať a nemá toto silou-mocou zákonom regulovať.
Sloboda jednotlivca patrí medzi najvyššej hodnoty vyspelej demokratickej spoločnosti a pre mňa osobne je aj najvyššom hodnotou vôbec a nemali by sme ju obmedzovať tam, kde sloboda jedného nezasahuje do slobody iných. A takto definovanú slobodu, teda tá, ktorá nezasahuje do slobody iných, vidieť v mnohých oblastiach každodenného života. Napríklad aj v individuálnej voľbe organizácie času svojho voľného a bez ohľadu na to, či je pondelok, sviatok alebo či je nedeľa.
Zákonom zakazovaný predaj nie je ničím iným ako legislatívne organizovanie voľného času v určité konkrétne dni ľudom. Preto sa pýtam, komu takéto štátom nariadené organizovanie času prospeje? Občanom určite nie. Dnes nikto neprikazuje občanom chodiť do obchodov a nakupovať, je to ich slobodná vôľa, nemusia to robiť, keď nechcú, ale na druhej strane majú tú možnosť, keď chcú. Ani zamestnancom, tí dnes tiež nemajú povinnosť vybrať si takú prácu, ktorá si vyžaduje prácu v sviatky alebo v nedele a podobne, alebo aj v soboty. Som presvedčená, že ani obchodníkom, pretože ani im dnes nikto neprikazuje mať otvorené svoje obchody. Majú ich otvorené dobrovoľne, pretože si to zrejme spočítali. Tí, ktorí vedia prečo, majú slobodnú vôľu ich nemať otvorené, mať otvorené, je to proste na ich slobodnej vôli.
Ďalšia vec, ktorá je veľmi dôležitá, môže sa nám to páčiť, môže sa nám to nepáčiť, no sviatočné a nedeľné nákupy sa stali súčasťou našich životov. Ľudia si zvykli chodiť do nákupných centier, zvykli si vybaviť si v nich množstvo vecí, ktoré cez pracovný týždeň, či už kvôli práci, alebo kvôli povinnostiam vo vzťahu k svojim deťom, odvozy do školy, na krúžky a podobne, ktorí ich nestihli, a tak si cez víkendy alebo aj v nedele, alebo aj v sviatky v týchto nákupných centrách vybavia veci či už v banke, na pošte, v obchodoch, stretnú sa tam s priateľmi, dajú si tam kávu, navštívia s deťmi kino a tak rôzne. Tieto sviatočné návštevy obchodov nie sú len o nákupoch. Sú aj o spoločenskom rozmere života mnohých, a to, že naozaj mnohých, tak o tom svedčia tie plné parkoviská áut, ktoré pred týmito obchodnými domami sú.
Čo mi prekáža na tomto návrhu regulácie, tak tento návrh zákazu predávať vo sviatky nie je len útokom na slobodu jednotlivca, ale je aj útokom na jeden úplne konkrétny sektor a konkrétny sektor maloobchodu. A ja sa pýtam, prečo len tento maloobchod? Prečo zrovna oni nám prekážajú, prečo zrovna zamestnanci a zamestnankyne v týchto maloobchodoch nám prekážajú? Ale už nám neprekáža živnostník, ktorý pracuje vo svojom obchode, pretože tento zákaz sa nevzťahuje, resp. nie je definovaný tak, že nesmú byť otvorené obchody. Je definovaný tak, že nesmie nikto zamestnávať niekoho počas tieto dni, čiže keď sa živnostník rozhodne mať otvorený svoj obchod, tak tam už nám to neprekáža, a keď sa tak rozhodne eseročka, tak už nám to prekáža. A toto je mimoriadne nebezpečné, pretože my sme povedali, že v jednom konkrétnom sektore, v konkrétnom sektore maloobchodu títo môžu a títo nemôžu. A ja sa pýtam, kde je tu spravodlivá hospodárska súťaž pre týchto všetkých?
A vy ste hovorili o tom, že už tuto predo mnou rečníci hovorili o tom, je tu reálna potreba kupovať si kvety v nejaké konkrétne dni, a preto poďme s výnimkou naspäť a povedzme, že tie všetky dni, teda budú zakázané cez Zákonník práce otvorené obchody, ale je tu reálna potreba tých kvetov, tak spravme výnimku ešte pre tie kvety. Ale veď to, že je tu reálna potreba mať otvorené obchody v maloobchode, tak dôkazom tejto reálnej potreby sú tie plné parkoviská. Tak ja sa pýtam, prečo, keď sa pozeráme na predaj kvetov cez reálnu potrebu a tu ideme zohľadniť v tomto zákaze, prečo sa nepozeráme aj na reálnu potrebu mať otvorené obchody v inom sektore? Veď nechajme to, preboha, na ten trh a tá reálna potreba si nájde reálne otvorené obchody. Do tohto štát skutočne nemá čo zasahovať.
Okrem toho, že je to nezmyselné v mnohých ohľadoch, čiže prečo maloobchod nám vadí, kvety nám zrazu, už vyzerá, že vadiť nebudú, prečo nám nevadia zoologické záhrady, prečo nám nevadia reštaurácie, kaviarne? Aký je rozdiel v tom, že je otvorená reštaurácia alebo kaviareň, kam sa teda môže ísť, a môžu tam tí zamestnanci pracovať a toto nám neprekáža, ale vadia nám potraviny? Vadia nám topánky, vadia nám nejaké, ja neviem, veci pre deti, školské peračníky a toto, toto nám vadí. Takže okrem toho, že je to nezmyselný zásah do slobody jednotlivca a do slobody podnikania, tak takéto opatrenie spôsobí aj škody, čo sa týka hospodárstva, a to rovno v mnohých ohľadoch. Určite to budú výpadky tržieb a nehovorme, prosím, o tom, že ľudia zjedia len jeden rezeň a nakúpia si len jedno niečo, a keď to nekúpia vo sviatok, tak to kúpia iný deň. Toto, dámy a páni, neplatí, pretože my tu máme, 20 % z celkového objemu nákupov sú tzv. spontánne nákupy. To znamená, množstvo ľudí ide do obchodu, vidí niečo, kúpi niečo iné, 20 % z tržieb sú spontánne nákupy a týchto 20 % nedeľných tržieb, o to obchodníci definitívne prídu. Navyše podporíme nákupný turizmus do okolitých krajín, kde v tieto dni otvorené obchody nie sú (poznámka red.: "sú"). Škoda, že si nechceme zobrať príklad z Maďarska, kde veľmi, veľmi krátko vydržal takýto skvost v ich legislatíve, kedy sa snažili zabrániť otvoreným obchodom a veľmi, veľmi rýchlo zaradili spiatočku a dali teda zrušili teda tento zákaz.
Čiže výpadok tržieb, výpadok tržieb spôsobí aj výpadok zo štátneho rozpočtu či už na daniach, na odvodoch, na DPH-čke a tak ďalej a tak ďalej. Ak obmedzíme v nejakom rozsahu predaj, samozrejme, že obchodníci budú potrebovať na nižší počet otvorených obchodov menší počet zamestnancov. A ja teraz nepoviem presné číslo, pretože závisí od toho, aký rozsah tohto obmedzenia bude, koľko dní to bude, ale to, že to bude mínus, ak obmedzíme možnosť otvorených dní, to je jeden holý fakt. A to, že aj zamestnanci, ktorí majú možnosť si privyrobiť či už cez tie sviatky, alebo nedele, a to, že si majú šancu privyrobiť, to tiež vieme, cez rôzne príplatky, či už zákonom stanovené, alebo dobrovoľné, tak aj títo zamestnanci prídu o možnosť privyrobiť si. A títo zamestnanci rozhodne nie sú len matky s malými deťmi. Sú to dôchodcovia, sú to študenti, pre ktorých je to jediná možnosť si privyrobiť, a títo bývajú najčastejšie obsadzovaní práve na tieto sviatky a aj nedeľné predaje.
V rámci ekonomického odhadu je nevyhnutné pamätať aj na sekundárne následky a dopad sa teda prejaví aj v rámci logistiky a výroby. Čiže strata nebude len v prípade konkrétnych zamestnancov, predavačov, dokladačov. Toto všetko sa bude týkať, samozrejme, aj ľudí, ktorí sú, naviazané pracovné pozície na to. Toto sú tí, čo tam dovážajú ten tovar, to sú tí, čo tam upratujú tie priestory, to sú tí, ktorí ich strážia, tie priestory, toto všetko sa jednoducho obmedzí a tí ľudia proste v nejakej miere prídu o prácu. A netvárme sa, že neprídu, pretože to jednoducho tá matematika nepustí.
A teraz to najhoršie a to je ten najnegatívnejší dopad okrem toho, že bude na celú spoločnosť, čo by sa mohlo javiť, že sa to nejako rozplynie a že to jednoducho minister financií povie, že tie peniaze v štátnom rozpočte oželie, bude to mať určite dopad aj na konkrétnych jednotlivcov, o ktorých som už hovorila, pretože pre mnohých či už strata zamestnania, alebo strata možnosti si privyrobiť môže byť, môže byť naozaj veľmi zlá. A ja sa chcem spýtať, že či naozaj toto obmedzenie stojí za to. Ja som presvedčená, že nestojí za to, a preto sme aj s mojimi kolegami prišli s tromi pozmeňujúcimi návrhmi, ktoré zjemnia tento zákaz o niektoré dni.
A ja si dovolím prečítať prvý z týchto pozmeňujúcich návrhov a aby som teda už potom nič k tomu nedala naviac, iba tú formuláciu, tak už v tejto fáze sa teda veľmi pekne uchádzam o podporu tohto pozmeňujúceho návrhu. Pekne prosím aj pani spravodajkyňu, aby boli potom v tomto poradí aj dané na hlasovanie. Čiže môj bude prvý a v poradí, ako ich podajú kolegovia, tak potom sa o nich v tomto poradí bude hlasovať, lebo ony sa potom odporujú, keby boli v inom poradí. Takže čítam teda ten pozmeňujúci návrh č. 1.
Pozmeňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jany Kiššovej, Eugena Jurzycu, Branislava Gröhlinga a Milana Laurenčíka k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 311/2011 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (tlač 367).
V čl. I § 94 ods. 5 sa slová "v dňoch 1. januára, 6. januára, vo Veľký piatok, vo Veľkonočnú nedeľu, vo Veľkonočný pondelok do 14. hodiny, 1. mája, 8. mája, 5. júla, 29. augusta, 1. septembra, 15. septembra, 1. novembra, 17. novembra, 24. novembra po 12. hodine, 25. decembra a 26. decembra" nahrádzajú slovami "vo Veľkonočnú nedeľu".
Prečítam aj odôvodnenie z dôvodovej časti pozmeňujúceho návrhu. Predložený pozmeňujúci návrh vypúšťa z okruhu zákazu maloobchodného predaja všetky dni okrem Veľkonočnej nedele, ktorú veriaci aj veľká časť sekulárnej verejnosti vníma ako sviatok v pravom slova zmysle, a preto sa domnievame, že v prípade tohto dňa existuje všeobecný konsenzus na tom, aby v tento deň platil zákaz maloobchodného predaja.
Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)

Ďakujem veľmi pekne, pani poslankyňa. Registrujem, že sú na vás tri faktické poznámky, ale ak dovolíte, je 19.08, ja navrhujem, aby sme s vašimi faktickými poznámkami začali zajtra ráno. Súhlasíte? (Súhlasná reakcia poslankyne.) Ďakujem. Súhlasíte, pán Podmanický? (Reakcia poslanca.) No nič iné vám asi nezostáva, lebo pozrite sa, je 19.08 a tak ja myslím, že pre dnešok stačilo.
Ďakujem pekne. Končím dnešný rokovací deň 14. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Pokračujeme zajtra o deviatej.

(Prerušenie rokovania o 19.10 hodine.)

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, otváram štvrtý rokovací deň 14. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Na dnešnom rokovacom dni o ospravedlnenie požiadali: pani poslankyňa Macháčková z dôvodu PN, pani poslankyňa Antošová a na zahraničnej pracovnej ceste je pani poslankyňa Bašistová a pán poslanec Marosz.
Pokračujeme v prerušenej rozprave v druhom čítaní o návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení Zákonník práce (tlač 367).
Prosím, jeden, druhý, sú tuná, tak budeme pokračovať vystúpeniami ďalších rečníkov, ktorí sa do rozpravy prihlásili písomne. Je ich ešte päť, ale máme ešte faktické. Ešte na vystúpenie pani Kiššovej.
Takže pani poslankyňa Grausová. Nie je.
Pán poslanec Blaha.

(Pokračovanie v rokovaní o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov, tlač 367.)

Ďakujem pekne. Dovoľte, aby som reagoval na vystúpenie, včerajšie, pani poslankyne Kiššovej, ktorá sa hodnotovo vyhraňovala voči filozofii nášho návrhu s tým, že by som očakával, že takéto niečo prednesie skôr v prvom čítaní, lebo druhé čítanie nie je o tomto. Ale keď sa už venovala politickej filozofii a najmä kategórii sloboda, tak by som ju chcel upozorniť, že vždy sa treba pýtať, koho slobodu zastupujeme. A ona sa vo svojom príhovore veľmi angažovane dotkla slobody podnikateľov, ešte angažovanejšie slobody spotrebiteľov, keď hovorila o tom, že teda možno nejaká slečinka si chce práve počas sviatkov ísť kúpiť topánočky, ale vôbec sa nedotkla slobody zamestnancov. A to je naozaj niečo škandalózne, pretože o tú nám ide. Nám predsa ide slobodu, slobodu tých najzraniteľnejších, slobodu predavačiek a predavačov. Čiže zužovať kategóriu slobody na slobodu podnikania je niečo, čo nieže socialisti alebo konzervatívci, ale aj samotní liberáli opustili už v 19. storočí. Žiaľ, slovenskí liberáli na to stále neprišli ešte ani v 21. storočí, čo je veľmi smutné. 
Keď hovorila pani poslankyňa Kiššová o tom, že sloboda jedného končí tam, kde začína sloboda druhého, áno, to je slávny výrok alebo to je za Johna Stuarta Milla z polovice 19. storočia, ale toto je učebnicový príklad, kedy sloboda podnikateľa alebo sloboda spotrebiteľa zasahuje do slobody zamestnanca, ktorý je nútený pracovať aj počas sviatkov, pokiaľ chce mať spotrebiteľ slobodu nakupovať.
Čiže z tohto hľadiska je nevyhnutná regulácia a nie, nesúhlasím s pani poslankyňou, že trh vyrieši všetko. Keby sme všetko nechali na trh, tak by tu kľudne existovala ešte aj detská práca, existoval tu obchod s bielym mäsom a aj predaj tvrdých drog. Čiže z tohto hľadiska si myslím, že regulácia je nevyhnutná, aby sme chránili práve slobodu tých najslabších.
Ďakujem.

Pán poslanec Podmanický. Nie?
Takže v rozprave vystúpi pán poslanec Blaha, nech sa páči.

Ďakujem pekne. Mením miesta, aby som sa mohol vyjadriť aj vo faktických aj v rozprave, aby som získal čas, keďže je dneska čas vzácny.
Čiže z tohto hľadiska alebo z tohto miesta by som, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, chcel už naozaj nehovoriť o tom, čo sme riešili počas minulej schôdze, počas prvého čítania a teda o filozofii zákona. Naozaj som veľmi rád a to jediné, čo chcem povedať, že sme našli zhodu naprieč politickým spektrom či už medzi socialistami, konzervatívcami a verím tomu, že aj časťou liberálov o tom, že tento návrh je správny, pretože reguluje podnikanie v tých oblastiach, kde by mohlo ubližovať pracujúcim ľuďom a o to ide predovšetkým, aby sme pomáhali zamestnancom, aby nikto nemohol nútiť predavačky ísť počas sviatkov drieť za kasu. Toto je veľmi dôležité a ja by som rád predložil aj pozmeňujúci návrh, ktorý na konci prečítam a ktorý by som teraz rád odôvodnil, avizoval som to už v prvom čítaní, že s takýmto niečím prídeme. Aj v snahe vyjsť v ústrety zamestnávateľom sme sa snažili ten náš pôvodný návrh navrhovateľov nejakým spôsobom zmierniť a preto sme tam dali výnimku pre Veľkonočný pondelok, že by platil zákaz maloobchodného predaja iba dopoludnia, resp. do 14.00 hodiny, ale prišla potom požiadavka veľmi striktná od odborového zväzu, dostali ste ten list všetci poslanci, ja som sa, samozrejme, stotožňoval s argumentáciou odborárov, pretože o ich záujmy mi ide predovšetkým, ale aj požiadavka zamestnávateľov potom prišla, že by bolo naozaj aj z logistického dôvodu, z logistických dôvodov veľmi komplikované zabezpečovať predaj po 14.00 hodine počas Veľkonočného pondelka. Čiže nakoniec predkladatelia po dohode, a to je veľmi dôležité, dohode celej tripartity, to znamená, že aj zamestnancov aj zamestnávateľov, dospeli ku kompromisu, ktorý je vyhovujúci, myslím si, že pre všetkých, ktorí chápu filozofiu tohto zákona.
Ja sa teda nebudem venovať hĺbke, do hĺbky mojim dôvodom, pre ktoré podporujem tento zákon a iba prednesiem na konci pozmeňovací návrh. Len mi dovoľte ešte raz oceniť, že sa na tomto návrhu zákona dokázali zhodnúť všetci veriaci. Tí, ktorí veria v Boha, aj tí, ako ja, ktorí veria v socializmus.
Takže teraz mi dovoľte predložiť návrh, pozmeňujúci. Pozmeňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Ľuboša Blahu, Jána Podmanického, Mariána Kéryho a Vladimíra Matejičku k návrhu skupiny poslancov, ktorým sa mení zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (tlač 367). Návrh skupiny poslancov sa mení takto:
V čl. I v § 94 ods. 5 sa vypúšťajú slová "do 14.00 hodiny".
Ďakujem.

Ďakujem, s faktickými poznámkami nikto. Ukončujem možnosť prihlásenia sa.
Ďalší vystúpi v rozprave pán poslanec Laurenčík. Nech sa páči.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte aj mne sa vyjadriť k tomuto návrhu zákona, ktorí tu naši kolegovia predkladajú. Ja by som kontinuálne nejak nadviazal na predrečníčku z nášho poslaneckého klubu pani poslankyňu Janku Kiššovú a na rozdiel od toho, ako hovoril pán poslanec Blaha, ja teda zastávam tie isté hodnoty ako ona a myslím si, že to, čo hovorila, že je správne, predkladám teda tiež nejaké ďalšie pozmeňovacie návrhy, pretože je isté, že tento zákon bude podporený vládnou koalíciou, pretože ho predkladajú koaliční poslanci, tak dávame nejakú ďalšiu alternatívu, trošku zmierňujúcu, kde chceme v novom pozmeňovacom návrhu vypustiť z tých 12 dní ďalšie tri dni, a to sú Veľký piatok, 1. september a 26. december. No a keďže je to úplne jednoduché a odôvodnenie je súčasťou pozmeňovacieho návrhu, tak si dovolím tento pozmeňujúci návrh prečítať aj spolu s odôvodnením.
Pozmeňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jany Kiššovej, Eugena Jurzycu, Branislava Gröhlinga a Milana Laurenčíka k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších prepisov (tlač 367).
V čl. I § 94 ods. 5 sa slová "1. január, 6. január, vo Veľký piatok, vo Veľkonočnú nedeľu, vo Veľkonočný pondelok do 14.00 hodiny, 1. mája, 8. mája, 5. júla, 29. augusta, 1. septembra, 15. septembra, 1. novembra, 17. novembra, 24. decembra po 12.00 hodine, 25. decembra a 26. decembra" nahrádzajú slovami "1. januára, 6. januára, vo Veľkonočnú nedeľu, vo Veľkonočný pondelok do 14.00 hodiny, 1. mája, 8. mája, 5. júla, 29. augusta, 15. septembra, 1. novembra, 17. novembra, 24. decembra po 12.00 hodine a 26. decembra".
Odôvodnenie. Predložený pozmeňujúci návrh vypúšťa z okruhu zákazov maloobchodného predaja Veľký piatok, 1. september a 26. december. Podľa názoru predkladateľov obdobie Veľkej noci a Vianoc je pokryté dostatočne jedným celým dňom a jednou približne polovicou ďalšieho dňa a nie je dôvod zakazovať maloobchodný predaj ešte v ďalší dodatočný deň.
Pokiaľ ide o 1. september, výročie dňa, kedy v roku 1992 Slovenská národná rada hlasovala o schválení v súčasnosti platnej ústavy, ide o sviatok bez dlhšej tradície, ktorý dodnes nie je verejnosťou vnímaný ako mimoriadne sviatočný. Preto podľa názoru predkladateľov nie je dôvod zakazovať maloobchodný predaj ani v tento deň.
Ďakujem vám za pozornosť a poprosím o podporu tohto nášho pozmeňujúceho návrhu.