14. schôdza

Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte aj mne sa vyjadriť k tomuto návrhu zákona, ktorí tu naši kolegovia predkladajú. Ja by som kontinuálne nejak nadviazal na predrečníčku z nášho poslaneckého klubu pani poslankyňu Janku Kiššovú a na rozdiel od toho, ako hovoril pán poslanec Blaha, ja teda zastávam tie isté hodnoty ako ona a myslím si, že to, čo hovorila, že je správne, predkladám teda tiež nejaké ďalšie pozmeňovacie návrhy, pretože je isté, že tento zákon bude podporený vládnou koalíciou, pretože ho predkladajú koaliční poslanci, tak dávame nejakú ďalšiu alternatívu, trošku zmierňujúcu, kde chceme v novom pozmeňovacom návrhu vypustiť z tých 12 dní ďalšie tri dni, a to sú Veľký piatok, 1. september a 26. december. No a keďže je to úplne jednoduché a odôvodnenie je súčasťou pozmeňovacieho návrhu, tak si dovolím tento pozmeňujúci návrh prečítať aj spolu s odôvodnením.
Pozmeňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jany Kiššovej, Eugena Jurzycu, Branislava Gröhlinga a Milana Laurenčíka k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších prepisov (tlač 367).
V čl. I § 94 ods. 5 sa slová "1. január, 6. január, vo Veľký piatok, vo Veľkonočnú nedeľu, vo Veľkonočný pondelok do 14.00 hodiny, 1. mája, 8. mája, 5. júla, 29. augusta, 1. septembra, 15. septembra, 1. novembra, 17. novembra, 24. decembra po 12.00 hodine, 25. decembra a 26. decembra" nahrádzajú slovami "1. januára, 6. januára, vo Veľkonočnú nedeľu, vo Veľkonočný pondelok do 14.00 hodiny, 1. mája, 8. mája, 5. júla, 29. augusta, 15. septembra, 1. novembra, 17. novembra, 24. decembra po 12.00 hodine a 26. decembra".
Odôvodnenie. Predložený pozmeňujúci návrh vypúšťa z okruhu zákazov maloobchodného predaja Veľký piatok, 1. september a 26. december. Podľa názoru predkladateľov obdobie Veľkej noci a Vianoc je pokryté dostatočne jedným celým dňom a jednou približne polovicou ďalšieho dňa a nie je dôvod zakazovať maloobchodný predaj ešte v ďalší dodatočný deň.
Pokiaľ ide o 1. september, výročie dňa, kedy v roku 1992 Slovenská národná rada hlasovala o schválení v súčasnosti platnej ústavy, ide o sviatok bez dlhšej tradície, ktorý dodnes nie je verejnosťou vnímaný ako mimoriadne sviatočný. Preto podľa názoru predkladateľov nie je dôvod zakazovať maloobchodný predaj ani v tento deň.
Ďakujem vám za pozornosť a poprosím o podporu tohto nášho pozmeňujúceho návrhu.

Vážený pán poslanec, mám na vás alebo na vaše vystúpenie dve pripomienky. Prvá, neobstojí taký argument, že 1. september má krátku tradíciu, preto ho treba vypustiť. Potom rovnaký argument by sme mohli použiť aj na 17. november, tiež má krátku tradíciu, preto by sme mohli vypustiť, čo iste uznáte, že takáto argumentácia v prípade štátnych sviatkov a pamätných dní nie je celkom na mieste. Čiže preto tento argument neobstojí.
Oveľa horšia je však vaša určitá zrada tých vašich princípov, vy všade presadzujete prehľadnosť, jednoduchosť, systémovosť a práve tým vaším návrhom zavediete neprehľadnosť, zložitosť, nesystémovosť. Ľudia nebudú vedieť, kedy ten obchod zatvorený je, kedy nie je zatvorený. My navrhujeme jednoduchý systém, máme zákon o štátnych sviatkoch a pamätných dňoch. To znamená, vždy, keď bude štátny sviatok a pamätný deň, teda keď sú všetci iní ľudia doma, tak budú zatvorené aj obchody. My práve ten náš návrh, ktorý predkladáme, je jednoduchý, systémový, prehľadný. To, čo navrhujete vy, prináša len zmätok do celého systému. Preto ja nemôžem hlasovať za váš návrh a budem presviedčať aj ostatných kolegov v parlamente, aby sme za váš návrh nehlasovali.

Ďakujem za slovo. No nemôžem súhlasiť, že by sme prinášali nejaký zmätok týmto naším návrhom. Ja si myslím, že ľudia ako budú veľmi dobre vedieť, že aj v tieto dni si budú môcť kúpiť potraviny a rôzne iné veci už len vzhľadom k tomu, že počas týchto období je nejaký väčší časový úsek, kde tie obchody budú zatvorené. Takže budú sa určite zaujímať, že kedy si môžu a ako si môžu v týchto dňoch nakúpiť. A čo sa týka toho 1. septembra, my by sme boli samozrejme za to, keby boli aj ďalšie sviatky tie obchody otvorené, takže aj toho 17. novembra. Takže tam si nejako neodporujem. Ďakujem.

Dobré ráno, dámy a páni. Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Dovoľte mi, aby som krátko v rozprave obhájil pozíciu strany Sloboda a Solidarita vo vzťahu k predkladanému návrhu zákona a súčasne predniesol jednoduchý pozmeňujúci návrh. Bude spočívať, avizujem, že bude spočívať v tom, že by sme uchránili aspoň jeden, jediný dníček z tých, ktoré majú byť zablokované z tých, počas ktorých majú byť obchody zatvorené tak, že by aspoň ten 1. september ostal otvorený, pretože vnímame to tak, že to je deň, kde naozaj ľudia potrebujú, prídu z dovoleniek a potrebujú v ten deň si nakúpiť, aj napríklad školské potreby. A nechceme ísť tou cestou výnimiek, ktorou, už zdá sa, sa chce ísť aj v tomto prípade. Vnímame to tak, že teda tie strany so sklonom k etatizmu vždy zavedú nejaký paušálny zákaz všetkého a potom popúšťajú, po jednom dávajú výnimočky ľuďom. Politicky to možno vyzerá dobre, ale teda my sme na tej druhej strane.
Chcem urobiť takých pár poznámok, ktoré možno ešte neodzneli v diskusii. Jednak vnímam ten zákon ako útok na predovšetkým, ako motivovaný útokom na symboly trhovej ekonomiky, to sú tie obchodné domy. Lebo keby to tak nebolo, tak prečo potom predkladatelia nechránia aj tie malé podniky, aj tých živnostníkov, ktorí predávajú? Prečo nechránia všelijaké firmy, výrobné, kde ten proces nie je kontinuálny, predsa aj tam robia ľudia. Ľudia robia všelikde, nielen v tých obchodných domoch, v tých centrách, o ktoré v tomto zákone predovšetkým ide.
Čiže nemôžem sa zbaviť pocitu, že tu nejde o ochranu človeka a o ochranu vykorisťovaného pred vykorisťovaním, lebo to by sa riešilo iným spôsobom, ale že tu ide o ten presný útok na symboly trhovej ekonomiky a z tohto pohľadu teda to vnímam ako nie síce veľký krok k zhoršeniu podnikateľského prostredia a k zhoršeniu možnosti privyrobiť si, ale nie veľký krok človeka, ale veľký skok ľudstva filozofickým smerom preč od trhovej ekonomiky, ktorá mimochodom po celom svete šíri, šíri hospodársky rast a znižovanie chudoby. Tak málo chudobných vo svete ešte nebolo a nie je to v dôsledku transferov, ale v dôsledku rozširovania princípov trhovej ekonomiky.
Chcem tiež povedať, že Slovensko stratilo za 15 rokov 300-tisíc ľudí, o 300-tisíc ľudí máme menej. Tí ľudia neodchádzajú preto, lebo pre nich bol problém, že aj cez sviatky sme mali otvorené obchody, tak si povedali, pôjdeme niekam do Nemecka, lebo tam majú zatvorené obchody. Tí ľudia odchádzajú preto, lebo každý deň vidia, pozrú si inzeráty a vidia, že v západnej časti Európy zarobia viac. A toto je, toto je strategicky dôležitý problém pre Slovensko. My si nemôžeme dovoliť, aby nám odchádzali masovo ľudia z našej strany, napríklad odchádzajú aj do Čiech. Nemôžeme si to dovoliť, nebudeme mať udržateľné verejné financie, budú nám chýbať elity, tí ľudia, ktorí dokážu prácu vytvárať a nehovorím, že tento zákon bude prelomový, ale tak ako mnohé ďalšie prispeje k tomu, že si tu u nás človiečik zarobí o niečo menej, v tomto prípade o nejakých 20 eur. Hovorím, asi sa kvôli tomu nehodí nikto pod vlak, ale je to opäť nejaké zníženie mzdy pre tých ľudí, ktorí využívali prácu vo sviatkoch.
A k tomu, že nám odchádzajú ľudia, ešte chcem pridať pár informácií, ako napríklad, že máme rekordnú stratu vo všeobecnej zdravotnej, že máme neriešené vyše pol miliardové dlhy v nemocniciach, že verejné financie sú úplne na hrane, sú v sankčnom pásme v dobrých časoch. Čiže my nemáme veľmi z čoho rozdávať, nemáme veľmi z čoho rozdávať, nemôžeme si dovoliť zneefektívňovať tú ekonomiku a odstrihávať pracovné dni, pretože nám to proste bude chýbať. Už nám to chýba teraz. Vidíte, čo sa robí v energetike. Tie problémy, ktoré zahadzujete, prejavy problémov, ktoré zahadzuje predseda vlády do koša, tie problémy tam ostávajú, tie príčiny problémov tam zostávajú, to len on hodí do koša ten prejav, ale problém tam zostáva neriešený, neriešený a tie peniaze v energetike chýbajú, ten tlak na vysoké ceny bude pokračovať samozrejme, pretože tie peniaze za fotovoltaické články už tam vyplatené boli kamarátom, čiže ten problém tam zostal, tých problémov je veľa v ekonomike a my by sme mali hľadať kroky, ako zvýšiť hospodársky rast, nie ako ho znižovať.
Pokiaľ ide ešte o ten argument, že v tých bohatších krajinách majú viac otvorené alebo viac zatvorené, viac zákazov, Nemci povedzme, tak áno, ja tvrdím, že Nemci si môžu dovoliť zatvoriť v piatok a možno aj vo štvrtok a ešte stále budú od nás ľudia odchádzať do Nemecka. Je to tak. My si nemôžeme dovoliť tak štedrý program zatvorených obchodov vo sviatky a zatvorených iných firiem vo sviatky, ako si ho môžu dovoliť Nemci alebo Rakúšania.
No dobre. Čiže k tomu pozmeňujúcemu návrhu. V zásade všetky tie argumenty už tu odzneli. Opäť takisto ako kolega Milan Laurenčík sa pripájam k tomu, čo hovorila Janka Kiššová a prečítam teda ten extrémne krátky pozmeňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jany Kiššovej, Eugena Jurzycu, Branislava Gröhlinga a Milana Laurenčíka k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (tlač 367).
Čítam: V čl. I § 94 ods. 5 sa vypúšťajú slová "1. septembra".
Koniec, ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne, pán kolega, za váš relatívne korektný príhovor a musím potvrdiť, že určite tam je istá motivácia útočiť aj na symboly kapitalizmu, na tie obchodné domy, aj keď nemyslím si, že práve toto je symbol toho kapitalizmu, o ktorom hovorili liberáli ešte v 19. storočí, kde ešte takéto obchodné reťazce, domy a obrovské korporácie neexistovali. Vtedy sa hovorilo o tej voľnej súťaži, tých relatívne rovných podnikateľoch, čo bol celkom pekný obrázok, lebo išlo naozaj o súťaž. Ale akonáhle máte do tej súťaže narvané obchodné koncerny, obchodné mamuty, obchodné korporácie, tak v tej chvíli áno, tá súťaž sama o sebe trpí, lebo ten malý živnostník, o ktorom by sme mali hovoriť, o tom malom podnikateľovi, trpí v takejto konkurencii, keď na sídlisku, kde máte malé večierky, sa postaví jeden obrovský mamut, no tak áno, môže to obmedziť práve tých živnostníkov a práve tých malých podnikateľov, ktorí tam majú tie večierky.
Čiže ja si myslím, že ako správny liberál by ste mali stáť na strane skôr týchto malých podnikateľov a nie tu teraz obhajovať tieto koncerny, ktoré zneužívajú svoju obrovskú ekonomickú moc. A vy stále zužujete pojem moci iba na politickú moc, ale, preboha, tu je aj obrovská ekonomická moc. Keď je raz niekto v postavení, že má ekonomickú silu, tak môže veľmi ľahko vykorisťovať - a o tom to je - tých ľudí, ktorí nemajú tú ekonomickú silu a sú životnými okolnosťami donútení naozaj chodiť aj pracovať cez sviatky a podobne. Vy tomu hovoríte, že predavačka má slobodu, keď je naozaj sociálnymi podmienkami donútená k tomu, aby zobrala čokoľvek, lebo sa bojí, že ju vyhodia? Viete, skúste trošku empaticky sa zamýšľať aj nad tými zamestnancami, keď stále hovoríte o tej slobode. Viete, keby naozaj toto bol symbol neslobody, že chceme počas sviatkov zakázať maloobchodný predaj, tak Rakúsko je dneska podľa vás totalitný štát, keď je tam zakázané aj v nedeľu, aby boli obchody otvorené? A Somálsko je potom vrcholom slobody, lebo v Somálsku štát nefunguje? Toto je to, čo si snažíte si predstaviť? Viete, mám pocit, že tie vaše ódy na trh nemajú nič spoločné nielen so zdravým rozumom, ale ani s liberalizmom ako takým. Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Pán poslanec, tiež chcem na úvod oceniť pragmatický a korektný prístup, ale asi sa stretávame s inou skupinou ľudí, ktorá má iné pohľady na tento náš návrh zákona. Ľudia, ktorých to zaujíma, tak asi z desiatich, môžem povedať, že osem vyjadruje spokojnosť s týmto naším návrhom. Jeden z tých desiatich si myslí, že ideme zatvárať obchody počas nedieľ, takže tomu to vysvetľujem, a jeden je nespokojný. Zo všetkých tých reakcií prevažujú určite pozitívne, ale dostal som aj jeden veľmi negatívny a ten odcitujem: "Zatvárať obchody v demokratickej spoločnosti je brať slobodu ľuďom a možnosti tráviť svoj voľný čas. Je to návrat kdesi, odkiaľ sme utekali, pripomína mi to čas okupácie pod vedením jednej strany."
Nuž musím povedať, že s takýmto názorom sa absolútne nestotožňujem a keď už nejakým spôsobom neveríte predkladateľom, tak mal som možnosť byť na ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny na tlačovke, kde okrem pána ministra Richtera sme boli aj s kolegom Podmanickým a zacitujem vám slová prvého viceprezidenta Republikovej únie zamestnávateľov pána Ľuboša Sirotu, ktorý povedal: "Prijatím tohto zákona sa Slovensko posunie medzi civilizované krajiny." Tu je odpoveď. A vychádzame z toho, že je dohoda medzi zamestnávateľmi a odborármi, a to chcem podčiarknuť.
A čo sa týka zníženia miezd, viete, tie predavačky a pokladníčky radšej obetujú tie príplatky za predaj cez sviatok, resp. niektoré majú len náhradné voľno a radšej chcú byť doma so svojimi rodinami.
Ďakujem.

A dobre, ďakujem pekne. Ďakujem pekne za slovo a ďakujem aj obom poslancom za faktické pripomienky. Pokiaľ ide o tú súťaž, no práveže ako liberáli nechávame súťažiť podniky a podnikateľov bez ohľadu na veľkosť, pokiaľ tie veľké neobmedzujú súťaž, nezneužívajú dominantné postavenie, na to je Protimonopolný úrad, tak to má strážiť. Ja od neho nepočujem veľké signály o tom, že by dochádzalo k zneužívaniu hospodárskej súťaže.
Áno, môžete hovoriť, že my sme málo empatickí, že nevnímame, nevnímame tých ľudí, ktorí musia aj cez sviatky chodiť do práce, ale ja zasa to vidím naopak, že vy máte tej empatie menej, lebo nevidíte tých ľudí, ktorí prídu o nejaké peniaze, nevidíte tých študentov a dôchodcov, ktorí si mohli privyrobiť a nebudú si môcť privyrobiť. Pokiaľ ide o to, že ôsmi z desiatich ľudí súhlasí, súhlasí s obmedzením sviatkov, no verím tomu, verím tomu, ale myslím si a v mnohých, to sa týka mnohých prípadov, nielen tohto, že poslanci Národnej rady by mali rozhodovať nielen podľa toho, čo chce vždy väčšina, alebo čo chce tripartita, ale aj čo je dobré pre Slovensko a nie vždy súčet toho, čo hovoria ľudia alebo vám podnikatelia alebo odborári alebo iní lobisti. Nie vždy je to, čo Slovensko potrebuje. Čiže ja si myslím, keby sme sa opýtali ľudí, že či by súhlasili so znížením cien na polovicu a zvýšením miezd na dvojnásobok zo zákona, že približne by ste dostali osem z desiatich súhlasov.
Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, vážení páni predkladatelia, vážení kolegovia, kolegyne, poslankyne, poslanci. Chcem na začiatku svojho vystúpenia, chcela by som podať jeden pozmeňujúci návrh k tomuto zákonu, ale na začiatku by som chcela povedať, zareagovať na príspevok do rozpravy pána Blahu. Ja si, ale vlastne týka sa to celej, všetkých navrhovateľov tohoto zákona. Ja si veľmi cením, že sa vládnej koalícii podarilo vytvoriť vzájomné porozumenie a konsenzus medzi zamestnávateľmi, zástupcami zamestnancov a zamestnancami a širokou verejnosťou. To chcem veľmi oceniť. Ďalej oceňujem aj tento návrh, že vyšiel z dielne predkladateľov a veľmi si to vážim.
Teraz by som chcela pristúpiť, teda najprv niekoľko slov, prečo chcem podať tento pozmeňujúci návrh. Ak dovolíte, ja prídem, ja, pán Blaha to už vlastne predniesol, ale ja som si to pripravila, tak prosím o trpezlivosť a dovoľte mi predniesť teda aj môj príspevok do rozpravy, čo sa týka toho Veľkonočného pondelka. Hoci teda už viem, že už to urobil pán Blaha. Chcem povedať toto.
Kresťania slávia sviatok zmŕtvychvstania pána Ježiša Krista na Veľkonočnú nedeľu. Ale aj Veľkonočný pondelok má na Slovensku dlhoročnú tradíciu siahajúcu hlboko do minulosti. Tento deň býva sprevádzaný mnohorakými ľudovými zvykmi vo všetkých krajoch, okresoch, i vo všetkých obciach Slovenska. Je to deň, počas ktorého sa okrem, samozrejme okrem tých šibačiek a polievačiek hlavne navštevujú rodiny, navštevujú sa príbuzní a priatelia, pestujú vzájomné vzťahy a vzájomnú blízkosť. A ako vždy, najviac sú doma vyťažené ženy, ktoré varia, pripravujú pohostenie a zúčastňujú sa na radosti svojej rodiny a svojich detí. Nemyslím si, že by bolo správne, aby sa už od rána stresovali, že musia ísť na štrnástu hodinu do práce, pričom sa možno ani nestihnú naobedovať so svojou rodinou. Tak to len toľko k tomu, je to v podstate, je to už vyriešené.
Takže chcela by som ďalšie, teda pripomienku, ktorú by som chcela povedať, sa týka 24. decembra. Dvadsiateho štvrtého decembra sú to práve ženy, ktoré pripravujú sviatočnú večeru, štedrovečerný stôl, ku ktorému si sadá spolu celá rodina, z ktorého majú radosť najmä deti. Ženy varia, pečú, pripravujú vianočné darčeky, oni sú tou dušou tohto slávnostného večera. Hoci nejde len o to jedlo, ide o hlavne, a ide aj o duchovné hodnoty a o to, že je rodina spolu. Chcem pripomenúť, že Štedrý deň, Štedrý večer, 24. december sa netýka iba kresťanov, pretože Božie narodenie, narodenie pána Ježiša Krista sa slaví až 25. 12., 25. decembra. Čiže sviatok 24. decembra sa oslavuje aj v rodinách, ktoré nepraktizujú náboženstvo, ale slávia tento deň ako sviatok rodiny. Keď sú všetci, celá rodina môže byť pospolu. Keď tešia sa, rodina sa teší zo svojej vzájomnej blízkosti a zo svojej vzájomnej lásky. Dokonca aj v sekulárnej spoločnosti sa proklamuje, že tento deň by nikto nemal byť sám. Hovorí sa, že je to sviatok rodiny. Rôzne organizácie i charitatívne spolky poriadajú a podávajú večeru pre osamelých starších ľudí a večeru pre bezdomovcov.
V obchodoch a predajniach sú zamestnané najmä ženy. Je mi ich veľmi ľúto, ak majú pracovať do dvanástej hodiny, domov prídu možno o pätnástej, šestnástej, možno aj až o sedemnástej hodine unavené, uštvané a frustrované. Ja to považujem za diskrimináciu týchto žien. Prosím, nediskriminujme ich. Práca 24. decembra nezachráni našu ekonomiku, ale pokazí Vianoce stovkám ľudí na Slovensku.
A okrem toho k predrečníkom zo strany SaS, našou povinnosťou je v prvom rade zabezpečiť rodinám také príjmy a dôchodky, aby neboli odkázaní na nejaký príplatok za prácu vo sviatok, ale aby mohli dôstojne žiť a nie mať také žobračenky, ktoré teraz mnohí majú. A preto chcem, návrhom sa ustanoví, že vo všetkých sviatkoch menovaných v § 94 ods. 5 Zákonníka práce nebude možno zamestnancovi nariadiť, ani s ním dohodnúť prácu, ktorej je predaj tovaru konečnému spotrebiteľovi vrátane s ním súvisiacich prác počas celého dňa. Schválením tohto pozmeňujúceho o doplňujúceho návrhu sa dosiahne aj to, že teda Veľkonočný pondelok a 24. december bude celý deň voľný. A teraz by som prečítala samotný pozmeňujúci návrh.
Pozmeňujúci návrh poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Natálie Grausovej k zákonu, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce v znení neskorších predpisov pod číslom parlamentnej tlače 367.
1. V čl. I sa vypúšťajú slová, citujem: "do štrnástej hodiny" a slová, citujem: "po dvanástej hodine".
Ďakujem vám za pozornosť a chcem vás poprosiť bez ohľadu na to, kto prednáša tieto zákony alebo pozmeňováky, keď sú dobré, chcem poprosiť najmä poslancov vládnej koalície, poslancov SMER-u, poslancov SNS, poslancov hnutia SME RODINA a všetkých mnohých ostatných, samozrejme poslancov OĽANO, ktorí určite v hĺbke srdca so mnou súhlasia. Chcem ich poprosiť, aby zahlasovali za tento pozmeňujúci návrh.
Pekne vám ďakujem.

Vážený pán predkladateľ, vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, mnohé z toho, čo som chcel povedať, už povedali moji predrečníci z poslaneckého klubu SaS. Evidentne sa zrejme teda stretávame s úplne inými ľuďmi, lebo osem z desiatich, ak vyjadrilo spokojnosť, ja síce som sa nejako dramaticky nerozprával o tejto téme, ale keď som sa s niekým rozprával, tak vyjadroval nespokojnosť a prípadne si klopal na čelo, že čo to v tom parlamente ideme vôbec urobiť. A tie motivácie sú rôzne. Mne sa najviac pozdáva tá, s ktorou prichádza kolega pán poslanec Blaha, ktorý to vníma ako útok na symboly kapitalizmu a boj proti vykorisťovaniu. Ja viem, že nie všetci predkladatelia a všetci poslanci, ktorí hlasovali za tento zákon, to vnímajú až v tejto rovine, ale niečo také v pozadí je.
A myslím si, že nemuseli by sme používať až také silné slová. Neviem, kto z kritikov hovoril, že je to krok k totalite alebo k zrušeniu, zrušeniu slobody. Takto určite nestojí vec a ani Rakúsko nie je totalitná krajina, pochopiteľne, len preto, že sú tam v nedeľu obchody zavreté.
Na druhej strane, v jednom vystúpení alebo v jednej faktickej poznámke kritizovať takéto prehnané reakcie, ktoré obviňujú tento zákon a jeho predkladateľov, že nám tu div nie zrušia demokraciu a zároveň potom zacitovať výrok pána Sirotu, že prijatím tohto zákona sa Slovensko posunie medzi civilizované krajiny, no tak to je zase tiež trochu pomýlené. Slovensko nie je necivilizovaná krajina v dôsledku toho, že sa cez sviatky a v nedeľu môže predávať v obchodoch s výnimkou tých pár sviatkov, ktoré už dnes nie je možné.
Ale tá argumentácia, že je to obmedzenie slobody, platí. Nie každé obmedzenie slobody znamená automaticky totalitu, koniec demokracie, ale je to obmedzenie slobody. Je to obmedzenie slobody predovšetkým pre spotrebiteľov, čo je najväčšia skupina, ktorej sa tento zákon týka, lebo ich obmedzujeme v tom, čo môžu robiť v niektorých dňoch. Najprv to bolo pár sviatkov, teraz to budú všetky sviatky a skôr či neskôr bude tlak na to, aby to boli aj všetky nedele. Obmedzujeme zamestnancov v tom, že im bránime alebo znížime im príjmy, evidentne im znížime príjmy a obmedzíme aj podnikateľov tým, že ak klesne objem predaja, tak klesnú aj príjmy podnikateľov. Čiže všetky skupiny, ktorých sa to týka, budú poškodené a ja by som si položil otázku, na ktorú nepoznám odpoveď, ale v súvislosti s touto debatou mi napadla, že či tento zákon, ktorý akože má chrániť zamestnancov, v konečnom dôsledku tých zamestnancov nepoškodí viac, ako podnikateľov. Pretože keď obmedzíme predaj v niektorých dňoch, tak evidentne príde k nejakému poklesu, ale keď nepredpokladáme, že k poklesu predaja, teda k poklesu ziskov podnikateľov, ale keď nepredpokladáme, že ľudia si kupujú iba zbytočnosti, tak tie veci, ktoré potrebujú, si kúpia. Kúpia si ich v iné dni, môže im to skomplikovať ich program, ale kúpia si. Čiže aj keď klesne príjem podnikateľov z predaja, tak čiastočne sa im to kompenzuje zvýšeným príjmom v iné dni, povedzme v dni, ktoré predchádzajú sviatkom.
Ale ako sa to kompenzuje tým zamestnancom? Kto to kompenzuje tým zamestnancom? Pretože tí budú robiť menej, možno teda viacej sa narobia v tie dni, ktoré robia a možno za to dostanú nejaký motivačný príplatok, keď to bude, že super, ale príjem za ten deň nedostanú. Takže sa len chcem spýtať, že či aj na toto mysleli predkladatelia návrhu zákona, či svojím návrhom, ktorým chceli urobiť dobre zamestnancom, nebudú zamestnanci nakoniec tí, ktorí budú najviac poškodení z tých troch skupín, ktorých sa zákon týka, ktoré všetky tri ten zákon poškodzuje.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Pán kolega Dostál, ono to, čo hovoríte, nie je v zásade nič nové. Toto isté hovorili liberáli, klasickí liberáli v 19. storočí napríklad, keď sa rozprávalo o zákaze detskej práce. Hovorili: "A prečo chcete tým detičkám brániť, tým 5-ročným deťom, ktoré v tom čase pracovali v tých továrňach, brániť, aby chodili do tovární a privyrobili si a pomohli rodinnému rozpočtu? Prečo chcete narúšať slobodu týchto detí a slobodu tých podnikateľov, ktorí chcú zamestnávať, aby bol lacnejší tovar a teda aj slobodu spotrebiteľov? Prečo sa to tu teraz toľko strachujeme o deti?" Toto isté hovorili aj mnohí liberáli, takí trošku surovejší liberáli v 19. storočí, len našťastie, odvtedy sme sa posunuli niekam ďalej. Odvtedy už prešlo 150 rokov. Žijeme v 21. storočí a Európa je civilizovaná, sociálna a reguluje, reguluje aj v prospech tých slabších, či už detí, zamestnancov, matiek, žien a tak ďalej, ten trhový priestor tak, aby naozaj neubližovala ekonomická moc tých silných a nevykorisťovala tých slabších.
Čiže z tohto hľadiska ja som veľmi rád a som šťastný, že žijem v civilizovanej, sociálnej Európe, kde takéto niečo je možné a mám pocit, že jediný, kto stále zotrváva v 19. storočí, ste vy, pán Dostál.
Ďakujem.