14. schôdza

Ďakujem. Ja by som len pánovi Dostálovi možno na dovysvetlenie, že áno, mohli by sme tam dať aj neziskové organizácie, ktoré poberajú malé podpory. No z tej praxe na komunálnej úrovni - vlastne však v miestnom zastupiteľstve sme obaja - vieme, že často rozdávame dotácie neziskovým organizáciám 800 eur, 500 eur a myslím si, že je legitímne s veľkým objemom, že ak je riziko, poviem, že sprenevery finančných prostriedkov veľké, sú legitímne stanovovať pre tieto subjekty aj vyššie nároky. Preto tam bola stanovená tá hranica 100-tisíc eur. A čo sa týka tých, a naozaj tých organizácií nad 100-tisíc eur zas až tak veľa neni a tým malým to neublíži, kde by to na nich veľké administratívne nároky dávalo. Napríklad Čistý deň je nezisková organizácia. A tam vieme, že - aj naše kolegyne - tam sa nedalo dopátrať informácií. A oni by mali byť, pretože štát im dáva dotáciu na to, aby sa dobre starali o zraniteľné deti. Maják nádeje, s ktorým sa zaoberáme už druhý rok v miestnom zastupiteľstve, kde sa nemôžeme dopátrať informácií a odkiaľ vieme, že pán Rusko si z účtu posielal a financoval napríklad muzikály v Prahe. Ale nebránim sa ani rozšíreniu na ďalšie. To, čo ste spomínali, že keď neziskovky, prečo nie ďalšie a ďalšie? Určite áno. A si myslím, že je to debata správnym smerom, v ktorej by sme mali pokračovať.

S reakciou na faktické poznámky pán poslanec Dostál.

Ďakujem kolegom za reakcie. Pán poslanec Fecko, áno, je to tak, že pod zámienkou obchodného tajomstva sa častokrát odmietajú sprístupňovať informácie, ktoré nemajú nič s obchodným tajomstvom, iba niekto povie, že je to obchodné tajomstvo. A teda toto je tiež jedna z vecí, ktorá má byť riešená aj v rámci toho návrhu zákona, ktorý pripravuje ministerstvo, aby sa také veci diať nemohli.
Pani poslankyňa Remišová, ja som nehovoril, že chcem, aby povinnými osobami sa stali aj neziskovky, ktoré poberajú 5-tisíc eur, ale že informácie o tom, ako boli použité tieto verejné prostriedky a ak boli poskytnuté, ja neviem, formou dotácie, tak majú byť nielen vykazované zo strany príjemcu tej dotácie k tomu, kto im dotáciu poskytol, ale má byť o nich zverejnená aj nejaká informácia, aby sa aj verejnosť mohla oboznámiť s tým, že ako boli tie prostriedky použité. Ja som len namietal, že sa mi nezdá, že by mimovládne organizácie boli vhodný typ povinnej osoby a teda uviedol som praktické, praktické dôvody. Tak možno bude niekedy príležitosť ich prebrať podrobnejšie.
Ale k tomu, čo povedal pán poslanec Budaj, no ono to je tak, že infozákon má byť palicou nie na úradníkov, ale na verejnú správu. Má byť formou, akou verejnosť môže kontrolovať verejnú správu. Mimovládne organizácie sú súkromné subjekty, pohybujú sa v súkromnej sfére. Áno, ak hospodária s verejnými prostriedkami, tak je dôvod sa spýtať aj ako. Ale nemyslím si, že by, a ani to nie je v tom návrhu, že by sa mali stať povinnými osobami v úplnom rozsahu, ktorí poskytujú všetky informácie. Tie informácie, ktoré majú poskytovať, sa týkajú iba použitia verejných zdrojov.

Nech sa páči, pán poslanec Grendel, do rozpravy.

Ďakujem, pani predsedajúca. Kolegyne, kolegovia, keď začiatkom roka 2015 začala organizácia Transparency International Slovensko skúmať financovanie hokejového Slovana, narazila na problém. Nedokázala sa dopracovať k presnej výške sumy, ktorú Tipos, Transpetrol či Slovenská pošta zaplatili klubu za reklamné služby či sky boxy, pretože štátne akciové spoločnosti jednoducho niektoré zmluvy odmietajú zverejniť. Ide pritom o firmy, ktoré hospodária s miliónovými rozpočtami na trhu, na ktorom podnikajú. Majú monopol, sú zriaďované štátom a v ich orgánoch sú nominanti štátu. A je preto otázne, či vôbec nejakú reklamu a sky boxy potrebujú. Ale keď už aj pripustíme, že áno, lebo inak by niektoré športové kluby zanikli, aký je dôvod zatajovať, komu koľko zaplatili? Je za tým strach z hnevu iných klubov, ktoré ledva vyžijú s menšími rozpočtami?
Tieto štátne akciovky sa zvyknú odvolávať na obchodné tajomstvo alebo na fakt, že druhá strana, v tomto prípade hokejový klub, si zverejnenie informácií jednoducho neželá. Dojemné. No ja si myslím, že keď si nejaká strana zverejnenie neželá, tak nech si zháňa peniaze niekde inde, ako zo štátnych zdrojov.
Podobnú situáciu dnes riešim v hlavnom meste. Bratislavský magistrát odmieta zverejniť analýzu stavu verejného osvetlenia, za ktorú audítorskej spoločnosti Deloitte zaplatil vyše 100-tisíc eur. Aj magistrát sa odvoláva na nesúhlas z druhej strany, a to na spoločnosť Deloitte, ktorá audit robila a na spoločnosti Siemens, ktorá zabezpečuje verejné osvetlenie Bratislavy. Ani jedna z uvedených firiem pritom nikde nijako nešpecifikovala, čím konkrétnym majú byť porušené ich práva a Bratislavský magistrát si nedal ani tú námahu, aby to od nich zistil. Moju infožiadosť jednoducho hodili do koša a celý audit verejného osvetlenia od prvého písmena až po poslednú bodku odmietli vydať. Momentálne sa doťahujeme v odvolacom konaní. Uvidíme, ako sa zachová pán primátor, ktorý je odvolacím orgánom. Ale v prípade, že aj on, rovnako ako riaditeľ magistrátu, odmietne sprístupniť tento audit, tak som rozhodnutý ísť pred súd, pretože chcem v tejto veci zabojovať za právo verejnosti na informácie o jednej z najväčších zákaziek hlavného mesta v tomto volebnom období. Nie je predsa možné, aby materiál, za ktorý mesto zaplatilo vyše 100-tisíc eur z peňazí svojich vlastných obyvateľov, bol utajovaný. Nie je predsa možné, aby podklady k najlukratívnejšej zákazke hlavného mesta v tomto volebnom období sa pripravovali v utajovanom režime a nie je možné, aby okrem súčasného dodávateľa spoločnosti Siemens boli ostatní potenciálni záujemcovia diskriminovaní tým, že sa nedostanú k rovnakým informáciám, aké má k dispozícii súčasný dodávateľ.
Na týchto dvoch príkladoch hokejového Slovana a hlavného mesta som chcel ilustrovať, že to, čo by malo byť samozrejme verejné, dnes verejné nie je len preto, lebo sa tzv. povinné osoby, niekedy štátne akciovky, niekedy samospráva spoliehajú na to, že sa niekomu nebude chcieť písať odvolanie, alebo, nedajbože, sa ešte doťahovať cez súdy. Keď to teda po dobrom nejde, skúsime to s kolegami z poslaneckého klubu rozšírením okruhu povinných osôb, aby už nebola žiadna pochybnosť, či nejaká štátna akciovka musí alebo nemusí zverejňovať požadované informácie.
Náš návrh bude mať tým pádom pozitívny vplyv nielen na všeobecnú transparentnosť pri nakladaní s verejnými zdrojmi, ale napríklad bude mať pozitívny vplyv aj na justíciu, keďže odbremeníme súdy od zbytočných žalôb voči neochotným povinným osobám. Tento návrh má pozitívny vplyv aj v oblasti byrokratickej záťaže, lebo čím viac informácií bude na webe, tým menej bude infožiadostí a čím bude menej infožiadostí, tým bude menej papierovačiek. Čím väčší okruh povinných osôb, teda organizácií, ktoré musia vyhovieť infožiadostiam, tým menšia šanca bude zmanipulovať nákupy a súťaže a teda niečo z verejných peňazí ukradnúť.
Na konci dňa je to v záujme aj samotných štátnych akcioviek, pretože ich už nikto nebude môcť upodozrievať, že peniaze rozdeľujú netransparentne po politickej alebo kamarátskej linke. Len a len takto dosiahneme cieľ zákona, ktorý jeho pôvodní autori zhrnuli do vety: "Čo nie je tajné, je verejné."
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za vaše vystúpenie, (predsedajúca si odkašľala) pardon, pán poslanec Grendel. Na vaše vystúpenie chcú zareagovať traja páni poslanci a pani poslankyňa s faktickými poznámkami. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.
Pani poslankyňa Remišová, nech sa páči.

Ďakujem veľmi pekne kolegovi Grendelovi, ktorý pripomenul aj jednu veľmi dôležitú oblasť, a to je zverejňovanie napríklad na poradenstvo a analýz, vykonaných. Určite si veľmi dobre pamätáte, keď boli diskusie k R7 napríklad a k D4, tak ministerstvo dlho odmietalo zverejniť obrovskú analýzu, na základe ktorej rozhodlo o obchvate. Nakoniec sa ukázalo, že celý tento projekt bol o miliardu predražený, ale dlho verejnosť a odborníci zápasili s tým, že nechceli zverejniť túto analýzu. A áno, často sa vyhovárajú pritom tieto firmy na obchodné tajomstvo. Ale ešte raz, tak ako kolega Grendel, aj ja hovorím, ak niekto chce obchodovať so štátom, ak niekto chce peniaze od štátu, to znamená naše spoločné peniaze, tak musí skrátka zniesť vyššiu mieru verejnej kontroly. Ak nechce takú mieru verejnej kontroly, nech sa páči, nech so štátom neobchoduje. Ale ak chce užívať verejné financie, musí zniesť väčšiu mieru kontroly. Ďakujem.

Pán poslanec Dostál, nech sa páči.

Ďakujem. Súhlasím s tým, čo povedal Gábor Grendel a tiež vnímam ako vážny problém, aj ako mestský poslanec, ak nie sú zverejňované analýzy a audity, ktoré boli vypracované za verejné prostriedky. Zákon o slobodnom prístupe k informáciám síce hovorí o tom, že informácie označené ako obchodné tajomstvo povinná osoba nesprístupní. Táto formulácia tiež by mala byť zmenená, že nebude to iba informácia označená ako obchodné tajomstvo, ale naozaj to bude obchodné tajomstvo, lebo označiť ako obchodné tajomstvo možno, možno čokoľvek. Ale zákon v § 10 ods. 2 hovorí, že porušením alebo ohrozením obchodného tajomstva nie je najmä sprístupnenie informácie a v bode c) je: "ktorá sa získala za verejné prostriedky alebo sa týka používania verejných prostriedkov, nakladania s majetkom štátu, majetkom obce, majetkom vyššieho územného celku alebo majetkom právnických osôb, zriadených zákonom na základe zákona alebo na základe nakladania s finančnými prostriedkami Európskej únie". Čiže nič také, že keď niečo bolo, niečo bolo získané za verejné prostriedky, a to tie audity mestské rozhodne boli získané za verejné prostriedky, tak nemôže to byť považované za obchodné tajomstvo a samozrejme, že treba ošetriť, aby to nemohlo byť, tento typ informácií považovaný ani, ani za iné, iný dôvod nesprístupnenia, napríklad autorské právo, lebo to sa tiež často používa, keď nie obchodné tajomstvo, tak, tak je to autorské právo, hoci je to text, ktorý analyzuje nejaké právne normy a skúsenosti z nejakých iných krajín a žiadne, žiadne autorské právo by tam nemalo byť.

Pán poslanec Fecko.