Ďakujem pekne, pán predsedajúci, za slovo. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi na úvod sa ospravedlniť, ak moje vystúpenie svojou formou nebude možno zodpovedať nárokom Národnej rady, ale nie som úplne v práceschopnom stave, ale aj dnešok pripomína, myslím, že nám všetkým, že sú chvíle, a malo by ich byť viac, kedy naše pôsobenie tu nie je prácou, ale je poslaním, a pri poslaní sa na nejaké takéto veci nemá hľadieť, takže dovoľte mi vystúpiť aj takto nedokonale.
V prvom rade by som chcel vyzvať všetkých vystupujúcich, aj keď, keďže vystupujem skôr k záveru písomnej časti rozpravy, asi, asi už to na veľa ľudí platiť nebude, k vyššej miere vážnosti a dovolím si použiť to slovo, pretože ho nepoužívam príliš často, štátnického prístupu k rozprave v tejto Národnej rade v tejto veci, pretože najmä ak sa to dielo podarí a k zrušeniu amnestií dôjde v tom, v tomto parlamente, tak je možné, že o päť, desať alebo aj dvadsať rokov si budú spätne pozerať túto rozpravu ľudia, ktorých už nebude vôbec zaujímať detaily, nebudú ich zaujímať ani konkrétne spory, ani osobné nenávisti, ani osobné reminiscencie, ale budú to vnímať ako bod, v ktorom sa naozaj ďalším významným spôsobom podarilo posunúť vpred budovanie právneho štátu, a myslím, že tak by sme sa mali aj vyjadrovať.
Takže napriek tomu, že v miere kritickosti a ochote aj tvrdej kritiky, by som povedal, som na úrovni ostatných opozičných kolegov, dovoľte mi teraz skôr ísť vecne k skrátenému legislatívnemu konaniu. K samotným amnestiám sa podľa môjho názoru treba vyjadriť až v ďalšom bode, kedy o nich budeme rokovať. Takže dovoľte mi teraz vyjadriť sa výhradne k skrátenému legislatívnemu konaniu.
Vyskytlo sa tu už dnes aj mimo rokovania tohto pléna veľa špekulácií, prečo koalícia tak tlačí na skrátené legislatívne konanie, a ešte v rámci tohto skráteného legislatívneho konania, by som povedal, na skrátené, skrátené legislatívne konanie, pretože, samozrejme, aj keby chcela koalícia prerokovať v rámci jednej schôdze napríklad tento návrh zákona, tak mohla to urobiť tak, že druhé a tretie čítanie by potom bolo na záver tejto schôdze. Keby chcela urýchlene schváliť tento návrh zákona, mohla to urobiť tak, že by bolo na tejto schôdzi prvé čítanie a na ďalšej druhé a tretie čítanie. Tieto príklady uvádzam len preto, že ak by, ak naozaj by koalíciu motivovalo len to, čo hovorila pani ministerka, že pri riadnom postupe by sme schvaľovali vládny návrh niekedy na jeseň definitívne, tak medzi tým a tým, čo zažívame dnes, je ešte veľa iných možností, ktoré má v ruke vládna koalícia, a rozhodla sa pre takmer najskrátenejší možný postup. V podstate jediná, jediný ústupok k akejkoľvek diskusii bolo to posunutie rokovania o týždeň. A už v rámci rokovania samého postupujeme najexpresnejším možným spôsobom. Dnes je prvé čítanie, v štvrtok je, o 48 hodín je druhé a tretie čítanie.
Bolo tu veľa špekulácií, prečo je to tak. Pán Matovič uviedol, že je to tak preto, že sa koalícia bojí študentskej demonštrácie. Mne osobne niektorí kolegovia vysvetľovali, že samotní poslanci MOST-u sa obávajú, že kolegovia z SNS a zo SMER-u môžu ucúvnuť, ak to tu bude pridlho, či už pod vplyvom rodiny Lexovcov, alebo iným dôvodom. Takisto som počul podľa môjho názoru nie celkom nedomyslenú špekuláciu o tom, že v skutočnosti za tým celým je len marketingový harmonogram Erika Tomáša, keďže, ako sme videli aj v minulosti, skrátené legislatívne konania vrátene noviel ústavy sa tu schvaľovali čisto preto, že to vlády Roberta Fica považovali za politicky a marketingovo účelné bez nejakého iného, hlbšieho dôvodu. Všetky tieto špekulácie môžeme dať. Neviem, kto vie, ktorá z nich je pravdivá, možno môžu byť pravdivé viaceré. Ale v každom prípade je to podľa môjho názoru menej podstatné ako právne a štátnické otázky a dôvody, či je možné toto legislatívne skrátené konanie schváliť. No a tu mi dovoľte povedať, že z právneho hľadiska jednoducho neexistuje žiadny zákonný dôvod na toto skrátené legislatívne konanie. A dovolím si pripomenúť, že ani podpredsedníčka vlády, ministerka spravodlivosti a predsedníčka Legislatívnej rady vlády ani tejto rozprave žiadny taký neuviedla, keď pred niekoľkými minútami v rozprave hájila toto skrátené konanie, neuviedla žiadny právny dôvod, uvádzala dôvody politické. Pričom ja chcem povedať, že politické sú legitímne, ja slovo politické nepoužívam ako nadávku. Ale je potrebné splniť aj právne dôvody na skrátené legislatívne konanie. A ono žiadny neuviedla, pretože aj ona sama vie, že ten, ktorý je uvedený v prekladacej správe, jednoducho nie je pravdivý. Naozaj neexistuje žiadne zásadné ohrozenie ľudských práv, ktoré by nastalo z titulu toho, že by sa tento zákon schválil o niečo neskôr.
Ten dôvod, prečo to tak je, je, že rokovací poriadok Národnej rady neobsahuje pri výpočte dôvodov na skrátené legislatívne konanie jeden bod. Ten tam chýba. A ten by bol zásadná politická priorita vlády Slovenskej republiky. Keby v rokovacom poriadku bol uvedený takýto bod, tak by sme mohli dneska úplne legálne o tomto rokovať. A toto platí aj o všetkých predchádzajúcich skrátených konaniach vlády Roberta Fica, kde takmer v žiadnom prípade, naozaj až na vzácne výnimky, nebol nikdy, nebol nikdy ten dôvod prítomný, pretože skutočný dôvod bol aj vtedy, že to jednoducho bola politická priorita. Vláda sa tak politicky rozhodla.
Ja som už pri jednom z predchádzajúcich legislatívnych konaní skrátených za tejto vlády vyzval pani ministerku, aby, ak vláda, v ktorej ona je podpredsedníčkou vlády a predsedníčkou Legislatívnej rady vlády a ministerkou spravodlivosti, chce takto naďalej používať protizákonne skrátené legislatívne konanie ako nástroj realizácie politických priorít vlády, aby vláda koalícia zmenila rokovací poriadok. Koniec koncov menilo ho v lete a vtedy toto nevyriešia. A keby namiesto horaliek riešila túto vec, mohli sme tu dnes o tom legálne rokovať. Takto, bohužiaľ, musím konštatovať, že o tom legálne rokovať nemôžeme, a to predstavuje dosť zásadný problém aj pre tých z nás, ktorí by inak zrušenie amnestií čo najrýchlejšie schválili.
Chcem zároveň pripomenúť, čo je asi zbytočné, ale napriek tomu nevyhnuté, že ak by najväčším cieľom bolo urýchlené zrušenie amnestií, bolo by to možné dosiahnuť schválením návrhu pána poslanca Budaja, teda bývalého návrhu KDH, ktorý on dnes predkladá, a to, samozrejme, aj s pozmeňujúcimi návrhmi a doplneniami, ktoré by ho urobili prijateľnými pre strany vládnej koalície. Pokiaľ ja mám informácie, môže ma opraviť pani ministerka alebo iní poslanci, takáto ponuka pánovi poslancovi Budajovi ako predkladateľovi nikdy nebola daná zo strany vládnej koalície, že či súhlasí s tým, že sa do jeho návrhu vložia tieto a tieto ustanovenia, ktoré z neho urobia všeobecne prijateľný návrh. A ten dôvod opäť nie je právny, ale je politický, a teda že je neprijateľné pre predstaviteľov vlády Slovenskej republiky, aby sa amnestie zrušili návrhom poslancov opozície. Opäť, politicky to môžem pochopiť, štátnické to už veľmi nie je, ale hlavne to nie je v súlade s právom, ak následne vláda zneužíva a porušuje zákon v prípade skráteného legislatívneho konania len preto, aby nemusela buď odmietnuť opozičný návrh, alebo cez neho realizovať svoju zásadnú momentálnu politickú prioritu.
Záverom mi dovoľte vo väzbe na skrátené legislatívne konanie uviesť aj to, že medzi návrhom, medzi návrhom, ktorý tu je, opozičným a medzi návrhom vládnym je aj z pohľadu skráteného legislatívneho konania jeden veľký a zásadný rozdiel. Návrh pána poslanca Budaja, ktorý neprerokovávame v skrátenom konaní, ale keby sme ho aj, je jednorazový návrh, ktorý rieši jednorazovo mimoriadnu situáciu vo väzbe na zrušenie teda rozhodnutí o amnestiách. Môžme mať rôzne právne názory na tento konkrétny zákon. Ja spolu s mnohými ústavnými právnikmi si myslím, že je úplne v poriadku tento návrh. Ale nedá sa poprieť to, že tento návrh nezakladá ústavné princípy a precedensy do budúcnosti, pretože jednorazovo rieši mimoriadnu situáciu. A rieši ju spôsobom, ktorý keby prešiel, tak sa naň môžu odvolávať možno o ďalších sto rokov zase v takejto mimoriadnej situácii.
Naopak, návrh vlády, ktorý aj pani ministerka nám predložila, obsahuje systémový a opakovaný mechanizmus na rušenie milostí a amnestií vydaných prezidentom a vládou Slovenskej republiky v budúcnosti, kedykoľvek väčšina Národnej rady pre to rozhodne, a to len z toho dôvodu, že sú podľa väčšiny v rozpore s princípmi právneho štátu a demokratického zriadenia. Ide o..., ako poznamenali viacerí ústavní právnici, oveľa zásadnejšie narušenie ústavnej rovnováhy moci, oveľa zásadnejší návrh, zásah do nej, ale napriek tomu tento návrh máme prerokovať v skrátenom a urýchlenom konaní. To znamená, že nie je možné schváliť návrh, ktorý nešiel v skrátenom konaní a jednorazovým a unikátnym spôsobom rieši situáciu, ale je podľa vlády možné schváliť v skrátenom legislatívnom konaní niečo, čo je oveľa systémovejšie, hlbšie zasahujúcejšie, vytvárajúce precedensy a vytvárajúce ústavnoprávne dôsledky v mnohých oblastiach, ktoré si dnes ani nevieme predstaviť.
Koľko trvala interná diskusia vládnej koalície, kým dospela k tomuto riešeniu? To je moja otázka na vás, pani ministerka. A koľko vy dávate v dnes opozícii na diskusiu s vami? Môj názor je ten alebo môj odhad je, že my máme dneska schváliť toto riešenie rýchlejšie, než ste vy sami o ňom vnútorne diskutovali. To znamená, že na diskusiu s nami ste si nechali oveľa menej času. Naozaj ste si domysleli všetky dôsledky? Ja poviem jednu vec z rokovaní s pánom poslancom Kresákom, s ktorým sme viedli, aj s pánom poslancom Gálom, myslím si, že veľmi vecnú a kvalifikovanú diskusiu o tomto, o týchto návrhoch. Ale aj z tej diskusie bolo zrejmé, že sú tam určité dôsledky, napríklad vo väzbe na zaujatosť sudcov a jej riešenie, ktoré dokonca ani pán poslanec Kresák, ktorý je jeden z najvýznamnejším ústavných právnikov v tomto parlamente, nemal v tej chvíli plne domyslené, a museli sme o nich ďalej diskutovať. A to hovorím teraz nie preto, aby som spochybnil jeho kvalifikovanosť, ale, naopak, aby som povedal, že aj keď niekto tak kvalifikovaný potrebuje ešte čas na to, aby niektoré veci si pozrel, domyslel, odkonzultoval, tak to tiež naznačuje, že to nie je úplne taká triviálna vec, ktorá sa tu dneska schvaľuje. Ako sú domyslené poistky nezneužitia tohto? Už... aj poviem príklad. Pán poslanec Farkašovský povedal pred chvíľou, že amnestie ako amorálne treba zrušiť, to citujem. No problém je v tom, že to nie je obsahom tohto návrhu a ani by to nemalo obsahom tohto návrhu, pretože parlament jednoducho nemôže rušiť všetko, čo považuje za amorálne. To by bolo napriek tomu, ako dobre to znie, bolo by to v rozpore s princípmi právneho štátu a vracali by sme sa pomerne blízko, aj, by som povedal, k stredoveku, kde bolo možné právnym aktom urobiť takmer čokoľvek bez ohľadu na ľudské práva, právnu istotu a všetky iné výdobytky moderného štátu. Tieto amnestie treba zrušiť nie preto, že sú amorálne, ale preto, že sú porušením základných princípov právneho štátu a demokratického právneho štátu, pretože štátny orgán amnestoval sám seba. To je to, prečo ich je potrebné zrušiť. A preto spomínam, nie preto, že by som sa chcel púšťať do pána poslanca Farkašovského, ktorý svoju poznámku určite myslel v dobrej viere, ale pretože chcem naznačiť, ako ľahko sa ďalej s týmto narába a ako by sme naozaj mali byť precízni v diskusii o tom.
Posledný bod, čo ešte k tomu poviem pred záverom, je, že toto skrátené konanie a ešte v rámci neho to skrátenie toho skrátenia je podľa môjho názoru ďalšou barličkou pre tých, ktorí na Ústavnom súde budú chcieť zastaviť zrušenie týchto amnestií, pretože budú môcť s tým argumentovať. Ja, samozrejme, som si vedomý aj predchádzajúcich rozhodnutí Ústavného súdu, kde hovoria, že porušenie rokovacieho poriadku samo osebe nie je dôvodom na vyhlásene nesúladu legislatívy s ústavou. Ale to neznamená, že nemôže byť podporným argumentom napríklad pri vyhlásení nesúladu legislatívy s ústavou.
Preto chcem za seba povedať, že dôvera v právny štát sa buduje postupom podľa zákona. My dneska máme odstrániť jednu z najväčších škvŕn na právnom štáte tým, že nebudeme postupovať podľa zákona, a to je z môjho pohľadu vážny problém. Zároveň musím konštatovať, že ani z mimoprávnych aspektov, politicky, štátnicky predkladateľka zatiaľ neponúkla tak zásadný argument, aby sme išli odstrániť najväčšiu škvrnu na slovenskom právnom štáte cez porušenie zákona, a preto nepodporím skrátené legislatívne konanie v tejto veci.
Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)
