14. schôdza

Ďakujem pekne. Pochybnosti sú v dnešnej rozprave veľmi často používaným slovom, stará životná múdrosť ale hovorí, že z pochybností sa rodí pokrok. Právo vysloviť pochybnosti neberie opozícií nikto, ale sústavné používanie pochybností ako nástroja politikárčenia vedie podľa mňa iba k nedôvere. No a keďže sme všetci zajedno v tom, že amnestie ako amorálne treba zrušiť, skúsme sa, prosím, postaviť k tomu konštruktívne a pozitívne, veď nepochybujme o tom, že aj koalícii aj opozícii ide o to isté, vysporiadať sa so zlom a konečne robiť v tomto parlamente kroky, veci a riešenia v prospech ľudí.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Reagoval by som na kolegu Grendela len v tom, že si myslím, že na rozdiel od toho, čo bola jedna z premís jeho vystúpenia, si myslím, teda že táto koalícia, že jej už nejde o to, aby sa tu vytváralo zdanie niečoho. Jednoducho tu už ide len o čisté udržanie si moci, pretože táto koalícia vie, že keď sa to raz prevalí, že to bude strašné. To znamená, že tu už nejde o to, že ako to vyzerá, tu je potrebné udržať ten status quo čo najdlhšie v nádeji, že sa to nejako uprace.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán kolega Grendel, nemal som v pláne vystúpiť, ale keď som vás tak počúval, tak som si povedal, že iba pre objektívnosť a pravdu treba povedať pár slov k obsahu vášho vystúpenia, najmä k obsahu konštatovania, ktoré sa stretlo s takým potleskom, musím povedať, kolegov z opozície, vaše konštatovanie: "Na kamarátov sa nesiaha."
Ako vy vôbec ste sledovali, čo sa tu diskutovalo predtým? Prvýkrát, keď kolega Budaj podal návrh, druhýkrát, keď sa podal návrh? Vy ste sledovali, že pán kolega Budaj bol práve prvý ten, ktorý povedal, je ochotný a pridá milosť do toho návrhu, pretože tak sa o tom diskutovalo, nikto vtedy nepovedal, ani pán Budaj, že pôjdeme podľa kauzy. (Potlesk.) Ďakujem, len chcem pokračovať. A teraz zrazu, keď sa vám to politicky hodí a keď chcete útočiť za každú cenu a spochybňovať všetko to, čo sa dosiahlo, každý ten dohovor, tak vyťahujete kauzu, ktorá sa, naviac ako právnik vám môžem povedať, bude veľmi ťažko obhajovať, keby sme išli touto cestou. Ja sám mám problém aj s tou milosťou a by som bol najradšej, keby sme ju tam nemali, ale teraz začínať s tým, tam nedávame celú kauzu Technopol a ix ľudí, že obhajujeme niekoho, pokladám za absolútne neseriózne a s absolútnou neznalosťou pomerov a situácie.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem pekne, pán predsedajúci, za slovo. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi na úvod sa ospravedlniť, ak moje vystúpenie svojou formou nebude možno zodpovedať nárokom Národnej rady, ale nie som úplne v práceschopnom stave, ale aj dnešok pripomína, myslím, že nám všetkým, že sú chvíle, a malo by ich byť viac, kedy naše pôsobenie tu nie je prácou, ale je poslaním, a pri poslaní sa na nejaké takéto veci nemá hľadieť, takže dovoľte mi vystúpiť aj takto nedokonale.
V prvom rade by som chcel vyzvať všetkých vystupujúcich, aj keď, keďže vystupujem skôr k záveru písomnej časti rozpravy, asi, asi už to na veľa ľudí platiť nebude, k vyššej miere vážnosti a dovolím si použiť to slovo, pretože ho nepoužívam príliš často, štátnického prístupu k rozprave v tejto Národnej rade v tejto veci, pretože najmä ak sa to dielo podarí a k zrušeniu amnestií dôjde v tom, v tomto parlamente, tak je možné, že o päť, desať alebo aj dvadsať rokov si budú spätne pozerať túto rozpravu ľudia, ktorých už nebude vôbec zaujímať detaily, nebudú ich zaujímať ani konkrétne spory, ani osobné nenávisti, ani osobné reminiscencie, ale budú to vnímať ako bod, v ktorom sa naozaj ďalším významným spôsobom podarilo posunúť vpred budovanie právneho štátu, a myslím, že tak by sme sa mali aj vyjadrovať.
Takže napriek tomu, že v miere kritickosti a ochote aj tvrdej kritiky, by som povedal, som na úrovni ostatných opozičných kolegov, dovoľte mi teraz skôr ísť vecne k skrátenému legislatívnemu konaniu. K samotným amnestiám sa podľa môjho názoru treba vyjadriť až v ďalšom bode, kedy o nich budeme rokovať. Takže dovoľte mi teraz vyjadriť sa výhradne k skrátenému legislatívnemu konaniu.
Vyskytlo sa tu už dnes aj mimo rokovania tohto pléna veľa špekulácií, prečo koalícia tak tlačí na skrátené legislatívne konanie, a ešte v rámci tohto skráteného legislatívneho konania, by som povedal, na skrátené, skrátené legislatívne konanie, pretože, samozrejme, aj keby chcela koalícia prerokovať v rámci jednej schôdze napríklad tento návrh zákona, tak mohla to urobiť tak, že druhé a tretie čítanie by potom bolo na záver tejto schôdze. Keby chcela urýchlene schváliť tento návrh zákona, mohla to urobiť tak, že by bolo na tejto schôdzi prvé čítanie a na ďalšej druhé a tretie čítanie. Tieto príklady uvádzam len preto, že ak by, ak naozaj by koalíciu motivovalo len to, čo hovorila pani ministerka, že pri riadnom postupe by sme schvaľovali vládny návrh niekedy na jeseň definitívne, tak medzi tým a tým, čo zažívame dnes, je ešte veľa iných možností, ktoré má v ruke vládna koalícia, a rozhodla sa pre takmer najskrátenejší možný postup. V podstate jediná, jediný ústupok k akejkoľvek diskusii bolo to posunutie rokovania o týždeň. A už v rámci rokovania samého postupujeme najexpresnejším možným spôsobom. Dnes je prvé čítanie, v štvrtok je, o 48 hodín je druhé a tretie čítanie.
Bolo tu veľa špekulácií, prečo je to tak. Pán Matovič uviedol, že je to tak preto, že sa koalícia bojí študentskej demonštrácie. Mne osobne niektorí kolegovia vysvetľovali, že samotní poslanci MOST-u sa obávajú, že kolegovia z SNS a zo SMER-u môžu ucúvnuť, ak to tu bude pridlho, či už pod vplyvom rodiny Lexovcov, alebo iným dôvodom. Takisto som počul podľa môjho názoru nie celkom nedomyslenú špekuláciu o tom, že v skutočnosti za tým celým je len marketingový harmonogram Erika Tomáša, keďže, ako sme videli aj v minulosti, skrátené legislatívne konania vrátene noviel ústavy sa tu schvaľovali čisto preto, že to vlády Roberta Fica považovali za politicky a marketingovo účelné bez nejakého iného, hlbšieho dôvodu. Všetky tieto špekulácie môžeme dať. Neviem, kto vie, ktorá z nich je pravdivá, možno môžu byť pravdivé viaceré. Ale v každom prípade je to podľa môjho názoru menej podstatné ako právne a štátnické otázky a dôvody, či je možné toto legislatívne skrátené konanie schváliť. No a tu mi dovoľte povedať, že z právneho hľadiska jednoducho neexistuje žiadny zákonný dôvod na toto skrátené legislatívne konanie. A dovolím si pripomenúť, že ani podpredsedníčka vlády, ministerka spravodlivosti a predsedníčka Legislatívnej rady vlády ani tejto rozprave žiadny taký neuviedla, keď pred niekoľkými minútami v rozprave hájila toto skrátené konanie, neuviedla žiadny právny dôvod, uvádzala dôvody politické. Pričom ja chcem povedať, že politické sú legitímne, ja slovo politické nepoužívam ako nadávku. Ale je potrebné splniť aj právne dôvody na skrátené legislatívne konanie. A ono žiadny neuviedla, pretože aj ona sama vie, že ten, ktorý je uvedený v prekladacej správe, jednoducho nie je pravdivý. Naozaj neexistuje žiadne zásadné ohrozenie ľudských práv, ktoré by nastalo z titulu toho, že by sa tento zákon schválil o niečo neskôr.
Ten dôvod, prečo to tak je, je, že rokovací poriadok Národnej rady neobsahuje pri výpočte dôvodov na skrátené legislatívne konanie jeden bod. Ten tam chýba. A ten by bol zásadná politická priorita vlády Slovenskej republiky. Keby v rokovacom poriadku bol uvedený takýto bod, tak by sme mohli dneska úplne legálne o tomto rokovať. A toto platí aj o všetkých predchádzajúcich skrátených konaniach vlády Roberta Fica, kde takmer v žiadnom prípade, naozaj až na vzácne výnimky, nebol nikdy, nebol nikdy ten dôvod prítomný, pretože skutočný dôvod bol aj vtedy, že to jednoducho bola politická priorita. Vláda sa tak politicky rozhodla.
Ja som už pri jednom z predchádzajúcich legislatívnych konaní skrátených za tejto vlády vyzval pani ministerku, aby, ak vláda, v ktorej ona je podpredsedníčkou vlády a predsedníčkou Legislatívnej rady vlády a ministerkou spravodlivosti, chce takto naďalej používať protizákonne skrátené legislatívne konanie ako nástroj realizácie politických priorít vlády, aby vláda koalícia zmenila rokovací poriadok. Koniec koncov menilo ho v lete a vtedy toto nevyriešia. A keby namiesto horaliek riešila túto vec, mohli sme tu dnes o tom legálne rokovať. Takto, bohužiaľ, musím konštatovať, že o tom legálne rokovať nemôžeme, a to predstavuje dosť zásadný problém aj pre tých z nás, ktorí by inak zrušenie amnestií čo najrýchlejšie schválili.
Chcem zároveň pripomenúť, čo je asi zbytočné, ale napriek tomu nevyhnuté, že ak by najväčším cieľom bolo urýchlené zrušenie amnestií, bolo by to možné dosiahnuť schválením návrhu pána poslanca Budaja, teda bývalého návrhu KDH, ktorý on dnes predkladá, a to, samozrejme, aj s pozmeňujúcimi návrhmi a doplneniami, ktoré by ho urobili prijateľnými pre strany vládnej koalície. Pokiaľ ja mám informácie, môže ma opraviť pani ministerka alebo iní poslanci, takáto ponuka pánovi poslancovi Budajovi ako predkladateľovi nikdy nebola daná zo strany vládnej koalície, že či súhlasí s tým, že sa do jeho návrhu vložia tieto a tieto ustanovenia, ktoré z neho urobia všeobecne prijateľný návrh. A ten dôvod opäť nie je právny, ale je politický, a teda že je neprijateľné pre predstaviteľov vlády Slovenskej republiky, aby sa amnestie zrušili návrhom poslancov opozície. Opäť, politicky to môžem pochopiť, štátnické to už veľmi nie je, ale hlavne to nie je v súlade s právom, ak následne vláda zneužíva a porušuje zákon v prípade skráteného legislatívneho konania len preto, aby nemusela buď odmietnuť opozičný návrh, alebo cez neho realizovať svoju zásadnú momentálnu politickú prioritu.
Záverom mi dovoľte vo väzbe na skrátené legislatívne konanie uviesť aj to, že medzi návrhom, medzi návrhom, ktorý tu je, opozičným a medzi návrhom vládnym je aj z pohľadu skráteného legislatívneho konania jeden veľký a zásadný rozdiel. Návrh pána poslanca Budaja, ktorý neprerokovávame v skrátenom konaní, ale keby sme ho aj, je jednorazový návrh, ktorý rieši jednorazovo mimoriadnu situáciu vo väzbe na zrušenie teda rozhodnutí o amnestiách. Môžme mať rôzne právne názory na tento konkrétny zákon. Ja spolu s mnohými ústavnými právnikmi si myslím, že je úplne v poriadku tento návrh. Ale nedá sa poprieť to, že tento návrh nezakladá ústavné princípy a precedensy do budúcnosti, pretože jednorazovo rieši mimoriadnu situáciu. A rieši ju spôsobom, ktorý keby prešiel, tak sa naň môžu odvolávať možno o ďalších sto rokov zase v takejto mimoriadnej situácii.
Naopak, návrh vlády, ktorý aj pani ministerka nám predložila, obsahuje systémový a opakovaný mechanizmus na rušenie milostí a amnestií vydaných prezidentom a vládou Slovenskej republiky v budúcnosti, kedykoľvek väčšina Národnej rady pre to rozhodne, a to len z toho dôvodu, že sú podľa väčšiny v rozpore s princípmi právneho štátu a demokratického zriadenia. Ide o..., ako poznamenali viacerí ústavní právnici, oveľa zásadnejšie narušenie ústavnej rovnováhy moci, oveľa zásadnejší návrh, zásah do nej, ale napriek tomu tento návrh máme prerokovať v skrátenom a urýchlenom konaní. To znamená, že nie je možné schváliť návrh, ktorý nešiel v skrátenom konaní a jednorazovým a unikátnym spôsobom rieši situáciu, ale je podľa vlády možné schváliť v skrátenom legislatívnom konaní niečo, čo je oveľa systémovejšie, hlbšie zasahujúcejšie, vytvárajúce precedensy a vytvárajúce ústavnoprávne dôsledky v mnohých oblastiach, ktoré si dnes ani nevieme predstaviť.
Koľko trvala interná diskusia vládnej koalície, kým dospela k tomuto riešeniu? To je moja otázka na vás, pani ministerka. A koľko vy dávate v dnes opozícii na diskusiu s vami? Môj názor je ten alebo môj odhad je, že my máme dneska schváliť toto riešenie rýchlejšie, než ste vy sami o ňom vnútorne diskutovali. To znamená, že na diskusiu s nami ste si nechali oveľa menej času. Naozaj ste si domysleli všetky dôsledky? Ja poviem jednu vec z rokovaní s pánom poslancom Kresákom, s ktorým sme viedli, aj s pánom poslancom Gálom, myslím si, že veľmi vecnú a kvalifikovanú diskusiu o tomto, o týchto návrhoch. Ale aj z tej diskusie bolo zrejmé, že sú tam určité dôsledky, napríklad vo väzbe na zaujatosť sudcov a jej riešenie, ktoré dokonca ani pán poslanec Kresák, ktorý je jeden z najvýznamnejším ústavných právnikov v tomto parlamente, nemal v tej chvíli plne domyslené, a museli sme o nich ďalej diskutovať. A to hovorím teraz nie preto, aby som spochybnil jeho kvalifikovanosť, ale, naopak, aby som povedal, že aj keď niekto tak kvalifikovaný potrebuje ešte čas na to, aby niektoré veci si pozrel, domyslel, odkonzultoval, tak to tiež naznačuje, že to nie je úplne taká triviálna vec, ktorá sa tu dneska schvaľuje. Ako sú domyslené poistky nezneužitia tohto? Už... aj poviem príklad. Pán poslanec Farkašovský povedal pred chvíľou, že amnestie ako amorálne treba zrušiť, to citujem. No problém je v tom, že to nie je obsahom tohto návrhu a ani by to nemalo obsahom tohto návrhu, pretože parlament jednoducho nemôže rušiť všetko, čo považuje za amorálne. To by bolo napriek tomu, ako dobre to znie, bolo by to v rozpore s princípmi právneho štátu a vracali by sme sa pomerne blízko, aj, by som povedal, k stredoveku, kde bolo možné právnym aktom urobiť takmer čokoľvek bez ohľadu na ľudské práva, právnu istotu a všetky iné výdobytky moderného štátu. Tieto amnestie treba zrušiť nie preto, že sú amorálne, ale preto, že sú porušením základných princípov právneho štátu a demokratického právneho štátu, pretože štátny orgán amnestoval sám seba. To je to, prečo ich je potrebné zrušiť. A preto spomínam, nie preto, že by som sa chcel púšťať do pána poslanca Farkašovského, ktorý svoju poznámku určite myslel v dobrej viere, ale pretože chcem naznačiť, ako ľahko sa ďalej s týmto narába a ako by sme naozaj mali byť precízni v diskusii o tom.
Posledný bod, čo ešte k tomu poviem pred záverom, je, že toto skrátené konanie a ešte v rámci neho to skrátenie toho skrátenia je podľa môjho názoru ďalšou barličkou pre tých, ktorí na Ústavnom súde budú chcieť zastaviť zrušenie týchto amnestií, pretože budú môcť s tým argumentovať. Ja, samozrejme, som si vedomý aj predchádzajúcich rozhodnutí Ústavného súdu, kde hovoria, že porušenie rokovacieho poriadku samo osebe nie je dôvodom na vyhlásene nesúladu legislatívy s ústavou. Ale to neznamená, že nemôže byť podporným argumentom napríklad pri vyhlásení nesúladu legislatívy s ústavou.
Preto chcem za seba povedať, že dôvera v právny štát sa buduje postupom podľa zákona. My dneska máme odstrániť jednu z najväčších škvŕn na právnom štáte tým, že nebudeme postupovať podľa zákona, a to je z môjho pohľadu vážny problém. Zároveň musím konštatovať, že ani z mimoprávnych aspektov, politicky, štátnicky predkladateľka zatiaľ neponúkla tak zásadný argument, aby sme išli odstrániť najväčšiu škvrnu na slovenskom právnom štáte cez porušenie zákona, a preto nepodporím skrátené legislatívne konanie v tejto veci.
Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)

Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte na úvod vyzvať poslancov SMER-u a koalície, aby teda uviedli ten závažný právny dôvod na to, aby sa takáto závažná vec, vec takéhoto významu prediskutovala v skrátenom legislatívnom konaní. Ja som sa snažil dopátrať aspoň jedného takéhoto dôvodu a teraz, teraz vám ho prednesiem. Je to v súvislosti s porušovaním ľudských práv a podľa jedného právneho názoru by bolo možné aj v súčasnej dobe spáchať aj závažný trestný čin, napríklad vraždu a ukryť to pod perinu Mečiarových amnestií. Alebo prípadne môže vysvitnúť, že v čase pred udelením amnestií sa v súvislosti s únosom stal závažný trestný čin, ktorý keby teraz aj vyšiel na známosť, tak by sa nemohol vyšetriť. Ak toto je tým dôvodom pre skrátené legislatívne konanie, tak dá sa povedať, že by to bolo závažné, ale je treba tento dôvod jasne pomenovať.
Dovolím si tvrdiť, že tak závažná vec, ako je rušenie amnestií, sa nedá kvalitne pripraviť za pár dní. A už vôbec nie prediskutovať so všetkými svojimi aspektami. Diskusiu si zaslúži verejnosť, zaslúžia si ju poškodení, zaslúži si ju opozícia a zaslúžite si ju aj vy, poslanci vládnej koalície, aby ste vedeli, za čo hlasujete, aby ste poznali všetky prípadné následky takéhoto hlasovania. Pozná verejnosť teraz všetky body, o ktorých sa diskutuje? Poznajú ich vôbec poslanci Národnej rady? Chcem vyzvať teraz poslancov vládnej koalície, prihláste sa, kto poznáte celý ten proces rušenia amnestií podľa vládneho návrhu a zároveň podmienky opozície. Nech sa páči, prihláste sa, kto toto celé ovláda! (Ruch v sále.) Jeden, dvaja. Dvaja, dvaja poslanci koalície. (Ruch v sále.) Myslím, že je to trochu málo, aj keby ich bola polovica, myslím, že pri tak závažnej veci potrebujú všetci poslanci, ale aj verejnosť poznať všetky aspekty vládneho návrhu, podmienok opozície a celého toho procesu.
Keďže rozprávame o skrátenom legislatívnom konaní, dovoľte mi teda len jeden dôležitý aspekt prízvukovať a tým je rozdiel, tým je zásadný rozdiel medzi návrhom pána poslanca Budaja a vládnym návrhom. V prípade návrhu pána Budaja sa amnestie rušia ústavným zákonom, čiže zákonom s tou najvyššou silou, aká u nás v štáte je. V prípade vládneho návrhu sa amnestie rušia obyčajným uznesením. Ešte raz, ústavný zákon zoči-voči sile obyčajného uznesenia. To je absolútne závažný rozdiel medzi návrhmi pána Budaja a medzi vládnym návrhom. O ďalších dôležitých veciach budem hovoriť v následnej diskusii k samotným amnestiám a ich zrušeniu.
No a na záver teda ešte raz vyzývam vládnu koalíciu na uvedenie tých právnych a relevantných dôvodov na skrátené legislatívne konanie.
Ďakujem. (Potlesk.)

Vážený pán predsedajúci a pani ministerka, ctení..., ctené kolegyne, ctení kolegovia, ja som chcel len úplne pár slov.
Za prvé chcel som veľmi poďakovať a oceniť pána Budaja. Pán Budaj, ste pre mňa určitým spôsobom vzor, ako ste dokázali z pozície opozičného politika túto tému naozaj dotiahnuť až sem a akým spôsobom ste dokázali aj vaším príkladom mobilizovať verejnosť, a že ten tlak verejnej mienky v súčasnosti je naozaj taký, že sme teraz tu v tejto situácii, kedy vládna koalícia sa začala zaberať tým, čím sa doteraz vlastne roky SMER odmietal zaoberať alebo nevidel možnosti riešiť túto obrovskú krivdu z minulosti.
Ja som rozmýšľal tiež, prečo takýmto spôsobom, prečo to riešiť cez prijatie ústavného zákona v tomto skrátenom legislatívnom konaní a tiež nerozumiem veľmi dobre tým argumentom. Skôr sa mi zdá, že tak ako možno niekto obviňuje z politikárčenia opozíciu, ja mám pocit, že vládna garnitúra si uvedomila, že tá guľa sa nabaľuje a že každým dňom je tá guľa väčšia a väčšia a že treba čo najskôr riešiť túto situáciu, lebo by mohla mať politicky vážne následky. A priznám sa, priznám sa, že nepáči sa mi to, pretože je to určitým spôsobom, zdá sa mi to ako, ako pokrytecké. Naozaj sa to doteraz mohlo riešiť. A nielen to, dalo by sa to riešiť aj cez váš zákon, pán Budaj, takže z tohto pohľadu ja tiež nerozumiem, prečo takýmto spôsobom ideme rýchlo mazať alebo riešiť niečo, na čo bolo dostatočne množstvo času doteraz.
Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)

Pán poslanec, ja som sa zadivil vášmu krátkemu vystúpeniu, kde ste za svoj vzor označili registrovaného príslušníka Štátnej bezpečnosti. (Smiech a ruch v sále.) To je krása, tieto vzory v parlamente, to už je nádhera. A verejne chváliť registrovaného agenta ŠtB ako vzor, tak si myslím, že sa ľudia zas budú čudovať, čo sa to v parlamente deje.
Ďakujem.

Pán predsedajúci, navrhujem, aby si Národná rada minútou ticha uctila pamiatku statočného bojovníka voči mečiarizmu Františka Gauliedera, bývalého poslanca Národnej rady.

Ďakujem. Prosím opraviť hlasovanie č. 106, chcela som hlasovať za. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predseda Národnej rady, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte, aby som vás pozval na workshop na tému alebo pracovné stretnutie na tému očkovanie a jeho význam, kedy budete mať možnosť vypočuť si naozaj autority slovenského zdravotníctva, ktoré majú skúsenosť nielen s liečbou detských pacientov, ale aj s prevenciou, bude vám odpovedané na všetky vaše otázky, na ktoré budete chcieť, aby vám boli odpovedané, bude to v kinosále o 12. 00 hod., srdečne všetkých pozývame. Ďakujem.