14. schôdza

Ďakujem veľmi pekne, kolegovia.
Ku kolegyni Remišovej. Myslím si, že obidvaja sme boli svedkami toho, ako pán minister sa v marci, v treťom mesiaci dozvedel o tom, že inšpekcia nemá dostatočný rozpočet na svoje fungovanie, a toto by sme všetko vedeli zistiť v rámci tejto správy.
Ku kolegyni Zimenovej. Tá správa, ktorú by podávalo ministerstvo, má dve časti. Tú všeobecnú by sme nechali absolútne otvorenú, aby si ministerstvo tam vložilo a vyslovilo, čo ono uzná za vhodné, a definovali sme iba tú druhú, osobitnú časť. Samozrejme k tej druhej osobitnej časti sme otvorení, tak ako som povedal, na to, aby sme upravili či už formuláciu alebo sme tam dodali ostatné náležitosti a celé to je naozaj, ak sa to dostane do druhého čítania, môžeme to upraviť cestou a môže byť hodnotná správa, ktorá k 15. septembru bude vibrovať v celej spoločnosti.
A k pánovi Poliačikovi, veľmi dobre Martin pomenoval, že sa sťažujeme na nedostatok informácií, a toto je možnosť poskytnúť tieto informácie. A my už ďalej nebudeme polemizovať o tom, že či jednotlivé merania, hodnotenia alebo čokoľvek sú urobené na základe toho, že sa zle vyučuje alebo inak vyučuje a budeme mať jasnú správu, že ako to je a k tomu budeme môcť pristupovať a meniť.
A k pánom Jurzycom alebo Peťovi Štarchoňovi. Ďakujem veľmi pekne. A naozaj musíme povedať, že informácie my prioritne dostávame zo všetkých správ zo zahraničia, z OECD a toto by bola konečne jednotná komplexná správa zo strany ministerstva školstva o stave v slovenskom školstve.
Ďakujem pekne.

Ďakujem, vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chce zaujať stanovisko k rozprave navrhovateľ? Spravodajkyňa? Nie je tomu tak. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Nasledujúcim bodom programu je prvé čítanie o návrhu poslancov Branislava Gröhlinga, Eugena Jurzycu a Martina Poliačika na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 317/2009 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Návrh zákona má parlamentnú tlač 472. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 484.
Dávam slovo poslancovi Branislavovi Gröhlingovi, aby návrh zákona uviedol.

(Rokovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Branislava Gröhlinga, Eugena Jurzycu a Martina Poliačika na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 317/2009 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 472.)

Pán predsedajúci, kolegovia, kolegyne, iba veľmi v skratke. Táto novela má za cieľ dosiahnuť stav, aby riaditelia základných škôl, stredných škôl neboli povinní vykonávať priamo vyučovaciu činnosť v prípade, ak s tým zriaďovateľ súhlasí. Toľko iba v skratke, potom, ak môžem, hneď do rozpravy.

Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport, poslancovi Miroslavovi Sopkovi.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážená pani poslankyňa, vážení páni poslanci, v súlade s § 7 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona v druhom čítaní výbory prerokovali do 5. mája 2017 a gestorský výbor do 9. mája 2017.
Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.

Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som dostal jednu písomnú prihlášku, prihlásil sa pán poslanec Oto Žarnay. V zmysle rokovacieho poriadku o slovo požiadal navrhovateľ.
Nech sa páči, pán poslanec Gröhling, máte slovo.

Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, myslím si, že je to veľmi jednoduchá úprava, a asi nebudeme o tom veľmi, alebo ja nebudem o tom veľmi informovať. My sme si zadefinovali dva typy riaditeľov, a to sú riaditelia, ktorí veľmi radi učia, keď boli učitelia, učili viac hodín, no takto ostávajú v kontakte s pedagogickou praxou, so žiakmi, žijú s nimi, žijú s učiteľským zborom, učenie ich napĺňa a potencionálne majú na to aj talent a chcú ho využívať. Na druhej strane sú zase riaditelia, ktorí sú lepší ako manažéri, vedia riadiť zamestnancov, vedia motivovať k čo najlepším výkonom, zavádzať zmeny alebo zlepšenia a inovácie. To však ale neznamená, že ich nebaví učiť, ale majú možno množstvo povinností, ktorým sa musia venovať, zlepšili by sme im pracovné podmienky a s ním by fungovanie škôl, ak by učiť nemuseli. Ja môžem povedať, že asi existuje, lebo som dostal teraz dve správy v priebehu týždňa, že existujú riaditelia, ktorí sú reálne noví na tomto poste a potrebujú sa v novej práci zorientovať, a dočasne by im pomohlo, keby nemuseli vyučovať, preto takíto riaditelia by mohli mať možnosť nevyučovať, ak sa so zriaďovateľom dohodnú.
Dnes riaditeľ musí riešiť množstvo problémov, zháňať financie na fungovanie škôl, na rekonštrukciu priestorov. Riešiť problémy medzi učiteľmi, sťažnosti so žiakmi, aj keď máme stále, čo viem, že menej žiakov, snaží sa často zohnať, čo najviac žiakov, aby škola prežila. A pri všetkých týchto povinnostiach sa každým rokom nabaľuje, nabaľujú ďalšie povinnosti, ktorým by sa mohol venovať.
Možno diskutovať, myslím si, že na výbore pre vzdelávanie sa táto téma už aj otvorila, je to veľmi odvážna myšlienka, kde priznávam, že asi by politické nominácie prevážili nad ľuďmi s reálnymi schopnosťami riadiť školu, ale možno do budúcna to nechajme na či už ďalší parlament alebo ďalšie obdobie by mohol riaditeľ šéfovať a riadiť viaceré školy naraz. Dokonca by mohol byť oslobodený od výučby, aby mohol reálne riadiť tieto školy, a tak by sa veľmi zefektívnil v malých mestách a okresoch, kde je škôl pomerne veľa a vzniká medzi nimi naozaj veľmi nezdravý boj o žiaka. Potom sa školy sústredia na boj o žiaka namiesto toho, aby sa sústredili na skvalitňovanie vzdelania a žiakom odovzdávajú informácie alebo veci, ktoré naozaj nie sú dostatočné.
Ale znova som povedal, že toto je veľmi odvážna myšlienka, nechajme ju na nejaké ďalšie obdobie. Nateraz zostávame pritom, jednoducho, pri tej jednoduchej úprave, a to riaditeľ, aby si po dohode so zriaďovateľom vybral, či bude učiť alebo nebude učiť. Stále nechávame zákonom stanovené podmienky pre riaditeľa, ktoré platia aj dnes. Musí mať pozíciu, musí na túto pozíciu spĺňať kvalifikačné predpoklady na ten daný typ školy, musí vykonať prvú atestáciu, splniť dĺžku vykonávania pedagogickej praxe, aktuálne je to päť rokov a najneskôr do troch rokov ustanovenia do funkcie riaditeľa ukončiť funkčné vzdelávanie. My môžme diskutovať o tom, že či je lepší riaditeľ a učiteľ alebo riaditeľ a manažér, nemusíme sa na tom zhodnúť, v konečnom dôsledku si myslím, že stále sú najdôležitejší riaditelia, ich skúsenosti a ich pracovné podmienky, a tie by mali mať možnosť sa rozhodnúť a dohodnúť so zriaďovateľom, či bude lepšie, ak budú naďalej vyučovať, alebo, že či sa budú naplno venovať riadeniu školy.
Ja vás týmto žiadam, aby ste podporili tento návrh do druhého čítania, kde sme otvorení zadefinovať ostatné náležitosti.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem. Po dohode s pánom poslancom Žarnayom, ktorý má svoje vystúpenie dlhšie ako dve minúty, prerušujem dnešné rokovanie. O 14.00 hodine je poslanecké grémium, čiže budeme pokračovať po ukončení poslaneckého grémia.

(Prerušenie rokovania o 11.58 hodine.)

(Rokovanie poslaneckého grémia.)

(Zaznievanie gongu.) Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, pokračujeme popoludňajším rokovaním šiesteho dňa 14. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky prerokovaním

Informácie podpredsedu vlády a ministra vnútra Slovenskej republiky o využívaní Letky Ministerstva vnútra Slovenskej republiky za obdobie rokov 2015 až 2017.

Dávam slovo podpredsedovi vlády a ministrovi vnútra Slovenskej republiky Robertovi Kaliňákovi, aby Národnej rade uvedenú informáciu podal.
Nech sa páči, pán minister.

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené dámy poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som v súvislosti s návrhom Národnej rady Slovenskej republiky na predložení Informácie o využívaní lietadiel Leteckého útvaru Ministerstva vnútra Slovenskej republiky prezidentom Slovenskej republiky Andrejom Kiskom a ostatnými ústavnými činiteľmi za obdobie 2015 až 2017, kde podľa medializovaných informácií prezident Slovenskej republiky Andrej Kiska využíval letku MV SR nie vždy na pracovné účely.
Dovoľte, aby sme k tejto otázke podali nasledovnú informáciu:
Od 1. januára 2015 do 24. marca 2017 lietadlá Leteckého útvaru Ministerstva vnútra Slovenskej republiky vykonali celkom 880 letov na palube s ústavnými činiteľmi Slovenskej republiky.
Z celkového počtu 880 letov vykonali jednotliví ústavní činitelia nasledovný počet letov: prezident Slovenskej republiky 454 letov, predseda vlády Slovenskej republiky 183 letov, predseda Národnej rady Slovenskej republiky 66 letov a ostatní ústavní činitelia, teda hlavne ministri, v súvislosti s predsedníctvom 178 letov.
Lety, ktoré nesúviseli s výkonom ústavných funkcií, boli vykonané na žiadosť dvoch ústavných činiteľov. A to na žiadosť prezidenta Slovenskej republiky, kde to bolo 319 letov z a do Popradu. A predsedom vlády Slovenskej republiky kde to boli 4 lety z a do Prahy a z a do Košíc.
V súvislosti s týmito letmi zo strany predsedu vlády Slovenskej republiky došlo k úhrade všetkých štyroch letov v celkovej hodnote 9900 eur. K úhrade letov prezidenta Slovenskej republiky, ktoré nesúviseli s výkonom ústavnej funkcie, nedošlo. S poukazom na úhradu letov predsedu vlády Slovenskej republiky nesúvisiacich s výkonom ústavnej funkcie možno konštatovať, že neuhradená čiastka zo strany prezidenta Slovenskej republiky predstavuje 789 525 eur, teda takmer 30-tisíc eur mesačne.
Ak by sme započítali aj ďalších 63 letov z roku 2014, suma nákladov by sa dostala na číslo 955-tisíc eur. Možno teda konštatovať, že až 70 % všetkých letov prezidenta boli lety, ktoré nesúviseli s výkonom jeho ústavnej funkcie.
Za zmienku stojí až 7 letov prezidenta Slovenskej republiky na trase Poprad – Košice. Vzdialenosť 112 km, kde museli lietadlá najprv letieť z Bratislavy do Popradu, následne do Košíc a späť. Čiže... (Reakcie z pléna. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Hrnčiar Andrej, podpredseda NR SR
Prosím vás, pán poslanec.

Kaliňák, Robert, podpredseda vlády a minister vnútra SR
... dovoľte, aby som týmto zároveň uzavrel podanie informácie na vami položenú otázku. Ďakujem pekne.