14. schôdza

Pani predsedajúca, ja mám návrh, aby sme sa všeobecným súhlasom dohodli na tom, ako to má byť a teraz hneď. (Reakcie z pléna.)

Ja len, pani podpredsedníčka, aká nezrovnalosť? Lebo my sme hlasovali, že budú, bude pokračovať rozprava o letke po interpeláciách, čo je teda budúci týždeň. Takže jasne sme hlasovali.

Ďakujem pekne. Vážená pani podpredsedníčka, vážené dámy poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som z poverenia predsedu vlády a podľa rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky ospravedlnil z dnešnej hodiny otázok neprítomných členov vlády a oznámil ministrov poverených ich zastupovaním.
Neprítomní sú: minister dopravy a výstavby Árpád Érsek, zastupuje ho minister obrany Peter Gajdoš, minister školstva, vedy, výskumu a športu Peter Plavčan, zastupuje ho ministerka pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Gabriela Matečná, minister životného prostredia László Sólymos, zastupuje ho ministerka pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Gabriela Matečná, minister zdravotníctva Tomáš Drucker, zastupuje ho ministerka pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Gabriela Matečná a minister práce, sociálnych vecí a rodiny Ján Richter, zastupuje ho minister financií Peter Kažimír, podpredseda vlády pre investície a informatizáciu Peter Pellegrini, ale naňho nie sú ani otázky.
Ďakujem pekne. Skončil som.

Ďakujem pekne. Vážená pani podpredsedníčka, dámy poslankyne, páni poslanci, minulý týždeň, konkrétne 25. marca 2017, sa v Ríme pri príležitosti 60. výročia podpisu Rímskych zmlúv konal summit vedúcich predstaviteľov členských štátov a inštitúcií Európskej únie. Z hľadiska procedurálnej stránky summitu predchádzalo neformálne stretnutie vedúcich predstaviteľov Únie dňa 10. marca, na ktorom bola dosiahnutá dohoda na elementoch Rímskej deklarácie ako výstupu z tohto podujatia.
Veríme, že summit vyslal jasné posolstvo smerom navonok, ale i dovnútra, hovoriace o hrdosti z dosiahnutých úspechov Únie za uplynulých 60 rokov a odhodlaní popasovať sa s problémami spochybňujúcimi dnes zmysluplnosť európskeho integračného projektu, o ktorom my nepochybujeme. Možno viacerí očakávali predloženie receptu na vyriešenie všetkých problémov, ktoré trápia Európanov. Nestalo sa však tak, pretože bežné problémy občanov a dôsledky dlhšie trvajúcich kríz nevyrieši jeden alebo dva summity, ani vyhlásenia, ale dennodenná poctivá práca každého z nás, pretože sme rovnako ako naši politickí lídri spoluzodpovední za to, v akej Európe žijeme, aké hodnoty a princípy vyznávame a ochraňujeme.
Táto zodpovednosť ležala aj na pleciach občanov Veľkej Británie, ktorí sa v referende rozhodli pohnúť smerom od spoločného projektu a vydať sa na samostatnú cestu. Tento moment bol však len povestným vrcholom ľadovca dôsledkov permanentných kríz, v ktorých sa Únia zmieta prakticky celé posledné desaťročie. Išlo o krízy ekonomické, migračnú krízu, o krízy a ozbrojené konflikty v bezprostrednom susedstve Európskej únie či dôsledky terorizmu osobitne bolestivo citeľné v mnohých členských štátoch, ktoré negatívne ovplyvnili jej súdržnosť. To všetko sa podpísalo pod spomalenie ekonomického rozvoja, oslabenie sociálneho piliera, neistotu vo sfére bezpečnosti a celkový pokles dôvery občanov v Európsku úniu.
Naopak, posilnili sa dezintegračné tendencie v členských štátoch, euroskepticizmus, extrémistické a populistické sily naprieč celým kontinentom.
Prvým krokom k náprave pre Európsku úniu preto bolo priznanie si krízového stavu, následná identifikácia jeho príčin a načrtnutím východísk z krízy postupne začať situáciu zlepšovať. A tento postup v Únii zabral. Až dva neformálne summity, a to bratislavský a rímsky, ukazujú cestu, ktorou sa máme teraz vydať.
Ako sa hovorí, všetky cesty vedú do Ríma, ale tá terajšia európska začala už v Bratislave 16. septembra 2017, kedy sa lídri po dlhých rokoch stretli za rokovacím stolom mimo bruselských budov.
Bratislavský summit ukázal, že ak chceme spolupracovať, dokážeme to v prospech všetkých. V Bratislave sme prišli s cestovnou mapou dielčích krokov na obdobie nasledujúcich šiestich mesiacov, ktoré mali priniesť okamžité pozitívne efekty na každodenné životy občanov Únie v oblasti ochrany vonkajších hraníc, garancie vnútornej bezpečnosti, boja proti terorizmu a posilnenia programov zameraných na boj s nezamestnanosťou mladých ľudí a podobne.
Rímsky summit uvedené prístupy a postupy potvrdil a načrtol dlhodobejšiu víziu Únie v jej 27-člennej podobe. Za posledný polrok bol urobený kus dobrej práce napríklad na kontrolovaní migrácie, ochrane vonkajšej hranice spustením rýchloakcie schopnosťou členských štátov vyslať pobrežnú a pohraničnú stráž do najviac zasiahnutých oblastí. Vnútorná bezpečnosť bola posilnená prijatím návrhu na kontrolu strelných zbraní, smernicou proti terorizmu a kontrolou osôb pri prechode vonkajšej hranice elektronickým systémom ETIAS. Viac ako 500 mld. eur bude do roku 2020 mobilizovaných na investície do energetiky, dopravy, zdravotníckej infraštruktúry, podpory malých a stredných podnikov v rámci Junckerovho investičného plánu.
Ďalšie konkrétne výsledky a úspechy boli dosiahnuté v oblasti jednotného trhu, napríklad zrušenie roamingových poplatkov, spektrum pre trh s 5G internetom, možnosť online obchodu bez geografického blokovania, uzavrela sa obchodná dohoda s Kanadou, prijali sme antidumpingové opatrenia na ochranu nášho trhu. To sú konkrétne výsledky bratislavskej cestovnej mapy, ktoré majú pozitívny priamy či nepriamy vplyv na život občanov Európskej únie.
Rímsky summit bol oslavným zavŕšením reflexie Európskej únie vo formáte dvadsaťsedmičky. Pripomenul prínos, významný úspech integračného projektu za 60 rokov jeho existencie a vyslal jasné posolstvo o pokračujúcej jednote dvadsiatich siedmich členských štátov Únie, ich odhodlaní pokračovať v budovaní tohto jedinečného mierového projektu na našom kontinente, i napriek jeho súčasným problémom.
Hoci má Európska únia mnoho nedostatkov a nie je dokonalá, je vôľa ich odstraňovať a veci zlepšovať. Čeliť vnútorným, ako aj vonkajším výzvam je pritom najefektívnejšie možné práve spoločne v rámci Únie. Bez dôvery občanov to ale nepôjde a práve preto sa o jej znovuzískanie musí Únia prioritne usilovať.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Vážená pani predsedníčka, dámy poslankyne, páni poslanci, vážený pán poslanec, pozícia Slovenskej republiky na začiatku roku 2017 je hodnotená z pohľadu makroekonomiky ako veľmi dobrá, najmä keď ju vnímame v kontexte ostatných krajín Európskej únie či eurozóny. Podľa posledných aktualizovaných prognóz Národnej banky Slovenska a zimnej hospodárskej prognózy Európskej komisie je na Slovensku v roku 2017 a 2018 predpovedaný vysoký ekonomický rast s pomerne optimistickým výhľadom aj na ďalšie roky. Len pripomeniem, že Národná banka Slovenska počíta s nárastom hrubého domáceho produktu v tomto roku o 3,3 % a v budúcom až o 4,2 %. Najvýraznejším predpokladom je, samozrejme, príchod automobilového výrobcu Jaguar Land Rover a masívne investície slovenského Volkswagenu s paralelným rozširovaním dodávateľskej siete a rastom exportnej výkonnosti Slovenska, čo iba potvrdzuje správnosť a dynamiku politiky vlády Slovenskej republiky.
Dominujúcim prvkom súčasnej vlády sú silné sociálne priority, preto nás zaujíma najmä odraz uvedených makroukazovateľov na reálny život občanov. Dovoľte mi v tomto kontexte sústrediť sa na niekoľko vybraných indikátorov.
Prvým je, prirodzene, nezamestnanosť, ktorá ku koncu februára 2017 dosiahla 8,39 %, pričom si musíme veľmi jasne uvedomiť, že na tomto ukazovateli má výraznú zásluhu politika predchádzajúcej aj súčasnej vlády. Pri tejto miere nezamestnanosti Slovensko naráža na svoj limit, pri ktorom už aj napriek budúcemu rastu ekonomiky nezamestnanosť vzhľadom na svoj charakter nebude klesať príliš dynamicky.
Druhým faktorom, na ktorý trvalo vláda kladie dôraz, je rast reálnych miezd, pričom je potrebné zdôrazniť, že rast reálnych miezd na Slovensku o približne 4,8 % za uplynulý rok bol najvyšším za posledných desať rokov. Okrem toho je, samozrejme, potešiteľné, že zároveň popri mzde bol zaznamenaný rast finančných benefitov zamestnávateľov vo forme odmien či trinástych platov o 10 % a taktiež nárast nefinančných benefitov, ktoré boli oproti roku 2010 uplynulý rok poskytnuté päťnásobne vyššiemu počtu zamestnancov.
Je samozrejmé, že rast reálnych miezd nevyhnutne súvisí so základnou otázkou kúpyschopnosti ľudí vo vzťahu k spotrebnému košu. V tejto súvislosti sa musím vrátiť k spomínaným ekonomickým prognózam, ktoré pomerne jasne hovoria, že rast harmonizovanej inflácie, ktorá má zásadný vplyv na spotrebiteľské ceny, sa bude v roku 2017 pohybovať na úrovni 1,3 % a ani predpokladaný nárast inflácie pre rok 2018, čiže 1,9 %, nebude vyšší ako prognózovaný rast platov. Inými slovami, je nanajvýš uspokojivé, že životná úroveň občanov meraná reálnou kúpyschopnosťou jednoznačne rastie.
Nedá mi však taktiež nepoukázať na to, že predpokladom vyváženosti zvyšovania platov a zároveň pomerne nízkej inflácie je najmä nízka cenová úroveň energií, nízky nárast cien služieb a zároveň relatívne nízke ceny potravín. Asi nemusím osobitne zdôrazňovať, že práve týmto oblastiam vláda venuje osobitnú pozornosť. Je teda predovšetkým úspechom súčasnej politiky vlády, že sa nám darí zreálňovať pomer platov a cien na Slovensku.
Rád by som sa zmienil ešte o štvrtom faktore, ktorý však v ekonomických prognózach málokedy nájdeme. Vyspelosť spoločnosti v Európe aj vo svete je totiž odrazom jedného z kľúčových neekonomických indikátorov, ktorým je kvalita života obyvateľov. Myslím si, že súčasný a budúci ekonomický vývoj na Slovensku dáva predpoklady k tomu, aby sme otvorili diskusiu nielen o zavedení trinásteho platu, ale aj o masívnejšom zvyšovaní minimálnej mzdy, počtu sociálnych a nájomných bytov, v rozšírení sociálnych benefitov okrem iného pre matky s deťmi, sociálne a zdravotne postihnutých občanov či podpore verejnoprávnej kultúry.
Vážený pán poslanec, nechceme byť svedkami honby za makroekonomickými ukazovateľmi bez reálneho dopadu na peňaženky občanov, lebo túto cestu vláda nepokladá za správnu. Chcem vás ubezpečiť, že budeme dbať práve na to, čo je na ekonomike to najpodstatnejšie, a to reálny rast životnej úrovne obyvateľov našej krajiny a neustále zvyšovanie kvality ich života.
Ďakujem za pozornosť. Skončil som.

Ja to vidím tak, že toto tu bola zmienená prognóza.

Dobre. Dobre, tak položím tú otázku.
Pán poslanec Kamenický sa pýta: "Vážený pán predseda vlády, koncom marca 2017 vydala Národná banka Slovenska aktuálnu prognózu vývoja slovenskej ekonomiky. Ako túto prognózu hodnotíte?"