14. schôdza

Nie som si istý, pani podpredsedníčka, či je to možné, keď je poslankyňa prítomná, len tak...

Áno, samozrejme, že to je možné, je identická, bolo to po dohode s pánom poslancom Beblavým aj s pani poslankyňou Macháčkovou, takže nemajte žiadne pochybnosti, pán minister.

Aj s tým predkladateľom z Bratislavy, ktorý sa pýta?

(Odkašľanie si ako reakcia na slová ministra.) Pani poslankyňa Macháčková sa pýta: "Občan zo Spiša", občan zo Spiša sa pýta v zastúpení pani poslankyne Macháčkovej, aby sme v tom mali jasno, "v regionálnych novinách zvykneme uverejňovať aj články v nárečí, ktorým ľudia u nás bežne hovoria. Prišlo nám ale z ministerstva pokarhanie, vraj máme prestať písať v tomto nárečí, lebo je to protiprávne a môžme za to dostať pokutu. Nemyslíte si, že ide o nezmyselné pokarhanie, keďže sa my takto snažíme uchovávať jazyk našich predkov?"
Nech sa páči, pán minister.

Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Inak to si musím ujasniť v tom rokovacom poriadku, či naozaj je možné preskočiť nejakú otázku. Lebo ak je možné takú istú otázku položiť viackrát a ak bola aj vylosovaná... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR
Pán minister, prepáčte, na vykladanie rokovacieho poriadku som tu v tejto chvíli ja. Vy ste tu na to, aby ste odpovedali na otázky poslancov. (Ruch v sále.) Ja vám hovorím, že som dohodnutá s pani poslankyňou Macháčkovou aj s pánom poslancom Beblavým, ktorého otázku sme preskočili predtým, pretože ste na ňu zodpovedali, bola identická. Prosím vás pekne, aby ste bez týchto komentárov o výklade rokovacieho poriadku prešli k zodpovedaniu otázky, ktorú vám poslal, položila pani poslankyňa Macháčková.
Nech sa páči.

Ďakujem, ďakujem pekne. (Sústavný ruch v sále.) Rozhodne je to zaujímavý problém podľa mňa, takže keďže ste to prerušili, moju odpoveď, tak zopakujem tú otázku, aby si to osviežili tu prítomní.
Čiže občan zo Spiša sa ma pýta: "V regionálnych novinách zvykneme uverejňovať aj články v nárečí, ktorým ľudia u nás bežne hovoria. Prišlo nám ale z ministerstva pokarhanie, vraj máme prestať písať v tomto nárečí, lebo je to protiprávne a môžeme za to dostať pokutu. Nemyslíte, že ide o nezmyselné pokarhanie, keďže sa my takto snažíme uchovávať jazyk našich predkov?"
No, nikoho som zatiaľ nepokarhal, ale teda, vážená pani poslankyňa, ministerstvo kultúry považuje slovenské nárečia za vzácnu súčasť národného kultúrneho dedičstva a nikdy nikoho nesankcionovalo ani nehodlá sankcionovať za používanie nárečia.
Avšak položená otázka vyjadruje možno určité nepochopenie základných súvislostí a prirodzených spoločenských rámcov určujúcich okruh používania jednotlivých foriem jazyka. Hoci v sústave podôb národného jazyka majú nárečia významné miesto, hierarchicky najvyššou podobou národného jazyka je spisovný jazyk, kodifikovaná podoba štátneho jazyka, ktorý je na rozdiel od nárečí celoslovenskou, t. j. územne neohraničenou podobou slovenského jazyka. Je jazykom verejného styku, jazykom úradov, škôl, jazykom rozličných dokumentov, zmlúv, uznesení, dohôd a iných prejavov používaných vo verejnom styku.
V tejto funkcii nemožno spisovný jazyk nahrádzať nárečiami, formami používanými v rozmanitých podobách v hovorenom, najmä familiárnom styku. Nahrádzanie spisovného jazyka vo verejnom styku rozličnými miestnymi nárečovými podobami má deštrukčný charakter, pretože by znemožňovalo bezporuchové fungovanie napríklad verejnej správy a celej verejnej spoločenskej komunikácie. To však naozaj neznamená, že si nevážime naše nárečia v tých oblastiach používania, kde sa nimi prezentuje napríklad ľudová kultúra.
Ak niekto tvrdí, že nahrádzanie spisovného jazyka nárečím je vo verejnom styku prejavom úsilia o jeho zachovanie ako vzácneho dedičstva, je to klamlivé tvrdenie, lebo nárečie ako jazykový prejav je viazané nielen na úzko obmedzené územie, ale aj na funkčne úzko vymedzený komunikačný priestor. Chýba mu teda množstvo výrazov z rozmanitých terminologických sústav, abstraktných pojmov a pod.
Ak sa uvedeným úsilím o uchovanie jazyka predkov odôvodňuje nahrádzanie spisovného jazyka nárečím, treba povedať, že v takejto pozícii nárečie nemôže fungovať. Výsledkom takéhoto úsilia môže byť len nepodarený hybrid, v ktorom mnohé spisovné slová, termíny, abstraktné pojmy dostávajú nejaký hláskový rečový náter, sú to spotvoreniny, ktoré sa len veľmi formálne vzdialene podobajú nárečiu, no v skutočnosti sú to umelo zmajstrované nepodarky.
Prejavom skutočného úsilia o zachovanie bohatstva nárečovej slovenčiny by bolo zaznamenávanie autentických nárečových prejavov u tých nositeľov nárečí, kde sa ešte dodnes zachovali. To už skutočne chvályhodnou a záslužnou činnosťou by bolo napríklad uverejňovanie autentických nárečových prejavov aj v regionálnej tlači, kde by mohli byť obsahom osobitnej rubriky, takéto niečo by sme aj my na ministerstve kultúry privítali a vysoko oceňovali.
Ja napríklad žijem v Ivanke pri Dunaji, vychádzajú tam Obecné novinky a pravidelne tam napríklad sa publikujú články, kde sa práve oboznamujú aj tí novousadlíci s nárečím, ktoré sa v Ivanke používa. Je to veľmi prirodzené, pekné a zachováva sa tým aj to dané nárečie, ktorým sa ešte v niektorých ivanských rodinách komunikuje.
Ďakujem.

Ďakujem, pán minister. Chce pani poslankyňa dať doplňujúcu otázku? Nie. (Reakcia z pléna.) Pán poslanec, pán poslanec, poprosím vás, kľud v rokovacej sále. Pán poslanec Hrnko.
Ďalšia otázka. Ďalšiu otázku položila pani poslankyňa Katarína Macháčková opäť pre ministra kultúry Slovenskej republiky Mareka Maďariča: "Zuzana z Trebišova sa pýta: "V mojom novom zamestnaní mi povedali, že ak neprejdem jazykovým testom zo slovenčiny, nepredĺžia so mnou po skúšobnej lehote zmluvu. Hoci po slovensky hovorím celý život a zmaturovala som z nej na výbornú, testu sa bojím. Maturovala som pred 20 rokmi a už si veľa učiva nepamätám, napríklad básnické prostriedky alebo ako sa volajú súvetia a vetné členy. Podľa kolegýň ma práve takéto otázky na teste čakajú. Má zamestnávateľ, v tomto štátna správa, právo vyhodiť ma z roboty, ak test nespravím?""

Ďakujem pekne. Nebudem sa vracať k problému rokovacieho poriadku, budem odpovedať na túto otázku od pani Zuzany z Trebišova alebo slečny Zuzany z Trebišova.
Myslím si, že obavy tejto občianky môžu byť v istých situáciách oprávnené. A za súčasného stavu sa totiž nedá vylúčiť, že testy, ktoré vznikajú na pôde jednotlivých orgánov štátnej správy, nebudú zodpovedať stanovenému cieľu, ktorým je overenie základných znalostí z ovládania spisovnej normy slovenského jazyka u uchádzačov o štátnozamestnanecké miesto. Každý zamestnanec, ktorého každodenným pracovným nástrojom je práve spisovná slovenčina, je totiž povinný, a myslím, že je to logické, používať ju v písomnom aj ústnom styku na vyhovujúcej úrovni. Určite do tohto nepatrí ovládanie teórie literatúry, pomenovanie básnických prostriedkov či určovanie vetných členov, z čoho možno má dotyčná pani Zuzana obavu.
Ministerstvo kultúry už v minulosti vyvíjalo aktivity v záujme nastavenia úrovne ovládania spisovnej normy slovenského jazyka tak, že vypracovalo a na požiadanie poskytlo niektorým ústredným orgánom štátnej správy vzorové testy na využitie v rámci ich výberových konaní.
Vzhľadom na asi závažnosť tejto otázky budeme na túto skutočnosť pamätať aj pri príprave ďalšej správy o stave používania štátneho jazyka a budeme sa usilovať nájsť v spolupráci s príslušnými odborníkmi a orgánmi primerané riešenie.
Ovládanie štátneho jazyka patrí medzi podmienky prijatia do štátnej služby a je jedným z predpokladov ustanovených v § 19 ods. 1 písm. e) zákona o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Vyplýva z toho, že služobný úrad pred vznikom štátnozamestnaneckého pomeru je povinný u uchádzača o štátnu službu overiť aj spĺňanie predpokladu ovládanie štátneho jazyka. Na overenie tohto predpokladu služobné úrady využívajú inštitút výberu alebo výberového konania, podrobnosťou výberu na výberovom konaní, a teda aj o spôsobe a rozsahu overenia schopností, osobnostných vlastností a odborných znalostí uchádzača o štátnu službu, ktoré sú potrebné alebo vhodné vzhľadom na povahu činnosti, ktoré má štátny zamestnanec vykonávať na príslušnom štátnozamestnaneckom mieste, upravuje služobný predpis. A tento služobný predpis o výbere a výberovom konaní vydáva každý služobný úrad v rámci svojej kompetencie.
Podľa našich dostupných informácií služobné úrady na overenie ovládania štátneho jazyka zaraďujú do písomného odborného testu aj otázky zo štátneho jazyka na overenie štylistickej alebo gramatickej správnosti viet, resp. stručných textov.
Ďakujem, skončil som.

Ďakujem. Chcete dať doplňujúcu otázku? Nech sa páči.

Ja by som sa chcela spýtať, pán minister, že podľa vás teda akú hodnotu má potom maturita, keď ten človek má maturitu zo slovenského jazyka. A druhá vec je, že upozorniť aj na to, že často tieto testy sú zneužívané práve v tých situáciách, že keď sa niekoho po skúšobnej dobe chcú prepustiť, tak mu dajú proste taký test, ktorý neurobí. Ďakujem pekne.