14. schôdza

Ďakujem pekne. Dámy a páni, prednesiem, nebudem už sa vracať k úvodným slovám, preto aj dneska som už vystupoval v písomne prihlásených poslancoch. Prednesiem pozmeňujúci návrh, ktorý v tom množstve návrhom, ktoré tu odznievajú, otázok alebo predlôh zákonov, je naozaj iba malým krokom, ale možno bude veľkým krokom pre schválenie zákona, ktorý umožní zrušiť Mečiarove amnestie. Dúfajme.
Navrhujem, aby sa doplnil vládny návrh ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov.
1. V čl. I bod 2 znie: 2. V čl. 86 sa za písmeno h) vkladá nové písmeno i), ktoré znie: „i) uznášať sa o zrušení rozhodnutia prezidenta podľa čl. 102 ods. 1 písm. j), ak odporuje princípom demokratického a právneho štátu; prijaté uznesenie je všeobecne záväzné a vyhlasuje sa rovnako ako zákon,".
Doterajšie písmená i) až l) sa označujú ako písmená j) až m).
Táto zmena má za cieľ, dovoľte stručné odôvodnenie, má za cieľ dosiahnuť legislatívnotechnickú zmenu, ktorá pomôže dosiahnuť účinky zamýšľané ústavodarcom tak, aby mohli byť tieto rozhodnutia podľa uvedených písmen aj všeobecne záväzné a zverejnené. Preto sa navrhuje výslovne zakotviť v ústavnom zákone, že takéto uznesenie má všeobecnú záväznosť a že sa vyhlasuje rovnakým spôsobom ako ústavný zákon.
2. V čl. I bode 6 v čl. 154f odsek 2 by znel: „2) Zrušením amnestií a milostí podľa odseku 1
a) sa zrušujú rozhodnutia štátnych orgánov v rozsahu, v ktorom boli vydané a odôvodnené na základe amnestií a milostí uvedených v odseku 1 a
b) zanikajú zákonné prekážky trestných stíhaní, ktoré mali základ v amnestiách a milostiach uvedených v odseku 1; doba trvania týchto zákonných prekážok sa nezapočítava do premlčacích dôb vzťahujúcich sa na skutky, ktorých sa amnestie a milosti uvedené v odseku 1 týkajú."

Teraz mi dovoľte, pán predsedajúci, predniesť aj pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov.
Odôvodním vopred tieto dva články, ktoré vzápätí prečítam, že ide o legislatívnotechnickú úpravu, kde sa umožní, aby Ústavný súd vzhľadom na špecifický charakter uznesenia o zrušení amnestie alebo milosti výslovne nepokračoval neskôr než určených 60 dňoch v konaniach. Ide o to, aby táto úprava bola časovo obmedzená a aby sa nedostala do rozporu s postavením parlamentu ako jediného a suverénneho ústavodarcu. Ľudovo povedané, ak sa súd meritórne nevyjadrí do 60 dní, aby nikoho nepokúšalo, že to bude neskôr, že sa pokúsi neskôr zvrátiť rozhodnutie Národnej rady Slovenskej republiky.
Vcelku ešte než prednesiem tento druhý pozmeňujúci návrh, mi dovoľte vcelku zhodnotiť, že obidva tieto návrhy majú kľúčový význam v navrhovanom vládnom návrhu, a to v tom, že jedným sa zakotvuje garancia nepremlčateľnosti trestných činov, ktoré boli amorálne amnestované. Je to veľmi dôležitý aspekt celého úsilia, ktorý obsahoval aj môj návrh v nejakej podobe, ale teraz verím, že spoločnými silami sa prejaví prijatím pozmeňujúceho návrhu ku vládnemu návrhu zmeny ústav. Takisto je dôležitý prvok ten, ktorý sa týka poriadku Ústavného súdu, pretože Ústavný súd má pomerne široké právomoci a bez jasného a pevného definovania a obmedzenia časovej pôsobnosti v rozhodovaní nad amnestiami by mohol vzniknúť dojem, že staviame Ústavný súd trvale a kedykoľvek nad ústavodarcu, ktorým je Národná rada. Tuná sa ten termín jednoznačne limituje.
Dovolím si teda prečítať túto časť pozmeňujúceho návrhu.
1. V čl. I bode 2 § 48b odsek 6 znie: "(6) Ústavný súd rozhodne o súlade uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky o zrušení amnestie alebo individuálnej milosti, alebo jeho časti do 60 dní odo dňa začatia konania. Ak ústavný súd v tejto lehote nerozhodne, konanie sa zastaví."
2. V čl. I bode 2 v § 48b dopĺňa sa odsek 7, ktorý znie: "(7) Uznesenie o zastavení konania alebo zamietnutí návrhu vytvára prekážku veci rozhodnutej, ktorá vylučuje ďalší prieskum uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky o zrušení amnestie alebo individuálnej milosti Ústavným súdom Slovenskej republiky."
Vážené kolegyne, kolegovia, vážená pani ministerka, vážený pán predsedajúci, moja rola v tomto bola naozaj iba jedného z pokračovateľov tých, ktorí sa usilovali o zrušenie Mečiarových amnestií. Boli predo mnou mnohí, jedna z nich bola aj pani ministerka, aj mnohí z vás, poslanci, ktorí ste boli v uplynulom desaťročí v Národnej rade, chcem veriť, že sa možno práve dnes dočkáme zdarilého ukončenia tejto dekády, ba až dvoch dekád, kedy v Slovenskej republike je podozrenie, že sa stal zločin, ktorý bol prikrytý amorálnymi amnestiami, nebol dodnes vyšetrený a vytvára tak kriminalizáciu verejného života a permanentné sklamanie občanov, ktorí očakávajú od verejného života a od politiky, že zákony platia pre všetkých.
Nie je to stará kauza, nie je to kauza spred 20 rokov, je to dnešná kauza, dnes budete rozhodovať a dnes poviete, či majú platiť zákony pre všetkých, alebo môžu byť tí, ktorí majú moc, môžu sa samoamnestovať a vyviniť sa zo zodpovednosti za trestné činy, ktoré sa udiali z rozhodnutí štátu.
Veľmi pekne ďakujem za pozornosť.

Ďalším vystupujúcim v rozprave je pán poslanec Viskupič, nie je v rokovacej sále, stráca poradie. Pán poslanec Matovič nasleduje, nie je v rokovacom sále, stráca poradie. Pán poslanec Kresák, nie je v rokovacej sále, stráca poradie. (Reakcia z pléna.) Aha, pardon, pardon, pardon.
Tak nech sa páči, pán poslanec Krajčí.

Vážený pán predsedajúci, pani ministerka, ctené kolegyne, ctení kolegovia, dospela doba, že snáď už všetci v tomto pléne uznávame amorálnosť Mečiarových amnestií. Spravodlivosti v našej krajine bola pošliapaná, ľuďom bola zobraná nádej na právny štát, v ktorom mocný môže všetko a nebude za to potrestaný. Teraz nás ľudia žiadajú, aby sme im dali aspoň zadosťučinenie, že pravda na Slovensku aspoň po 20 rokoch bude môcť vyjsť najavo.
Tu nejde o hazard s právom, ako sa nám tu SMER snažil roky tvrdiť. Tu ide o hazard s dôverou ľudí v elementárnu spravodlivosť, ktorú má právny štát garantovať. Tento návrh zákona, ktorý ste nám predložili, celkom výstižne ho niektorí nazvali právny kotrmelec, v nás oprávnene vzbudzuje pochybnosti, čo má SMER, ktorý roky tvrdil, že amnestie sa zrušiť nedajú, za lubom. Zobrať najvyššie kompetencie, ktoré v právnom štátne má ústavná väčšina v parlamente, a dať ich do rúk Ústavného súdu, v ktorom sú, povedzme si, politickí nominanti, je hazardom s ohňom. Ak Ústavný súd takto naveky zablokuje rozhodnutie ústavnej väčšiny parlamentu, ľudia vám to nezabudnú. Pretože právny štát je štát, v ktorom spravodlivosť musí mať navrch, a štát musí vedieť vytvoriť spôsob, ktorým sa spravodlivosť v štáte má dať uplatňovať. Ak to nedokážeme, bude len v ľuďoch rásť pocit odporu k našej demokracii a na Slovensku budú silnieť extrémistické sily. Ľudia v zúfalosti budú hľadať zúfalé riešenia. Chceme to? Aj tí ľudia, ktorí sa k takémuto odporu neznížia, nám to nezabudnú.
Ak máte za lubom, aby výsledkom tohto zákonu nakoniec bolo len obvinenie syna prvého prezidenta a zvalenie všetkej viny na tých, ktorí sú už nebohí, verím, že ani toto vám ľudia nezoberú. Áno, natiahnete opäť nejaký čas, zalepíte na chvíľku ústa tým, ktorí túžia po spravodlivosti, ale jedného dňa aj tak všetko vyjde najavo, akože je Boh nad nami.

Ďakujem. Takže pánovi poslancovi Kresákovi až teraz prepadáva to poradie, o ktorom som pred chvíľou hovoril.
A vystúpi pán poslanec Poliačik.

Ďakujem veľmi pekne. Emocionálne som to uviedol v tej predchádzajúcej časti, takže dneska by som chcel už len zo svojho pohľadu ukončiť tento proces.
Myslím si, že sa deje veľká vec a pripomína mi to popravde situáciu, keď sa rušila trestnoprávna imunita poslancov, že po tých mnohých hlasovaniach, keď všetci hovorili, nie, nechceme, nedá sa, tak tu zrazu prišla tá nervozita, že, kurnik, budeme musieť za to nakoniec stlačiť to tlačítko. A veľa kolegov a kolegýň vtedy chodili, že, no a už sa inak nedá, už to musíme spraviť a nakoniec to prešlo plošne, na pár výnimiek možno.
A dneska sa zrejme stane to isté. A veľa ľudí, ktorí si dlho mysleli, že amnestie Vladimíra Mečiara ostanú naveky nezrušiteľné a nedotknuteľné, dneska aj proti svojej vlastnej vôli si povedia, že vzhľadom ku spoločenskej objednávke a vzhľadom k objednávke voči histórii tejto krajiny ich vlastná vôľa musí ustúpiť ich vlastnému vedomiu a svedomiu. Chvalabohu, to máme napísané v ústave a tým sa budú aj riadiť.
Myslím si, že ak sa dnes dostaneme k tomu, že naozaj vytvoríme predpolie na zrušenie Mečiarových amnestií, tak môžme občanom tohto štátu dať základ nádeje, že aj s mnohými neprávosťami dnešnej doby sa jedného pekného dňa niekto vyrovná. A ak proces, ktorý by dnes mohol začať, aj skončí zrušením Mečiarových amnestií, tak to, čo som hovoril na tomto mieste, keď táto vláda priniesla do parlamentu svoje programové vyhlásenie, že jej základnou a najdôležitejšou úlohou je aspoň čiastočne prinavrátiť dôveru občanov v štát, by aspoň čiastočne mohla byť naplnená. Že sa môžme dostať do situácie, kedy oproti všetkým neduhom správy spoločnosti a štátu si pri jednej významnej veci budú môcť občania spraviť kvačku, áno, toto sa zvládlo, toto sa urobilo, toto je možné spraviť.
A ak na základe zrušených Mečiarových amnestií a obnovených konaní dokonca bude aj dokonaná spravodlivosť, budú ľudia obžalovaní, odsúdení a potrestaní, tak je možné, že tí, ktorí sa tvária ako nedotknuteľní, a že, ako povedal jeden pán v TA3-ke, mne už sa nič nestane, môžu začať mať obavy. A toto je, myslím, dobrý signál.
To je ten dôvod, prečo som rád, že došlo k dohode medzi pánom Kresákom a pánom Budajom a všetkými zastúpenými okolo nich a že ten pozmeňovák, ktorý máme na stole, tu je. Som rád, že s veľkou pravdepodobnosťou sa nájde viac ako 90 hlasov v tomto pléne, a veľmi dúfam, že to, čo som povedal naposledy, že hlavne ľudia, ako je Béla Bugár, Fero Šebej, pani Žitňanská, Peter Kresák, naozaj budú strážiť ten proces podľa svojich najlepších schopností tak, aby to tu neskončilo fraškou.
Ďakujem pekne.

Končím možnosť nahlásiť sa s faktickými poznámkami. Tri faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca.
Nech sa páči, pani poslankyňa Kiššová.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Martin, do veľkej miery, alebo teda v plnej miere súhlasím s tým, čo si ty povedal. Ja rovnako cítim, že sa v tieto dni deje v tejto sále veľká a historicky veľká vec, a napriek tomu, že bolo k tej téme povedané množstvo, a napriek tomu, že tu bolo povedané aj množstvo pochybností, či už v duchu istej miery viac alebo menej nedôvery voči postupu, akým spôsobom majú byť tieto amnestie zrušené, ja som tiež presvedčená, že, že, a cítim to tak, že teraz je ten moment, kedy tomu treba dať šancu napriek tomu, že tiež máme množstvo pochybností, tiež mám možno množstvo otázok, ale rozhodla som sa, tak ako som sa už v minulosti mnohokrát vyjadrila, že spravím všetko preto, pokiaľ budem mať tú silu, prispieť svojou troškou k tomu, aby tieto Mečiarove amnestie boli zrušené, tak preto som sa rovnako rozhodla dať tomu tú dôveru a prispieť k tomu, aby ten proces mohol nastať.
A budem dúfať a budem veriť, že to nebude zneužité a že tá spravodlivosť nakoniec naozaj dôjde. Som presvedčená, že spoločnosť si to zaslúži, som presvedčená, že to, čo tu už 20 rokov traumatizuje našu spoločnosť, by malo dostať niekedy bodku. A ja chcem veľmi veriť, že to bude práve tento moment. Ďakujem pekne a rovnako ďakujem všetkým, ktorí to vnímajú a budú vnímať podobne ako ja.
Ďakujem.

Pán poslanec Viskupič.