14. schôdza

Vážený pán predsedajúci, pani ministerka, ctené kolegyne, ctení kolegovia, dospela doba, že snáď už všetci v tomto pléne uznávame amorálnosť Mečiarových amnestií. Spravodlivosti v našej krajine bola pošliapaná, ľuďom bola zobraná nádej na právny štát, v ktorom mocný môže všetko a nebude za to potrestaný. Teraz nás ľudia žiadajú, aby sme im dali aspoň zadosťučinenie, že pravda na Slovensku aspoň po 20 rokoch bude môcť vyjsť najavo.
Tu nejde o hazard s právom, ako sa nám tu SMER snažil roky tvrdiť. Tu ide o hazard s dôverou ľudí v elementárnu spravodlivosť, ktorú má právny štát garantovať. Tento návrh zákona, ktorý ste nám predložili, celkom výstižne ho niektorí nazvali právny kotrmelec, v nás oprávnene vzbudzuje pochybnosti, čo má SMER, ktorý roky tvrdil, že amnestie sa zrušiť nedajú, za lubom. Zobrať najvyššie kompetencie, ktoré v právnom štátne má ústavná väčšina v parlamente, a dať ich do rúk Ústavného súdu, v ktorom sú, povedzme si, politickí nominanti, je hazardom s ohňom. Ak Ústavný súd takto naveky zablokuje rozhodnutie ústavnej väčšiny parlamentu, ľudia vám to nezabudnú. Pretože právny štát je štát, v ktorom spravodlivosť musí mať navrch, a štát musí vedieť vytvoriť spôsob, ktorým sa spravodlivosť v štáte má dať uplatňovať. Ak to nedokážeme, bude len v ľuďoch rásť pocit odporu k našej demokracii a na Slovensku budú silnieť extrémistické sily. Ľudia v zúfalosti budú hľadať zúfalé riešenia. Chceme to? Aj tí ľudia, ktorí sa k takémuto odporu neznížia, nám to nezabudnú.
Ak máte za lubom, aby výsledkom tohto zákonu nakoniec bolo len obvinenie syna prvého prezidenta a zvalenie všetkej viny na tých, ktorí sú už nebohí, verím, že ani toto vám ľudia nezoberú. Áno, natiahnete opäť nejaký čas, zalepíte na chvíľku ústa tým, ktorí túžia po spravodlivosti, ale jedného dňa aj tak všetko vyjde najavo, akože je Boh nad nami.

Ďakujem veľmi pekne. Emocionálne som to uviedol v tej predchádzajúcej časti, takže dneska by som chcel už len zo svojho pohľadu ukončiť tento proces.
Myslím si, že sa deje veľká vec a pripomína mi to popravde situáciu, keď sa rušila trestnoprávna imunita poslancov, že po tých mnohých hlasovaniach, keď všetci hovorili, nie, nechceme, nedá sa, tak tu zrazu prišla tá nervozita, že, kurnik, budeme musieť za to nakoniec stlačiť to tlačítko. A veľa kolegov a kolegýň vtedy chodili, že, no a už sa inak nedá, už to musíme spraviť a nakoniec to prešlo plošne, na pár výnimiek možno.
A dneska sa zrejme stane to isté. A veľa ľudí, ktorí si dlho mysleli, že amnestie Vladimíra Mečiara ostanú naveky nezrušiteľné a nedotknuteľné, dneska aj proti svojej vlastnej vôli si povedia, že vzhľadom ku spoločenskej objednávke a vzhľadom k objednávke voči histórii tejto krajiny ich vlastná vôľa musí ustúpiť ich vlastnému vedomiu a svedomiu. Chvalabohu, to máme napísané v ústave a tým sa budú aj riadiť.
Myslím si, že ak sa dnes dostaneme k tomu, že naozaj vytvoríme predpolie na zrušenie Mečiarových amnestií, tak môžme občanom tohto štátu dať základ nádeje, že aj s mnohými neprávosťami dnešnej doby sa jedného pekného dňa niekto vyrovná. A ak proces, ktorý by dnes mohol začať, aj skončí zrušením Mečiarových amnestií, tak to, čo som hovoril na tomto mieste, keď táto vláda priniesla do parlamentu svoje programové vyhlásenie, že jej základnou a najdôležitejšou úlohou je aspoň čiastočne prinavrátiť dôveru občanov v štát, by aspoň čiastočne mohla byť naplnená. Že sa môžme dostať do situácie, kedy oproti všetkým neduhom správy spoločnosti a štátu si pri jednej významnej veci budú môcť občania spraviť kvačku, áno, toto sa zvládlo, toto sa urobilo, toto je možné spraviť.
A ak na základe zrušených Mečiarových amnestií a obnovených konaní dokonca bude aj dokonaná spravodlivosť, budú ľudia obžalovaní, odsúdení a potrestaní, tak je možné, že tí, ktorí sa tvária ako nedotknuteľní, a že, ako povedal jeden pán v TA3-ke, mne už sa nič nestane, môžu začať mať obavy. A toto je, myslím, dobrý signál.
To je ten dôvod, prečo som rád, že došlo k dohode medzi pánom Kresákom a pánom Budajom a všetkými zastúpenými okolo nich a že ten pozmeňovák, ktorý máme na stole, tu je. Som rád, že s veľkou pravdepodobnosťou sa nájde viac ako 90 hlasov v tomto pléne, a veľmi dúfam, že to, čo som povedal naposledy, že hlavne ľudia, ako je Béla Bugár, Fero Šebej, pani Žitňanská, Peter Kresák, naozaj budú strážiť ten proces podľa svojich najlepších schopností tak, aby to tu neskončilo fraškou.
Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Martin, do veľkej miery, alebo teda v plnej miere súhlasím s tým, čo si ty povedal. Ja rovnako cítim, že sa v tieto dni deje v tejto sále veľká a historicky veľká vec, a napriek tomu, že bolo k tej téme povedané množstvo, a napriek tomu, že tu bolo povedané aj množstvo pochybností, či už v duchu istej miery viac alebo menej nedôvery voči postupu, akým spôsobom majú byť tieto amnestie zrušené, ja som tiež presvedčená, že, že, a cítim to tak, že teraz je ten moment, kedy tomu treba dať šancu napriek tomu, že tiež máme množstvo pochybností, tiež mám možno množstvo otázok, ale rozhodla som sa, tak ako som sa už v minulosti mnohokrát vyjadrila, že spravím všetko preto, pokiaľ budem mať tú silu, prispieť svojou troškou k tomu, aby tieto Mečiarove amnestie boli zrušené, tak preto som sa rovnako rozhodla dať tomu tú dôveru a prispieť k tomu, aby ten proces mohol nastať.
A budem dúfať a budem veriť, že to nebude zneužité a že tá spravodlivosť nakoniec naozaj dôjde. Som presvedčená, že spoločnosť si to zaslúži, som presvedčená, že to, čo tu už 20 rokov traumatizuje našu spoločnosť, by malo dostať niekedy bodku. A ja chcem veľmi veriť, že to bude práve tento moment. Ďakujem pekne a rovnako ďakujem všetkým, ktorí to vnímajú a budú vnímať podobne ako ja.
Ďakujem.

Ďakujem. Skôr než si tvoje stanovisko prečítam na Facebooku, chcem sa uistiť, či som tomu dobre rozumel. Čiže keďže som čítal aj iné stanoviská v rámci opozície, že ak prejdú návrhy alebo návrh Budajov, tak si ochotný dať šancu tomuto vládnemu návrhu zákona a budeš hlasovať za. Tak tým pádom, keďže kývaš hlavou, tak predpokladám, že to je tak a to som sa vlastne chcel opýtať aj vo faktickej poznámke.

Ďakujem pekne. S tým, čo si povedal, Martin, drahý priateľ, kolega, sa dá len súhlasiť, samozrejme, pokiaľ ide o ten étos a o to, o čo sa snažíš a v čo dúfaš, ako by sme s tým mohli nesúhlasiť.
Len, bohužiaľ, otázka znie tak, že či tie prostriedky, ktoré sa na dosiahnutie tohto ideálu používajú, že či sú ozajstné, či sú správne a či nepovedú k presnému opaku toho, v čo dúfame. A keďže riziká spojené s týmto projektom sú obrovské, tak my, čo máme, samozrejme, ako každý iné skúsenosti ako tí, čo dúfajú v to najlepšie, tak potom musíme akosi uprednostniť tie pochybnosti, ktoré v súvislosti s týmto návrhom existujú a ktoré existujú v súvislosti s tými ľuďmi, ktorí tento návrh primárne priniesli a ktorí ho podporujú.
Ďakujem.

Ďakujem. No, ja to tak obrazne. Stojíme 20 rokov pred zamrznutou riekou, ktorej ľad sa stenšuje. Stále sme sa snažili prebehnúť, ale nebola dostatočne veľká vôľa, aby sa to podarilo. Ale vieme, že ten ľad bude stále tenší a tenší a jedného dňa už tam nebude žiadny. A ja teda volím radšej opatrnú chôdzu po veľmi tenkom ľade ako prešľapovanie na mieste. Lebo je možné, že jedného dňa by sme aj chceli prejsť, ale už by sme sa dívali len na tekúcu vodu a toho by som sa nerád dožil.

Vážený šepkajúci pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, vážená ministerka spravodlivosti, vážený pán spravodajca, naozaj sa blížime k záveru tejto debaty a ja som aj rozmýšľal pri prihlasovaní sa do ústnej rozpravy, či je ešte čosi, čo sa k tejto téme dá povedať, pretože parlamentná diskusia má takmer vždy v sebe obsiahnuté to, že neprichádza veľmi rýchlo, má v sebe obsiahnuté to, aby sme mohli prijímať riešenia v diskusii, čo niekedy nehovorí o tom, že by sme ich mali alebo často je to tak, že neprichádzajú rýchlo.
Chcem oceniť a úvodom aj chcem povedať to, že sic v druhom čítaní nepredložím konkrétny pozmeňujúci návrh, ale predsa len by som sa chcel vyjadriť k niektorým pozmeňujúcim návrhom a zároveň aj za seba ako človeka, ktorý zažíval 90. roky na, 90. roky, ktoré, kedy vládol Vladimír Mečiar, ako vysokoškolský študent a takpovediac vnímal možno cez niektorých pedagógov, ktorí aj sedeli v tomto pléne, a možno aj cez vnímanie verejného života ako čosi, čo vo mne v čase formujúceho sa či už intelektuálneho rozmaru, keď to mám tak povedať, alebo vzdelávania, ale aj čiastočne osobnosti na mňa dosť výrazne vplývali. Áno, moment, kedy štát zneužil svoje postavenie a zavliekol občana do cudziny, resp. keď tu vybuchovali autá, som vnímal veľmi citlivo, a preto opakované snahy pôvodne kolegov z KDH, následne kedy prebral Ján Budaj, som podporoval takpovediac od začiatku. Musím v tejto situácii povedať, že za prirodzeného spojenca v tejto téme som politikou či z SDKÚ, alebo z MOST-u - HÍD následne bral ako tých, ktorí sú naozaj konzistentne a dlhodobo za to, aby škvrna Mečiarových amnestií, čiže toho činu zastupujúceho prezidenta, ktorý či už únos, alebo vraždu amnestoval, jednoducho zmazal a snažil sa, aj keď nie som právnik a nikdy som sa do tohoto momentu nechcel veľmi vkladať, prispieť aspoň troškou na to, aby sa vytvoril reálny tlak, a v tejto chvíli nadviažem možno aj na kolegu Poliačika, vyriešil zásadný problém, ktorý sa tak vzletne volá politická vôľa.
Vnímam moment, že politická vôľa tohoto pléna na zrušenie Mečiarových amnestií je tu a teraz. Toto momentum a tento okamih je pre mňa veľmi dôležitý a všetky ostatné výhrady, možno právne názory vnímam veľmi citlivo a snažím sa v nich vyznať takisto ako verejnosť, ale moment politickej vôle na zrušenie Mečiarových amnestií je pre mňa ten podstatný, prečo po prijatí pozmeňujúceho návrhu vypodpisovaný, ktorý predložil Ján Budaj, a je vypodpisovaný cez politické spektrum, chcem povedať, že budem hlasovať za vládny návrh napriek tomu, že som nesúhlasil so spôsobom jeho prijatia, to je to skrátené legislatívne konanie, a vyjadril som zdržaním sa aj svoj názor pri prvom čítaní.
Čiže vnímam to, že v politike sa často nedá vyhrať 10 : 0, vnímam to, že politická vôľa je zásadný predpoklad na to, aby toto plénum čosi schválilo, a so všetkými možnými pochybnosťami a určitou mierou skepsy, ktorá môže nakoniec viesť k nezrušeniu Mečiarových amnestií, chcem veriť, že táto vôľa, táto politická vôľa v sebe obsahuje moment, že k Mečiarovým amnestiám naozaj alebo k zrušeniu Mečiarových amnestií naozaj príde. Tu sa teda odvolávam na, teraz vo funkcii spravodajcu, že budem veriť tomu, že pri automatickom spôsobe preskúmavania tohoto procesu pred Ústavným súdom urobia poverení právnici, ktorí budú obhajovať toto, všetko pre to, aby toto riešenie bolo ústavne komfortné, či už to bude pán spravodajca, pán poslanec Kresák, alebo pán právnik Kubina, myslím, že sa volá, je to jeden z tých bodov, ktoré ako keby opozícia sa snažila predložiť na rokovanie. Ďalší z tých bodov, ak prejde Budajov pozmeňujúci návrh, je ten, že nebudú činy premlčané a pre mňa je toto veľmi dôležité.
Preto, aby som nezdržoval, budem hlasovať za toto riešenie a chcem veriť, že na konci tohoto procesu bude to, aby sme umožnili orgánom činným v trestnom konaní došetriť zločiny a nakoniec príde vyrovnanie sa s touto škvrnou, jej zmazanie a potrestanie vinníkov, ktorí spôsobili to, že Kováč mladší bol zavlečený do cudziny a Anna Remiášová prišla o syna. Neviem nateraz, aká vôľa kolegov bude inde, ja som mal za to, aby som, majúc tú možnosť vystúpiť v pléne, deklaroval všetky svoje možné pochybnosti, ale zároveň mal na mysli to, že nejak sa rozhodnúť musíme, a ja som nateraz za toto riešenie zrušenia Mečiarových amnestií.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne. Kolega Viskupič, aj ja mám pochybnosti, ale inšpiroval si ma a musím povedať, že v každom prípade všetka vďaka a úcta mojim bývalým kolegom zo strany MOST - HÍD, že presadzujú naďalej aj vo vládnej koalícii zrušenie Mečiarových amnestií. Hoc nesúhlasím so spôsobom zmenou ústavy, aby sme preniesli kompetencie z parlamentu na Ústavný súd. Ja pri všetkej úcte neviem prekonať svoje pochybnosti, že Robert Fico naozaj touto komplikovanou metódou myslí vážne zrušene Mečiarových amnestií. Možnože vy, kolegovia, tomu uveríte. Robert Fico počas mojej politickej kariéry toľkokrát sklamal pri dobých úmysloch, že ja tomu neviem uveriť, možno sa príjemne prekvapím, keď na konci dňa aj samotný Ústavný súd povie, že tie Mečiarove amnestie sú zrušené.
A preto ja túto zmenu, zmenu ústavy a zmenu organizácie činnosti Ústavného súdu nepodporím, resp. budem proti, ale deklaráciu alebo návrh kolegu Budaja áno, pretože aj mne ide o to, aby to bolo zrušené. Len tento spôsob považujem za hrubý alibizmus zo strany každého jedného poslanca. Prenesie zodpovednosť za svoje rozhodnutie na Ústavný súd a myslím si, že parlament a poslanci preto dostali mandát, aby niesli zodpovednosť za svoje rozhodovanie a nielen prijímali plat.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Rovnako ako pán kolega Viskupič, aj ja vnímam, že tak blízko politická vôľa k tomu, aby sme odstránili túto neprávosť v našej krajine, ktorá bola spáchaná pred dvadsiatimi rokmi, že dnes je ten deň, ten moment momentu, aby sme urobili spravodlivosti zadosť, tak pozývam všetkých kolegov, vyzývam, poďme a zrušme tieto nešťastné amnestie. Ďakujem.

Ďakujem kolegom za faktické poznámky. Možno na záver odo mňa kolegovi Zsoltovi. Interpretácia alibizmu je pri tejto veľmi zložitej, takpovediac až dilematickej úvahe veľmi zložitá. Pretože ja nechcem byť alibista a odo mňa sa žiada tu a teraz nejaké rozhodnutie a to rozhodnutie za mňa je za, snažil som sa možno za sedem minút vysvetliť, prečo nechcem byť alibista, a to znamená, že umožniť priechod zložitej cesty k zrušeniu Mečiarových amnestií jedinému možnému nateraz, je veľmi dôležité pre mňa, a preto za budem.
A zároveň chcem povedať, že pri tých všetkých debatách som možno zabudol na jednu vec, je veľmi zložité hovoriť o tej politickej vôli a čakať na ňu možno ďalších dvadsať rokov, lebo tá politická vôľa na to, aby sme možno aj Ficom vymyslený scenár takpovediac posvätili, je tá cesta, ktorú teraz otvárame. Ale ak sa tu nenájde ústavná väčšina, to znamená, že môžme zavrieť akékoľvek cesty a neprídeme k cieľu. A preto som hovoril o politickej vôli. To, že tu teraz je, a ja budem za, nepovažujem za alibistické, že posúvam svoje rozhodovanie na Ústavný súd, som za iba preto, aby sme mohli hovoriť o tom, že síce zložitú a nie veľmi čistú cestu ideme podporiť a snažili sme sa aj s kolegami, ktorí predkladali pozmeňujúce návrhy, túto cestu jednoducho vylepšiť. Myslím si, že so svedomím a presvedčením si to budeme riešiť každý sám, ja nateraz chcem veriť, že táto... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)