14. schôdza

Pekný deň všetkým. Ja by som znova doplňoval pána Hrnka. Ja si nepamätám, že by pán minister povedal, že tie lety boli na súkromné účely. Opravte ma, keď sa mýlim. Ďakujem pekne.
Tiež možno jeden apel na pána ministra. Bolo tu veľmi veľa povedaného, bolo tu veľmi veľa rôznych emotívnych vystúpení. Ja si myslím, že mnohé z týchto vecí sme si mohli ušetriť, keby pán minister odpovedal na otázky, ktoré tu padli. Zhrnul ich naposledy Jozef Viskupič do tých šiestich otázok. Dúfam, že sa aspoň na niektoré dočkáme odpovedí po mojom vystúpení.
Pre mňa najviacej zarezonovala práve tá otázka alebo ten fakt, nebudem to volať faktom, pretože stále to nemáme overené, že pánovi prezidentovi ste sám oznámili, že môže používať toto lietadlo alebo Letku ministerstva vnútra v záujme, aby piloti mali nalietaný dostatok hodín.
Ja sa dotknem dvoch udalostí, ktoré sa tu stali v roku 2015 a 2016, týkalo sa to pádu vrtuľníkov, či už to bolo v lokalite Stupačky, alebo v lokalite Strelníky. Tu padli dva vrtuľníky, zahynulo celkovo osem ľudí. V jednom prípade, to boli tie Strelníky, sa jednalo o pristávanie, alebo teda let v noci za naozaj sťažených podmienok, v tom druhom prípade to bolo v Slovenskom raji, kde vrtuľník narazil do oceľových drôtov, ktoré sú natiahnuté ponad prielom rieky Hornád. Bola tam tá negatívna situácia, slnko osvetlilo ten vrtuľník, pravdepodobne ten pilot si naozaj tie drôty nevšimol a narazil do nich.
Po havárii v lokalite Strelníky pre denník SME dal rozhovor zakladateľ leteckej záchrannej služby v bývalom Československu pán Jaroslav Pajdlhauser, ktorý hovoril o tom, že kedysi sa lietalo u nás 400 hodín, čo sa týka jednotlivých pilotov. Dneska je to 150. A takisto sa povenoval tomu, že ten pilot, ktorý práve v tom Slovenskom raji havaroval, mal nalietaných iba 1 800 hodín za 28 rokov. Keď som si to prepočítal, vyšlo mi, že vlastne ročne to bolo iba 64 hodín. Konštatoval, ja si dovolím povedať, že nebolo to teda veľmi príjemné konštatovanie, ale teda sú to jeho slová: "Čudujem sa, že prežil 28 rokov tento pilot." Dostala sa ku mne informácia takisto, že českí záchranári odmietli lietať so slovenskými na niektoré akcie, ale to možnože budete vedieť vy lepšie potvrdiť alebo vyvrátiť. (Reakcia ministra.) Neviem, toto vám neviem povedať. Ja hovorím iba to... (Reakcia ministra.) Dobre.
Prečo som to spomínal? Spomínal som to z toho dôvodu, že naozaj tí piloti by mali mať nalietaný nejaký počet hodín. Predpokladám, že existujú nejaké limity alebo predpísané normy, alebo aspoň nejaký odporúčaný počet hodín, ktorý tí piloti musia mať dodržaný, zabezpečený, pretože lietať na vrtuľníku je určite niečo iné ako šoférovať automobil. Dneska má prakticky každý vodičák, no a tiež lietadlo je niekoľkotonový stroj. Tu naozaj treba pravidelne cvičiť, to asi uznáte, alebo teda uzná každý z nás a určite tí piloti by mali mať dostatok tých nalietaných hodín tak, aby mali aj zabezpečenú nejakú dostatočnú prax.
Takže z toho dôvodu ešte raz otázka. Požiadali ste niekedy pána prezidenta, aby využíval Letku ministerstva vnútra tak, aby piloti mali zabezpečený dostatok nalietaných hodín?
Druhá otázka, ktorá sa toho priamo týka. Majú piloti naozaj nalietané alebo koľko majú vôbec nalietané? Či existuje nejaký limit, aké je odporúčanie a či by práve tento limit bol splnený, pokiaľ by pán prezident tú Letku ministerstva vnútra nevyužíval, a ako by to bolo v tom prípade aj zo strany ministerstva vnútra riešené.
Tiež tu padla otázka, či pán prezident bol niekedy požiadaný, aby už nelietal. Hovorili sme o tých 319 letoch, ktoré boli, ako ste sám potvrdili, nie na súkromné účely, ale na iné ako služobné. Tak to bolo, myslím, definované. (Reakcia ministra.) Nesúvisiace s, ďakujem, nesúvisiace s výkonom (reakcia ministra), výborne, nesúvisiace s výkonom ústavnej funkcie.
A teda mňa by aj zaujímalo, čo je tou definíciou alebo na základe čoho sa to určuje. (Reakcia ministra.) A čo definuje ten let ako iný, ako za účelom plnenia ústavnej funkcie, či existuje nejaká kniha, kde je napísané... (Reakcia ministra.)
Ale, dobre, a tam napríklad, čo je napísané v účele toho letu, že ste ho vyhodnotili ako iný, ako súvisiaci s týmto letom? Vy účely letu nepíšete. (Reakcia ministra.) Ale, áno, ale tá kancelária asi uvedie niečo, na základe čoho vy ste vydedukovali... (Reakcia ministra.) Ale na základe čoho ste vydedukovali, že to nesúvisí s výkonom ústavnej funkcie? Ja sa nechcem zastávať pán ministra, a, pána prezidenta, prepáčte, len chcem vedieť, na základe čoho týchto 319 letov bolo definovaných, že nesúvisia práve s tým výkonom tej ústavnej funkcie. (Reakcia ministra.) No, išiel domov, ale nemohol popritom vykonávať nejakú ústavnú funkciu? Viete, to, že to, že letel do Popradu, stále neznamená, že letel domov. (Reakcia ministra.)
Hovorím, chcem iba vedieť, chcem iba vedieť, že na základe čoho to bolo takto kategorizované. Bol niekedy pán prezident požiadaný, aby týmto spôsobom už nelietal? Vy ste pred chvíľkou Martinovi Poliačikovi odkývali, že áno. (Reakcia z pléna.)
Pán minister mi odpovedá, ja si myslím, že sú to vecné otázky. Určite mi... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Hrnčiar, Andrej, podpredseda NR SR
Áno, áno, ale nemala by tu byť diskusia, pán poslanec.

Galek, Karol, poslanec NR SR
Dobre, tak iba dokončím veľmi krátko, lebo však čas sa kráti.
Čiže či bol niekedy pán prezident požiadaný, aby už nelietal, alebo vy ste mu niekedy uviedli sumu, ktorá bola týmto spôsobom už prelietaná, či ste mu to predložili na preplatenie alebo či bol s touto sumou v minulosti oboznámený. Čiže aby sme mali naozaj takú tú komplexnú informáciu o tom, čo všetko súviselo s týmto lietaním.
A ešte si dovolím doplniť jednu informáciu, je to článok zo SME, je to z januára tohto roku, s titulkom "Lietadlá stáli milióny, no ministri lietajú linkami": "Minister vnútra Robert Kaliňák zo SMER-u v minulom roku mohutne obmenil vládnu letku za viac ako 80 mil. eur. Niektorí jeho kolegovia však naďalej uprednostňujú komerčné linky. Zmluvy na nákup leteniek mali napríklad ministerstvá financií, hospodárstva, dopravy či školstva." Potom je tu vyjadrenie jedného majiteľa komerčnej leteckej spoločnosti, ktorý hovorí o tom, že: "Tieto letecké spoločnosti sa snažia, aby ich stroje stáli na letiskách čo najmenej, tak či tak musia platiť servis, ktorý je predpísaný. Navyše lietadlo je vystavené poveternostným podmienkam, čo sa na ňom tiež prejaví," vysvetlil pilot Miroslav Bednár. Aj pre lietadlá a pilotov vládnej letky je podľa neho vždy lepšie, keď sa stroje využívajú. Každý z nich musí ísť na pravidelné kontroly, pri ktorých sa pravidelne vymieňajú aj súčiastky. Sleduje sa ich opotrebenie, ale aj presne stanovená životnosť.
Čiže snažil som sa byť vecný, položil som, myslím, že zopár otázok, ktoré by mali byť ešte doplnené práve k tejto diskusii a tiež doplnené vlastne do toho uznesenia, ktoré tu prezentoval pán Hrnko.
Ďakujem pekne.

Končím možnosť nahlásiť sa do rozpravy. Do rozpravy sa prihlásili dvaja páni poslanci.
Nech sa páči, pán poslanec Bernaťák.

Ďakujem. Veľmi zaujímavý rozbor, ale ja sa spýtam. Mal by nastúpiť podľa mňa zdravý sedliacky rozum. Je normálne, že keď niekto chce hrať v Košiciach tenis, letí lietadlo z Bratislavy do Popradu, tam niekoho naloží, letí do Košíc, letí naspäť a znova do Bratislavy? Je toto normálne? To je jediná otázka, ktorú na vás mám. Ďakujem.

Pán poslanec Baláž.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán poslanec Galek, neviem, či dneska ste čítali blog vášho predsedu SaS pána Sulíka, ktorý sa k tomuto jasne vyjadril, aký má k tomu názor.
A ďalšia vec, ktorá je v tom vašom vystúpení, tak trošku som tam nepochopil, kvôli čomu ste spomínali tie dve nešťastné nehody tých vrtuľníkov. Čo má s tým štát ako taký?
Všetci dobre vieme, že tieto vrtuľníky sú súkromnej spoločnosti, prevádzkujú ich súkromné spoločnosti a vzdelávanie tých pilotov je na pleciach týchto súkromných spoločností. A váš tímlíder pán Zajac spôsobil to, že tie čerešničky v tom zdravotníctve sprivatizoval, RZP-čky a aj vrtuľníkovú záchrannú službu dal súkromníkom, ktorí berú za to nemalé peniaze.
Čiže myslím si, že je nemiestne spájať vzdelanie pilotov súkromných spoločností s dodatkom ministerstva vnútra.
Ďakujem.

Nech sa páči, pán poslanec Galek s reakciou na faktické poznámky.

Ďakujem pekne.
Pán poslanec Bernaťák, presne na to som sa pýtal. To znamená, akým spôsobom bolo vyhodnotené alebo kde bolo uvedené, že pán prezident letel na tenis? To znamená, stále som nedostal tú odpoveď, 319 letov, na základe čoho boli kategorizované ako lety na iné účely, ako účely súvisiace s výkonom ústavnej funkcie. Čiže pýtam sa presne to isté, čo ste sa pýtali vy.
Pán poslanec Baláž, blog som zatiaľ nečítal. A čo sa týka tej súkromnej firmy, chcel som poukázať na to, že piloti či súkromnej firmy alebo či Letky ministerstva vnútra musia mať odlietaný nejaký počet hodín. Je to v záujme praxe a je to hlavne v záujme všetkých, ktorí tú letku využívajú alebo aj tú súkromnú službu. Je to aj v záujme pána ministra, je to v záujme pána premiéra. Pretože ak by nemali dostatok nalietaných hodín a robili by nejaké základné chyby, tak rovnako sú ohrození ako aj pán minister, alebo ako to bolo v prípade tej záchrannej služby, ktorí išli k pacientovi alebo s pacientom už leteli.
Čiže opäť tá otázka, či my máme alebo či má Letka ministerstva vnútra nejaký počet hodín, nejaké stanovené kritérium, koľko musia nalietať títo jednotliví piloti. Nebavíme sa teraz o Jaku, ako tu pán Raši povedal, že Jak mal nalietaných dostatok počet hodín. Ale predsa nie je dôležité konkrétne lietadlo, ale je dôležitý ten pilot. To znamená, že či aj bez toho lietania pána prezidenta by tieto hodiny boli dodržané.
Ďakujem.

Týmto vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Pýtam sa, či chce zaujať teda stanovisko pán podpredseda vlády a minister vnútra. Áno.
Nech sa páči.

Ďakujem pekne, vážený pán podpredseda. Milé dámy poslankyne, páni poslanci, priznám sa vám, že som ani neočakával takúto búrlivú diskusiu, keď som dostal túto požiadavku od 128 poslancov, ktorí schválili vydanie, alebo teda zabezpečenie tejto informácie. Poňal som ju naozaj čisto štatisticky a čo možno s najmenším počtom detailov vzhľadom na to, že stále ide o chránenú osobu. Čiže z môjho uhla pohľadu chcem povedať, že ja som naozaj iba definoval ten rozdiel. Môžme sa baviť o tom, či vy hovoríte, že podľa čoho to určujeme, nemám, nechcem sa na tú úroveň nejakým spôsobom znížiť veľmi, ale keď ráno lietadlo ide z Bratislavy v pondelok do Popradu a odtiaľ sa vráti s prezidentom, tak ide preňho, aby ho zobralo do práce. Ja neviem, ako inak ten let chcete nazvať. To naozaj nesúvisí s výkonom ústavných funkcií. A to je v poriadku.
Ale aj k tým náletom, ktoré hovoríte. Tú obranu, ktorú ste zvolili, sa odvíja častokrát od toho, že sami to naštudované nemáte, čo vám nevyčítam, nikto nemá byť odborník na lietanie, a preberáte určité stanoviská ľudí, ktorí sú častokrát po boji generálmi, najmä po určitých haváriách, kde automaticky vedia príčinu, už hneď všetko vedia a majú tie najväčšie skúsenosti medzi všetkými.
Jeden z tých pilotov, ktorých ste menovali, patrí, áno, medzi najskúsenejších, ak nie najskúsenejší, ak nie najskúsenejší. Lieta určite viac ako tridsať rokov a má možno 6-7-tisíc hodín nalietané, tak to prerátajte. Má za sebou aj niekoľko pádov s vrtuľníkom, čo sa môže stať každému. To číslo hodín nevyjadruje vždy to, aká obozretnosť toho pilota zároveň je. Pretože ten druhý pád vrtuľníka súkromnej spoločnosti, ak sa nemýlim, v noci, čo bolo, mal pilot 4-tisíc hodín nálet, čo je už veľký nálet, 1 800 je už vylietaný pilot, nie je začiatočník, to už je veľa hodín. To nie je málo, to už je veľa. To sa zdá. A neviete, čo je ten benchmark. Ale 4-tisíc už je naozaj veľa, to nemá veľa pilotov v našom regióne. Priemerne veľmi skúsení piloti sú naozaj na úrovni štyroch-piatich tisíc hodín. Nie veľa pilotov máva viac na svete všeobecne z pohľadu vrtuľníkov. To je taký ten naozaj vysoký štandard. 1 800 je vylietaný mladý pilot, ešte ne... (pozn. red.: rýchlo vyslovené), aj keď vy hovoríte, po dvadsiatich troch rokoch sedí, ale je to už nejaká hodina nalietaná. O takom tom mladom pilotovi hovoríme, keď má odlietané 400, 400-500 hodín. No ale to som len tak odbočil od toho celého.
Tak ja sa to pokúsim tak nejako zhrnúť, to, čo ste sa ma tu viacerí pýtali, a dať vám k tomu nejaké možno informácie. Jedna z tých vecí bola tá otázka, ktorá sa viackrát opakovala. Áno, ja som sa s prezidentom Slovenskej republiky bavil o tom, čo ako prezident má nárok, na všetky, by som povedal, služby, keď nepoviem benefity, ktoré vyplývajú z ústavnej funkcie. Aj som ho vyzval, aby na svoje pracovné, vrátim sa, pracovné povinnosti čo najčastejšie využíval aj Letku ministerstva vnútra, pretože si myslím, že dobrý servis a, samozrejme, to prispeje k tomu, aby tá vylietanosť bola aj väčšia.
Prečo som to hovoril? Hovoril som to preto, a vrátim sa k číslam, ktoré som uviedol. Pán prezident je zhruba v polovičke svojho funkčného obdobia od polky roku 2014 a nalietal teda 454 letov, ako sme si tu povedali. Pán prezident Gašparovič za svoje funkčné obdobie nalietal 389 letov za desať rokov. Práve on bol ten, ktorý nebol, by som povedal, favoritom lietania ako takého celkovo. To znamená, aj nálet útvaru, Leteckého útvaru ministerstva vnútra bol pod 200 letov ešte v roku 2012. Odvtedy sa viac ako strojnásobil po tom, čo sme vlastne začali robiť, jednak Slovensko sa dostalo v rámci medzinárodnej scény, aj predstavitelia, omnoho viacej do stredu pozornosti, bolo omnoho aktívnejšie, vyvrcholilo to, samozrejme, predsedníctvom a teraz vlastne všetky funkcie, ktoré máme, hovoria o tom, že oproti tej dobe, s ktorou ma vždy konfrontujete, keď som hovoril, že proste ten nálet treba zväčšiť, je to dobré, aby bol väčší, tak odvtedy je už ten nálet trojnásobný. To znamená, tá situácia sa výrazne zlepšila. Dneska, ako sa hovorí, tie udržiavacie lety, ktoré by mali byť raz za mesiac, už nie je potrebné vykonávať, lebo vlastne letka je vyťažená pomerne intenzívne.
No čo je dôležité povedať, že ak sme sa bavili o tom, raz za mesiac lietadlo musí vzlietnuť z technických dôvodov, tak je to 12 letov za rok na to lietadlo, a to, samozrejme, už v tomto prípade nemusíme vôbec riešiť. Boli časy, kedy naozaj niektoré lietadlá boli využívané menej.
To znamená, že určite som ho informoval o tejto možnosti, aj som mu určite povedal, aby ju využíval čo najčastejšie, pretože je to vhodné. Ale rozhodne som ho nenútil, tak ako z toho vyplýva, čo hovoríte, že by som ho nútil lietať domov štátnym lietadlom. Upozornil som ho na to, že je to otázka, ktorá je ťažko vysvetliteľná, a dokonca som mu naznačil, že by bolo vhodné, aby tieto typy letov boli aj zaplatené. Čo v jednom prípade aj urobil. To som takisto povedal. To dokonca povedala vaša kolegyňa pani Nicholsonová, že to urobil. Prečo v tej tradícii nepokračoval, platenia tých letov, sa mňa už teraz budete zbytočne pýtať.
No a treba vedieť ten vzťah, že keď raz protokol si objedná let pre prezidenta, tak Letecký útvar ministerstva vnútra ten let, ak má možnosti k dispozícii v tej chvíli, proste vykoná. My nemáme dôvod na to, aby sme let prezidentovi odmietli. Je to najvyšší ústavný činiteľ, traja najvyšší ústavní činitelia majú k tomuto úplne rovnaké práva. Všetci traja majú rovnaké postavenie vo vzťahu k Leteckému útvaru ministerstva vnútra. My sme tu naozaj servisná organizácia v tomto prípade. Takže z tohto pohľadu, že by som sa ja postavil na dráhu a zastavil by som lietadlo, lebo proste sa mi to nepáči, je, samozrejme, absolútne absurdný pohľad a nie je možné ho realizovať. Takisto ako ja, aj všetci vy tu uznávame štatút prezidenta Slovenskej republiky.
A tu som dostal otázku, že ako vnímame, lebo to bolo priamo v tej otázke položené pri tom bode, vnímanie medializovaných informácií o letoch prezidenta domov. Nehovorme o tom, že či súkromne, či služobne, či pracovne, ale hovorme o letoch domov. To sú lety, ktoré boli domov. Keby som sa chcel začať zaoberať tým, že či všetky lety spĺňali náležitosti výkonu ústavnej funkcie, tak by sme tu mohli otvoriť, ak si pamätáte, keď letel na hokej na Majstrovstvá sveta do Ostravy lietadlom. Ja si úprimne myslím, že z môjho uhla pohľadu tento let spĺňa kritérium reprezentácie štátu na podujatí vrcholovom športovom a ja ho nebudem spochybňovať, že išiel na hokej lietadlom. Ja to nebudem riešiť, pretože aj z môjho pohľadu to je určite bezpochybne spojené s výkonom funkcie. Keby nebol prezident, asi tam neletí. Ako nebudeme toto hodnotiť. To sú veci, ktoré ako ste začali hodnotiť vy, začali to hodnotiť médiá, začal to hodnotiť pán prezident. Ja som proste pomenoval tie veci, ktoré, si myslím, že nesúviseli priamo s výkonom ústavnej funkcie, pretože keď pre niekoho chodíme domov, nesúvisí to s výkonom.
A častokrát v tej súvislosti sa tu hovorí, alternatívy, pán poslanec, a, predseda výboru (reakcia z pléna) Poliačik, ďakujem, povedal, že by chcel iné alternatívy. No, pán predseda výboru, auto prezidenta spolu s doprovodným autom prezidenta chodí tak či onak popod to lietadlo, keď to poviem tak vykreslene. Čiže aj ono odíde z Bratislavy a tam ho počká, veď z letiska nepôjde domov peši, hej. Čiže to je jedno. Čiže keď sa pýtate tú bázu, tak ona je jednoduchá. To auto proste ide tak či onak. Čiže to je v tomto prípade jedno.
To, čo sa častokrát ľudia vracajú k tomu, k tým cestám vlakom pána prezidenta Schustera, ja si myslím, že to bolo veľmi hyperbolizované, že čo to znamená, že každý tunel, každá stanica, všade museli zrazu stáť kordóny policajtov. Nie je to pravda. A v tomto prípade, keď niekam ide autom, napríklad vyberiem si Jur pri Bratislave alebo akúkoľvek blízku destináciu pán prezident, tak tiež popri ceste nestojí kordón policajtov. Jednoducho je zabezpečená určitá naša činnosť, ktorú ja nebudem približovať, akým spôsobom to robíme, ale adekvátne je zachovaná tá bezpečnosť a nepovažujem tie náklady za nejaké výnimočné, keď sa rozhodne, že pôjde autom.
Ja nedávam ani na výber, ani odporúčania nedávame, čo má kto robiť. Nehnevajte sa, žiadnymi vyhláškami ani ničím iným človeku slušné správanie nevštepíte. Proste buď viete, že sa to robiť nemá, alebo to neviete, že sa to robiť nemá.
Ja vám poviem za seba. Ak si pamätáte, pán bývalý predseda tohto parlamentu, pán Sulík, neuznával zahraničné cesty ako celok. On proste poslancom Národnej rady povedal, že my vám cesty preplácať nebudeme. Možno aj preto to dnešné stanovisko, že sú neobhájiteľné tie súkromné cesty. Ja som bol členom Parlamentného zhromaždenia NATO. Všetci to poznáte. Som tam bol dlhé roky a pomerne aktívny. A tak keď som išiel na výročnú misiu Parlamentného zhromaždenia NATO, tak som si proste letenku zaplatil sám, pretože mi pán Sulík neumožnil, aby som išiel za štátne peniaze, ako má ísť delegácia parlamentu. Ale akceptoval som, že to je prístup k týmto funkciám. Ja som to neriešil. Bolo, ako nebolo by to také trápne, som zvyknutý si vlastné letenky platiť sám, tak som si ju proste zaplatil a tiež som ho neobviňoval, nerobil som tu tlačové konferencie z toho, že proste bráni výkonu opozičných poslancov. Vy by ste to nazvali už mečiarizmom, už by ste mali transparenty a štrajkovali by ste pred parlamentom, keby vám to predseda platil... (Reakcia z pléna.)
Pán poslanec, nikdy v živote ste si letenku na služobnú cestu, zaplatili ste si letenku na služobnú cestu? (Reakcia z pléna.) Nie na stranícku, nie na stranícku, na služobnú. No tak, to som rád.
Čiže aby sme sa k tomu vrátili. A rovnako to tak platí pri výkone ako podpredsedu vlády. Priznám sa, dokonca sa ma na to pýtali dneska novinári, bol som na služobnej ceste v Spojených štátoch, mal som pomerne veľmi nabitý program, pretože tam bolo naozaj veľmi veľa stretnutí s najvyššími predstaviteľmi bezpečnostných zložiek, čo sa nakoniec prejavilo aj na určitých významných finančných podporách niektorých našich zložiek, ale proste bol som rozhodnutý, že proste od výstupu z lietadla mám niekoľko stretnutí, proste nemám šancu na oddych. Tak som povedal, že chcem letieť prvou triedou, aby som sa mal šancu v lietadle vyspať kvalitne. Ale zároveň som usúdil, že to asi nie je vhodné, aby som túto mieru, tá letenka je naozaj drahá, mi ju preplatil štát. Preplatil som si ju sám. Nakoniec všetky medzikontinentálne lety som si nakoniec platil vždy sám, pretože ja som usúdil, nie je to nijaký štandard, že si myslím, že keďže chcem mať vyššiu mieru luxusu, tak si ho mám zaplatiť, keď sa mi to nepáči. To je dôvod, prečo ako služobné autá mám na ministerstve svoje vlastné autá. Ministerstvo ich nemuselo kúpiť, neplatí za ne žiadny nájom, sú tam proste, pretože si myslím, že ja som chcel konkrétne auto, aby som mal k dispozícii, a preto nebudem nútiť ministerstvo, aby mi také konkrétne auto kúpilo napriek tomu, že mám nárok na ochranu ako každý iný poslanec.
Takže z tohto pohľadu je to len o osobnom vzťahu k danému výkonu funkcie. A každý, keď ide do verejnej funkcie, si musí uvedomiť, čo tá verejná funkcia prináša. Ak sa mi nepáči, že mám nejaké obmedzenia, tak tá funkcia je dobrovoľná, nikto ma tam nenúti sedieť. Keď sa mi nepáči, že chcem mať tú, tak proste robím niečo iné alebo sám seba reprezentujem svojimi rozhodnutiami.
No a, samozrejme, k tým ďalším veciam, takže vrátim sa ešte k tomu. Naozaj nálet pána prezidenta Gašparoviča bol veľmi malý, veľmi malý, ale od tých čias, o ktorých som ja vtedy hovoril, iste ma radi novinári citujú, sa ten nálet zniekoľkonásobil a dnes som, samozrejme, sme kedykoľvek pripravení poskytovať služby Leteckého útvaru aj na ďalšie činnosti, aj napríklad pre Národnú radu v širšom spektre. To znamená, z tohto pohľadu to všetko platí. O to, akým spôsobom kto využíva svoj let a kam sa rozhodne s ním odletieť, je na jeho rozhodní. Pamätám si, keď prezident, myslím, Sarkozy, francúzsky, sa vracal zo služobnej cesty a nechal sa po ceste vysadiť pri svojej rodine, ktorá bola na dovolenke, a lietadlo potom bez neho prišlo do Paríža a bol z toho škandál na tri týždne.
Osobne si myslím, ak prezident, napríklad aj prezident Andrej Kiska, sa vracia po nejakých 7 alebo 8 dňoch zo služobnej cesty a rozhodne sa, napríklad teraz bol v Izraeli, a rozhodne sa vlastne pristať v Poprade, aby ho vysadili a odpočinul si cez víkend, ale to si myslím, že z času na čas je, samozrejme, absolútne akceptovateľné a nikto s tým nebude mať väčší problém.
Mňa zaskočil takisto ako vás ten pomer. To je tých 319 : 135 medzi, medzi, rozdiel medzi pracovnými cestami a cestami domov. Čiže to si myslím, že bola tá téma. Ja som ho o tom informoval, povedal som, že si myslím, že je to problematické, ale z môjho pohľadu mali pocit, že to vedia bezproblémovo obhájiť, hovorím, dobre, k tomu sa my nevyjadríme, ale predstava, že ja môžem zastaviť prezidentské lietadlo, je nie úplne namieste.
K tým ďalším pripomienkam, ktoré asi podala prezidentská kancelária, ktoré tu prednášala pani Nicholsonová, samozrejme, poviem, že prezident nie je spokojný s výberom lietadiel, ktoré sme nakúpili. Ja priznám sa, že mu to neviem nijakým spôsobom lepšie vysvetliť, vzhľadom na to, že sa ma to nikdy nepýtal, na túto tému. Vám to ale vysvetliť, samozrejme, môžem. Vymenili sme dva Fokkre 100 za dva Jaky-40. Jaky-40 majú kapacitu, jeden má 14 v tej salónnej úprave a druhý 24 v nesalónnej úprave. Fokkre majú kapacitu po 30, to znamená, obidve lietadlá majú väčšiu kapacitu. Obidve lietadlá napríklad na ceste do Bruselu spotrebujú aj menej paliva, ako doteraz spotrebovali Jaky, a myslím si, že majú aj dvakrát väčší dolet, ako mali Jaky, to znamená, a stáli aj menej. Jeden Fokker stál 1,25, 1 250-tisíc eur, to znamená, tá cena bola naozaj veľmi nízka. Z môjho pohľadu obidve tieto lietadlá prezentujú tie potreby, o ktorých sme hovorili z pohľadu, že sú väčšie, majú väčší dolet, sú lacnejšie na spotrebu a prevádzku, a myslím si, že poskytujú adekvátne služby, ktoré nielen ústavným činiteľom, ale aj všetkým tým, ktorí budú potrebovať pomoc v prípade evakuácie, čo ste všetci boli svedkami už niekoľkokrát.
Pán prezident má, naozaj má pravdu pani Nicholsonová, naozaj mimoriadne veľké delegácie. A keď má chuť, tak sa do toho Airbusu, ktorý má 34 miest, vie zmestiť. Na cestu do Južnej Ameriky išiel Airbusom aj s pomerne veľkou delegáciou a zmestili sa a zvládli tú trasu tam aj naspäť. Do Izraelu je tá delegácia zjavne väčšia, možno má 60-70 ľudí, použili lietadlo s väčšou kapacitou.
A v tomto prípade opätovne nemala pravdu správa kancelárie pána prezidenta, pretože druhý Airbus, ktorý sme kúpili, má tú väčšiu kapacitu, takú zhruba, akú malo, má práve vymieňaný Tupolev. Ony sa veľmi podobajú. Súčasná výbava Airbusu je tá, ktorá je na tom lietadle, ktoré stojí na parkovisku, to, ktoré prichádza v lete po generálke a po všetkých tých opravách v cene 35 mil. eur, bude nahrádzať ten Tupolev, ktorý má tú kapacitu väčšiu, aj toto lietadlo bude mať minimálne dvojnásobne väčšiu kapacitu, od 70 do 92 tuším, a tú mobilitu, ktorú tam bude mať možnosť v rámci variability interiéru.
Čiže presne sme to vymenili podľa tých, ako bolo nastavenie starých, dve menšie lietadlá, dve väčšie lietadlá, podľa toho nastavenia, ako boli, tie lietadlá mali aj interiér, sú veľmi podobné s tými a tak, ako sme mali doteraz, takže nerozumiem tejto výtke, pretože vo všetkých parametroch sú tie lietadlá efektívnejšie, lacnejšie na prevádzku.
Ja vám poviem príklad. Airbus, keď letí z Bratislavy do Washingtonu, potrebuje natankovať v priemere okolo nejakých možno do 30 ton paliva. Pamätám si presný údaj Brusel – Washington 22 ton paliva. Brusel – Bratislava Tupolev 30 ton paliva, aby sme rozumeli tomu rozdielu. Jednoducho tučko bolo naozaj také, to žerie aj trávu pri ceste, takže to proste je ekonomický Airbus a jeden a pol Fokkra, už skoro dva Fokkre, sú lacnejšie v prevádzke ako jeden Tupolev, takže z tohto pohľadu to je určite ekonomicky výhodné.
Upozorňujem na článok, myslím, že Frankfurter Allgemeine Zeitung, ktorý v tom istom čase, keď my sme kupovali Airbus, 15-ročný Airbus, za 35 mil. po rekonštrukcii, generálke a obnove, kupovali 16-ročný Airbus od Lufthansy, nemecká vládna letka, ako doplnok. Bol to teda 16-ročný Airbus, mal dramaticky viacej nalietané ako my, veľkosťou to bol Airbus 321, my máme 319, čiže o niečo kratší, tam je o niečo väčšia kapacita, ináč sa tie lietadlá nelíšia, motory sú rovnaké, všetky ostatné veci sú identické, a tiež iba za rekonštrukciu a za opravu platila nemecká vláda 89 mil. To znamená, to, čo my sme investovali do štyroch lietadiel vynovených, po generálke, po všetkom, oni dali do jedného. Môžme sa uvažovať nad tým, aká forma pomoci Lufthanse v tom bola zakomponovaná, v tejto cene, ale na druhej strane platí, že určite nemôžeme označiť to, ako sa snažila teraz naznačiť pani Nicholsonová, že tam bolo niečo neefektívne. Všetci vedeli dopredu, sme tie ponuky oznamovali a myslím, že sme ich aj vyhodnocovali, čiže z tohto pohľadu si myslím, aj viacerí leteckí odborníci potvrdili, že sú to zdroje, ktoré zodpovedajú hodnote tých lietadiel, ktoré kupujeme, čiže to si myslím, že je správne.
Otázka malého Challengeru 605, ktorý tu naznačila pani Nicholsonová, áno, to je téma, ktorou sa môžme zaoberať. Je tu možnosť, že napríklad Všeobecná zdravotná poisťovňa uzatvára zmluvy so súkromnými organizáciami na prepravu orgánov alebo pacientov lietadlom, rovnako tak platia niektoré štátne podniky za navádzacie poplatky, tam je tiež potrebná nejaká výmena. Predpokladám, že tiež sa dozvieme od príslušných orgánov, že možno aj toto bude téma, ktorú budú riešiť, ale momentálne to u nás v rámci letky téma nie je.
Čo sa týka, už som odpovedal na všetky otázky takmer.
Áno, mali sme, keď hovorím, že všetci traja ústavní činitelia rovnaké postavenia a rovnaké práva aj vo vzťahu k Leteckému útvaru ministerstva vnútra, tak bol tu predseda parlamentu pán Pavol Paška, ktorý býval v Košiciach, ktorému ste vyčítali všetko možné, ale neletel domov do Košíc takýmto spôsobom, myslím, ani raz. Čo sa týka pána Pellegriniho, rovnako tak na Sliač vládnym lietadlom neletel a býval tam, mali tam trvalý pobyt, obidvaja tam bývali. To znamená, je to na rozhodnutí každého osobitne.
A tak, ako to tu niekto povedal, mám pocit, pán Blaha, že ak ide proste o zriedkavý prípad, ak ide o prípady, kedy sa vracia z dlhšej pracovnej cesty a nechá sa vysadiť doma, aby nemusel absolvovať potom po pristátí ešte cestu do Popradu, tak ja som nemal pocit, že by sme s tým niekto niekedy problém mali alebo že by to niekto kritizoval. Je to len naozaj ten ilustračný príklad, je ten let z Popradu do Košíc, kde teda na takúto vzdialenosť, ja si nepamätám, že by niekedy bola nejaká linka medzi Popradom a Košicami letecky plánovaná ani v časoch, keď tam nebolo diaľničné spojenie. Dokonca som presvedčený, že keby sme urobili test, tak tým autom je to rýchlejšie. Pretože než prídete na letisko, než nastúpite, než sa naštartuje, než sa naroluje na dráhu, než sa vystúpa, potom let samotný trvá naozaj možno nejakých 10 minút, 15, 20, potom znova klesanie, pristátie, rolovanie, pristavenie sa ku dráhe, letisko aj v Košiciach nie je práve v centre mesta, sa dohodnime, to znamená, mám taký pocit, že tým diaľničným privádzačom je to asi z môjho pohľadu možnože aj rýchlejšie. Čiže to už je tak mimo, mimo nášho úplne zrozumenia.
A ešte sa raz vrátim k tomu ohľadne toho náletu. Nám sa dramaticky zvýšil nálet, ja som rád, že pán prezident využíva toto lietadlo na pracovné účely v čo najšírnejšej miere a určite v lete, kedy dôjde k zámene s väčšou kapacitou aj v prípade Airbusu, tak aj tá efektivita oproti Tupolevovi výrazne vzrastie.
Mám pocit, že som odpovedal na všetky otázky, ktoré ste mi kládli. A z tohto pohľadu mne neprináleží to ani hodnotiť, ani ja som ani nemal zámer tou správou hodnotiť kohokoľvek, tak ako povedal pán poslanec Tomáš, tak v zásade išlo iba o suché odpovedanie na vašu otázku, kde mi 128 poslancov túto otázku položilo. A bol som aj dosť generálny a všeobecný, lebo som povedal, že nie je možné, aby som bol v niektorých veciach úplne konkrétnejší, pretože sú súčasťou výkonu našich funkcií, ktoré máme, ale ďalej sme to nikto nepomenovali.
Tá hystéria, ktorá vznikla, ako reakcie opozície v tomto smere, je vecou, ktorú som tiež nie úplne pochopil a nepamätám si v živote, že by tu bola nejaká konfrontácia s prezidentom v pléne. To, že tu prezident akože nie je, že je na zahraničnej ceste, to si nepamätám.
Keď ste tu lynčovali prezidenta Gašparoviča v súvislosti s vaším zlyhaním pri voľbe generálneho prokurátora, myslím, predovšetkým zlyhaním vtedajšieho vedenia Národnej rady, tak si nepamätám, že by pani Nicholsonová volala po tom, aby pán Gašparovič sa mohol prísť brániť voči tým útokom, ktoré ste tu prezentovali.
To znamená, najväčším problémom, ktorý u vás je, je proste strata pamäti, strata súdnosti a vyčítanie toho, vyčítanie toho, čo ste sami urobili. Pamätám si... (Reakcia z pléna.) Pamätám si v tomto prípade, pamätám si v tomto prípade, keď ste riešili ten let pani podpredsedníčky parlamentu vtedajšej, čo všetko ste boli schopní v tom čase proste porozprávať. A z môjho pohľadu, z môjho pohľadu, keby ste si pozreli svoje vystúpenia aj v tejto sále k tejto téme, tak by ste boli naozaj vo veľmi schizofrenickom postavení.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Opýtala by som sa spravodajcu, či chce povedať niečo v záverečnom slove, ale kde je spravodajca? Tam nebol spravodajca? (Reakcie z pléna.) Dobre, ďakujem veľmi pekne.
Prejdeme k ďalšiemu bodu programu v prvom čítaní o návrhu poslancov Gröhlinga, Jurzycu, Poliačika na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 317/2009 Z. z. o pedagogických zamestnancoch, pod tlačou 472.
Poprosím poslanca Branislava Gröhlinga, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov, a spravodajcu z výboru pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport pána poslanca Miroslava Sopka.
Do rozpravy ako jediný písomne prihlásený pán poslanec Oto Žarnay, ktorému týmto dávam slovo, nech sa páči.

(Pokračovanie rokovania o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Branislava Gröhlinga, Eugena Jurzycu a Martina Poliačika na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 317/2009 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 472.)