14. schôdza

Ďakujem. Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, vážení kolegovia, to, čo si pod prácou riaditeľa školy väčšinou predstavovali naši rodičia či staršie generácie, je už dávno minulosťou. Dnes sa riaditelia škôl prakticky neodlišujú od klasických manažérov. Plánujú, vytvárajú rozpočty, musia zabezpečovať kvalitu výučby, viesť učiteľov, starať sa o propagáciu školy, iniciovať inovácie a zabezpečiť konkurencieschopnosť školy, ktorú riadia. Kvalitu školy významne ovplyvňuje osobnosť riaditeľa a jeho schopnosť manažovať. Imidž školy zasa vytvára trhovú pozíciu medzi ostatnými školami, čo je jedným z dôležitých faktorov, na základe ktorých sa záujemcovia o štúdium na danej škole rozhodujú.
Riadenie školy je veľmi náročnou a zodpovednou úlohou, ktorá so sebou prináša množstvo povinností. A treba si na rovinu povedať, že aj preto funkcia riaditeľa školy nie je natoľko atraktívnou, ako by sa na prvý pohľad mohla zdať. Nie je vôbec výnimočným javom, keď sa na výberových konaniach zúčastnia jeden alebo dvaja kandidáti, väčšinou tí istí, poprípade žiaden. Problematika otvorenia sa škôl aj odborníkom s iným ako pedagogickým vzdelaním už rezonuje dlhší čas. Prax ukazuje, že uzatvorenie škôl pred ľuďmi z praxe, ktorí majú záujem učiť, čiže majú iné vysokoškolské vzdelanie doplnené prípadným pedagogickým minimom, je pre prípravu žiakov a študentov do života skôr medveďov službou ako prínosom. Chýba iný pohľad na problematiku, znižuje sa konkurencieschopnosť pedagógov, ktorým hrozí rýchlejšie syndróm vyhorenia, a v školách vzniká klasický skleníkový či klimatizačný efekt.
Rovnako komplikovaná situácia, ba priam niekde až alarmujúca je na postoch riaditeľov škôl. Pedagogické a funkčné vzdelávanie nezaručuje, že riaditeľ bude zvládať vysokonáročné požiadavky z právnej, ekonomickej, personalistickej, technickej i manažérskej oblasti, keďže, aj ako bolo uvedené v dôvodovej správe, zriaďovatelia neposkytujú tento servis školám, ako to kedysi realizovala školská správa vrátane logistiky. Otvoriť riaditeľský stav odborníkom s vysokoškolským vzdelaním iného typu, napríklad ekonomickým či právnym, by bolo pre školy určite veľkým prínosom. Odbornými garantmi odbornej pedagogickej práce by sa stali zástupcovia riaditeľa školy a ten by bol predovšetkým manažér. Fakultatívna možnosť riaditeľa nebyť súčasťou vyučovacieho procesu po súhlase zriaďovateľa je preto pozitívnou zmenou. No úplne by som riaditeľa školy z tohto procesu nevylučoval.
Prvým dôvodom je, že počas funkčného obdobia by strácal svoje pedagogické kompetencie, ak je pedagóg, a tým, ak sa vráti do klasického vyučovacieho procesu po jednom, dvoch či troch funkčných obdobiach, bude mať problém s ich znovunadobudnutím.
Druhým dôvodom je strata kontaktu s realitou, s priamou skúsenosťou, so schopnosťami, motiváciami a danosťami detí. Riaditeľ, ktorý neučí, stratí prehľad o deťoch, o tom, s akými deťmi učitelia pracujú, ako tie zmýšľajú, čo ich motivuje, s akými problémami sa stretávajú. Už neplatí generačná dekádová zmena, ba ani päťročná. Každý ročník detí i rodičov je iný, preto to vyžaduje vysokú flexibilitu pedagógov. Táto bezprostredne vnímaná realita je pre riaditeľa školy dôležitá bez ohľadu, z akého odboru prichádza.
Z uvedených dôvodov by možno bolo vhodnejšie uvažovať o špeciálnom projektovom vyučovaní u riaditeľov škôl, kde by sa hovorilo napríklad o štyroch projektoch za školský rok v rozsahu napríklad 20 hodín mesačne, ktoré by boli v súlade so školským kurikulom a zároveň by bolo inovatívne, motivačné a prínosné pre obe zainteresované strany.
Efektívny manažment školy by však bolo možné docieliť aj zmenou súčasnej právnej úpravy, a to tak, že by sa v kvalifikačných požiadavkách na riaditeľa odstránil pedagogický dôraz a dôraz by sa presunul na vedomosti, zručnosti a vlastnosti potrebné pre manažment inštitúcie. To by v konečnom dôsledku znamenalo, že na výberových konaniach na funkciu riaditeľa by sa mohli zúčastniť aj ľudia bez pedagogického vzdelania, ale so skúsenosťami a schopnosťami, ktoré by ich predurčovali k zvládnutiu tak náročnej práce, akú manažovanie školy predstavuje.
Otvorenou otázkou však zostáva, aká by bola finančná motivácia pre prípadných záujemcov o riaditeľské miesto prichádzajúcich z iných oblastí, ako je školstvo. Pozícia manažéra školy so všetkými povinnosťami a zodpovednosťou z toho vyplývajúcimi si vyžaduje maximálne nasadenie a adekvátnu výšku platu. Z poddimenzovaného finančného rozpočtu školy by si zrejme máloktorá škola mohla dovoliť zamestnávať riaditeľa manažéra s praxou. A tak sa ocitáme znovu na začiatku. Chceme skvalitňovať vzdelávanie, ale aj riadiacu činnosť na školách, ale nemáme na to peniaze. Bludný kruh, v ktorom sa už roky pohybujeme a so sizyfovským úsilím sa snažíme nájsť z neho cestu von.
Ďakujem.

Ďakujeme pekne, pán poslanec, za vaše vystúpenie. Na vaše vystúpenie chcú zareagovať s faktickými poznámkami dvaja páni poslanci. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.
Pán poslanec Gröhling.

Pán kolega Žarnay, ďakujem veľmi pekne za váš príspevok. Ja som veľmi rád, že ste vyslovili, že kvalitu školy ovplyvňuje osoba riaditeľa. To je veľmi dôležité. A tak ako ste aj povedali, že riaditeľ musí riešiť množstvo problémov, zháňa financie, fungovanie školy, rekonštrukcia priestorov, rieši problémy medzi žiakmi, učiteľmi atď. My sme to aj zohľadnili v dôvodovej správe, čo ste vy aj povedali.
A mňa veľmi pozitívne zarazila jedna vec, ktorú ste vyslovili, a opakujem znova, že veľmi pozitívne, že si viete predstaviť za určitých podmienok, že riaditeľ by aj nemal pedagogické vzdelanie, lebo myslím si, že pedagogické vzdelanie nehovorí, že či človek vie šéfovať ľuďom, či je to líder, či vie riadiť a koordinovať zamestnancov, nehovorí, či rozumie ekonomickým procesom, hospodáreniu školy, riadeniu ľudských zdrojov, personálnej agende. A myslím si, že to, čo navrhujeme, by bol prvý krok k tomu, aby sme trochu uvoľnili školstvo, a potom, tak ako som povedal vo svojej úvodnej časti, či už my v nasledujúcich rokoch, alebo potom ďalší parlament, keď sa bude realizovať aj Učiace sa Slovensko, kde je o tom jedna stať, by sme mohli prísť k tomu, že riaditeľ by nemusel mať pedagogické vzdelanie, pokiaľ by sme vedeli zabezpečiť poradný orgán alebo radu, alebo zástupcu, alebo niekoho, kto by mu radil s odbornými vecami, čo sa týka praxe so žiakmi.
Ďakujem vám pekne.

Pán poslanec Mizík.

Ďakujem za slovo. Nik z vás, vážení páni navrhovatelia, nemá dlhodobé skúsenosti z priamej pedagogickej praxe. Čo sa dá čakať od bizmismena v kaderníctve, peruánskeho šamana a tiež aj od najneschopnejšieho ministra školstva od čias Márie Terézie.
Pochádzam z učiteľskej rodiny, otec, mama, otcova sestra, brat ,ďalší členovia, dokonca pradedo bol zastrelený za 1. svetovej vojny ako pansláv, to znamená, že učiteľstvo mám v krvi. Navrhujete, aby bol riaditeľ iba styčnou osobou a manažérom. Táto skutočnosť vás úplne demaskuje ako ľudí, ktorí absolútne nepoznajú pedagogický proces, jeho regionálne zvláštnosti, špecifiká. Z praxe neviete nič, pretože nemáte žiadnu prax. Nikdy ste nežili v regiónoch, kde žije marginalizovaná menšina, ktorá je v súčasnosti väčšinou.
Váš návrh je kompilácia slobodomurárskeho, nevlasteneckého, protinárodného projektu, ktorý plne zapadá do Plavčanovej školskej reformy, ktorému robia poradcov treťosektoroví poradcovia na čele z neschopným jogínom pánom Milanom Ftáčnikom.
Ďakujem za slovo.

S reakciou na faktické poznámky pán poslanec Žarnay.

Ďakujem pekne za faktické poznámky, ale obávam sa, týmto som chcel reagovať na pána poslanca Mizíka, že ste si ma zmýlili. Ja nie som predkladateľ tohto návrhu. Ja len som reagoval v rozprave a moja učiteľská prax, ak ste na to narážali, je, pokiaľ si pamätám dobre, 18 alebo 17, 18 rokov na strednej škole. Takže tu ste trafili trošku vedľa.
A myslím si, že tento návrh, s ktorým prichádza strana SaS, aj keď má svoje úskalia, tak je vhodnou štartovacou plochou na to, aby aj ďalší poslanci, ktorí sú v Národnej rade a sú z učiteľského prostredia, na to zareagovali buď v rozprave, alebo prípadne ho podporili pri hlasovaní, ale vytýkať mu také veci, ako ste mu teraz vytkli pred chvíľou, sa mi zdá nemiestne, pretože si myslím, že naozaj z vlastnej skúsenosti vychádzam, že postavenie riaditeľa školy je skutočne veľmi náročné, zodpovedné. Častokrát riaditelia musia riešiť úplne iné veci, než by mali učiť na hodinách, a preto sa s týmto návrhom dokážem stotožniť, aj keď opakujem, že má svoje riziká a úskalia, o ktorých som hovoril v rámci svojho diskusného príspevku.
K pánovi Gröhlingovi, prakticky on zhodnotil to, čo som hovoril, a stotožnili sme sa na spoločných nejakých styčných názoroch. Čas ukáže, ako budúci parlament, v ktorom možno my už tu ani nebudeme, sa uchopí tohto návrhu a do škôl pustí konečne aj riaditeľov, ktorí nebudú mať pedagogické vzdelanie, ale budú to ľudia profesionálni manažéri.
Ďakujem.

Otváram teraz možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy. Prihlásil sa jeden pán poslanec.
Pán poslanec Sopko, nech sa páči.

Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán predkladateľ, vidím, že sme tu v komornom duchu, asi tých správnych ľudí, ktorým naozaj školstvo a vzdelávanie leží na srdci. Ale určite je nás aj viac.
V prvom rade by som vo svojom nie veľmi dlhom príspevku chcel oceniť zámer predkladateľov, že tejto téme sa venovali, otvorili ju a sú v očakávaní diskusie, tak ako aj ja, ktorú týmto svojím návrhom otvoria, pretože to je veľmi dôležité. Naozaj, ak by sme sa na to pozreli komplexne a povedali si úprimne pravdu, či už by sme išli na financovanie a skončili by sme stále pri tom vedení škôl, tento systém nieže nie je dobrý, momentálne je stále nastavený tak, že tí, ktorí chcú to robiť lepšie, po svojom, často narážajú na prekážky a je na nás, aby sme im to vedeli uľahčiť.
Dotkli ste sa svojím návrhom jedného dôležitého momentu. Dávate teraz, ak tento návrh zákona prejde, pomerne veľkú silu zriaďovateľovi, aby rozhodol o tom po zrelej úvahe, že riaditeľ jeho školy sa má plne venovať jej riadeniu, čím sme sa dostali k ďalšej rovine, a to je tá, aký je v súčasnosti vzťah zriaďovateľov a našich škôl. Pretože toto je jedna z dôležitých tém v školstve. Vzťah miest a obcí ako zriaďovateľov a škôl ako vysokoodborných vzdelávacích inštitúcií. A tu treba povedať, že je mimoriadne dôležité, aby medzi nimi bol vzájomný rešpekt. Riaditeľ je v tomto vzťahu často v náročnej pozícii, kedy musí udržiavať balans a dobre nastavené vzťahy. Existuje veľa príkladov dobrej praxe, keď starostovia pozorne načúvajú riaditeľom a učiteľom v školách, podporujú ich a dobre fungujúce školy sú potom jedným z dôvodov, prečo si ľudia život v obci pochvaľujú. Žiaľ, existujú aj príklady, kedy starostovia nechápu svoju úlohu celkom správne a svojimi rozhodnutiami komplikujú, často až znemožňujú kvalitné fungovanie škôl. Čo sa spätne môže negatívne prejaviť na atraktivite obce. Bolo by potrebné nachádzať také legislatívne nastavenia, ktoré by podporovali dobré a užitočné partnerstvá miestnej samosprávy a škôl a zároveň chránili školy pred nekompetentnými zásahmi.
Preto si dovolím vysloviť názor, že vaše navrhované riešenie, ak bude prijaté, bude často narážať pri svojej aplikácii na dobrú, resp. aj tú zlú vôľu zriaďovateľov. Osobne si myslím, že ak chceme naozaj dosiahnuť efekt, ktorý spomínate v dôvodovej správe, citujem, "vytvoriť riaditeľom podmienky na to, aby sa mohli najmä na väčších školách plne venovať riadeniu chodu školy", mali by sme spoločne tlačiť skôr na zmenu nariadenia vlády Slovenskej republiky zo 7. októbra 2009, ktorým sa ustanovuje rozsah priamej vyučovacej činnosti a priamej výchovnej činnosti pedagogických zamestnancov. Konkrétne § 6, ktorý znie, že: "Základný úväzok vedúceho pedagogického zamestnanca ustanoveného podľa § 32 ods. 3 a § 34 ods. 1 písm. e) je rovnaký ako základný úväzok pedagogického zamestnanca, ktorý je uvedený v prílohe č. 1 daného nariadenia." A tu vykonať potrebnú zmenu spolu aj s úpravou prílohy č. 3, kde máme rozpísanú vyučovaciu povinnosť riaditeľov. Tu môžeme dať menej vyučovacej povinnosti riaditeľom a pri určitom počte napríklad pri plnoorganizovanej škole s 18 triedami, tam riaditeľ nemusí učiť vôbec. Môžeme skúsiť aj iné varianty. Chce to naozaj širšiu diskusiu, ale bolo by to rozhodne aj zo strany riaditeľov vnímané spravodlivejšie. Pretože často riaditelia pozerajú aj na to, akú veľkú školu musia manažovať. Toľko k tomu z tohto môjho osobného názoru.
A ešte jeden dodatok. Myslím si, že riešenie a nastavenie a pomoc pre riaditeľov je mimoriadne dôležitá aj preto, pretože ak riaditelia dostanú našu plnú podporu, ak budeme prijímať také riešenia, ktoré im uľahčia vedenie škôl, zároveň môžeme preventívne predchádzať mnohým neblahým vplyvom, ktoré na školách prebiehajú. Nechcem priamo poukazovať už na mobbing a bossing, v ktorom sa už veľakrát ľudia, resp. ktorí často aj rezonoval v médiách, ale naozaj touto atmosférou, kde hlavným činiteľom je práve riaditeľ, tou atmosférou sa všetko môže podstatne zlepšiť.
Ďakujem.

Na vaše vystúpenie, pán poslanec, zareaguje päť pánov poslancov so svojimi faktickými poznámkami. Končím možnosť prihlásiť sa faktickou poznámkou.
Nech sa páči, pán poslanec Žarnay.