14. schôdza

Ďakujem veľmi pekne. Pani podpredsedníčka, mali ste skvelý návrh, ja by som vás poprosila o jeho realizáciu možno.
Chcela by som sa, a to je, samozrejme, na odľahčenie, chcela by som sa hlavne poďakovať pani doktorke Dubovcovej, že s nami spolupracovala na tvorbe tohoto návrhu a, samozrejme, veľmi pekne ďakujem aj pánovi kolegovi Dostálovi, že sa do tejto témy pustil so mnou.
Myslím si, že absencia odborného názoru v tejto problematike doteraz narobila veľké škody na životoch detí, ale aj na životoch dospelých klientov týchto zariadení. Som presvedčená o tom, že je najvyšší čas túto situáciu zmeniť. Náš návrh je veľmi prostý a jednoduchý a z vecného hľadiska nemôžu mať koaliční poslanci k nemu žiadne výhrady, preto budem veľmi dôsledne sledovať, či sa postavia k tomuto návrhu tak, že aspoň akúsi výhradu vyjavia nám predkladateľom, pretože neviem si takúto výhradu predstaviť, a teda zdôvodnenie ich hlasovania, ktoré už pán poslanec Dostál naznačil, že aké bude, bude pre mňa veľmi, veľmi zaujímavou školou rétoriky. Lebo ten dôvod skutočne môže byť jedine politický a je smutné až priamo za hranicou akceptovateľnosti, ak sa do práv detí a do zlepšovania ich života pletie politika, a to takýmto spôsobom.
Ďakujem pekne.

Pani poslankyňa Jurinová, nech sa páči.

Ďakujem pekne. Ja sa obávam, pani kolegyňa, že sa mýliš, že vysvetlenie nebude rýdzo politické, ale bude také, že oni už pripravujú novelu, v ktorej to o chvíľu bude komplexne všetko zahrnuté a opravené.
Ja iba by som rada podotkla, že dôvod vašej novely, áno, pani Dubovcová urobila kus roboty a konečne aspoň jedno odporúčanie môže byť pretavené do legislatívnej aktivity, ale predpokladám, že hlavný dôvod toho, že ste sa odhodlali robiť túto novelu, je kauza, ktorá už od septembra trápi celú spoločnosť. Kauza Čistého dňa, ktorá naozaj poukazuje len na to, aký je náš systém zlý, systém, ktorý má deti ochraňovať, zlý, nespravodlivý a zničujúci životy detí.
Takže som veľmi rada, že ste s tým prišli. Tiež považujem to, že, považujem za veľmi dôležité, aby deti, ktoré majú byť, majú byť zaradené do zariadenia ako resocializačné alebo aj reedukačné, najskôr mali buď vykonané nielen vyšetrenie, ale aj samotné liečenie, ktoré by ich predurčovalo na daný typ zariadenia.

S reakciou na faktické pán poslanec Dostál, nech sa páči.

Ďakujem obom kolegyniam za reakcie.
Pani poslankyňa Blahová povedala, že si nevie predstaviť vecnú výhradu, ani ja, a že ten dôvod, ktorý koaliční poslanci budú mať, aby nehlasovali za tento návrh, bude iba politický a že teda dúfa, že sa nejako vyjadria.
Pani poslankyňa Jurinová si myslí, že vysvetlenie bude, že už pripravujú nejakú vlastnú novelu, no to by bolo fantastické, a nám tu nejde o nejaké autorské práva, my budeme radi, keď sa to zmení, dokonca ja sa nebudem brániť ani tomu, ak si to niekto požičia, či už ministerstvo, alebo dokonca niektorý koaličný poslanec, ide naozaj o to, aby sa zákon zmenil, ale obávam sa, že mýlite sa obe. To vysvetlenie nebude ani politické a nebude ani, že pripravujú vlastnú novelu. To vysvetlenie nebude žiadne.
To vysvetlenie spočíva v tom, že v tejto chvíli v sále nie je žiadny koaličný poslanec, čiže oni sa k tomu nijako nevyjadria, vyjadria sa k tomu až hlasovaním, a teda naozaj je to unikátna situácia, ktorú si nepamätám v tomto volebnom období, že by v sále nebol žiadny koaličný poslanec, čiže v tejto chvíli by sme mohli všeobecným súhlasom schváliť čokoľvek. Napríklad, napríklad by sme mohli povedať, že vypúšťame z rokovania bod správa o letke, ktorú tu mal minister Kaliňák, a nebude sa hlasovať, nebude sa o ňom hlasovať. Ak je všeobecný súhlas, tak to môžme vypustiť napríklad.

No keď chcete vidieť, ako ma v priamom prenose potom upaľujú na hranici, na ktorejkoľvek, tak poďme to toho. Dobre.
Týmto končím dnešný rokovací deň 14. schôdze. (Reakcia z pléna.) Chcete do ústnej rozpravy teraz, lebo ja som to brala tak, že je vás tu málo, že či nebude lepšie, keď tu bude viacej ľudí, lebo týmto berieme možnosť, berieme možnosť ďalším kolegom, tak... (Reakcie z pléna.) No, dobre.
Kolegovia, je 19.01 hod., končím dnešný rokovací deň 14. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Veľmi pekne vám ďakujem. Želám pekný večer.
Zajtra ráno, prosím vás, nezabudnite, že vďaka pánovi predsedovi Dankovi po prvý raz historicky vystúpia na tejto pôde naši europoslanci.

(Prerušenie rokovania o 19.02 hodine.)

1.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, otváram ôsmy rokovací deň 14. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.
Na dnešnom rokovacom dni o ospravedlnenie neúčasti požiadali poslanci Peter Antal, Dušan Galis, Gröhling, Hambálek, Jakab, Macháčková, Náhlik, Vörös. O ospravedlnenie neúčasti z dôvodu práceneschopnosti požiadala pani poslankyňa Antošová. Na zahraničnej pracovnej ceste sú poslanci Hrnko, Osuský.
Dnes je na programe

Informácia poslancov Európskeho parlamentu, ktorí boli zvolení na území Slovenskej republiky, o výkone ich mandátu a o aktuálnych otázkach prerokúvaných v Európskom parlamente.

V prvom rade dovoľte mi a vítam poslancov Európskeho parlamentu, ktorí sa prvýkrát zúčastňujú rokovania Národnej rady.
Cieľom tohto pozvania bolo priblíženie ich práce v Európskom parlamente. Týmto sa zakladá aj do budúcna nová komunikácia medzi Národnou radou Slovenskej republiky a Európskym parlamentom. Toto stretnutie má o to väčší význam, že sa koná v čase ďalšieho smerovania Európskej únie v zmysle Rímskej deklarácie. Naším cieľom je v kontexte predložených návrhov otvoriť diskusiu o európskych témach, fungovaní európskych inštitúcií a prínosu, ktorý má pre Slovensko naše členstvo v Európskej únii.
Skôr, ako dám slovo poslancom Európskeho parlamentu, chcem vás informovať, že o ospravedlnenie svojej neúčasti na schôdzi Národnej rady požiadali z dôvodu pracovných povinností poslanci Európskeho parlamentu Pál Csáky, József Nagy, Boris Zala a Jana Žitňanská.
Poslanci Európskeho parlamentu budú vystupovať podľa príslušnosti k jednotlivým politickým frakciám v Európskom parlamente.
Dovoľte mi, aby som naozaj v mene nás všetkých poslancov ešte raz privítal všetkých tých, ktorí dnes do Národnej rady Slovenskej republiky zavítali. Vítame vás. (Potlesk.)
Mám tu poradie vystúpenia poslancov Európskeho parlamentu zvolených na území Slovenskej republiky podľa príslušnosti k jednotlivým politickým frakciám v Európskom parlamente:
– frakcia Európskej ľudovej strany (kresťanských demokratov): pán poslanec Eduard Kukan, pán poslanec Ivan Štefanec, pán poslanec Miroslav Mikolášik, pani poslankyňa Anna Záborská;
– frakcia Progresívnej aliancie socialistov a demokratov: pán poslanec Vladimír Maňka, pani poslankyňa Monika Smolková, pani poslankyňa Monika Flašíková Beňová;
– frakcia Európskych konzervatívcov a reformistov: pán poslanec Branislav Škripek.
Teraz dávam slovo poslancovi Európskeho parlamentu,j pánovi poslancovi Eduardovi Kukanovi.

Dobrý deň prajem, vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, panie poslankyne, páni poslanci, vážení prítomní.
Pán predseda, chcem sa pekne poďakovať za pozvanie, za milé privítanie a chcem oceniť aj vašu veľkorysú štedrosť pri určení dĺžky našich vystúpení. My sme v Európskom parlamente zvyknutí hovoriť menej, maximálne štyri minúty, a to ešte musíme byť spravodajcovia pri jednotlivých správach.
Vítam príležitosť diskutovať s poslancami Národnej rady Slovenskej republiky o aktuálnych otázkach Európskej únie. Potvrdzuje to, že je v záujme nás všetkých byť súčasťou diania v Európe a spoločne presadzovať záujmy našich občanov.
Začnem z toho, že slovenské predsedníctvo v Rade Európskej únie nám ukázalo, že fungovanie Únie je komplexnou záležitosťou. Tu chcem na úvod povedať, že považujem zahraničnú politiku Slovenskej republiky a jej dopad na vývoj medzinárodných vzťahov, tak je taký, že zďaleka presahuje rámec a váhu svojej vlastnej krajiny. Aj preto si myslím, že príprava nášho predsedníctva a jeho uskutočnenie boli dobré a úspešné.
Predsedníctvo Rady nám tiež ukázalo, že sa môže stať inšpiráciou pre vnímanie európskej politiky u nás doma ako našej vlastnej politiky, politiky, ktorej sme súčasťou a ktorú priamo tvoríme. Bratislava je Brusel a Brusel je Bratislava. Považujem to za potrebné povedať, lebo sme dlhé roky členmi Únie a nie všetci to ešte chápu u nás doma. Predsedníctvo úspešne zvládnuté, a preto tí, ktorí sa na ňom podieľali, si zaslúžia uznanie. (Potlesk.) Myslím si tiež, že je dobrou vizitkou aj to, že sa upevní pohľad na Slovensko ako na konštruktívneho a proeurópskeho partnera v rámci Európskej únie.
Vo svojom vystúpení by som rád načrtol momentálne výzvy EÚ a môj pohľad na ne cez prizmu svojej vlastnej práce. Otázky rezonujúce v EÚ: minulosť – budúcnosť. Pred niekoľkými dňami sme si pripomenuli 60. výročie od podpísania Rímskych zmlúv. Je to dôležité obhliadnutie sa do minulosti a dobrá príležitosť zamyslieť sa nad tým, čo bolo možné v Európe dosiahnuť. Za 60 rokov Európska únia dokázala vytvoriť súbor hodnôt, ktoré nás všetkých posunuli civilizačne ďalej, dopredu. Naše hodnoty sa stali hodnotami otvorenej spoločnosti postavenej na právnom štáte a vzorom nielen pre našich susedov, ale aj pre zvyšok sveta. S výročiami zmlúv súvisí otázka, kam by mala Európska únia smerovať ďalej. Pred niekoľkými týždňami predstavil predseda Komisie bielu knihu o smerovaní Únie. Som rád, že táto otázka začala rezonovať nielen medzi európskymi lídrami, ale taktiež v spoločnosti.
Európa nedávno prekonala niekoľko kríz. Zasiahla nás kríza finančná, hospodárska, migračná alebo kríza v našom najbližšom susedstve. Ja by som doplnil, že máme ešte líderskú krízu v Európskej únii. Bohužiaľ, na krízach sa podpísala dôvera občanov v spoločný európsky projekt. To je v podstate paradox, pretože jedno z najdôležitejších ponaučení z uplynulých rokov je to, že Európska únia môže prežiť a prinášať výhody svojim občanom vtedy, keď bude jednotná. Sme Úniou rôznorodosti, v ktorej je potenciál, a v jednote je naša sila. Akýkoľvek bude konkrétny scenár budúceho fungovania Únie, táto axióma by mala ostať jej základným kameňom, na ktorom by sme mali budovať naše vzťahy v rámci Únie, ale tiež prezentovať Úniu navonok.
Odchod Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska z Únie, ktorý sa formálne začal v stredu tento týždeň, bude jednou z prvých výziev, s ktorou sa budeme musieť vyrovnať. Nie je to rozhodnutie, ktoré by som vítal. Verím však, že naša spoločná minulosť pomôže dosiahnuť Únii a Británii lepšie vzájomné vzťahy v budúcnosti. Treba zdôrazniť, že brexit zatiaľ nepodkopal európsku jednotu. Zdá sa, naopak, že môže byť kľúčom k užšej spolupráci 27 členských krajín. Bol by som rád, keby tento trend pokračoval aj naďalej, najmä pri rokovaniach, ktoré nás počas nasledujúcich dvoch rokov čakajú. Brexit tiež naznačuje dôležité otázky, ako sa Európa bude stavať k budovaniu vzťahov s našimi zahraničnými partnermi a k svojmu vlastnému postaveniu vo svete.
Je v našom záujme, aby Európa ostala globálnym svetovým hráčom, dôležitým hráčom. Iba v tomto prípade budeme mať možnosť skutočne vplývať na vývoj okolo nás. Európa má potenciál ostať svetovým hráčom, prispievať ku globálnej bezpečnosti, tvoriť zásady medzinárodného obchodu a byť inovatívnou a zároveň bezpečnou.
K svojej práci ďalej: Ako člen zahraničného výboru mám možnosť vplývať na trendy, ktoré sa objavujú vo vzťahu Únie s našimi vonkajšími partnermi. Za ostatné roky som v tejto oblasti pripravil niekoľko správ dotýkajúcich sa predovšetkým spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky, susedskej politiky a politiky Európskej únie v procesoch rozširovania. Považujem za kľúčové, aby sme zabezpečili rozvoj a stabilitu v našom najbližšom susedstve. Dôležitým v tomto je náš vzťah k regiónu západného Balkánu, ale tiež aj k našej susedskej politike vo vzťahu k východným a južným partnerom. O integrácii krajín západného Balkánu sa začína čoraz viac diskutovať na najvyšších fórach. Bohužiaľ, je to v súvislosti s obavami o ďalšie smerovanie regiónu a politickými krízami, ktoré neprispievajú k stabilite regiónu. Hoci je tento región za hranicami Únie, myslím si, že je každému jasné, ako veľmi vplýva na našu bezpečnosť, stabilitu a prosperitu.
V ostatných rokoch som súčasťou mediačných tímov, ktoré sa venujú politickým krízam v Macedónsku a v Albánsku. Ponaučenie z toho plynie jednoduché. Kvôli týmto krízam sa hospodársky a spoločenský vývoj v týchto krajinách na dlhý čas zastavil. Poškodzuje ich to ekonomicky, bezpečnostne, spoločensky aj hodnotovo.
Keď hovoríme o integrácii západného Balkánu, hovoríme o Čiernej Hore, o Srbsku, o Albánsku, o Bosne a Hercegovine a Kosove. Integrácia musí byť založená na jasných pravidlách a kritériách. Po ich naplnení Európska únia musí urobiť ďalší krok. Treba sa pripraviť na to, že raz tento región bude celý súčasťou Európskej únie. Kedy to bude, to je veľmi ťažké predpovedať. A možnože najpresnejšie, najpresnejší termín by bol to, čo hovoria Arabi, viete, akože Insha´Allah – z vôle božej. Všetky tieto subjekty, ktoré som vymenoval, budú súčasťou Európskej únie – vrátane Kosova.
Tu by som chcel povedať, že stanovisko Slovenskej republiky k neuznaniu nezávislosti Kosova je správne. Mali by sme však realisticky sledovať vývoj v regióne, nezatvárať oči nad tým, ako sa vyvíja táto situácia, podobne ako to robia štyri ďalšie krajiny, ktoré majú rovnaké stanovisko k tejto otázke ako my na Slovensku. A tu chcem povedať, že nikto si nevie predstaviť v budúcnosti iné začlenenie Kosova do mapy Európy ako do Európskej únie.
V poslednom čase sa parlamentná demokracia na západnom Balkáne stala akousi demokraciou bojkotov. Bojkot parlamentu začína byť veľmi populárny ako prostriedok politického boja, či už je to v Albánsku, v Macedónsku, v Čiernej Hore a aj v Kosove. V tomto ohľade je našou povinnosťou ako poslancov parlamentov slovenského a európskeho tento trend odsúdiť, ale aj podporiť návrat našich kolegov do parlamentov. Otázka, ako nastavíme vzťahy s niektorými krajinami v našom susedstve, je teraz viac aktuálnou ako pred pár rokmi.
Rovnako kritickými sú otázky nášho postoja k dianiu v Turecku a k situácii na Ukrajine, nielen v súvislosti s vojnou, ale aj s reformami. Migrácia je globálny trend, ktorý sa bude ďalej vyvíjať. Preto treba tejto téme venovať stálu pozornosť. Nemali by sme ju podľa mňa však vnímať iba ako ohrozenie, ale fenomén, ktorému budeme musieť vzhľadom na charakter Únie čeliť spoločne. V súvislosti s tým momentálne diskutujeme o legislatíve, ktorá by mala pomôcť riešiť základné príčiny migrácie, ako sú napríklad ekonomická a sociálna situácia v rozvojových krajinách. Treba tiež vždy myslieť na ochranu našich občanov. Ako spravodajca rokujem s kolegami v Európskom parlamente tiež o návrhu vonkajšieho investičného plánu. Ten by mal pomôcť naštartovať ekonomický rast práve v najmenej rozvinutých krajinách v našom susedstve a v Afrike. Osobne som presvedčený, že o tom, že otázky migrácie by sme nemali zužovať na striktne bezpečnostné, aj keď toto je veľmi dôležitý aspekt, ale hľadať riešenia, ako môžeme prispieť k rozvoju a stabilite krajín, ktoré sú primárnym zdrojom migračných prúdov.
Zamestnanosť a sociálna politika, lebo to sú tiež otázky, ktoré sledujem. Zamestnanosť a sociálna politika sú témami, ktoré veľmi úzko súvisia s tým, ako naši občania vnímajú Úniu. V tejto oblasti sa momentálne zaoberám otázkami mojej generácie, ktorú vnímam najmä cez odstránenie diskriminačných opatrení na základe veku. Demografický vývoj na Slovensku, ale aj v celej Európe naznačuje, že starostlivosť o starších občanov spoločnosti a aktívne starnutie sú horúcimi témami, ktorým treba venovať zvýšenú pozornosť.
V zamestnaneckej politike je momentálne na pretrase smernica o vyslaní pracovníkov. V skratke. Nesúhlasím s revíziou tejto smernice z dielne Európskej komisie. Prikláňam sa k názoru jedenástich národných parlamentov a štátov, ktorí vyjadrili svoj postoj prostredníctvom žltej karty. Hrozí totiž, že smernica prinesie viac právneho chaosu a administratívnej záťaže pre podniky, ktoré pracujú na európskom trhu, a v konečnom dôsledku skomplikuje životy vyslaným pracovníkom. Zásada voľného pohybu služieb na jednotnom trhu je pilierom ekonomickej; európskej ekonomiky a my ju nesmieme okliešťovať. Potrebujeme jednoduché a férové pravidlá.
Na záver, panie poslankyne a páni poslanci, povedal som, že máme možnosť; že som rád, že máme možnosť diskutovať o európskych témach na pôde Národnej rady. Určite je to dôležitý signál k prehĺbeniu nášho dialógu a bol by som rovnako rád, keby sme mohli spolu vyvrátiť často nepravdivé informácie o diktáte z Bruselu a o rozhodnutiach, ktoré odtiaľ prichádzajú. Naša spoločná angažovanosť v boji proti radikalizmu, extrémizmu a dezinformáciám by bola na osoh Slovensku a celej Európskej únii. Koniec koncov naša práca spočíva vo výkone mandátu pre občanov, ktorí nás zvolili, tento mandát, ako aj naša spolupráca by mala byť v ich prospech, lebo oni sú koniec koncov občanmi Slovenskej republiky a rovnako tak sú aj občanmi Európskej únie.
Ďakujem pekne za pozornosť. (Potlesk.)

Ďakujem za vystúpenie pánovi poslancovi, europoslancovi Eduardovi Kukanovi. Možno tak symbolicky ako aj bývalý minister zahraničných vecí v tejto veci vystúpil ako prvý europoslanec. Ďakujem.
Pán europoslanec Ivan Štefanec, nech sa páči.

Dobrý deň, dámy a páni, vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, kolegyne, kolegovia, milí hostia, naozaj si veľmi vážim toto pozvanie a oceňujem začiatok intenzívnejšej komunikácie medzi europoslancami a vami, poslancami Národnej rady, pretože to považujem za dôležité. V súčasnosti sa rozhoduje o budúcnosti Európskej únie a tým pádom aj o budúcnosti Slovenska. Tak myslím si, že tento dialóg je nielen užitočný a prospešný, ale naozaj aj nevyhnutný.
Mal som tú česť osem rokov stráviť v Národnej rade Slovenskej republiky a počas tohto obdobia som pracoval vo výbore pre európske záležitosti, dokonca dva roky ako jeho predseda, dva roky ako jeho podpredseda a vždy som sa snažil z tohto postu dodržiavať dôsledne princíp subsidiarity. Viackrát som dokonca rozporoval európsku legislatívu na základe tohto princípu. Trošku mi chýba v poslednom čase, že tento princíp nie je opakovaný, pretože ho považujem za veľmi dôležitý nástroj pri možnom rozporovaní, aktívnom vstupovaní do európskej legislatívy, pretože dobre pripravené a vyargumentované odôvodnené stanoviská sú naozaj veľmi silným nástrojom a mňa naozaj mrzí, že v tomto sa nerobí dostatočne. Samozrejme, som pripravený kedykoľvek s vedením Národnej rady aj výborom pre európske záležitosti spolupracovať a hovoriť nielen na túto tému.
Mandát Európskeho parlamentu zvoleného v roku 2014 má za sebou zhruba polovicu. Za tieto 2,5 roka, za toto obdobie sme prežili snáď najturbulentnejšie časy, aké kedy Európska únia zažila. Migračná kríza, brexit, ruská invázia na Ukrajine sú udalosti, ktoré mediálne prekryli všetko ostatné, čo sa nám v Európskom parlamente podarilo dosiahnuť.
Keď som v lete preberal mandát v roku 2014, tak som sľúbil, že budem robiť všetko pre podporu tých, ktorí sú najväčší zamestnávatelia, to sú malí a strední podnikatelia. Tí tvoria hodnoty, tvoria najviac pracovných miest, stabilizujú spoločnosť a sú nositeľmi tých najlepších tradícií každého národa. Komunistický režim ich po roku 1948 úplne zničil a následky pociťujú naše regióny dodnes. Európska únia im práve ale otvorila nové možnosti. Vďaka spoločnému trhu je jedno, či dnes sa predáva v Považskej Bystrici, Rožňave alebo Hamburgu. Európska legislatíva im poskytuje ochranu pred neplatičmi a zjednodušuje administratívu, ktorá sa oproti obdobiu trebárs spred roka 2004 skrátila z mesiacov na týždne, dni a niekedy aj hodiny. Stále však existujú bariéry, ktoré im bránia v plnom rozvoji ich potenciálu. Podľa prieskumov im vadia hlavne tri veci. Po prvé, slabý prístup k investičnému kapitálu, po druhé, vymožiteľnosť pohľadávok a po tretie, byrokracia.
Na všetky tri sa snažíme nachádzať riešenia aj na európskej úrovni. Už krátko po nástupe nového Európskeho parlamentu sme schválili nový Európsky fond pre strategické investície vo výške viac ako 300 mld. eur. Som rád, že sa nám podarilo presadiť, aby slúžil najmä ako zdroj podpory malých a stredných podnikov. Prostredníctvom programu COSME môžu z neho malí podnikatelia čerpať úvery až do výšky pol milióna eur s úrokom od 1 do 1,5 % s dĺžkou splatnosti až do 15 rokov. Pre lepšiu vymožiteľnosť pohľadávok, najmä cezhraničných, sme prijali novelu legislatívy, ktorá zjednodušuje súdne konania, znižuje poplatky a umožňuje napríklad aj to, aby sa veriteľ zúčastnil súdu prostredníctvom telemostu a nemusel tak trebárs míňať peniaze na ďalšie cestovanie.
Znižovanie byrokracie je dôležitý problém, pretože často narážame na rôzne obštrukcie aj zo strany niektorých členských štátov. Ale aj tu konáme a som rád, že máme výsledky. Spoločne s Komisiou pracujeme na zavedení aj jednotného systému registrácie dane z pridanej hodnoty v celej Únii, čo si ale netreba zamieňať za daňovú harmonizáciu. Proti tej dlhodobo a konzistentne protestujeme. Cieľom je tu skutočnosť, aby podnikatelia nemuseli nanovo študovať rôzne postupy, ale jednoducho si otvorili internetový portál a urobili tam všetky potrebné úkony. Toto opatrenie je aj významným príspevkom v boji proti daňovým podvodom a únikom. Minulý rok sme podporili zlepšenie pohybu pracovných síl aj tak, že sme prijali legislatívu, ktorá občanov odbremeňuje od opakovaného predkladania tých istých notársky overených prekladov rôznych dokumentov. V celej Únii na to bude slúžiť jednotný viacjazyčný formulár, ktorý bude stačiť dať overiť len jediný raz.
Cezhraničné podnikanie v digitálnom veku je aj o rýchlosti a flexibilite. Ako tieňový spravodajca pracujem aj na návrhu zavedenia jednoosobovej spoločnosti s ručením obmedzeným, ktorú bude možné založiť elektronicky v jednom štáte a automaticky získa povolenie podnikať vo všetkých členských štátoch Únie. Verím, že tento návrh získa dostatočnú podporu v Európskom parlamente.
Čoraz viac sa ale, žiaľ, stretávame s tým, že členské štáty stavajú na jednotnom trhu stále nové a nové a pritom aj zbytočné prekážky. Najnovšie medializované prípady – napríklad šikanovania slovenských autodopravcov vo Francúzsku, Nemecku a v Rakúsku – sú toho dôkazom. Aj vďaka mojim iniciatívam už Európska komisia začala voči prvým dvom krajinám konanie a v súčasnosti prešetruje aj rakúsky zákon o minimálnej mzde a tiež odmietanie vydávania licencií pre dopravu osôb, ľudí, ktorí podnikajú na trase Bratislava a letisko Schwechat a späť.
Všetky opatrenia a iniciatívy v prospech malých a stredných podnikateľov na európskej úrovni, samozrejme, niekedy nevyvažujú chyby na úrovni členských štátov a chcem teda vás aj požiadať v tomto ohľade, aby sme našli spoločnú reč pre podporu malých a stredných podnikateľov, aby sme im nehádzali polená pod nohy, pretože si zaslúžia našu podporu. Jeden za všetky príklady môžem uviesť, a to je napríklad nezmyselné daňové licencie, de facto dane zo straty, ktoré boli posunuté z neznámeho dôvodu, ich zrušenie bolo posunuté až na rok 2018.
Ako člen Európskeho parlamentu, člen výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa, aj ako viceprezident organizácií pre podporu malého a stredného podnikania SME Europe a SME Circle naozaj pozývam všetkých poslancov Národnej rady na spoluprácu pri zlepšení postavenia slovenských podnikateľov. Ich prosperita a rozvoj musí byť záujmom nás všetkých.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, Európa sa dnes nachádza na križovatke. Zo všetkých strán počúvame hlasy, ktoré volajú po reforme jej fungovania alebo dokonca niekedy o jej zániku. Povinnosťou nás, zástupcov občanov Slovenskej republiky, či už v Národnej rade, alebo v Európskom parlamente, je hľadieť predovšetkým na ich záujem. Opýtajme sa ale naozaj: Je záujmom slovenských občanov, aby stratili možnosť pracovať, študovať a žiť v ktorejkoľvek krajine Únie? Je v záujme našich občanov, aby slovenské firmy stratili prístup k spoločnému trhu? Je v ich záujme to, aby sme sa odstrihli od najúspešnejšieho ekonomického projektu v ľudskej histórii, ktorý priniesol nášmu kontinentu obdobie stability, prosperity a mieru? Určite nie.
Budúcnosť pred nás stavia mnohé, mnohé výzvy. A som si istý, že ich môžeme zvládnuť len spoločne. Za všetky spomeniem digitálnu revolúciu a nástup priemyslu, ktorý označujeme pod číslom 40. Digitalizácia zasahuje do všetkých sfér našich životov a začína meniť aj povahu priemyselnej výroby. Dokonca tak radikálne, že čoskoro budeme musieť redefinovať samotný pojem robotník. Veľkú časť v priemysle preberajú stroje a pred nami stojí otázka, čo bude naozaj robiť človek. Určite sa bude musieť viac preorientovávať z manuálnej práce na duševnú a znamená to, že roboty a ich softvér budú vyvíjať viac práce a človek ich musí programovať a najmä kontrolovať. Na to, aby tento prerod prebehol úspešne, musíme radikálne zreformovať náš vzdelávací systém a pripraviť ľudí na to, že nové zručnosti sa budú musieť učiť po celý život. Určite to nezvládneme sami, ale len v úzkej spolupráci s krajinami, ktoré sú v tomto podstatne ďalej a môžu nám slúžiť ako inšpirácia.
Digitálna ekonomika si vyžaduje aj plynulý tok dát. Na európskej úrovni pracujeme na vytvorení jednotného digitálneho trhu, ktorý zjednotí regulácie toku dát a pripraví nás tak na globálnu konkurenciu, ktorá neustále silnie. Pred dvoma týždňami sme v Európskom parlamente prijali legislatívu, ktorá harmonizuje frekvenčné pásma a otvára cestu pre budovanie sietí vysokorýchlostného internetu. Minulý týždeň sme sa výrazne posunuli v odstránení geoblokovania na internete a tovary či služby budú môcť, verím, že už od roku 2018, využívať oveľa viac zákazníkov, ako tomu bolo doteraz.
Aby som ilustroval, ako je to všetko pre našu budúcnosť dôležité, poviem len toľko, že kým v Indii aj napríklad v Číne alebo v Spojených štátoch amerických, ktoré sú v oblasti digitálnej ekonomiky našimi konkurentmi, tak tam platí jedna regulácia. V Európskej únii ich je zatiaľ stále 28, týchto regulácií. To enormne zvyšuje náklady a, samozrejme, znižuje konkurencieschopnosť.
Digitálna ekonomika je ďalšou témou, v ktorej vidím neužitý potenciál na spoluprácu medzi Národnou radou a Európskym parlamentom. Teší ma, že po našich aktivitách v europarlamente budú môcť občania telefonovať v rámci Únie lacnejšie, pretože od júna tohto roku bude konečne zrušený roaming, teda poplatky za cezhraničné volanie v rámci Únie. Musíme ísť ďalej. Robíme teda všetko preto, aby od budúceho roku bolo zrušené aj spomínané geoblokovanie.
Digitalizácia priemyslu so sebou prináša aj veľké nároky na spotrebu elektrickej energie. Súčasné systémy a infraštruktúra už nebudú stačiť, najmä ak bude pokračovať trend rozvoja elektromobility a elektrické autá sa stanú bežnou súčasťou našich miest. Budovanie energetickej únie teda neslúži len na to, aby sme znížili našu závislosť od jedného a navyše veľmi nevyspytateľného zdroja surovín, ale aj na to, aby sme energiu využívali inteligentne, šetrne, aby sme znížili jej ceny pre domácnosti a firmy. Nie je predsa normálne, aby také Nemecko platilo za plyn menej ako Slovensko, ako je tomu v súčasnosti. To sa musí zmeniť. Je absolútne ale zrejmé, že bez úzkej spolupráce na európskej úrovni to jednoducho nepôjde.
Treťou oblasťou, kde je európska spolupráca životne dôležitá, je otázka bezpečnosti. Migračná kríza nám ukázala, aké dôležité je chrániť vonkajšie hranice schengenského priestoru a, naopak, dočasné hraničné kontroly v jeho vnútri nám pripomenuli časy, keď sme čakali na rakúskej hranici aj niekoľko hodín. Bez spoločného postupu voči tretím krajinám, bez spoločného tlaku na ukončenie vojnových konfliktov a bez európskej pobrežnej a pohraničnej stráže ďalšie krízy nezvládneme.
Otázka bezpečnosti veľmi úzko súvisí s terorizmom a kybernetickými hrozbami. Naše tajné služby musia medzi sebou oveľa viac spolupracovať a vymieňať si informácie, aby sme dokázali všetky plánované teroristické útoky – a je jedno, z akého zdroja pochádzajú – zlikvidovať včas. Vlády členských štátov musia oveľa viac spolupracovať pri prevencii kybernetických útokov, bez ohľadu na ich zdroje.
Ako konštatoval aj pán prezident Slovenskej republiky Andrej Kiska, Slovensko v tomto smere nerobí pre vlastnú bezpečnosť takmer nič, a pritom sme v situácii, keď jeden vyškolený hacker je schopný urobiť viac škody ako celý vojenský výsadok. Myslím, že každému je jasné, odkiaľ v súčasnosti kybernetické útoky nielen proti našim hodnotám, ale aj proti našej infraštruktúre pochádzajú. Zdroje v Rusku a mimoriadne agresívna hybridná vojna proti európskej spolupráci má jediný cieľ: rozdeliť nás natoľko, aby sme neboli schopní vystupovať jednotne napríklad v oblasti nákupu energií alebo pri modernizácii a digitalizácii nášho priemyslu. Na európskej úrovni si toto veľmi dobre uvedomujeme a som rád, že orgány na boj proti hybridným hrozbám sa postupne vytvárajú a získavajú čoraz viac kompetencií.
Zo všetkých aktivít, ktoré konám na úrovni europarlamentu, mi dovoľte ešte spomenúť jednu, ktorá je pre našu krajinu veľmi dôležitá, pretože automobilový priemysel je pre Slovensko naozaj kľúčový. Ako jediný slovenský zástupca som pracoval rok vo výbore pre vyšetrovanie emisného škandálu, známeho aj pod skratkou Dieselgate, a výsledkom je legislatívny návrh, ktorý bude schvaľovaný na našom plenárnom zasadnutí práve budúci týždeň. Verím, že bude schválený, pretože potom sa už niečo podobné nebude môcť opakovať. Chceme zaviesť novú štruktúru testov automobilov nielen vo výrobe, ale aj v ich prevádzke, posilnenie právomocí Komisie pri akýchkoľvek podozreniach, no a najmä rovnaké pravidlá na celom európskom trhu. Pri porušení pravidiel a klamaní občanov hrozia automobilkám pokuty až do výšky 30-tisíc eur za každé auto.
Na našom spoločnom trhu musia platiť rovnaké pravidlá. Ak tomu tak nie je, konám. Je to v prípade porušovania práv našich vodičov, v prípade podozrení na rozdielnu kvalitu pod rovnakou značkou, trebárs spotrebných tovarov, či v prípade uznávania kvalifikácií. Vítam každú iniciatívu a ocením podnet každého občana a všetci ste vítaní sa na mňa kedykoľvek obrátiť, napríklad čo sa týka podnetov na... (zaznievanie zvukového signálu časomeru) áno, už končím, už len dokončím vetu, ... podnetov na rozdielne kvality za rovnakú značku. V tomto budem pokračovať. Napríklad organizujem aj budúci; v budúcich týždňoch osobitné podujatie na túto tému Bruselu.
Ďakujem ešte raz za túto možnosť a verím, že naša komunikácia sa stane dobrou tradíciou a základom intenzívnejšej spolupráce. Dámy a páni, ďakujem pekne. (Potlesk.)