14. schôdza

Ďakujem pekne. Ja ako teda nepedagóg, ale ktorý tiež, samozrejme, absolvoval som nejaké tie školy, ma napadla jedna vec, že prakticky pokiaľ dáme na výber, či bude učiť riaditeľ, alebo nebude učiť, prakticky ja si neviem predstaviť potom jeho po nejakých 15 rokoch, keď si povie, že nechcem učiť, že či si on nezatvára dvere pred trhom práce ako učiteľ. Lebo tým pádom sa z neho stane manažér, a keď mi povie, že 15 rokov neučil a znovu chce učiť, tak si neviem predstaviť to naštartovanie nanovo, ako to tam bude. Takže neviem, či to nejde vlastne proti nemu, keby takto sa rozhodol. Ale, samozrejme, je to iba moja úvaha, ktorá ma napadla pri tomto predložení zákona, či toto ste tiež zvažovali a či náhodou nepôjde prakticky proti nemu.
Takže toľko na úvahu. Ďakujem.

Ďakujem za všetky faktické poznámky, úprimne povedané, nečakal som až toľko. Takže naozaj úprimne ďakujem, že ste sa zapojili do tejto diskusie. A skúsim, skúsim to takto skraja.
K pánu poslancovi Žarnayovi, no, ide aj o to, či sa, alebo akým spôsobom pozeráme na toho riaditeľa. A akú v súčasnosti má prípravu riaditeľ, keď si preberieme celý systém momentálne nastavenia funkčného vzdelávania, a pôjdem ešte dopredu na proces, kedy dochádza k výberu tohto riaditeľa, tak nájdeme tam množstvo, veľmi veľa vecí, ktoré nefungujú dobre a treba ich jednoznačne zmeniť. Dnešní riaditelia jednoducho majú, naozaj mnohých osobne poznám, skvelých riaditeľov, keby som to mal nadľahčiť, tak by som ich nechal naklonovať, ale to sa nedá. Ak by som, ak by som mohol mať tú moc niečo meniť, rozhodne by som išiel do krokov, ktoré jednoznačne povedú k tomu, aby sa vyberali čo najsprávnejší ľudia, aby boli stanovené jednoznačne kritériá na ich výber a tiež aby mali títo riaditelia podporu v podobe naozaj moderných druhov školení. Aby sa stali skutočnými lídrami, ktorí vedia viesť kolektívy a vedia vytvárať tú správnu atmosféru. Toto im v súčasnosti v tej príprave chýba. Pokiaľ tam neurobíme nič, tak sa nepohneme nikam.
A viac nestihnem asi už.

Ďakujem veľmi pekne. Ja iba veľmi krátko.
Poviem vám to takto, pán Mizík. Ja urobím absolútne všetko pre to, aby ľudia ako vy mali čo najmenší vplyv na slovenské školstvo. To, že sedíte tu v parlamente, je omyl. (Potlesk.) To, že sedíte vo výbore pre vzdelávanie, je ten najväčší omyl. Tam je pán predseda výboru, ja neviem, či je to možné, ja sa pôjdem teraz ho spýtať, ak je len minimálna možnosť, aby som podal nejaký návrh na vylúčenie vás z výboru pre vzdelávanie, tak to urobím a budem prvý, ktorý to podpíšem. Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážené dámy, vážení páni, cieľom nášho návrhu je zabezpečiť, aby sa do resocializačných centier dostávali iba osoby, ktoré úspešne absolvovali protidrogovú liečbu alebo liečbu inej závislosti. Zabezpečí sa tým, že do resocializačných zariadení sa nebudú dostávať závislé osoby, u ktorých hrozia úteky a delikvencia.
Takisto sa predloženým návrhom zabezpečuje, aby sa do reedukačného centra dostávali maloletí len na základe odporúčania znalca z odboru psychológie o tom, že umiestnenie maloletého v takomto type zariadenia je v jeho záujme.
Poslaním resocializačného strediska je v zmysle znenia zákona aktivizovanie vnútorných schopností detí a plnoletých fyzických osôb na prelomenie psychických dôsledkov, fyzických dôsledkov a sociálnych dôsledkov drogových alebo iných závislostí a na zapojenie sa do života v prirodzenom prostredí. V súčasnosti súdy pri nariaďovaní umiestnení maloletých v resocializačných strediskách neprihliadajú na možnú závislosť maloletých na návykových látkach, najmä na drogách, a v dôsledku toho sú maloletí vystavení ničím neriadenej a nesledovanej abstinencii, čo má za následok úteky, delikvenciu mladistvých a iné patologické javy.
V našom návrhu dopĺňame aj oprávnenie zamestnanca orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately na účely vykonávania opatrení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately vyžiadať si od lekára potvrdenie o absolvovaní liečby drogovej závislosti alebo inej závislosti maloletého, o ktorého umiestnení do resocializačného strediska rozhoduje. Túto zmenu odporúčajú roky jednak odborníci, psychiatri, adiktológovia a jednak pracovníci pomáhajúcich profesií, ktorí sa venujú resocializácii.
Toto zistenie priniesol aj poslanecký prieskum výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny. Rovnako na tento nedostatok v zákone upozornila vo svojej mimoriadnej správe verejná ochrankyňa práv.
Dôsledkom toho, že zákon na túto povinnosť povinných zabudol, je to, že práva detí sú ohrozené. Stáva sa to, že deti, ktoré neprešli detoxom, sú umiestnené do resocializačných centier bez odborného vyšetrenia a bez liečby. V prípade, že dieťa závislé nebolo, nie je preňho takýto pobyt účelný a poškodzuje ho na jeho právach. V prípade, že dieťa bolo závislé a nebolo liečené, bez lekárskej starostlivosti v takomto zariadení trpí bolesťami a rôznymi príznakmi nekontrolovanej detoxikácie.
Som presvedčená, že táto zmena je nevyhnutná. Preto vás týmto, vážené kolegyne a kolegovia, prosím o vašu podporu nášho návrhu.
Ďakujem pekne.

Ospravedlňujem sa. Vážená pani podpredsedníčka, s ospravedlnením dovoľte, aby som uviedol v zmysle § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku tento zákon a vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom.
Návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor, Výbor Národnej rady pre sociálne veci a Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory prerokovali návrh zákona do 5. mája 2017 a gestorský výbor do 9. mája 2017.
Zo znenia návrhu je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výborom vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu vo výboroch v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pani podpredsedníčka, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu. Ďakujem.

Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážená pani spolupredkladateľka, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som aj ja povedal pár slov ako spolupredkladateľ tohto návrhu zákona.
Z môjho pohľadu bola impulzom správa verejnej ochrankyne práv, nie tá riadna správa, ktorú každoročne predkladá, ale mimoriadna správa, pretože mali sme tu už viac mimoriadnych správ. Na jednom z predchádzajúcich zasadnutí to bola mimoriadna správa, ktorá upozorňovala na situáciu v celách policajného zaistenia, na to, že sa tam porušujú základné práva a slobody, že polícia postupuje mimo rámec zákona, a keďže, bohužiaľ, táto parlamentná väčšina, resp. aj parlamentná väčšina, ktorá tu bola predchádzajúce volebné obdobie, ignoruje odporúčania verejnej ochrankyne práv, a v tých každoročných správach, ktoré dostáva parlament, je aj prehľad toho, ako sa naložilo s odporúčaniami verejnej ochrankyne práv z predchádzajúcich rokov a z mimoriadnych správ, a je to teda obvykle neradostné čítanie, aká veľká časť odporúčaní zostala nerealizovaná, a čo je na tom ešte horšie, ostala bez reakcie. Pretože už som o tom hovoril, nie je nikde napísané, že ak verejná ochrankyňa práv niečo odporučí, dospeje k nejakému záveru, navrhne nejaké opatrenie, že to vláda alebo parlament musia nevyhnutne zrealizovať, ale mali by k tomu prinajmenšom zaujať stanovisko, mali by povedať áno, vidíme to ako problém a chceme to riešiť tak, ako to navrhuje verejná ochrankyňa práv, alebo povedať nie, nie je to problém, to si len verejná ochrankyňa práv vymýšľa a nie je to dôležité, dramatizuje situáciu, my si myslíme, že vôbec s tým netreba nič robiť, alebo uznať, že je to problém, ale z nejakých objektívnych dôvodov to nie je možné riešiť, alebo prípadne navrhnúť iné riešenie.
Bohužiaľ, veľmi častou reakciou je, že nič, ani jedno, ani druhé, ani tretie, ani štvrté. Myslím, že takýmto spôsobom by sme sa nemali stavať k zisteniam a odporúčaniam verejnej ochrankyne práv. A pani Jana Dubovcová, ktorá teraz skončila svoje funkčné obdobie, dávala dostatok podnetov aj pre vládu, aj pre parlament, aby zjednala nápravu v situáciách, keď dochádza k porušovaniu základných práv a slobôd.
Jednou z tých mimoriadnych správ verejného ochrancu práv bola tá, ktorú sme na predchádzajúcej riadnej schôdzi mali, a bola to mimoriadna správa o skutočnostiach nasvedčujúcich závažnému porušovaniu základných práv a slobôd detí postupom orgánov sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately.
Táto správa reagovala aj na situáciu v resocializačnom stredisku Čistý deň, na prípad detského domova Peto konštatovala, že boli odhalené nedostatky v kontrole tohto zariadenia, najmä s ohľadom na nezávislosť tej kontroly. Nedostatok nezávislej kontroly podľa verejnej ochrankyne práv vyplýva zo skutočnosti, že ak v detskom domove vykonáva kontroly ústredie, toto opätovne kontroluje iba samo seba, pretože je to v prvom rade ústredie, ktoré rozhoduje o tom, do ktorého detského domova bude dieťa umiestnené. Je teda veľmi nepravdepodobné, že ústredie by pri kontrole dospelo k záveru, že dieťa umiestnilo do nevhodného zariadenia a tým de facto skonštatovalo, že to bolo v prvom rade ústredie, ktoré pochybilo pri jeho určení.
Stále sa dozvedáme nové a nové skutočnosti, ktoré potvrdzujú pochybenia a spochybňujú snahu o dôslednú a nezávislú kontrolu týchto zariadení, či už ide o detské domovy, alebo resocializačné strediská.
Zistenia verejnej ochrankyne práv sa týkajú napríklad takýchto vecí: "Súdy, až na malé výnimky, neumožňujú dieťaťu byť priamo vypočuté v každom konaní, ktoré sa ho týka. Súdy takmer vôbec nevykonávajú osobnú kontrolu v zariadeniach, do ktorých detí umiestňujú. Zákon o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele tým, že umožňuje kumuláciu funkcií na strane zriaďovateľa detského domova, riaditeľa detského domova a profesionálneho rodiča, otvára priestor na obchádzanie zmyslu a účelu tohto zákona, čo v kompetencii znie nekompetentnou kontrolou, oslabuje sociálnoprávnu ochranu detí. Pri určovaní zariadenia, do ktorého má byť dieťa umiestnené, je skôr zohľadňovaný záujem zariadenia, než najlepší záujem dieťaťa. Kontrolné orgány nevykonávajú riadne svoje kontrolné právomoci, kontrolné orgány nemajú vypracované žiadne záväzné štandardy, na základe ktorých by vedeli, akým spôsobom a čo je potrebné v zariadeniach kontrolovať."
Tie zistenia sú obsiahle a dalo by sa na ich základe pripraviť ešte niekoľko noviel zákonov. Nie všetky odporúčania, ktoré sú obsiahnuté v tejto mimoriadnej správe verejnej ochrankyne práv, majú charakter taký, že s nimi môže robiť niečo parlament. Je tam množstvo vecí, ktoré sú v kompetencii ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny. Je tam množstvo vecí, kde aj legislatívna úprava, by bolo vhodnejšie, keby s ňou prišlo priamo ministerstvo a nebolo by to riešené poslaneckým návrhom, ale pokiaľ ministerstvo nekoná, pokiaľ parlamentná väčšina nemá chuť konať, tak to musia byť poslanci, ktorí sa chopia iniciatívy.
Vo vzťahu k legislatíve mimoriadna správa verejnej ochrankyne práv odporúča napríklad:
- zákon o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele upraviť tak, aby do resocializačného strediska mohli byť umiestnené detí až po riadnej diagnostike a detoxikácii, a to aj v tom prípade, ak o umiestnení rozhoduje súd na základe neodkladného opatrenia alebo výchovného opatrenia,
- zákon o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele upraviť tak, aby sa zvýšil počet povinných návštev v zariadeniach na výkon opatrení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately a aby aspoň dve z týchto návštev boli povinne neohlásené,
- zákon o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele upraviť tak, aby neumožňoval kumuláciu funkcií na strane zriaďovateľa detského domova, jeho riaditeľa a profesionálneho rodiča, alebo zabezpečiť, aby v konaní, v rámci ktorého sa rozhoduje o umiestnení dieťaťa do zariadenia na výkon opatrení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, bol názor dieťaťa vždy zohľadnený, a aby nutnosť a účelnosť umiestnenia dieťaťa do zariadenia na výkon opatrení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately bola vždy preskúmaná a potvrdená nezávislým odborníkom z oblasti detskej psychiatrie.
Z týchto odporúčaní vychádza aj náš návrh zákona. Keď sme ho pripravovali, tak sme dospeli k záveru, že nestačí upraviť iba samotný zákon č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele, ale je potrebné zasiahnuť aj do Civilného mimosporového poriadku a konkrétne do ustanovenia, ktoré sa týkajú toho, že v konaní, v ktorom súd rozhodne bez návrhu o umiestnení maloletého do resocializačného strediska, súd by mal zisťovať, či maloletý predtým absolvoval liečbu drogovej závislosti alebo inej závislosti, pretože do takýchto zariadení sa majú umiestňovať maloletí, ktorí boli závislí a ktorí absolvovali liečbu. Nie tak, ako sa stávalo a ako sa stáva, ako na to upozorňuje správa verejnej ochrankyne práv, že sú tam umiestňovaní maloletí, ktorí ešte neabsolvovali liečbu alebo dokonca ešte ani diagnostika k závislosti neprebehla.
A rovnako tak, aby sa pri umiestňovaní do reedukačného centra predtým absolvovalo znalecké dokazovanie s cieľom, či je v záujme maloletého ho umiestniť v reedukačnom centre. Čiže aby ani v jednom prípade, ani v druhom prípade, ani v tých resocializačných strediskách, ani reedukačných centrách neboli maloletí umiestňovaní len svojvoľne bez toho, aby to bolo v ich záujme a aby to napĺňalo tie znaky a malo tie dôvody, ktoré zákon predpokladá pre umiestňovanie maloletých v takýchto zariadeniach. A ako sa uvádza aj v správe verejnej ochrankyne práv, umiestňovanie v tomto type zariadení má byť posledná možnosť, keď už nie je možné situáciu riešiť nejako inak. Nemá to byť biznis, na ktorom niekto zarába, to už vôbec nie, ale aj keď odhliadneme od tohto aspektu, tak najprv sa majú vyskúšať všetky iné možnosti, až potom sa má pristúpiť k umiestneniu maloletého v zariadení.
A vzhľadom na to, že tie postupy môžu byť rôzne, môže to byť na žiadosť rodičov, môže to byť na základe rozhodnutia súdu, výchovného opatrenia, neodkladného opatrenia, tak je potrebné upraviť aj Civilný mimosporový poriadok, aj zákon o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele. A je tam aj článok 3, ktorý rieši cez zákon o zdravotnej starostlivosti v službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti otázku vydávania potvrdení o tom, že maloletý absolvoval liečbu drogovej závislosti alebo inej závislosti pre účely súdneho konania.
Chcem povedať, že pri príprave tohto návrhu zákona sme konzultovali s pani verejnou ochrankyňou práv Janou Dubovcovou, za čo sa jej chcem poďakovať. Tá výsledná podoba návrhu zákona je z veľkej časti aj jej zásluha a vec toho, ako pripomienkovala návrh, ktorý sme pripravili, a ako sa k nemu postavila, s akými podnetmi prišla.
Ako som už povedal, nerieši tento návrh všetky odporúčania, ktoré mala verejná ochrankyňa práv vo svojej mimoriadnej správe, dokonca nerieši ani všetky odporúčania, ktoré mala vo vzťahu k zákonu o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele. Zdalo sa nám, že to by bolo príliš veľké sústo na poslanecký návrh zákona. Tento problém vidíme ako najvážnejší a považujeme za veľmi dôležité a akútne prísť s jeho riešením čo najskôr, aby prax, že sa do resocializačných stredísk umiestňujú detí, ktoré tam nemajú čo hľadať, lebo neprešli liečbu drogovej alebo inej závislosti, aby sa táto prax čo najskôr skončila.
Za seba hovorím, že si nerobíme nejaké veľké ilúzie o tom, že vládna koalícia bude ochotná tento návrh zákona schváliť, a to už vzhľadom aj na samotný kontext. Dovolím si pripomenúť, že väčšina parlamentu odmietla zobrať mimoriadnu správu verejnej ochrankyne práv čo i len na vedomie. Za to, aby parlament zobral správu verejnej ochrankyne práv na vedomie, tu pred zhruba mesiacom, alebo kedy sme to preberali, hlasovalo 63 zo 140 prítomných poslancov, hlasovali za to poslanci strán demokratickej opozície, väčšina poslancov strany MOST - HÍD, proti síce hlasoval iba jeden poslanec, ale zdržalo sa 76 poslancov z radov strán SMER - SD, SNS a fašistickej strany.
Rovnako aj vzhľadom na to, že Civilný mimosporový poriadok bol po dlhých rekodifikačných prípravách schválený pomerne nedávno, nadobudol účinnosť až minulý rok a doteraz ešte nebol novelizovaný, tak je nám jasné, že prvým jeho otvorením nebude tento drobný, parciálny návrh, ktorý z hľadiska celej konštrukcie Civilného mimosporového poriadku je v zásade iba detail, aj keď z hľadiska riešenia problémov detí, ktoré sú umiestňované v resocializačných strediskách, je to veľmi dôležitá vec. Napriek tomu a k tej skepse, ktorú mám k šanciam tohto nášho návrhu, si myslím, že to nie je a nebola zbytočná práca, ten návrh je pripravený, ten problém v tejto chvíli je komunikovaný nielen vo forme jedného z odporúčaní verejnej ochrankyne práv, ktoré má šancu dopadnúť tak ako všetky tie ostatné alebo mnohé ostatné, ktoré sú ignorované príslušným rezortom. A ja verím, že ak nie teraz, tak v blízkej budúcnosti, napríklad keď bude ministerstvo otvárať jeden alebo druhý zákon, čiže Civilný mimosporový poriadok, alebo zákon o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele, tak bude príležitosť na diskusiu o tom, ako zlepšiť tie parametre zákona, ktoré sa svojím poslaneckým návrhom pokúšame s kolegyňou Natáliou Blahovou zlepšiť my. No keď nebude na to vôľa ani vtedy, tak to možno chvíľu dlhšie potrvá, ale raz budeme mať v tomto parlamente silu na to, aby sme to zmenili.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Pani podpredsedníčka, mali ste skvelý návrh, ja by som vás poprosila o jeho realizáciu možno.
Chcela by som sa, a to je, samozrejme, na odľahčenie, chcela by som sa hlavne poďakovať pani doktorke Dubovcovej, že s nami spolupracovala na tvorbe tohoto návrhu a, samozrejme, veľmi pekne ďakujem aj pánovi kolegovi Dostálovi, že sa do tejto témy pustil so mnou.
Myslím si, že absencia odborného názoru v tejto problematike doteraz narobila veľké škody na životoch detí, ale aj na životoch dospelých klientov týchto zariadení. Som presvedčená o tom, že je najvyšší čas túto situáciu zmeniť. Náš návrh je veľmi prostý a jednoduchý a z vecného hľadiska nemôžu mať koaliční poslanci k nemu žiadne výhrady, preto budem veľmi dôsledne sledovať, či sa postavia k tomuto návrhu tak, že aspoň akúsi výhradu vyjavia nám predkladateľom, pretože neviem si takúto výhradu predstaviť, a teda zdôvodnenie ich hlasovania, ktoré už pán poslanec Dostál naznačil, že aké bude, bude pre mňa veľmi, veľmi zaujímavou školou rétoriky. Lebo ten dôvod skutočne môže byť jedine politický a je smutné až priamo za hranicou akceptovateľnosti, ak sa do práv detí a do zlepšovania ich života pletie politika, a to takýmto spôsobom.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Ja sa obávam, pani kolegyňa, že sa mýliš, že vysvetlenie nebude rýdzo politické, ale bude také, že oni už pripravujú novelu, v ktorej to o chvíľu bude komplexne všetko zahrnuté a opravené.
Ja iba by som rada podotkla, že dôvod vašej novely, áno, pani Dubovcová urobila kus roboty a konečne aspoň jedno odporúčanie môže byť pretavené do legislatívnej aktivity, ale predpokladám, že hlavný dôvod toho, že ste sa odhodlali robiť túto novelu, je kauza, ktorá už od septembra trápi celú spoločnosť. Kauza Čistého dňa, ktorá naozaj poukazuje len na to, aký je náš systém zlý, systém, ktorý má deti ochraňovať, zlý, nespravodlivý a zničujúci životy detí.
Takže som veľmi rada, že ste s tým prišli. Tiež považujem to, že, považujem za veľmi dôležité, aby deti, ktoré majú byť, majú byť zaradené do zariadenia ako resocializačné alebo aj reedukačné, najskôr mali buď vykonané nielen vyšetrenie, ale aj samotné liečenie, ktoré by ich predurčovalo na daný typ zariadenia.

Ďakujem obom kolegyniam za reakcie.
Pani poslankyňa Blahová povedala, že si nevie predstaviť vecnú výhradu, ani ja, a že ten dôvod, ktorý koaliční poslanci budú mať, aby nehlasovali za tento návrh, bude iba politický a že teda dúfa, že sa nejako vyjadria.
Pani poslankyňa Jurinová si myslí, že vysvetlenie bude, že už pripravujú nejakú vlastnú novelu, no to by bolo fantastické, a nám tu nejde o nejaké autorské práva, my budeme radi, keď sa to zmení, dokonca ja sa nebudem brániť ani tomu, ak si to niekto požičia, či už ministerstvo, alebo dokonca niektorý koaličný poslanec, ide naozaj o to, aby sa zákon zmenil, ale obávam sa, že mýlite sa obe. To vysvetlenie nebude ani politické a nebude ani, že pripravujú vlastnú novelu. To vysvetlenie nebude žiadne.
To vysvetlenie spočíva v tom, že v tejto chvíli v sále nie je žiadny koaličný poslanec, čiže oni sa k tomu nijako nevyjadria, vyjadria sa k tomu až hlasovaním, a teda naozaj je to unikátna situácia, ktorú si nepamätám v tomto volebnom období, že by v sále nebol žiadny koaličný poslanec, čiže v tejto chvíli by sme mohli všeobecným súhlasom schváliť čokoľvek. Napríklad, napríklad by sme mohli povedať, že vypúšťame z rokovania bod správa o letke, ktorú tu mal minister Kaliňák, a nebude sa hlasovať, nebude sa o ňom hlasovať. Ak je všeobecný súhlas, tak to môžme vypustiť napríklad.

Dobrý deň prajem, vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, panie poslankyne, páni poslanci, vážení prítomní.
Pán predseda, chcem sa pekne poďakovať za pozvanie, za milé privítanie a chcem oceniť aj vašu veľkorysú štedrosť pri určení dĺžky našich vystúpení. My sme v Európskom parlamente zvyknutí hovoriť menej, maximálne štyri minúty, a to ešte musíme byť spravodajcovia pri jednotlivých správach.
Vítam príležitosť diskutovať s poslancami Národnej rady Slovenskej republiky o aktuálnych otázkach Európskej únie. Potvrdzuje to, že je v záujme nás všetkých byť súčasťou diania v Európe a spoločne presadzovať záujmy našich občanov.
Začnem z toho, že slovenské predsedníctvo v Rade Európskej únie nám ukázalo, že fungovanie Únie je komplexnou záležitosťou. Tu chcem na úvod povedať, že považujem zahraničnú politiku Slovenskej republiky a jej dopad na vývoj medzinárodných vzťahov, tak je taký, že zďaleka presahuje rámec a váhu svojej vlastnej krajiny. Aj preto si myslím, že príprava nášho predsedníctva a jeho uskutočnenie boli dobré a úspešné.
Predsedníctvo Rady nám tiež ukázalo, že sa môže stať inšpiráciou pre vnímanie európskej politiky u nás doma ako našej vlastnej politiky, politiky, ktorej sme súčasťou a ktorú priamo tvoríme. Bratislava je Brusel a Brusel je Bratislava. Považujem to za potrebné povedať, lebo sme dlhé roky členmi Únie a nie všetci to ešte chápu u nás doma. Predsedníctvo úspešne zvládnuté, a preto tí, ktorí sa na ňom podieľali, si zaslúžia uznanie. (Potlesk.) Myslím si tiež, že je dobrou vizitkou aj to, že sa upevní pohľad na Slovensko ako na konštruktívneho a proeurópskeho partnera v rámci Európskej únie.
Vo svojom vystúpení by som rád načrtol momentálne výzvy EÚ a môj pohľad na ne cez prizmu svojej vlastnej práce. Otázky rezonujúce v EÚ: minulosť – budúcnosť. Pred niekoľkými dňami sme si pripomenuli 60. výročie od podpísania Rímskych zmlúv. Je to dôležité obhliadnutie sa do minulosti a dobrá príležitosť zamyslieť sa nad tým, čo bolo možné v Európe dosiahnuť. Za 60 rokov Európska únia dokázala vytvoriť súbor hodnôt, ktoré nás všetkých posunuli civilizačne ďalej, dopredu. Naše hodnoty sa stali hodnotami otvorenej spoločnosti postavenej na právnom štáte a vzorom nielen pre našich susedov, ale aj pre zvyšok sveta. S výročiami zmlúv súvisí otázka, kam by mala Európska únia smerovať ďalej. Pred niekoľkými týždňami predstavil predseda Komisie bielu knihu o smerovaní Únie. Som rád, že táto otázka začala rezonovať nielen medzi európskymi lídrami, ale taktiež v spoločnosti.
Európa nedávno prekonala niekoľko kríz. Zasiahla nás kríza finančná, hospodárska, migračná alebo kríza v našom najbližšom susedstve. Ja by som doplnil, že máme ešte líderskú krízu v Európskej únii. Bohužiaľ, na krízach sa podpísala dôvera občanov v spoločný európsky projekt. To je v podstate paradox, pretože jedno z najdôležitejších ponaučení z uplynulých rokov je to, že Európska únia môže prežiť a prinášať výhody svojim občanom vtedy, keď bude jednotná. Sme Úniou rôznorodosti, v ktorej je potenciál, a v jednote je naša sila. Akýkoľvek bude konkrétny scenár budúceho fungovania Únie, táto axióma by mala ostať jej základným kameňom, na ktorom by sme mali budovať naše vzťahy v rámci Únie, ale tiež prezentovať Úniu navonok.
Odchod Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska z Únie, ktorý sa formálne začal v stredu tento týždeň, bude jednou z prvých výziev, s ktorou sa budeme musieť vyrovnať. Nie je to rozhodnutie, ktoré by som vítal. Verím však, že naša spoločná minulosť pomôže dosiahnuť Únii a Británii lepšie vzájomné vzťahy v budúcnosti. Treba zdôrazniť, že brexit zatiaľ nepodkopal európsku jednotu. Zdá sa, naopak, že môže byť kľúčom k užšej spolupráci 27 členských krajín. Bol by som rád, keby tento trend pokračoval aj naďalej, najmä pri rokovaniach, ktoré nás počas nasledujúcich dvoch rokov čakajú. Brexit tiež naznačuje dôležité otázky, ako sa Európa bude stavať k budovaniu vzťahov s našimi zahraničnými partnermi a k svojmu vlastnému postaveniu vo svete.
Je v našom záujme, aby Európa ostala globálnym svetovým hráčom, dôležitým hráčom. Iba v tomto prípade budeme mať možnosť skutočne vplývať na vývoj okolo nás. Európa má potenciál ostať svetovým hráčom, prispievať ku globálnej bezpečnosti, tvoriť zásady medzinárodného obchodu a byť inovatívnou a zároveň bezpečnou.
K svojej práci ďalej: Ako člen zahraničného výboru mám možnosť vplývať na trendy, ktoré sa objavujú vo vzťahu Únie s našimi vonkajšími partnermi. Za ostatné roky som v tejto oblasti pripravil niekoľko správ dotýkajúcich sa predovšetkým spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky, susedskej politiky a politiky Európskej únie v procesoch rozširovania. Považujem za kľúčové, aby sme zabezpečili rozvoj a stabilitu v našom najbližšom susedstve. Dôležitým v tomto je náš vzťah k regiónu západného Balkánu, ale tiež aj k našej susedskej politike vo vzťahu k východným a južným partnerom. O integrácii krajín západného Balkánu sa začína čoraz viac diskutovať na najvyšších fórach. Bohužiaľ, je to v súvislosti s obavami o ďalšie smerovanie regiónu a politickými krízami, ktoré neprispievajú k stabilite regiónu. Hoci je tento región za hranicami Únie, myslím si, že je každému jasné, ako veľmi vplýva na našu bezpečnosť, stabilitu a prosperitu.
V ostatných rokoch som súčasťou mediačných tímov, ktoré sa venujú politickým krízam v Macedónsku a v Albánsku. Ponaučenie z toho plynie jednoduché. Kvôli týmto krízam sa hospodársky a spoločenský vývoj v týchto krajinách na dlhý čas zastavil. Poškodzuje ich to ekonomicky, bezpečnostne, spoločensky aj hodnotovo.
Keď hovoríme o integrácii západného Balkánu, hovoríme o Čiernej Hore, o Srbsku, o Albánsku, o Bosne a Hercegovine a Kosove. Integrácia musí byť založená na jasných pravidlách a kritériách. Po ich naplnení Európska únia musí urobiť ďalší krok. Treba sa pripraviť na to, že raz tento región bude celý súčasťou Európskej únie. Kedy to bude, to je veľmi ťažké predpovedať. A možnože najpresnejšie, najpresnejší termín by bol to, čo hovoria Arabi, viete, akože Insha´Allah – z vôle božej. Všetky tieto subjekty, ktoré som vymenoval, budú súčasťou Európskej únie – vrátane Kosova.
Tu by som chcel povedať, že stanovisko Slovenskej republiky k neuznaniu nezávislosti Kosova je správne. Mali by sme však realisticky sledovať vývoj v regióne, nezatvárať oči nad tým, ako sa vyvíja táto situácia, podobne ako to robia štyri ďalšie krajiny, ktoré majú rovnaké stanovisko k tejto otázke ako my na Slovensku. A tu chcem povedať, že nikto si nevie predstaviť v budúcnosti iné začlenenie Kosova do mapy Európy ako do Európskej únie.
V poslednom čase sa parlamentná demokracia na západnom Balkáne stala akousi demokraciou bojkotov. Bojkot parlamentu začína byť veľmi populárny ako prostriedok politického boja, či už je to v Albánsku, v Macedónsku, v Čiernej Hore a aj v Kosove. V tomto ohľade je našou povinnosťou ako poslancov parlamentov slovenského a európskeho tento trend odsúdiť, ale aj podporiť návrat našich kolegov do parlamentov. Otázka, ako nastavíme vzťahy s niektorými krajinami v našom susedstve, je teraz viac aktuálnou ako pred pár rokmi.
Rovnako kritickými sú otázky nášho postoja k dianiu v Turecku a k situácii na Ukrajine, nielen v súvislosti s vojnou, ale aj s reformami. Migrácia je globálny trend, ktorý sa bude ďalej vyvíjať. Preto treba tejto téme venovať stálu pozornosť. Nemali by sme ju podľa mňa však vnímať iba ako ohrozenie, ale fenomén, ktorému budeme musieť vzhľadom na charakter Únie čeliť spoločne. V súvislosti s tým momentálne diskutujeme o legislatíve, ktorá by mala pomôcť riešiť základné príčiny migrácie, ako sú napríklad ekonomická a sociálna situácia v rozvojových krajinách. Treba tiež vždy myslieť na ochranu našich občanov. Ako spravodajca rokujem s kolegami v Európskom parlamente tiež o návrhu vonkajšieho investičného plánu. Ten by mal pomôcť naštartovať ekonomický rast práve v najmenej rozvinutých krajinách v našom susedstve a v Afrike. Osobne som presvedčený, že o tom, že otázky migrácie by sme nemali zužovať na striktne bezpečnostné, aj keď toto je veľmi dôležitý aspekt, ale hľadať riešenia, ako môžeme prispieť k rozvoju a stabilite krajín, ktoré sú primárnym zdrojom migračných prúdov.
Zamestnanosť a sociálna politika, lebo to sú tiež otázky, ktoré sledujem. Zamestnanosť a sociálna politika sú témami, ktoré veľmi úzko súvisia s tým, ako naši občania vnímajú Úniu. V tejto oblasti sa momentálne zaoberám otázkami mojej generácie, ktorú vnímam najmä cez odstránenie diskriminačných opatrení na základe veku. Demografický vývoj na Slovensku, ale aj v celej Európe naznačuje, že starostlivosť o starších občanov spoločnosti a aktívne starnutie sú horúcimi témami, ktorým treba venovať zvýšenú pozornosť.
V zamestnaneckej politike je momentálne na pretrase smernica o vyslaní pracovníkov. V skratke. Nesúhlasím s revíziou tejto smernice z dielne Európskej komisie. Prikláňam sa k názoru jedenástich národných parlamentov a štátov, ktorí vyjadrili svoj postoj prostredníctvom žltej karty. Hrozí totiž, že smernica prinesie viac právneho chaosu a administratívnej záťaže pre podniky, ktoré pracujú na európskom trhu, a v konečnom dôsledku skomplikuje životy vyslaným pracovníkom. Zásada voľného pohybu služieb na jednotnom trhu je pilierom ekonomickej; európskej ekonomiky a my ju nesmieme okliešťovať. Potrebujeme jednoduché a férové pravidlá.
Na záver, panie poslankyne a páni poslanci, povedal som, že máme možnosť; že som rád, že máme možnosť diskutovať o európskych témach na pôde Národnej rady. Určite je to dôležitý signál k prehĺbeniu nášho dialógu a bol by som rovnako rád, keby sme mohli spolu vyvrátiť často nepravdivé informácie o diktáte z Bruselu a o rozhodnutiach, ktoré odtiaľ prichádzajú. Naša spoločná angažovanosť v boji proti radikalizmu, extrémizmu a dezinformáciám by bola na osoh Slovensku a celej Európskej únii. Koniec koncov naša práca spočíva vo výkone mandátu pre občanov, ktorí nás zvolili, tento mandát, ako aj naša spolupráca by mala byť v ich prospech, lebo oni sú koniec koncov občanmi Slovenskej republiky a rovnako tak sú aj občanmi Európskej únie.
Ďakujem pekne za pozornosť. (Potlesk.)