14. schôdza

Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, kolegovia, ja len kratučko chcem tiež nadviazať na to, čo povedal kolega Galek, a možno tak poukázať na pár súvislostí, ktoré tu nastali, aby sme naozaj sa vedeli, by som povedal, tak komplexne pozrieť na to, že či je dôvod na to, aby toto bolo prerokované v skrátenom legislatívnom konaní. Myslím si, že potrebujeme si trošku pozrieť aj tie súvislosti alebo vôbec čo sa dialo. Tuto kolega Galek veľmi dobre povedal, že vlastne tento model už dlhodobo sme videli alebo dlhšie vidíme, že tento model nie je dobrý, že nie je funkčný správne, že nám to vytkla aj Európska únia. Čiže tá požiadavka na tú zmenu tu už je dlhšie. Preto vlastne ten impulz na riešenie to novým zákonom už bol dávnejšie a mohol byť bez problémov vypracovaný tak, aby sa to stihlo do toho napríklad, povedzme, do toho 5. 3., kedy bol termín na predkladanie zákonov na túto schôdzu.
Druhá dôležitá vec, ktorú vidíme, je, že táto kríza vypukla začiatkom januára a videli sme teda, kde, tak ako povedala aj kolegyňa Kiššová, že tie škody vlastne už nastali, čo opäť dávalo dostatok času na to, minimálne mesiac február, ak by sme brali do úvahy to, že teda videli sme, že ten model nie je dobrý, vypukla nám kríza v januári, čo jasne poukázalo na to, že treba to riešiť. A viac-menej to, že to dneska dávame v skrátenom legislatívnom alebo že to vláda predkladá v skrátenom legislatívnom konaní, je len následok toho, že sa tá práca nerobila dobre, že proste zanedbali, zanedbali, vláda zanedbala tento problém a teraz sa snaží toto dobehnúť. Takže toto podľa mňa je dôležité, aby sme si pomenovali aj z hľadiska tej inštitucionálnej roviny.
Druhá je tu personálna rovina a myslím si, že tá je tiež veľmi dôležitá. A to je práve, ako sme sa bavili o obsadení šéfa ÚRSO, že momentálne je možnosť, máme ten nástroj, ako môžme ho obsadiť a ide o to, či máme dobrého kandidáta. Ak máme dobrého kandidáta, tak nič nám nebráni, lebo totižto aj keď príde zmena legislatívna, tak opäť to budeme musieť obsadiť nejakým človekom. A teraz otázka je, nemáme ešte takého dobrého človeka, z ktorého chceme, aby bol šéf ÚRSO, a preto alebo aj preto, lebo nielen preto, ale aj preto potrebujeme získať viac času, aby sme ho našli? Ale opäť to sme mohli vidieť už v januári, keď vlastne táto kríza nastala a všetko sa to sypalo na pána Holjenčíka, že bude potrebné hľadať nového kvalitného človeka, ktorý bude vedieť zastávať túto funkciu. Takže či už bude zvolený takým alebo onakým spôsobom, určite tú funkciu obsadiť musíme. A tak ako dneska sme sa bavili aj na výbore, táto funkcia je obsadzovaná na sedem rokov, čiže je dôležité, aby to bol kvalitný človek. Ale ak ho už dnes máme a vieme o takom človeku, tak nám to nebráni, aby bol vymenovaný. Takže to je podľa mňa druhá dôležitá rovina o ktorej potrebujeme hovoriť, keď sa bavíme o skrátenom.
Z tohto a ešte ďalšiu vec, čo by som chcel k tomu povedať, je, že padol tu aj taký argument, alebo neviem, či to bolo priamo na výbore, ktorý sme teraz pred chvíľkou mali, že je tu riziko, ale nie, kolega Galek to povedal, že je tu riziko, áno, je tu to riziko, že by, povedzme, tento zákon mohol byť odkladaný a vracaný a podobne a tým pádom by sa to naťahovalo. Osobne si myslím, že ak by tento návrh bol dobrý a vieme sa na ňom zhodnúť celé plénum, aj opozícia, aj koalícia, tak neni dôvod, prečo by tento zákon nemal napredovať veľmi rýchle. Vieme sa potom baviť aj naozaj o nejakých kratších lehotách. Ale my vidíme, že tento model je pripravený z dielne vlády a celé vlastne si to ako keby, tento celý nezávislý orgán, ako by mal byť, si vláda teraz berie pod svoje krídla a tým pádom úplne stráca svoju nezávislosť. A, samozrejme, s takýmto niečím nemôžme súhlasiť a myslím si, že preto to ani nie je dobrý spôsob takto riešiť. A naozaj toto je tak dôležitý orgán, pri ktorom je podľa mňa taktiež dôležitá práve tá komunikácia aj s opozíciou, aby sa vytvoril vyvážený, vyvážený spôsob voľby tohto človeka a vôbec regulátora, ktorý má slúžiť ľuďom. Takže to len na záver, zhrnutie tých rovín inštitucionálnej, personálnej aj systémovej.
Ďakujem.

Vážený pán minister, vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, podobne ako moji predrečníci považujem návrh na skrátené legislatívne konanie za nedostatočne odôvodnený a tie dôvody, ktoré sú tam uvádzané, nezodpovedajú podľa môjho názoru dôvodom, ktoré predpokladá zákon o rokovacom poriadku Národnej rady pre skracovanie legislatívneho konania. Samotný fakt, že sa uvedie, že hrozia značné hospodárske škody, nie je zákonným dôvodom pre skrátenie legislatívneho konania a podľa môjho názoru by akýkoľvek návrh na skrátenie legislatívneho konania mal byť vysvetlený a dôkladne odôvodnený, čo v tomto prípade nenastalo.
Dovolím si zároveň poukázať na istý rozpor medzi návrhom na skrátené legislatívne konanie, kde sa tvrdí, že hrozia značné hospodárske škody, a zároveň doložkou vplyvov, ktorá je, alebo doložkou zlučiteľnosti a doložkou vplyvov navrhovaného materiálu k samotnému návrhu zákona, kde sa tvrdí, že vplyvy na rozpočet verejnej správy budú žiadne, vplyvy na podnikateľské prostredie budú žiadne, vplyvy na služby pre občana budú žiadne. Tak buď ten, buď ten zákon bude mať nejaké pozitívne vplyvy, alebo potom nehrozia, nehrozia žiadne hospodárske škody, ani keby sa, ani keby sa nič nezmenilo. Pretože keby sa nič nezmenilo, tak by zrejme nenastali žiadne dôsledky, dopady na vplyv na rozpočet verejnej správy, vplyv na podnikateľské prostredie a tak ďalej.
Druhá vec, na ktorú by som chcel poukázať, je, že, a to už tiež myslím kolegyňa Kiššová povedala, že je pozitívne, aj ja to oceňujem, že skrátené legislatívne konanie nemusí znamenať to, že v jeden deň schválime skrátené legislatívne konanie, zároveň návrh zákona v prvom čítaní a na druhý alebo tretí deň schválime zákon v druhom a treťom čítaní, ale budeme to riešiť aj na ďalšej schôdzi, až na ďalšej schôdzi. To je pozitívne a myslím si, že v prípadoch, keď vláda pristupuje k skrátenému legislatívnemu konaniu a je to možné, tak by sa malo postupovať týmto spôsobom, nie spôsobom toho superskráteného legislatívneho konania. Len potom nie je celkom jasné, prečo v takomto prípade to nemohlo ísť riadnym legislatívnym konaním. Účinnosť zákona je navrhnutá na 1. júna. Keby sme išli riadnym legislatívnym konaním, tak ešte tu máme májovú schôdzu a júnovú. Ten zákon by pokojne mohol nadobudnúť účinnosť buď 1. júla, alebo dokonca ešte niekedy koncom júna, keby sa tam dala účinnosť dňom zverejnenia v Zbierke zákonov. Čiže ten posun by bol maximálne pár týždňov. A tým, že sme sa vyhli riadnemu medzirezortnému pripomienkovému konaniu, tak podľa môjho názoru sa zvyšuje riziko, že tento zákon môže byť vetovaný pánom prezidentom a teda tým pádom sa to aj tak natiahne až do toho júla a budeme definitívne schvaľovať to až na júnovej schôdzi. A nerozumiem tomu aj z hľadiska toho, že ten proces, ktorý sa týka regulačnej politiky a ktorý má byť nanovo, povedzme, že transparentnejším spôsobom upravený v tom návrhu zákona, aj tak nie je otázkou júna, júla či júla. A ako už kolegovia povedali, je tam dostatočný priestor na to, aby tá zmena sa premietla do zákona aj v prípade, že nebudeme postupovať skráteným legislatívnym konaním.
Zároveň si dovoľujem vyjadriť poľutovanie, že pán poslanec Jahnátek sa nestihol prihlásiť a pre prípad, že by sa mu to zmestilo do dvoch minút, tak môže na mňa zareagovať faktickou poznámkou.
Ďakujem.

Takže využil som výzvu, pán kolega, keď ste ma vyzvali, aby som teda vystúpil k diskusii. Páni, dáma, ktorí ste vystupovali v tejto diskusii, uvedomme si jednu vec, alebo poďme trošku do histórie, dozadu. Január, február ste kŕmili média netransparentnou situáciou na ÚRSO, zlými faktúrami a tak ďalej. Dôvod, aký bol? Zle nastavená vyhláška, podľa ktorej sa potom stanovovali ceny. Keby sme išli, toto bolo treba vyriešiť, tam je základ tej vyhlášky a vôbec transparentnosti celého procesu, keby sme išli riadnym procesom, už tento návrh, aby sa dostal do tejto schôdze, by musel byť 5. marca vypracovaný a nebol ešte ani v koalícii dohodnutý. Čiže preto bolo potrebné urobiť skrátené legislatívne konanie. To, čo pán Dostál povedal, že však to mohlo ísť v májovej a v júnovej schôdzi. Samozrejme, ale keby to pán prezident vrátil, ide to naspäť v septembrovej, a tam je ten kľúčový moment. Lebo vyhláška o regulácii musí byť do 30. 9. s definitívnou platnosťou uza-vre-tá a potom sa už nedá do nej vstúpiť. A práve táto novela zákona upravuje celý tento proces a dáva tam dokonca povinnosti ÚRSO, že musí urobiť aj ekonomický dopad.
Čiže, dámy, páni, tu nie je o nejaké politikárčenie alebo chytračenie, ale skutočné úprimné riešenie tejto situácie, aby sa nezopakovalo to, čo bolo pred rokom alebo na začiatku tohto roku. Čiže keď chceme chytiť termíny, aby sa nám situácia nezopakovala z tejto zimy, je nutné, aby sme aspoň na tejto schôdzi otvorili prvé čítanie a maximálne na ďalšej schôdzi ho dokončili. Čiže preto je potrebné, tento zrýchlený proces.
Ďakujem pekne.

Pán poslanec Jahnátek, ja som už upozornil na to, že tým, že sa postupuje skráteným legislatívnym konaním, iba zvyšujeme riziko, že pán prezident bude mať dôvod vetovať tento návrh zákona, napríklad aj z dôvodu, že zasahuje do jeho doterajších právomocí a mení ich, čo, keby prebehol riadny legislatívny proces, tak som presvedčený, že by bol o dôvod menej.
No ale k tomu argumentu, že ak by to vetoval, tak by sa to posunulo až do septembra, tak nie je to pravda. Ak by sme zákon v prvom čítaní prerokovali na májovej schôdzi, tak júnová schôdza, kde by sme to mohli prerokovať a schváliť v druhom a treťom čítaní, začína 13. júna. Predpokladám, že keď na tom koalícii záleží, tak by sme to 13. júna prerokovali a schválili v druhom a treťom čítaní, a pán prezident by mal 15-dňovú lehotu potom, aby zákon buď podpísal, alebo prípadne vetoval, a ešte na tej istej schôdzi by sme mohli opätovne rokovať o prezidentom nepodpísanom návrhu zákona. Čiže bez ohľadu na rozhodnutie prezidenta bol tam dostatočný priestor, aby sme prerokovali návrh zákona v riadnom legislatívnom procese bez skracovania legislatívneho konania. Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia. Nedávno sme mali možnosť oboznámiť sa s návrhom koaličných poslancov, ktorí dnes už je vlastne aj schválený, a my sme to brali ako dobrý začiatok na ceste za voľnú nedeľu. Dnes aj v piatok sme mali pokračovanie v ceste za voľnú nedeľu a je mi úplne jasné, že táto téma rozdeľuje nielen naše plénum, ale aj spoločnosť. Ale som si zároveň vedomá aj toho, že aj zástupcovia úplnej voľnosti trhu chcú pre ľudí dostatok času na regeneráciu síl.
Pre nás je dôležité jednak hovoriť o pravidelnom opakujúcom sa rytme, kedy človek, teda telo človeka potrebuje odpočívať, a zároveň sme sa v našom návrhu snažili, zatiaľ sme to možno zdržiavali, túto diskusiu, vniesť do Zákonníka práce opäť pojem práca v sobotu a v nedeľu. Ešte pár rokov dozadu sme mali v Zákonníku práce pojem dni pracovného pokoja, v Zákonníku práce. Dnes už ani toto nemáme a tým si myslíme, že je zúžená ochrana pracujúcich ľudí. Ako som hovorila, rytmus má zmysel pre celý svet. Všetko žije svojím rytmom, svojimi pravidlami, môžeme hovoriť o roku, o ročných obdobiach, o mesiaci, týždni, dni a noci. Celý svet je rozdelený do pravidelne sa opakujúcich rytmických útvarov a týždeň je jedným z nich.
Poviem vám jeden príbeh, ktorý som tu už raz hovorila, ale rada ho zopakujem, pretože si myslím, že má veľký zmysel takéto veci opakovať. Pred mnohými rokmi, bolo to ešte v čase začínajúcej priemyselnej revolúcie v Anglicku, chceli podnikatelia v rámci vyššej vyťaženosti, vyššej produktivity a ešte neviem čoho všetkého preorganizovať pracovný cyklus zamestnancov. Teda ich cieľ bolo mať vyššiu produktivitu práce. Povedali si, že zamestnancom budú dávať voľno nie každých 7 dní, tak ako to bolo bežne zaužívané, alebo 6. deň a 7. voľný, ale skúsia to predĺžiť na 10 dní. To znamená, že chceli nastaviť pracovný cyklus na pravidelnosť na každý desiaty deň, deň voľna. Veď mysleli si, že čo by to malo urobiť? Ľudia budú viac pracovať a to znamená, malo by im to priniesť, teda tým zamestnávateľom, väčšie benefity. Ale predpokladali nesprávne, predpokladali nesprávne, že s organizmom ľudí sa nič neudeje. Po čase na ich veľké prekvapenie zistili, že nielenže zamestnanci prestali podávať výkony, nielenže častejšie chorľaveli, to znamená, nevládali, dokonca takáto reorganizácia bola pravdepodobne aj príčinou smrti z preťaženia týchto zamestnancov.
Aj keď sa to niekomu nezdá, ale pravidelný cyklický oddych má nesmiernu cenu najmä pre zamestnávateľov. Po dobrom oddychu totiž zamestnanci dokážu podávať oveľa lepšie výkony a mení sa často i klíma na pracovisku k lepšiemu. Dnes myslím, že nie je téma, či oddychovať, toto je už naozaj prekonané, ale najmä kedy oddychovať. Určite sa nechceme vtláčať niekomu do rodín, ale určite treba brať na zreteľ zaužívané zvyky, ktoré majú vplyv na výkonnosť zamestnanca, a len málokto dnes bude polemizovať, že je jedno, ktorý deň človek oddychuje. Aj keď sa nájdu aj takí majstri, ktorí povedia, že to je jedno, či v stredu, či v sobotu, či v nedeľu, verím, že väčšina spoločností je nastavená na rovnaký čas oddychu.
Pripomeniem ešte zopár faktov. Nedávne štatistiky ukázali, že každý štvrtý muž aj žena pravidelne chodí do práce v sobotu, každý piaty muž aj žena pravidelne chodí do práce aj v nedeľu. Pravidelné pracovné víkendy sa týkajú teda oboch pohlaví a sú zdrojom mnohých problémov v rodinách a hlavne v ich vzťahoch. Rodičia sa doma striedajú, existencia spoločne trávených víkendov je čisto náhodná. Preto si myslím, že je nutné, aby sme urobili to, čo sa dá z našich pozícií. Aj odstránením nespravodlivosti tak, že práve aj víkendová práca bude schránená v Zákonníku práce aj tým, že povieme, že niektoré činnosti sa v nedeľu nebudú vykonávať.
Ak by som ešte hovorila o tom, akým spôsobom rozširujeme dnes Zákonník práce ohľadom práce v nedeľu a mám na mysli teraz rozšírený Zákonník práce z dielne vládnych poslancov, beriem to naozaj ako začiatok cesty za voľnú nedeľu. Ja sama som prívržencom čistých nedieľ, to znamená, nepracovných nedieľ a budem, možno nie až tak nahlas, ale stále sa snažiť o to, aby sme mali nedele v čo najväčšej možnej miere voľné. Teraz nehovorím samozrejme o povolaniach, ktoré si z princípu, u ktorých je v princípe nutná práca cez víkendy, alebo aj nočná práca. Reguláciu, ktorú by sme radi zaviedli našou novelou, sa týka len maloobchodu. Preto by som, aj keď hovoríme teraz o voľnej nedeli, kratučko povedala, že nám predsa nemôže záležať len na zamestnancoch, ktorí sú v obchodoch, ale malo by nám záležať aj na zamestnancoch, ktorí pracujú v pracovných smenách a vo výrobných činnostiach. A preto ako veľmi dôležité beriem, že do Zákonníka práce je potrebné vniesť aj pojem práca cez víkend, práca v sobotu a práca v nedeľu.
Pripomenula by som tu aj postavenie mnohých žien, ktoré sa zväčša týka práve práce v maloobchode. Faktom je, že existujú reťazce, ktoré už dnes ponúkajú slušný príplatok za prácu v nedeľu, a pripomeniem, že existujú už aj dnes reťazce, ktoré majú za prácu navyše príplatok v rámci Zákonníka práce, ale určite to nevynahradí to, čo žena, ktorá sa stará o svoje dve deti v domácnosti, o čo všetko prichádza. Táto žena, si myslím, nie je schopná častokrát povedať svojmu zamestnávateľovi, že do práce nemôže prísť, lebo sa nemá kto postarať o jej deti, že musí obísť všetky susedy a zistiť, ktorá by mala ochotu, pokiaľ nemá k dispozícií svoju mamu. Preto som rada, že aj naše hnutie dáva priestor na to, aby sme cez tento zákon boli hlasom aj žien, ktoré pracujú práve v maloobchode. Máme akože sociálnu vládu, ktorá sa rada hrdí tým, ako dokáže urobiť niečo pre svojich zamestnancov, pre svojich ľudí, ktorí z práce ledva vyžijú. A pýtam sa preto, že čo robila táto sociálna vláda posledné štyri roky práve v ochrane zamestnancov ohľadom práce cez víkend alebo práce v nedeľu? Obávam sa, že veľmi málo. Aj keď s novelou, ktorá bola prijatá už v našom pléne ohľadom voľna v štátne sviatky, súhlasím, budem veľmi rada, ak sa posunieme o krok ďalej a prijatím novely, ktorú dnes predkladáme, obmedzíme aj nedeľný maloobchodný predaj. Myslím si, že stále je dostatok priestoru aj pre tých, ktorí radi nakupujú, tak ako už bolo viackrát povedané, a rovnako zostane čas aj na stmeľovanie rodiny a na možnosť byť a utužovať rodinné vzťahy.
Dovoľte mi zopár príkladov z okolitých krajín, z krajín Európskej únie. Zdá sa, podľa toho, čo vám prečítam, sami uvidíte, že vyspelejšia časť Európy vôbec nerieši problém, že či mať obchody otvorené alebo zatvorené. Väčšina krajín, severných krajín alebo vyspelých krajín Európskej únie už sú s týmito problémami vysporiadané. Napríklad Belgicko, počas sviatkov sú obchody a banky zvyčajne zatvorené. Pomerne zložité pravidlá upravujú ich otváracie doby v nedeľu. Umožňujú totiž zamestnávanie predavačov len po šesť nedieľ v roku. Na majiteľoch podnikov je, pre ktoré nedele sa rozhodnú. Väčšinou tak robia po dohode s ďalšími obchodníkmi či s radnicou. Najčastejšie mávajú v nedeľu otvorené pred Vianocami, medzi sviatkami či na začiatku zliav. Výnimkou sú turisticky atraktívne a pobrežné oblasti, kde môžu radnice nedeľný predaj povoliť, rovnako ako konanie trhov a podobne. Vo Francúzsku obchody sú zatvorené počas niektorých vybraných sviatkov a pravidelne v nedeľu na základe zákonníka práce, ktorý zakazuje, aby zamestnanec trávil v práci viac ako 6 dní v týždni, pričom dňom odpočinku má byť nedeľa. Výnimku majú len malé prevádzkarne v turistických zónach stanových miestnymi prefektúrami, alebo napríklad na staniciach. Potravinárske obchody môžu predávať v nedeľu dopoludnia. Zamestnanci musia ale mať náhradné voľno a v nedeľu môžu slúžiť len každý druhý týždeň. Ich služba musí byť dobrovoľná, potvrdená podpisom. V Maďarsku, vieme, že nedávno zrušili platnosť zákona, ktorý zakazoval prácu v nedeľu, ale povedzme si otvorene, že na rozdiel od Slovenska, kde patríme medzi rekordérov v nedeľnej práci, Maďarsko bolo, je jednou z krajín, kde tá nedeľná práca naozaj je vo veľmi nízkom meradle. V Maďarsku je, myslím, že okolo 6 % tvorí nedeľná práca, kdežto na Slovensku cez 20 percent.
Rovnako mi dovoľte ešte povedať, že Parlamentný inštitút nám poslal ešte materiály, ktoré vypracoval na základe informácií poskytnutých členskými štátmi Európskej únie v rámci Európskeho centra pre parlamentný výskum a dokumentáciu. Dotazovali 19 krajín Európskej únie. Odpovede alebo teda odpovede prišli z devätnástich krajín – z Belgicka, Cypru, Českej republiky, Dánska, Estónska, Fínska, Francúzska, Chorvátska, Litvy, Lotyšska, Maďarska, Nemecka, Nórska, Portugalska, Rakúska, Slovinska, Talianska, Španielska a Veľkej Británie. Z týchto devätnástich krajín bolo 8 krajín bez regulácie, to znamená, z tých, ktorí poslali svoje vyjadrenia, 11 krajín ju nejakým spôsobom regulujú o nedeľný predaj. Je veľmi zaujímavým, že ak by ste si pozreli prehľad v tejto tabuľke, tak zistíte, že naozaj vyspelá časť Európy, by sme mohli jednoznačne povedať, že tam sú vysporiadaní s prácou v nedeľu rôznymi spôsobmi. Ide o to, že aj v krajinách, ktoré majú jednoznačný zákaz práce v nedeľu, vždy existuje nejaká možnosť, ja neviem, na samospráve, územných samosprávach alebo miestnych samosprávach, ktorá vie tento úplný zákaz obmedziť, ak existujú alebo, ja neviem, ak sa organizujú rôzne festivaly alebo nejaké iné spoločenské udalosti.
Takže možno na záver, nebuďme veľmi malicherní a umožnime aj zamestnancom, najmä ženám, ktoré pracujú v maloobchode, viac času stráveného s rodinou, so svojimi deťmi, so svojimi priateľmi, pripojme sa naozaj k západnej časti Európskej únie, k vyspelej časti Európske únie, ktorá s týmto vôbec nemá problém. A preto si myslím, že vôbec neobstojí ani argument, že nemáme sa pchať ľuďom do toho, akým spôsobom fungujú, pretože je evidentné aj z rôznych, aj sociologických štúdií, že práve pravidelný oddych má veľký vplyv na kvalitu práce, na efektivitu v práci, na lepšiu náladu zamestnancov a podobne.
Takže len taká výzva na záver. Snažme sa sceľovať rodiny. Je jedno, že či má dieťa alebo teda vôbec nie je jedno, či má dieťa voľnú sobotu, nedeľu a rodič v stredu alebo vo štvrtok, malo by nám záležať na tom, aby rodiny alebo členovia rodiny mohli tráviť čas spoločne. Pripojme sa teda k vyspelej časti Európy!
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo. Pani poslankyňa, určite viete, že ja som jeden z predkladateľov návrhu zákona, ktorý zakazuje predaj v maloobchode počas štátnych sviatkov a dní pracovného pokoja. Spomenuli ste, že to vnímate ako začiatok cesty k voľným nedeliam, ale ja celkom nerozumiem, pretože teraz prichádzate s návrhom zákona, kde chcete zakázať predaj počas nedieľ v maloobchode, ale nie je to tak dávno, kedy vy aj s vašimi kolegami ste prišli s návrhom zákona, kedy vlastne chcete motivovať ľudí, aby pracovali v nedeľu, ale aby sa im to oplatilo, chceli ste 50-percentné príplatky za prácu v sobotu a 100-percentné príplatky za prácu v nedeľu. Takže nerozumiem, o čo vám vlastne ide, lebo jedným návrhom zákona popierate ten druhý.
Veľmi dobre ste spomenuli príklad z Maďarska, kedy vláda prijala rozhodnutie o tom, že počas nedieľ bude zákaz predaja v maloobchode. Ale onedlho musela maďarská vláda toto rozhodnutie zmeniť, pretože chýbal súhlas a chýbala dohoda medzi zamestnávateľmi a odborármi. Dokonca v Maďarsku sa búrili aj odborári. A my, keď sme predkladali tento návrh zákona, tak sme sa stretli aj s odborármi a zamestnávateľmi a dospeli sme k akémusi súhlasu a konsenzu. Pýtam sa vás, či ste vy aj so svojimi kolegami boli na nejakom stretnutí, kde ste sa rozprávali na túto tému, či už s odborármi alebo aj zamestnávateľmi a či máte súhlas z obidvoch strán. Ďakujem.

Ďakujem kolegyni, že nám predstavila rôzne alternatívy, teda rôzne možnosti, ako sa vysporiadavajú s voľnom v nedeľu pre zamestnancov v iných krajinách. Stále by som bola rada, keby sme rozprávali nie o zákaze predaja, ale o voľne pre zamestnancov maloobchodu. Pretože zákaz znie naozaj, ako keby sme tu išli niečo zakazovať ľuďom dobrej vôle, ako keby sme išli proti demokracii. Prosím vás pekne, my všetci máme voľno v nedeľu, mnohí z nás, alebo my všetci, čo tu sedíme, my máme voľno v nedeľu, takže týmto zákonom chceme hovoriť o voľne v nedeľu pre zamestnancov maloobchodu.
A ešte sa vrátim k tým iným krajinám. Niektorí ma upozornili na to, že napríklad žijú vo Veľkej Británii a že tam sú okolo nich obchody otvorené v nedeľu. Tak chcem upozorniť, že áno, rôznymi vezedenkami samospráva a regióny si upravujú obchod, upravujú otvorenie obchodov, napríklad pri rôznych festivaloch, pri rôznych slávnostiach, rôznych sviatkov a podobne. Takže áno, môžeme sa s tým stretnúť v zahraničí napriek tomu, že hovoríme, že celoplošne platí vo vyspelých, v mnohých vyspelých európskych krajinách v podstate to, že nenakúpite potraviny v nedeľu. Toľko som chcela.

Ďakujem veľmi pekne za taký súhrn faktov. Predkladáme zákon spolu aj s pani poslankyňou Jurinovou, Verešovou, ďalšími, sme tam viacerí podpísaní práve preto, aby sme umožnili tým, pre ktorých by to bolo možné, aby mali voľno v nedeľu tam, kde to nie je nevyhnutné. Nie sú na to nejaké závažné ekonomické dôvody. To je práve maloobchod. A pre tých, na ktorých by momentálne neplatil tento návrh zákona, tak pre tých navrhujeme ten ďalší zákon o tých príplatkoch v sobotu a v nedeľu. To znamená, že nie buď – alebo, alebo dokonca proti tomu, ale pre tých, ktorých by sa to netýkalo, pretože u nás veľkú časť nedeľnej práce obstarajú napríklad automobilky, a to nie je maloobchodný prejav. A myslím si, že nikto nie je tak ďaleko, aby dohodol voľno v nedeľu aj napríklad s Kiou alebo s "pežačkom".
Ďalšia vec, Maďarsko. V Maďarsku naozaj je to tak, ako aj spomínala pani kolegyňa, že zhruba rok boli zavreté obchody, ale zdá sa, že to bolo možno skôr také politizovanie vedenia štátu a nebolo to dohodnuté, a tak to nevyšlo. Ja som rád, že my sme už 2. novembra otvorili túto debatu, stretli sme sa aj so zástupcami politických strán, aj so zástupcami zamestnávateľov, aj zamestnancov. Bežne hovoríme s ďalšími ľuďmi. S cirkvou napríklad. A hovorili sme o tých možnostiach. A sme radi, že sa to posunulo dopredu, ale vidíme, že tú tému treba držať. Ako opoziční poslanci to môžme robiť aj predkladaním takéhoto jednoduchého návrhu, ktorý by sme určite v druhom čítaní chceli, nejakým spôsobom dospieť k niečomu veľmi praktickému, konkrétnemu, čo by našlo spoločenskú zhodu, aby to potom nedopadlo ako v Maďarsku.

Ďakujem pekne kolegom. V podstate zareagujem ale najmä na pána poslanca Kéryho. Pán poslanec Kéry, už pri tých voľných nedeliach sme niekoľkokrát zdôraznili, že nič nie je v rozpore. Je úplne normálne, že sa snažíme regulovať prácu v nedeľu v maloobchodnom predaji, a rovnako považujem za úplne dobré a spravodlivé, ak ľuďom, ktorí pracujú v nepretržitých prevádzkach, ktoré nie sú maloobchodný predaj, ide o výrobné linky, napríklad vo všetkých automobilkách dostali adekvátne príplatky za prácu v nedeľu, cez víkend, aby to bolo iné ako dnes. Viem, že mnohé podniky sú súčasťou kolektívnych zmlúv. Vyjednáva sa. Majú dosiahnuté dobré podmienky. Ale je mi ľúto, že vám nezáleží na tých ľuďoch, ktorí nie sú pokrytí tými kolektívnymi zmluvami. V tomto nemajú odborári žiaden problém. Len mi je ľúto zasa, že odborári v tomto duchu hovoria, však nech prídu do odborov, k odborom, a pritom viete, že malé podniky majú práve problém s tým, že zamestnanci sú niektorými zamestnávateľmi možno tlačení do toho, aby nevytvárali odbory. Bohužiaľ, je aj taká situácia.
Takže považujem za veľmi dôležité povedať, že nie je to v rozpore s tým, čo predkladáme ako druhý návrh zákona, príplatok za prácu v nedeľu. A myslím si, že schválenie tohto alebo regulácia maloobchodného predaja na Slovensku pomôže mnohým slovenským rodinám. Keď ste hovorili o tom, že či existujú nejaké prieskumy a že či sme teda rokovali s niekým. Máme predsa jasné stanovisko Zväzu obchodu a cestovného ruchu, ktorí sami povedali, že nemajú problém s obmedzením nedeľného predaja. Dokonca mnohí zamestnávatelia ako obchodníci nepovažujú dopady takéhoto konania za nejaké výrazné. Okrem toho celá atmosféra v spoločnosti je naozaj väčšinovo naklonená, podľa prieskumov naklonená voľnej nedeli.
Takže ďakujem veľmi pekne a... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, odznelo tu už veľa informácií, veľmi dobré fakty a teším sa aj diskusii s koaličnými poslancami, aby sme mohli naozaj podrobiť myšlienku tohto zákona, pretože je vlastne v prvom čítaní a je veľmi dôležité práve sa baviť o tej filozofii tohto zákona, o tom, ako naňho nazeráme, a preto je dobré počuť aj pohľady koaličných poslancov, aby sme mohli naozaj tak hlbšie sa nad tým zamyslieť. To, čo hovoril aj kolega Vašečka, chceme tu naozaj rozprúdiť aj takú spoločenskú debatu, lebo ten spoločenský dopyt, ako hovorila pred chvíľočkou kolegyňa Jurinová, už tu je a je dôležité, aby sme sa na to pozreli z rôznych uhlov pohľadu. Aby sme podrobili vlastne vôbec filozofiu tohto zákona takej dobrej analýze aj tu na pôde parlamentu.
Ja by som chcel preto k tomu pridať pár takých faktov alebo pár takých pohľadov, ktoré nás môžu naozaj vrátiť do tej filozofie. Lebo myslím si, že to je veľmi dôležité. Pochopiť tú filozofiu, pochopiť tie princípy, na čom to stojí a potom sa môžeme baviť aj o detailoch, ako spôsobiť, ak si myslíme, že tá filozofia je správna, ako spôsobiť, aby ten konečný balíček bol najlepší pre súčasné pomery.
Myslím si, že keď sa bavíme o voľnom dni alebo vôbec o voľne, tak je veľmi dôležité prihliadnuť na to, čo hovoria aj psychológovia, čo hovoria psychológovia na túto tému. A vidíme, že všetci psychológovia sa zhodnú v tom, že voľno pre človeka je veľmi dôležité. Ďalší dôležitý rozmer je, že je dôležité, aby bolo pravidelné. Aby naozaj tá pravidelnosť tu bola, pretože vieme, že aj na základe tohto, ako hovorí o tom aj pedagogika voľného času, sa zvyšuje následne aj efektivita práce, že človek naozaj potrebuje mať v určitej pravidelnosti voľno na to, aby mohol regenerovať. A v konečnom dôsledku sa to pretaví aj do toho hospodárskeho efektu, že ľudia budú oddýchnutí, nebude dochádzať k vyhoreniu, ktoré dnes vieme, že je veľmi časté a podobne.
Na druhej strane vieme, že človek je tvor pohodlný. V dnešnej dobe aj, by som povedal, značne unavený, sa môže ľahko stať a ľahko si hľadá tú formu oddychu takým, by som bol povedal, akýmkoľvek pasívnym spôsobom. Ale keď už vychádzame, teda vraciame sa do tej roviny psychológie alebo medicíny, vieme, že na oddych je potrebná aj aktivita, že nemôžme upadať len do tej pasívnej roviny, a preto potrebujeme ľuďom alebo vôbec obyvateľstvu vytvárať dostatočný priestor na to, aby mali jednak priestor, prostriedky, ale aj možno také uvedomenie potreby aj takého aktívneho oddychu.
Ďalšiu vec, ktorú by som chcel ešte do toho spomenúť, je, v dnešnej dobe vidíme, že toto je doba, by som povedal, takej flexibility. Je to doba taktiež relativizovania, relativizmu, že často upadáme, že sa snažíme viacero vecí zrelativizovať, hľadáme efektívne riešenia vo flexibilite, čo práve nabúrava tú myšlienku tej pravidelnosti oddychu, ktorá ide potom priamo proti človeku. A vidíme, že naozaj v spoločnosti sa dejú určité procesy, ktoré si odporujú a v konečnom dôsledku idú proti človeku ako takému, a máme problém v spoločnosti potom produktívne pracovať. To odrážajú aj prieskumy o tom, koľko ľudí dneska psychicky trpí. Koľko psychických alebo psychiatrických liekov, koľkí ľudia psychiatrické lieky dnes užívajú, že naozaj vidíme, že jednak tá rýchlosť doby, relativizmus, flexibilita vplýva na človeka tak, že má problém sa s týmto vysporiadať. A preto je tak kľúčové mať určité pevné piliere zadefinované a držať sa týchto pilierov, aby človek mal určitú oporu, kde môže naozaj zrehabilitovať, kde môže oddýchnuť, kde môže načerpať nové sily.
Na základe tohto by som chcel ešte dodať jednu rovinu a od toho to trošku rozvinúť, a to je výchova. Bolo to tu povedané viacerými kolegami, pretože práve tento rozmer výchovy je kľúčový k tomu, prečo sa bavíme o nedeli. Prečo sa vôbec bavíme o víkende? Pretože všetci tí, ktorí máte deti, tak si, slobodný človek si to častokrát neuvedomuje, preňho naozaj môže byť v piatok sviatok, všetko v jeden deň, lebo si to vie uspôsobiť, ale akonáhle vstúpite do rodiny a chcete vychovávať deti, tak si uvedomíte, že či chcete alebo nechcete, ste viazaní určitým takým biorytmom rodiny. Veľmi silne určuje biorytmus rodina – škola na školský systém. Ten veľmi jasne máme zadefinovaný, snažíme sa ho reformovať, ale keď ho budeme reformovať akokoľvek, vieme, že tých päť dní to dieťa do tej školy patrí a potrebuje sa tam vzdelávať a nejaké ďalšie dva dni, ako už v kultúre nášho stredoeurópskeho pásma, vôbec európskeho pásma je zadefinované, je, sú dni víkendu. A na to, aby výchova sa nediala len v škole, pretože dobre vieme, že, a opäť sú na to mnohé výskumy a vidíme, ako to dopadne, keď rodičia neinvestujú dostatok času svojim deťom a snažia sa preniesť tú výchovu na niekoho iného, vieme, aké to má následky, či už na psychiku detí. Vieme, že dnes mladí ľudia vo veku 16, 17, 18 už navštevujú psychiatrov, pretože majú psychiatrické poruchy, ktoré sú, ja nie som teda psychológ a ťažím len z informácií, ale ak tu je nejaký doktor, tak môže to potvrdiť alebo vyvrátiť, ale vidíme, že toto sú fenomény novej doby, ktoré tu máme. A práve ďalšie teda to ťažisko, ktoré tu hovoríme, je, ktoré hrá v prospech práve toho víkendu a tej nedele, je, že tá rodina môže byť spolu. A preto je veľmi dôležité si uvedomiť tento rozmer a povedať si, dobre, čo môžeme urobiť pre to, aby tá rodina naozaj mohla využívať plnohodnotne ten čas? Pretože, keď sa zamyslíme, ako to vyzerá, mnohé nedele, že rodina sa naozaj, ako som hovoril, človek je tvor lenivý, tak najjednoduchšie je tú nedeľu vyplniť nejak tak, že zájdeme teda do nejakého nákupného centra a nejakým spôsobom tam pobudneme. Výsledky hovoria, že tí ľudia tam nechodia primárne kvôli tomu, aby tam teraz nakupovali, že mnohokrát je to také spoločenské miesto, kde, kde trávia, kde trávia čas, lebo je to nejakým spôsobom po ruke, je to jednoduché. Ale ak sa uspokojíme s týmto, tak naozaj opäť to ide proti človeku. A myslím si, že tá výchova a ďalší rozmer tej výchovy je to, že v rámci rodiny, ale aj v rámci komunity vôbec ide o budovanie medziľudských vzťahov. A myslím si, že toto je niečo, čo opäť škola nám úplne neposkytne, pretože na jednej strane áno, deti sa učia budovať vzťahy so svojimi rovesníkmi, ale keď sa chceme zamyslieť nad tým, že ako sa môže ten mladý človek alebo malý človek od šiestich, siedmich rokov, keď nastúpi do školy, až do veku 18, kedy trávi čas s rodinou, učiť budovaniu vzťahov, tak je to práve v prostredí rodiny a rodina v prostredí nejakého väčšieho spoločenstva. Či už sú to priatelia, kolegovia alebo čokoľvek.
Preto je dôležité, aby sme jednak na to poukazovali a aby sme na to vytvárali priestor, aby ľudia mohli, aby ľudia mohli opäť sa navrátiť do, tí, ktorí to už opustili, do budovania týchto vzťahov a tráviť ho nejako plnohodnotne, ktoré rozvíja človeka. Preto je dôležité a podľa mňa teraz, keby sme si na chvíľočku uvedomili alebo sa preniesli do tej doby, že máme naozaj zavreté maloobchody, tak čo sa stane? Zrazu sa veľa ľudí ocitne v situácii, že tak čo teda idem v tú nedeľu urobiť? Obchody sú zavreté a musí hľadať riešenie. Samozrejme, automaticky už dnes navštevujú mnohí ľudia prírodu, ale omnoho viacej by sa to zväčšilo, zrazu by bol omnoho väčší dopyt po cyklotrasách, bol by omnoho väčší dopyt po turistických chodníkoch, bolo by po ihriskách, bol by omnoho väčší dopyt po akýchkoľvek kultúrnych podujatiach. Zrazu by sa tu otvoril nový priestor na rozvoj niečoho, čo je momentálne ťažké, pretože tí ľudia naozaj aj vďaka tej pohodlnosti zvolia tú cestu, a tak, čo už som chcel, som sa dobre vyspal, tak teraz už som taký, chcem si tak trošku pohovieť, tak ideme teda trošku po tých obchodoch sa len tak poprechádzať a urobiť si takúto kultúru. Ale myslím si, že práve tu sa potrebujeme navrátiť aj k takým tradíciám a hodnotám nielen nášho národa, ale vôbec, vôbec ľudstva ako takého, aby sa tie medziľudské vzťahy mohli budovať, aby ľudia mali priestor na to tráviť spolu viac času a nedávať im, nedávať im nejaký ľahký nástroj na to, ako z toho vycúvať.
Napadajú ma, pár takých príkladov a dovolím si to, keďže je prvé čítanie, trošku to tak odľahčiť, keby sme si zobrali práve možno situáciu ľudí, ktorí chcú chudnúť. No tak človeku neponúknete cukríky, lebo, a samozrejme, keď mu ich ponúknete, bude mať problém odolať, lebo je to niečo lákavé, je to niečo ľahké. A mnoho iných príkladov, ktoré by sme mohli použiť. A myslím si, že tuto trošku ideme do toho, že potrebujeme tých ľudí viesť, potrebujeme ich formovať, potrebujeme im ukázať, že čo je pre nich dôležité. A práve tá výchova, aby som sa vrátil späť k tej hodnote výchovy, ktorá je tu úplne kľúčová, pretože my sa potrebujeme baviť o tom, a preto sa bavíme aj na tému školstva tak, tak, tak často, aby sme pripravili ďalšie generácie, ktoré budú tieto krajinu viesť, na to, aby táto krajina sa mala lepšie, ako sa máme my. A ale bez, bez tej výchovy to proste nepôjde. A na to, aby sa tá výchova mohla plnohodnotne diať, musí by na to vytvorený čas. A práve toto myslím si, že táto, táto väzba výchovy a času a nedele je úzko spätá. Pretože naozaj niet iného dňa, kedy by sme to mohli mať.
A ďalšia dôležitá vec, ktorá je kultúrna, proste kultúrne tu sú už roky, desaťročia, storočia zafixované, že proste nedeľa, aj práve tým kresťanským dedičstvom, ktoré tu v Európe máme a v našej krajine je, že nedeľa, sa proste nepracuje. No v sobotu sme boli naučení upratovať a podobne, ale nedeľa je niečo, kde, kde sa oddychuje.
A práve môžme ťažiť z tejto kultúrnej hodnoty a nepotrebujeme to preformátovávať v ľuďoch, lebo už toto tu máme zadefinované, potrebujeme do toho len naozaj vložiť plnohodnotný obsah a ukázať ľuďom, ako je dôležité, aby spolu trávili čas, aby dbali na čas trávený s rodinou, so svojimi deťmi, nový plnohodnotný, aby mohli naozaj sa rozvinúť aj, ako som povedal, kultúrne podujatia, aby sa mohli rozvinúť prírodné možnosti alebo podľa možnosti trávenie času v prírode a podobne. A toto práve spôsobí aj ten dopyt na to, respektíve ten dopyt sa vytvorí tým, že ten maloobchod bude zavretý, kde vidíme, že ľudia sa k tomu naozaj mnohokrát utiekajú, ale nie je to, by som povedal, ich skutočná voľba, ktorú by chceli, ale je to tá prvotná voľba, ktorá je najbližšie.
Takže tu som chcel poukázať práve možno takýmto pohľadom na tú filozofiu a na dôležitosť, na dôležitosť, prečo s týmto prichádzame, že to nie je len o niečom, teda žeby sme chceli tu na ľuďoch niečo, niečo skúšať, ale že chceme priniesť niečo omnoho hlbšie, čo bude mať omnoho väčší dopad na, na budúcnosť Slovenska, na budúcnosť nášho ľudu, na budúcnosť našich občanov. Myslím, že je všetko, čo som chcel povedať.
Ďakujem za pozornosť.