14. schôdza

Ďalej v rozprave vystúpi pani poslankyňa Cigániková.

Ďakujem pekne za slovo. Aj ja si veľmi prajem, aby boli zrušené Mečiarove amnestie. Pardon. Aj ja si veľmi prajem, aby boli zrušené. Napriek tomu za koaličný návrh som ja takisto ako moji kolegovia nehlasovala. Nehlasovala som zaňho preto, lebo som rozhodnutá nerobiť ľahké, populárne rozhodnutia, ale správne rozhodnutia. A podľa môjho názoru naozaj zodpovednosť za zrušenie alebo nezrušenie týchto amnestií patria na plecia volených zástupcov ľudu, teda nás poslancov. Nie na Ústavný súd, na sudcov Ústavného súdu, ktorí nijakým spôsobom, ktorí nijakým iným spôsobom potom, občania, nemôžu zúročiť ich rozhodnutie.
Ja si myslím, že takýmto rozhodnutím, že dávame Ústavnému súdu možnosť rozhodnúť, Ústavnému súdu, podotýkam, kde je väčšina nominantov SMER-u a ešte HZDS, dávame mu možnosť, aby si súčasná koalícia, napríklad SMER, ktorý teda roky bol proti zrušeniu amnestií, aby si umyli nad týmto prípadom ruky v zmysle: "No my sme hrozne chceli, ale teda ten Ústavný súd to nedovolil." Toto bol dôvod, prečo ja som nehlasovala za koaličný návrh.
Samozrejme, uznesenie o zrušení amnestií samotné som podpísala. Podpísala som ho napriek tomu, že sa mi rovnako nepáči dodatok alebo ten prílepok, ako to nazval kolega Peter Osuský, ktorý hovorí aj o zrušení milostí pre Kováča ml. Myslím si však, teda že to zrušenie amnestií aj tak za to stojí, ale teda sa, idem sa, posnažím sa tú krivdu trošku napraviť. Myslím si, alebo takto, chápem kolegu Dostála, ktorý podal pozmeňujúci návrh, kde teda hovorí práve o tom, že táto časť toho uznesenia, kde je zrušená milosť pre Kováča ml., že ju chce, túto časť, zrušiť alebo vynechať. Chápem to, pretože si myslím, že my odsudzujeme tie činy, ktoré mali prikryť teror štátu. My neodsudzujeme hospodársku kriminalitu, alebo teda odsudzujeme, ale nerozhodujeme o zrušení amnestií pre nejakú hospodársku kriminalitu jednotlivcov, ale preto, lebo tu naozaj bol prikrývaný teror štátu.
A myslím si, že je jednak pomsta, myslím si, že je to pokus dať rovnítko medzi Mečiara a Kováča, čo v žiadnom, kde v žiadnom prípade rovnítko nepatrí, bližšie o tom hovorili aj kolegovci predo mnou, tak nebudem sa opakovať. Jeden z argumentov, prečo práve, prečo práve Kováč áno a ostatní nie, je, že je to nemravné, pretože otec v podstate omilostil vlastného syna. No ja sa pýtam, rušenie jednej amnestie a zachovanie, rušenie jednej milosti a zachovanie iných milostí nie je nemravné? To bude ako nedotknuteľný Kočner chodiť svedčiť proti mladému Kováčovi? Môže povedať čokoľvek, jemu sa nič nestane, pretože preňho milosť platí? Je úplne jedno, že ten skutok spáchali spolu, ak sa stal?
Čiže v tejto veci, v tejto veci chápem a súhlasím. Napriek tomu ja si myslím, že, samozrejme, návrh kolegu Dostála nebude prijatý, a som presvedčená, že zákon má platiť pre všetkých rovnako. Preto ja navrhujem zrušiť všetky milosti. Navrhujem, aby, aby, keď už teda má platiť zrušenie milosti pre mladého Kováča, tak aby platila pre všetkých vinníkov tejto kauzy, aby spravodlivosť platila pre všetkých rovnako. Preto, ak dovolíte, prečítam svoj pozmeňujúci návrh.
Pozmeňujúci návrh poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Jany Cigánikovej k návrhu na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k návrhu na zrušenie článku V a článku VI rozhodnutia predsedu vlády Slovenskej republiky z 3. marca 1998 o amnestii uverejneného pod číslom 55/1998 Z. z., rozhodnutia predsedu vlády Slovenskej republiky zo 7. júla 1998 o amnestii uverejneného pod č. 214/1998 Z. z. a rozhodnutia prezidenta Slovenskej republiky v konaní o milosť pre obvineného zo dňa 12. decembra 1997 č. k. 3573/96-72-2417 (tlač 496):
1. V návrhu uznesenia sa slová „pod č. 214/1998 Z. z. a rozhodnutie prezidenta Slovenskej republiky v konaní o milosť pre obvineného zo dňa 12. decembra 1997 č. k. 3573/96-72-2417“ sa nahrádzajú slovami „pod č. 214/1998 Z. z., rozhodnutie prezidenta Slovenskej republiky v konaní o milosť pre obvineného zo dňa 12. decembra 1997 č. k. 3573/96-72-2417, rozhodnutie prezidenta Slovenskej republiky v konaní o milosť pre obvineného zo dňa 17. júla 1996 č. k. 1616/96-72-980, rozhodnutie prezidenta Slovenskej republiky v konaní o milosť pre obvineného zo dňa 17. júla 1996 č. k. 1531/96-72-940, rozhodnutie prezidenta Slovenskej republiky v konaní o milosť pre obvineného zo dňa 12. decembra 1997 č. k. 7254/95-72-1748, rozhodnutie prezidenta Slovenskej republiky v konaní o milosť pre obvineného zo dňa 12. decembra 1997 č. k. 4951/97-72-3773, rozhodnutie prezidenta Slovenskej republiky v konaní o milosť pre obvineného zo dňa 12. decembra 1997 č. k. 1712/96-72-1108.“
2. V návrhu uznesenia sa slová „udelená milosť“ nahrádzajú slovami „udelené milosti“.
3. V návrhu uznesenia sa za slová „M. Kováčom zo dňa 12. decembra 1997 č. k. 3573/96-72-2417" sa vkladajú slová „zo dňa 17. júla 1996 č. k. 1616/96-72-980, 17. júla 1996 č. k. 1531/96-72-940, zo dňa 12. decembra 1997 č. k. 7254/95-72-1748, zo dňa 12. decembra 1997 č. k. 4951/97-72-3773 a zo dňa 12. decembra 1997 č. k. 1712/96-72-1108“.
4. V návrhu uznesenia sa za bod 3 vkladajú nové body 4 až 8, ktoré znejú:
„4. rozhodnutie prezidenta Slovenskej republiky v konaní o milosť pre obvineného zo dňa 17. júla 1996 č. k. 1616/96-72-980,
5. rozhodnutie prezidenta Slovenskej republiky v konaní o milosť pre obvineného zo dňa 17.júla 1996 č. k. 1531/96-72-940,
6. rozhodnutie prezidenta Slovenskej republiky v konaní o milosť pre obvineného zo dňa 12. decembra 1997 č. k. 7254/95-72-1748,
7. rozhodnutie prezidenta Slovenskej republiky v konaní o milosť pre obvineného zo dňa 12. decembra 1997 č. k. 4951/97-72-3773,
8. rozhodnutie prezidenta Slovenskej republiky v konaní o milosť pre obvineného zo dňa 12. decembra 1997 č. k. 1712/96-72-1108“.
Predloženým návrhom sa navrhuje rozšírenie okruhu milostí udelených prezidentom Michalom Kováčom, ktoré súviseli s kauzou, s ktorou, pardon, s ktorou súviselo obvinenie, na ktoré sa vzťahovala milosť zo dňa 12. decembra 1997 č. k. 3578/96-72-2417.
Týmto pozmeňujúcim návrhom dávam možnosť kolegom, aby, keď už teda má spravodlivosť platiť, tak nech platí pre všetkých rovnako. Ja si myslím, že tento postoj je správny, a budem teda veľmi sledovať, kto bude ako hlasovať.
Ďakujem pekne.

Na vystúpenie pani poslankyne s faktickými poznámkami dvaja. Končím možnosť sa prihlásiť.
Pán poslanec Marian Kotleba.

Ja si dovolím trošku netradične, pani poslankyňa, nazvem to takto, že, milá Janka, ja som rád, že ste tam prečítali, lebo sa ukázalo, že zase sme mali pravdu. Že zase sme mali pravdu, že ak rušiť milosti Kováča, tak všetkých v tomto spomínanom prípade. A ja sa čudujem, vám nie, lebo vy ste sa zdržali hlasovania, ale čudujem sa väčšine vášho poslaneckého klubu, že na to SaS-ka prišla až teraz. Mohol mi Sulík zavolať, my by sme mu to vysvetlili. (Smiech v sále.) Lebo to, čo ste povedali, v podstate bolo prečítanie návrhu poslanca Grendela, ktorý to dal ako pozmeňovák a ktorý hovoril len o tomto jedinom, že teda ak milosti, tak všetky. Áno, samozrejme. Ale väčšina vášho klubu to odhlasovala aj bez, bez tohto veľmi dôležitého pozmeňováku. 14 poslancov SaS-ky. Teraz je podľa môjho názoru už dosť neskoro plakať, pretože, ako tu už bolo spomenuté dnes v rozprave, je odhlasované a veci sa pohli ďalej a pohli sa ďalej v takomto polovičnom, polovičnom profile, keď to môžem tak povedať. A neviem, či už sa s tým bude dať niečo spraviť.
V každom prípade som rád, že teda v klube SaS vzniká takáto sebareflexia. A že aj keď už sa s tým asi nič neurobí, tak sa o tom bude aspoň diskutovať.
Takže, milá Janka, ďakujem pekne.

Pán poslanec Kresák.

Ďakujem za slovo. Ja iba musím upozorniť, že predrečníčka uzatvorila svoje vystúpenie, že, že, že dáva poslancom možnosť zvážiť niečo tým svojím návrhom. Pani kolegyňa, ja neviem, kto vám to písal, a vy žiadnu možnosť nedávate.
Vám uniklo alebo vašim kolegom uniklo, že my sme schválili text článku 154f, ktorý zmocňuje Národnú radu, aby sa k niečomu vyjadrila svojím uznesením. A to zmocnenie sa týka dvoch amnestií a jednej milosti. Tam neni ani slovo o ďalších milostiach. Nemôžte, vy nemôžte dávať návrh, ktorý by išiel nad rámec toho ústavného zmocnenia, pretože tým by ste celé to uznesenie postavili do protiústavného svetla. Toto chcete? To hádam nie. Prečítajte si, čo hovorí ústavný text.

Teraz v rozprave vystúpi pán poslanec Marian... (Reakcia z pléna.) Nie, neprihlásila ste. (Reakcia z pléna.) Prepáčte, ste sa neprihlásila. Musíte sa... (reakcia z pléna), no áno, až potom, no.
Naposledy, páni kolegovia aj vy, pani kolegyne, kolegyňa, keď prečítate, nechcel som vás upozorniť, ale už naposledy. Keď začnete čítať pozmeňujúci návrh, musíte to povedať. V tom momente sa zastaví časomiera a potom už nemáte čo odôvodňovať. Prečítate, čo je na papieri a potom už nemáte slovo. Ale to, to musí takto platiť. Je to rokovací poriadok, nechcel som vás upozorniť. Takže skúsme aspoň sa naučiť ten jeden jediný zákon, ktorý sa volá rokovací poriadok Národnej rady č. 350.
Takže nech sa páči, pani poslankyňa Cigániková, môžte reagovať na dve faktické.

Ďakujem, pán predsedajúci. Uznávam, moja chyba a zabudla som sa aj teraz prihlásiť.
No, Marian, budem vám hovoriť Marian, lebo, viete, ja keď mám trému, sa zvyknem zakoktať a pri vašom mene by to mohol byť problém. A za odmenu vy mi môžete hovoriť Janka, lebo vy zrejme s mojím priezviskom tiež máte problém.
Tak to, k tomu, čo ste povedali... (Ruch a smiech v sále.) K tomu, čo ste povedali, že teda vy ste mali pravdu a že Sulík vám mal zavolať, a ako naša väčšina odhlasovala. Viete, my v našom klube máme naozaj osobnosti, ktorí majú, ktoré majú vlastný rozum. Jediné, čo sa u nás stalo, je to, že väčšina klubu si dovolila, mala nádej. Veď mať nádej, veriť v to, že tie amnestie budú zrušené, a myslia si, už nikdy nebude taký verejný tlak, ako je dnes, a chcú túto vlnu využiť. Neni na, na ich konaní na rozdiel od vás vôbec, nie je v tom žiadny zlý zámer. Takže k vám len toľko.
A, pán kolega Kresák, no obdivujem vaše vedomosti, škoda, že tu neboli roky predtým, lebo tie amnestie mohli byť s takýmito vedomosťami aj skôr zrušené, že.
Ďakujem pekne.

Urobil by som obrovskú chybu, keby som vám nedal slovo, takže... (Povedané so smiechom a smiech v sále.) No.
Ďalej v rozprave vystúpi teraz pán poslanec Marian Kotleba. Nech sa páči.

Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dnešná rozprava k zrušeniu amnestií a milostí sa teda nejako vyvíja zaujímavým smerom. Preto si dovolím zopakovať, zopakovať pár podstatných záležitostí, ktoré boli spojené s tým, s tou, s tým schválením teda tej novely ústavy, ktorá toto rušenie amnestií, alebo teda túto hru na rušenie amnestií predchádzala a vlastne v súčasnosti aj umožňuje.
Jediná podmienka poslaneckého klubu Ľudovej strany Naše Slovensko pre to, aby sme podporili túto ústavnú zmenu, bolo, že v nej bude zahrnuté aj rušenie všetkých milostí udelených prezidentom Kováčom v kauze Technopol. Akosi prirodzene sme očakávali, že táto veľmi jednoduchá, triviálna a spravodlivá podmienka bude akceptovaná a nebude problém s tým, aby sme aj v druhom čítaní tento návrh podporili, lebo v prvom sme tak spravili, aby sme deklarovali, že s tým a priori nemáme žiadny problém. Bolo však veľké naše prekvapenie... (Ruch v sále. Rečník sa obrátil k predsedníckemu pultu. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Hrnčiar, Andrej, podpredseda NR SR
Poprosím vás o kľud v rokovacej sále.

Kotleba, Marian, poslanec NR SR
Bolo však veľké naše prekvapenie, keď na grémiu, ktoré bolo zvolané na túto tému, začal byť s týmto obrovský problém. A v podstate sa spustila veľká vlna výhovoriek, prečo nie je možné, prečo nie je možné rušiť milosti prezidenta Kováča v kauze Technopol, keď už ideme otvárať túto pohnutú časť slovenskej histórie.
Najprv, ak si dobre spomínam, to bol sám pán predseda Národnej rady, ktorý povedal, že milosti sú nedotknuteľné, že sú sväté, že milosti sú úplne niečo iné ako amnestie a nie je možné sa nimi absolútne vôbec nijakým spôsobom zaoberať. Následne ďalší kolegovia... (Ruch v sále a odmlčanie sa rečníka. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Hrnčiar, Andrej, podpredseda NR SR
Poprosím vás, pán poslanci, keď sa chcete baviť, tak v bufete.

Kotleba, Marian, poslanec NR SR
Následne ďalší kolegovia väčšinou z vládnej koalície si našli ďalšie a ďalšie výhovorky, prečo nie je možné sa pokúsiť o otvorenie aj otázky týchto milostí udelených prezidentom Kováčom v kauze Technopol. Zazneli také tvrdenia, ako že všetky spisy sú už skartované, neexistuje žiadny dozorujúci prokurátor a nie je ani možné určiť, koľkých ľudí sa udelenie týchto milostí v podstate dotklo alebo koľkým tieto milosti boli udelené, čiže preto nie je možné ich, samozrejme, ani zrušiť.
Nakoniec však na grémiu zaznela, zaznela pravda, prečo nie je možné zrušiť milosti prezidenta Kováča v kauze Technopol, a síce že takéto zrušenie by sa dotklo viacerých veľmi významných osôb, celoslovensky známych a vyplavilo by sa toľko špiny, toľko starej špiny, že by sa tá špina mohla dotknúť mnohých aj súčasných politikov. Logicky sme teda položili otázku, že prečo sa teda bude rušiť aspoň tá jedna jediná symbolická milosť prezidenta svojmu vlastnému synovi. A odpoveď bola veľmi zarážajúca, pretože v tomto prípade de facto je oslobodzujúci rozsudok a nejakým zrušením milostí sa už k ničomu, k ničomu sa v podstate nikto nedostane. Takže je to len taká formálna záležitosť na zakrytie očí ľuďom, verejnosti a všetkým tým, ktorí chcú, aby aj v tejto jednej veci bola aspoň elementárna spravodlivosť. (Ruch v sále.)
Takže, dámy a páni, keď si to zhrnieme a dáme do súvisu s výsledkami hlasovania v treťom čítaní v tejto tak zaujímavej záležitosti, tak musím povedať, že v podstate až na klub Ľudovej strany Naše Slovensko ste sa všetci ostatní pri hlasovaní zhodli na tom, že nie je potrebné otvárať starú špinu, ktorá by mohla obliať a poznačiť možno aj niektorých kolegov z vašich strán, všetky ostatné strany okrem našej, okrem Ľudovej strany Naše Slovensko. Ja sa preto pýtam, že či naozaj celá táto kauza takého akútneho rušenia amnestií, kde aj predseda vlády ako špičkový právnik zmenil svoj právny názor, ktorý mal dvadsať alebo dvadsaťdva rokov, že sa to nedá rušiť, zrazu sa to dá, či to nebola len hra, divadlo pre ľudí, aby sa trošku upokojili tie vášne, ale v skutočnosti, v skutočnosti, keď išlo o to, aby sa odkryli karty tých, ktorí sú v pozadí možno všetkých vašich politických strán, tak zrazu ako jeden muž, ako jeden muž ste hlasovali tak, že tieto sporné milosti, ktoré by sa dotkli týchto mecenášov, sa jednoducho otvárať nebudú. Ľudová strana Naše Slovensko ako jediná, ako jediná vytrvala, vytrvala na tejto svojej podmienke. Žiadnu inú podmienku sme si nepridali ani sme z tejto jedinej podmienky neustúpili.
Ja som veľmi prekvapený, veľmi som prekvapený z..., najmä teda z hlasovania klubu OĽANO, pretože vedúci cirkusu šašo Matovič sa ma ešte pýtal, že či vydržíme a či teda budeme trvať na tejto podmienke, a keď som povedal, že áno, tak že to bere ako verejný prísľub. Nakoniec to boli oni, ktorí hlasovali, aj keď, aj keď táto podmienka dodržaná nebola! Takže táto hra o nejakej fiktívnej opozícii, o nejakej fiktívnej opozícii riadenej takými istými ľuďmi, ktorí riadia aj koalíciu, sa jednoducho potvrdila, sa jednoducho potvrdila. Potom sa ukazujú veci, že prečo ten dvojitý meter na poslancov našej strany a na poslancov všetkých ostatných strán panuje aj tu v parlamente. Či sa to jedná o pokuty za vyjadrenia, absolútne normálne vyjadrenia, inak sa posudzujú naši poslanci, inak sa posudzujú všetci ostatní. Tých príkladov by som mohol, tých príkladov by som mohol, samozrejme, hovoriť viac, ale na tomto príklade, na hlasovaní o rušení amnestií alebo na hlasovaní o úprave ústavy, ktorá umožňuje rušiť amnestie, ste tým, že ste nechceli odkryť tie karty, ľudí v pozadí, ste vlastne tie karty úplne naplno odkryli, úplne naplno odkryli.
A pred chvíľkou tu kolegynka Janka hovorila o tom, že teda mali v SaS-ke vlastný názor a možno ho, to trošku zmenili a pochopili, že ten pozmeňovací návrh, ktorý dal poslanec Grendel a ktorý hovoril o rozšírení na všetky amnestie, alebo teda na všetky milosti, že bolo dobré ho tam dať, ale, žiaľ, teraz sa to už spraviť nebude jednoducho dať. Takže už je to len naozaj také vyplakávanie nad rozliatym mliekom. (Reakcia z pléna.)
Pán Poliačik, je to tak. Je to smutné a bude vás to, bude vás to sprevádzať, celý klub. Neviem, ako by sa to dalo ešte napraviť. A znova musím povedať, že ma prekvapilo, že aj poslanec Grendel, ktorý dal ten návrh, a ja mu chcem za ten návrh poďakovať, lebo ho spracoval naozaj detailne. A hoci na grémiu, na grémiu sa hovorilo, že tých ľudí nie je možné dopátrať, ktorí dostali milosti, on to spravil, spracoval návrh, podal ho a napriek tomu, že návrh neprešiel, tak celý klub OĽANO hlasoval za ten poloprofilový materiál. Takže vám všetkým chcem poďakovať za to, že sa odkryli tie karty nakoniec a že ľudia mohli vidieť, kto je v parlamente kto.
Ďakujem.