14. schôdza

Pán poslanec Osuský.

Ďakujem pekne. No, vážený pán podpredseda, milý Béla, hovoril si pekne, súvislo, ani mi divnô nebolo. Ale mám len dve také drobné pripomienky k dvom malým bodom tej veci.
Ja som len doktor medicíny, ale nezdá sa mi, že v ústave je napísané, že existujú osoby, ktoré sú vylúčené z prezidentských milostí. Nikde nie je napísané, že existuje občan Slovenskej republiky, ktorý nesmie dostať milosť. Takže počul som tisíckrát v minulosti, no že či má jeho syn, jeho manželka trpieť za to, že on je štátny činiteľ alebo ústavný činiteľ a nesmie podnikať tak alebo onak. Zvláštne je, že teraz argumentujeme, že sú iné nároky na milosť občana Kočnera a občana Kováča, to je pre môj dermatovenerologický rozum nepochopiteľné a protiústavné.
A teraz ešte jednu vec, či už budeme hovoriť o morálnej stránke veci, to je iná vec, ale hovorím o právnej. A hovoríš, Béla, že my sa chceme vyhnúť Ústavnému súdu, ale že sa mu aj tak nevyhneme. Nuž áno, len rozdiel bude v tom, že keď schválime Budajov návrh, tak sa bude musieť tridsať živých poslancov so svojimi menami a tvárami podpísať pod podanie, to je jedna možnosť, alebo že tí, ktorí budú apelovať, budú Lexa a spol. A ja hovorím, vtedy sa ukáže, kto oponuje a aký bude asi názor občanov na to, kto oponuje rozhodnutie. To znamená, myslím si, že ak sa mieni tridsať poslancov obnažiť podaním alebo ak bude namietať Lexa, tak je to svedectvo o nich, ale nie o nás.
A to je dôvod, prečo čelím tomuto návrhu, lebo my to dávame Ústavnému súdu na tácke, takto by to museli podať tí, ktorí by za to svojimi ksichtami a menami museli stáť.

Pán poslanec Jarjabek.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci, ja sa teda zúčastňujem poctivo grémií aj poctivo týchto debát, dámy a páni, a ja budem veľmi rád, keď už sa toto politické trhovisko s amnestiami skončí. Toto je jeden nedôstojný trh preto, lebo táto téma už je dávno vyriešená. Tu nikto nehovorí, že niekto nechce, aby amnestie boli zrušené, len tu ide o to, kto si z tejto témy odreže hnusným spôsobom nejaké politické body do budúcna. Toto sú všetko príspevky mojich ctených opozičných kolegov.
Táto téma je dávno spoločensky vyriešená. V tejto chvíli len právnici povedia, toto sa dá a toto sa nedá. Prestaňte s týmto nechutným politickým trhom! Naozaj je to nedôstojné.

Reagovať na faktické poznámky bude pán podpredseda Bugár, nech sa páči.

Ďakujem za faktické poznámky. Pani poslankyňa Jurinová, viete, po 25 rokoch v politike, keby ste aj chceli, by som nevedel už vyplakávať. Bohužiaľ, viete, to človek dostáva facky od A po Z z jednej, druhej strany, takže to už takto nefunguje, aspoň teda u mňa nie. Ja som nehovoril, že opozícia nechce zrušiť, ja som hovoril o tom, že akým spôsobom spochybňuje to možné zrušenie. A v tomto je obrovský rozdiel.
Pán kolega Osuský, viete, Kováč mladší, vieme prečo dostal milosť. To znamená, že nemá sa čoho báť, on dostal milosť preto, aby mohol vycestovať, aby nemecké súdy, aby sa rozhodli a nakoniec zastavili jeho stíhanie, dokonca nebol ani ako priamy účastník, len ako svedka vypočuli. To znamená, že toho sa nemusíme báť. Len my hovoríme o princípe, nehovoríme, že nemôže, ale ak urobí, aby bola možnosť, aby Národná rada to preskúmala a Ústavný súd buď odobrí, alebo povie, že v prípade milosti, lebo milosť je niečo iné ako amnestia, v prípade milosti ste pochybili. Ale v prípade amnestií, viete, vy potrebujete mať svedectvo o tom, že Lexa a company budú poprípade protestovať? Vy ešte potrebujete?! Ja už dávno nie.

Pán poslanec Grendel.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Dámy a páni, keďže nemám informácie o tom, čo sa dohodlo alebo nedohodlo na grémiu, tak chcem predložiť pozmeňujúci návrh v tejto rozprave, ale ak bude dohoda iná, tak, samozrejme, ju budem rešpektovať a potom sa zariadime aj s kolegami, nemáme s tým najmenší problém.
Vážené dámy, vážení páni, ideme zrušiť Mečiarove amnestie kvôli osobám alebo kvôli skutku? Považujeme Mečiarove amnestie za nemorálne kvôli tomu, že boli udelené Ivanovi Lexovi, Gejzovi Valientovi, Robertovi Beňovi, Milanovi Lovichovi, Petrovi Skrútekovi, Romanovi Kuciakovi, Igorovi Kurtišovi, Michalovi Hrbáčkovi, Ľubošovi Kosíkovi, Martinovi Lieskovskému, Miroslavovi Šegitovi, Jozefovi Zošákovi a Igorovi Majtanovi, alebo preto, že boli udelené za únos syna slovenského prezidenta, že boli udelené za zneužitie štátneho orgánu voči vlastnému občanovi? Správna odpoveď podľa mňa je, že aj - aj. Že nemožno oddeliť skutok od páchateľov.
Asi by sme neriešili amnestie, keby ich títo ľudia dostali za krádež v potravinách. Rovnako podľa môjho názoru nie je možné oddeliť milosti prezidenta Kováča v kauze Technopol. Vy tvrdíte, že problémom je len jedna milosť, a to tá, ktorú prezident Kováč udelil svojmu vlastnému synovi, a to preto, že išlo o udelenie milosti vlastnému rodinnému príslušníkovi. Čo je podľa vás amorálne.
Tento pohľad má podľa môjho názoru niekoľko slabín.
Po prvé, ja som si doteraz myslel, že to, či je nejaká milosť alebo amnestia amorálna, má podľa vášho názoru posudzovať Ústavný súd a nie my. Vy však teraz ako keby ste nechceli umožniť Ústavnému súdu, aby posudzoval morálnosť či nemorálnosť všetkých milostí v kauze Technopol, iba jednej, o ostatných ste sa rozhodli, že morálne boli. Pri tejto optike však nastáva situácia, že v kauze niekoľkomiliónového podvodu chcete rušiť milosť pre človeka, ktorý bol podozrivý z návodu na podvod, ale pre ľudí, ktorí samotný podvod spáchali, chcete milosť ponechať. To je aký prejav spravodlivosti?
Počul som od koaličných poslancov aj ďalší argument, prečo Michal Kováč mladší áno a ostatní podozriví nie. Vraj preto, lebo nikto vlastne nevie, koľko milostí prezident Kováč v kauze Technopol udelil a dnes sú už tieto milosti skartované, takže sa to nedá ani zistiť. Tak ja vám teraz ukážem, ako vyzerajú tieto skartované milosti aj s dátumami, aj s číslami rozhodnutí.
- Skartovaná milosť zo 17. júla 1996, číslo konania 1531/96-72-940. (Rečník zobral do ruky materiál, ukazujúc ho plénu.) Skartovaná milosť proti osobe, obvinenému M. S. M.
- Skartovaná milosť zo 17. júla 1996, číslo konania 1616/96-72-980, voči obvinenému M. K. (Rečník zobral do ruky materiál, ukazujúc ho plénu.) To nie je Michal Kováč, ale to je Marián K., nie Kováč. Druhá skartovaná milosť.
- Skartovaná milosť číslo 3 z 12. decembra ´97, číslo konania 3573/96-72-2417, voči M. K. ml., to je Michal Kováč mladší. (Rečník zobral do ruky materiál, ukazujúc ho plénu.)
- Ďalšia skartovaná milosť z 12. decembra ´97, číslo konania 7254/95-72-1748. (Rečník zobral do ruky materiál, ukazujúc ho plénu.)
- Piata skartovaná milosť, udeľuje prezident republiky 12. decembra ´97, číslo konania 4951/9772-3773, voči obvinenému R. V. D. W. (Rečník zobral do ruky materiál, ukazujúc ho plénu.) To bol Holanďan podľa všetkého, preto toľko písmen v tejto skartovanej milosti.
- A posledná skartovaná milosť z 12. decembra 1997, číslo konania 1712/96-72-1108, proti obvinenej L. R.
Takže toto je tých šesť skartovaných milostí (rečník zobral do ruky materiál, ukazujúc ho plénu), ktoré sa už nikde nedajú zohnať. Sú uložené v archíve kancelárie pána prezidenta, predpokladám, že nebude problém si ich vyžiadať, ak bude vôľa, ak nebude vôľa, tak, samozrejme, to problém asi bude.
Argumen... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Pán poslanec, prepáčte, poprosím jednu vec neštandardne. Ja vás musím upozorniť, že porušujete základné ľudské práva osôb v milosti, neviem, skade máte túto milosť, výslovne sme upozorňovali, aby k takejto situácii nedošlo, a poprosím vás, aby ste ďalej nepoškodzoval práva fyzickej osoby, konáte protiprávne, síce v sále máte imunitu, neviem, odkiaľ máte tie milosti, a nechcem, keď spejeme k historickej dohode o amnestiách a milosti, aby sme mali ako Národná rada hanbu ďalšiu. To hovorím ako predsedajúci a predseda Národnej rady, ešte raz vás o to prosím.

A môžem pokračovať?
Dobre. Nebudem to komentovať, každopádne argument o skartovaní, či sa nám to páči, alebo nie, neobstojí.
A druhý argument, ktorý koalícia používa, tiež veľmi nie, a síce, že problémová je iba tá milosť, ktorá bola prezidentom udelená svojmu rodinnému príslušníkovi. Ale tak porovnajme to opäť s amnestiami udelenými v kauze únos. Viete, dámy a páni, že v tej kauze sa amnestie netýkali iba zamestnancov štátneho orgánu? Že zrušením Mečiarových amnestií nejdeme rušiť amnestie iba voči bývalým príslušníkom SIS, ale aj voči súkromným osobám, aj voči ľuďom, ktorých si vtedy vedenie SIS najalo na špinavú robotu na únos Michala Kováča mladšieho. Všetci, proste všetko alebo nič.
Piati obžalovaní v kauze únosu Michala Kováča mladšieho boli súkromné osoby. Pri týchto piatich ľuďoch sa asi dá iba veľmi ťažko hovoriť o zneužití štátneho orgánu voči vlastnému občanovi, oni nemali s tým štátnym orgánom žiaden vzťah, a predsa sa ich dotkne prípadné zrušenie Mečiarových amnestií. Preto ja hovorím, že skutok a páchatelia sa jednoducho nedajú len tak nasilu oddeliť. Preto je pre mňa nepochopiteľné, že v kauze Technopol robíte takúto selekciu, hoci Kováčove milosti nie sú skartované a všetky sú dostupné v Kancelárii prezidenta Slovenskej republiky.
A teraz by som si dovolil prečítať pozmeňujúci návrh. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Gábora Grendela k vládnemu návrhu ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/92 Zb. v znení neskorších predpisov (tlač 483). Vládny návrh ústavného zákona sa mení a dopĺňa takto:
1. V čl. I doterajšom bode 6 v čl. 154f ods. 1 sa slová, citujem, "pod číslom 214/1998 a rozhodnutie prezidenta Slovenskej republiky v konaní o milosť pre obvineného zo dňa 12. decembra 1997 č. k 3573/96-72-2417" nahrádzajú slovami, citujem, "pod číslom 214/1998, rozhodnutie prezidenta Slovenskej republiky v konaní o milosť pre obvineného zo dňa 17. júla 1996, číslo konania 153/96-72-940, rozhodnutie prezidenta Slovenskej republiky v konaní o milosť pre obvineného zo dňa 17. júla 1996, číslo konania 1616/96-72-980, rozhodnutie prezidenta Slovenskej republiky v konaní o milosť pre obvineného zo dňa 12. decembra 1997, číslo konania 1712/96-72-1108, rozhodnutie prezidenta Slovenskej republiky v konaní o milosť pre obvineného zo dňa 12. decembra 1997, číslo konania 3573/96-72-2417, rozhodnutie prezidenta Slovenskej republiky v konaní o milosť pre obvineného zo dňa 12. decembra 1997, číslo konania 4951/97-72-3773, a rozhodnutie prezidenta Slovenskej republiky v konaní o milosť pre obvineného zo dňa 12. decembra 1997, číslo konania 7254/95-72-1748".
Odôvodnenie: Navrhuje sa doplniť čl. 154f Ústavy Slovenskej republiky tak, že toto ustanovenie sa bude vzťahovať aj na ďalších päť rozhodnutí prezidenta Slovenskej republiky o udelení milosti, a to konkrétne - rozhodnutie prezidenta Slovenskej republiky, nebudem ich opätovne čítať, zazneli už dvakrát v tomto pléne. Ide o rozhodnutia prezidenta Slovenskej republiky udelené v tzv. kauze Technopol, tej istej, v akej bola udelená milosť aj pre Michala Kováča mladšieho z 12. decembra 1997 obsiahnutá vo vládnom návrhu zákona. Máme za to, že tieto milosti majú byť zrušené voči všetkým obvineným v tejto kauze.
2. V čl. I v doterajšom bode 6 v čl. 154f ods. 2 sa slovo "milosti" nahrádza slovom "milostí".
Odôvodnenie: Ide o legislatívnotechnickú úpravu súvisiacu s bodom 1 tohto pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu.
Takže toľko môj pozmeňujúci návrh. Dámy a páni, budem veľmi rád, ak ho podporíte. Myslím si, že má svoju logiku. Buď všetko, alebo nič. Tak ako v kauze zavlečenia Michala Kováča mladšieho všetci alebo nikto. Tak to nakoniec dopadne. A takisto by to malo byť aj v kauze Technopol. V opačnom prípade to bude... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Hrnčiar, Andrej, podpredseda NR SR
Pán poslanec, už ste mimo rokovacieho poriadku, lebo povedali ste pozmeňovací návrh, ktorý sa hovorí úplne na konci, a už nemáte právo vystupovať v rozprave. Takže... (Reakcie z pléna.) Nie. Včera sme to práve rozoberali, že je rozprava a na koniec rozpravy sa prečíta pozmeňujúci návrh a potom už rozprava nepokračuje.

Grendel, Gábor, poslanec NR SR
Dobre. Však to podstatné už zaznelo, pokojne mi vypnite mikrofón, robte si, čo chcete... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim. Potlesk.)