14. schôdza

Vážená pani podpredsedníčka, kolegyne, kolegovia, dávam šancu ostatným, aby nestrácali poradie zbytočne, ale zároveň poznáte ma, ja za ten jeden rok druhýkrát vystupujem z tohto pultu a vždy vtedy, keď to je aj pre mňa také dôležité, že musím aj takto na rovinu povedať, ako to cítim.
A cítim to tak, že máme teraz jedinečnú možnosť túto traumatizujúcu záležitosť konečne vyriešiť. A zároveň musím povedať, že cítim to aj tak ako človek poslanec, ktorý v tomto parlamente, v tomto zložení parlamentu fakticky bol jediný, ktorý vždy bol pri hlasovaniach o zrušení Mečiarových amnestií. Pán poslanec Kresák zbytočne ukazujete, nie ste 25 rokov poslancom. A sedem takýchto hlasovaní bolo, to znamená, že v tých siedmich hlasovaniach vždy som hlasoval za zrušenie Mečiarových amnestií. A v tomto parlamente ešte sú traja ďalší poslanci, ktorí boli poslancami aj vtedy, keď pán Mečiar zneužil túto právomoc a fakticky vyhlásil tie amnestie. A vždy po hlasovaní som cítil pocit beznádeje. Bohužiaľ, ani raz sa nám to nepodarilo. A dokonca v roku 2011 aj kolega Sólymos s ďalšími kolegami znovu to ten pokus urobili, výsledok poznáte, nebolo možné. No ale prvýkrát teraz cítim možnosť, že tieto amnestie budú zrušené.
Zároveň aj to musím povedať, že je to kompromisný návrh. Kompromisný návrh vládnej koalície. A možnože som naivný. Očakával som, že si ocení aj opozícia to, že tí, ktorí v predchádzajúcich volebných obdobiach neboli ochotní podporiť tento návrh, tak teraz si ocení minimálne opozícia to, že došlo k nejakej zmene. Ale... Ale bol som naivný.
Znovu musím povedať, že to je jeden jediný návrh, ktorý má šancu prejsť. Ak to neprejde, každý si zobere, samozrejme, tú svoju, dá sa povedať, zodpovednosť, prečo hlasoval za alebo prečo nehlasoval za.
Návrh pána Budaja, dobre viete, prešiel akým spôsobom a nezískal a nezíska 90 hlasov, hovorím to ja, ktorý vždy som hlasoval za Budajov návrh, alebo teda za opozičný, aj budem v budúcnosti. Ale ako som počul aj pána kolegu Rajtára, že opozícia má úprimnú snahu zrušiť Mečiarove amnestie, musím vám povedať, že vládna koalícia vyjadrila týmto zákonom úprimnú snahu zrušiť Mečiarove amnestie. Ešte raz, je to, samozrejme, kompromisný návrh, ktorý je ale komplexný a komplexnejší ako ten druhý, o ktorom v rôznej podobe už sme hlasovali sedemkrát.
A keď som už hovoril o tom, že som bol naivný, no tak to sa ukázalo predvčerom. Desať hodín sme tu počúvali a citujem: "je to populistický krok", "je to oklam" a "koalícia bude hrobárom snáh zrušenia Mečiarových amnestií". Páni poslanci, ja vám, opoziční teda, ja vám neberem vaše presvedčenie, len povedzte, ako chcete zabezpečiť zrušenie Mečiarových amnestií, keď toto má byť akože hrobárom tejto snahy?
Dokonca pani podpredsedníčka Ďuriš Nicholsonová tvrdila vo svojom vystúpení, a budem znovu citovať, aby som bol presný, že: "Tvária sa, že chcú Mečiarove amnestie naozaj zrušiť." My sa netvárime. My ich chceme zrušiť, preto sme prišli s návrhom.
Pán kolega Osuský, môžte sa smiať a môžte hovoriť, že ako kto, ale ja si myslím, že to je úprimná snaha. A každá snaha, samozrejme, na konci sa ukáže, či bola zrealizovaná, alebo nie.
Ale ako som povedal, je to kompromisný návrh, ktorý má šancu, a jedine tento návrh má šancu v tomto parlamente na úspech. Ale aby mal šancu, nemali by sme politikárčiť. A, bohužiaľ, to, čo som tu počul celý deň predvčerom, to je o politikárčení.
Viete, na jednej strane kolega Budaj, keď sa jednalo o to, že jeho návrh či pôjde do druhého čítania, alebo nie, tak keď počul od kolegov kotlebovcov, od poslancov Ľudovej strany Naše Slovensko, že sú ochotní podporiť aj v druhom čítaní, ak tam bude aj milosť pána Kováča pre svojho syna Kováča mladšieho, a dokonca to potvrdil pán Budaj aj v televíznej relácii TA3, tak to bolo v poriadku. Keď je v tomto návrhu, tak okamžite upodozrievate koalíciu, že za tým určite je niečo zlé. A pritom sme sa snažili vysvetliť, že návrh koaličný rieši dve veci. Možno zrušiť amnestie, keď štát dal štátnej inštitúcii, a možnosť zrušiť milosť, keď prezident vlastnej rodine, v tomto prípade teda vlastnému synovi. Nič viac, nič menej.
A, samozrejme, môžme aj o tom hovoriť, že tvrdíte, Budajov návrh je lepší, lebo napríklad nejde na Ústavný súd, nepotrebuje potvrdenie Ústavným súdom. Áno, ale dobre viete, že aj v tom návrhu pána Budaja je určitá možnosť. Dotknutý sa môže obrátiť na Ústavný súd a Ústavný súd nebude mať lehotu, Ústavný súd nebude mať 60 dní, ale možnože roky. Však raz sme to vyskúšali. V ´98 roku, určite si niektorí pamätáte, že pán Dzurinda ako premiér vtedy ešte mal aj právomoc prezidenta, lebo prezident nebol zvolený, tak, samozrejme, zrušil tie amnestie. Výsledok bol aký? Dotknutí sa ozvali a Šafárikov senát to zrušil.
Takže, páni poslanci, hovorme pravdu. Takisto účelovo sa odvoláva na právnikov, ale len na niektorých. Zoberme si napríklad aj to. Niektorí právnici hovoria, že netreba, aby Ústavný súd to určitým spôsobom potvrdil. Niektorí zas ale hovoria, že áno. Takisto niektorí právnici tvrdia, že amnestie znamenajú, že to obdobie premlčacie, fakticky je premlčacia doba, neplynie. Niektorí právnici hovoria, že to nie je pravda. Preto sme sa dohodli aj s vami, kolegovia, že ten návrh, ktorý dávate, aby to nebolo platné, to znamená, že žiadna premlčacia doba, aby sa to dostalo do zákona. Lebo nechcem povedať, že dvaja právnici tri názory, ale veľa právnikov, veľa názorov. Takže istota je guľomet, tak musíme takýmto spôsobom konať.
Ale takisto je tam ďalšia vec. Právnici tvrdia, že vyšetrovanie automaticky sa obnoví. No ale na nás sa obrátili napríklad sudcovia z Najvyššieho súdu, ktorí tvrdia, že to pravda nie je, že my keby sme zrušili amnestie, to ešte neznamená, že automaticky sa začne vyšetrovať alebo sa bude pokračovať. Preto sme dali ďalšiu poistku. Takže, prepáčte, ale účelovo sa odvolávať, ja si nemyslím, že pomôže prijať tento zákon.
No a poďme teraz k tomu, že, áno, hľadali sme dohodu aj s opozíciou. Opozícia prišla s piatimi návrhmi, niektoré návrhy boli prijaté, niektoré nie. Chcem tu opraviť pána kolegu Rajtára, ktorý hovoril, že ešte prebiehajú rokovania a bude ešte grémium. Už nie. Už sme sa dohodli na postupe, ako budeme, dobre to vie aj pán kolega Budaj, to znamená, že momentálne ešte legislatívne sa dolaďujú tie návrhy, pán Budaj ako sme sa dohodli potom ten návrh, ktorý bol odsúhlasený koaličnými poslancami alebo koalíciou, to predloží. Takže už sme dohodnutí, takže už žiadna, to hovorím aj pre médiá, lebo vždy prenikajú informácie, ktoré vyvolávajú potom zbytočné napätie.
Viete, ja som tu počul minimálne 4- alebo 5-krát v utorok, že nám neveríte. To isté môžem, tá nedôvera existuje aj smerom k vám, viete, a na prvom rokovaní na grémiu, kde ste hovorili, že máte 5 a ešte, myslím, že kolegovia prečítali, že ktorí sú, tie vaše pripomienky, niektorí hovoria podmienkach. Tak sme hovorili, že tá jedna otázka, ktorá sa týka premlčacej doby, je v poriadku, poistíme sa, radšej to dáme do zákona, do ústavného zákona. Ale o ostatných budeme rokovať. Zrazu, nechcem menovať poslankyne a poslancov, ktorí hovorili, že my sme sa dohodli, že štyri prijmeme a o jednej budeme debatovať. A ja som dostával otázku od novinárov, že prečo to mením? Lebo niekto klamal.
Ako mám dôverovať, že z grémia, z poslaneckého grémia vyjde pravdivá informácia? Ako aj teraz. Dohodli sme sa, už nebude grémium, ale bolo tu povedané, že ešte budeme rokovať. Však je dohoda.
Takisto, prepáčte, ale dohodli sme sa na tom, to bola hneď prvá dohoda, že posunieme o týždeň rokovanie, začatie rokovania o amnestiách. Preto sme nezačali prvý, ale druhý týždeň v utorok. Druhý vystupujúci alebo tretí v utorok už hovoril, áno, posunuli o týždeň, lebo sa báli. Páni kolegovia, ako máme dôverovať v úprimnosť dohodám, keď potom to, v úvodzovkách, vyvrátite a zaútočíte na nás? Nehovoriac o tom, že ten celý týždeň nebol o ničom inom, len o ovplyvňovaní médií. Len, len o ovplyvňovaní povedzme občanov, že my nechceme Kočnera riešiť.
No, pán kolega Matovič, vypočuli ste si, ale vám je to zbytočné hovoriť. Pán Kresák znovu dnes vysvetlí, prečo sa nedá tam dať ako kauza Technopol. To sa nedá. Môžte len jednotlivo, ale potom podľa mien. A koľko takých je? Od pána... (Reakcia z pléna.) Nie je pravda. Od pána prezidenta sme dostali najprv tri, potom hovoril o piatich, na druhý deň už to bolo šesť a pán Sulík, včera som sa opýtal, hovoril o jedenástich. No... (Reakcia z pléna.) No v poriadku, ale poznáme 11 mien.
Takže, prepáčte, ale toto je len zavádzanie, nič viac. To znamená, že ak takto chcete rozbiť tento návrh, nech sa páči, my určite budeme hlasovať za.
A mohol by som takto pokračovať. Vyčítali ste nám, že už máme dohodu s kotlebovcami, určite nepotrebujeme vašu pomoc a sme dohodnutí. My sme ani nerokovali na rozdiel od niektorých kolegov vašich, ktorí rokovali napríklad potajomky, ktorí potom rokovali na začiatku tohto volebného obdobia aj napríklad o výboroch, my sme nerokovali. Ale ste nás obvinili. A zrazu, čo počujem v utorok, to znamená po týždňovom masírovaní verejnej mienky, znovu citujem z vystúpenia pani podpredsedníčky: "Nechcú to schváliť s fašistami, boja sa toho".
Máš čapicu, nemáš čapicu, dostaneš. Prepáčte, ale, ale ja si nemyslím, že toto je ten pozitívny prístup, kde musíme hľadať to, čo nás spája, a ja si myslím, že nás musí spojiť to, že chceme zrušiť Mečiarove amnestie. No ale potom, potom amnestie nepoužívajme ako bakulu, napríklad vo vašom prípade ako palicu, na vládnu koalíciu.
A na záver chcem jednu vec povedať, čo, čo fakt úprimne si myslím. Po dnešnom hlasovaní totiž nebude dôležité, či tento návrh bol prerokovaný v skrátenom legislatívnom konaní, či v tomto návrhu boli akceptované také alebo, neviem, onaké pripomienky, či v tomto návrhu je Ústavný súd, alebo nie je Ústavný súd, bude jedno jediné dôležité, či sme hlasovali za, alebo sme boli proti. Lebo až potom sa ukáže, či sme mali pravdu, že ten návrh bol dobrý a Ústavný súd to nezastaví, a ja tomu pevne verím, a preto ja budem za to hlasovať.
A, viete, ak budeme rozumní, normálni, tak môžme byť víťazmi všetci, ale hlavne môže zvíťaziť spravodlivosť. A nám v tomto prípade sa jedná len a len o to.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem pekne. Pán podpredseda, začali ste takým akýmsik vyplakávaním, že sme neocenili alebo nedocenili, už neviem presne, aké slová ste použili, že sme neocenili situáciu, že možnože, nie že možno, určite vašou zásluhou sa stalo, že tá situácia sa v celom pléne zmenila, že sa celý parlament snaží zrušiť amnestie.
Ja si pamätám, čo som počula vystúpenia, aj keď boli veľmi kritické, tak každý jeden ocenil, že tá situácia je zmenená. A to, s čím vyjadrujú nespokojnosť, väčšina opozičných poslancov, je ten spôsob, aký sa dohodol. Už to, že čo sa podarilo vyrokovať alebo nepodarilo vyrokovať, to je druhá vec. Každopádne každý jeden oceňuje, že sa o tom začalo možno viac rozprávať v parlamente aj v duchu, že sú amnestie pohoršením a treba, aby boli zrušené.
No a zrejme čas ukáže, aká voľba to bola, že či to bolo správne rozhodnutie, alebo nesprávne. Ale, prosím vás, nehovorte o opozícii, že nemáme záujem, že keď k tomu prišlo, že nemá záujem zmeniť. Opozícia má záujem urobiť tie podmienky také, aby boli čo najbližšie k naozajstnému odstráneniu tohto hnusstva.

Ďakujem pekne. No, vážený pán podpredseda, milý Béla, hovoril si pekne, súvislo, ani mi divnô nebolo. Ale mám len dve také drobné pripomienky k dvom malým bodom tej veci.
Ja som len doktor medicíny, ale nezdá sa mi, že v ústave je napísané, že existujú osoby, ktoré sú vylúčené z prezidentských milostí. Nikde nie je napísané, že existuje občan Slovenskej republiky, ktorý nesmie dostať milosť. Takže počul som tisíckrát v minulosti, no že či má jeho syn, jeho manželka trpieť za to, že on je štátny činiteľ alebo ústavný činiteľ a nesmie podnikať tak alebo onak. Zvláštne je, že teraz argumentujeme, že sú iné nároky na milosť občana Kočnera a občana Kováča, to je pre môj dermatovenerologický rozum nepochopiteľné a protiústavné.
A teraz ešte jednu vec, či už budeme hovoriť o morálnej stránke veci, to je iná vec, ale hovorím o právnej. A hovoríš, Béla, že my sa chceme vyhnúť Ústavnému súdu, ale že sa mu aj tak nevyhneme. Nuž áno, len rozdiel bude v tom, že keď schválime Budajov návrh, tak sa bude musieť tridsať živých poslancov so svojimi menami a tvárami podpísať pod podanie, to je jedna možnosť, alebo že tí, ktorí budú apelovať, budú Lexa a spol. A ja hovorím, vtedy sa ukáže, kto oponuje a aký bude asi názor občanov na to, kto oponuje rozhodnutie. To znamená, myslím si, že ak sa mieni tridsať poslancov obnažiť podaním alebo ak bude namietať Lexa, tak je to svedectvo o nich, ale nie o nás.
A to je dôvod, prečo čelím tomuto návrhu, lebo my to dávame Ústavnému súdu na tácke, takto by to museli podať tí, ktorí by za to svojimi ksichtami a menami museli stáť.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci, ja sa teda zúčastňujem poctivo grémií aj poctivo týchto debát, dámy a páni, a ja budem veľmi rád, keď už sa toto politické trhovisko s amnestiami skončí. Toto je jeden nedôstojný trh preto, lebo táto téma už je dávno vyriešená. Tu nikto nehovorí, že niekto nechce, aby amnestie boli zrušené, len tu ide o to, kto si z tejto témy odreže hnusným spôsobom nejaké politické body do budúcna. Toto sú všetko príspevky mojich ctených opozičných kolegov.
Táto téma je dávno spoločensky vyriešená. V tejto chvíli len právnici povedia, toto sa dá a toto sa nedá. Prestaňte s týmto nechutným politickým trhom! Naozaj je to nedôstojné.

Ďakujem za faktické poznámky. Pani poslankyňa Jurinová, viete, po 25 rokoch v politike, keby ste aj chceli, by som nevedel už vyplakávať. Bohužiaľ, viete, to človek dostáva facky od A po Z z jednej, druhej strany, takže to už takto nefunguje, aspoň teda u mňa nie. Ja som nehovoril, že opozícia nechce zrušiť, ja som hovoril o tom, že akým spôsobom spochybňuje to možné zrušenie. A v tomto je obrovský rozdiel.
Pán kolega Osuský, viete, Kováč mladší, vieme prečo dostal milosť. To znamená, že nemá sa čoho báť, on dostal milosť preto, aby mohol vycestovať, aby nemecké súdy, aby sa rozhodli a nakoniec zastavili jeho stíhanie, dokonca nebol ani ako priamy účastník, len ako svedka vypočuli. To znamená, že toho sa nemusíme báť. Len my hovoríme o princípe, nehovoríme, že nemôže, ale ak urobí, aby bola možnosť, aby Národná rada to preskúmala a Ústavný súd buď odobrí, alebo povie, že v prípade milosti, lebo milosť je niečo iné ako amnestia, v prípade milosti ste pochybili. Ale v prípade amnestií, viete, vy potrebujete mať svedectvo o tom, že Lexa a company budú poprípade protestovať? Vy ešte potrebujete?! Ja už dávno nie.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Dámy a páni, keďže nemám informácie o tom, čo sa dohodlo alebo nedohodlo na grémiu, tak chcem predložiť pozmeňujúci návrh v tejto rozprave, ale ak bude dohoda iná, tak, samozrejme, ju budem rešpektovať a potom sa zariadime aj s kolegami, nemáme s tým najmenší problém.
Vážené dámy, vážení páni, ideme zrušiť Mečiarove amnestie kvôli osobám alebo kvôli skutku? Považujeme Mečiarove amnestie za nemorálne kvôli tomu, že boli udelené Ivanovi Lexovi, Gejzovi Valientovi, Robertovi Beňovi, Milanovi Lovichovi, Petrovi Skrútekovi, Romanovi Kuciakovi, Igorovi Kurtišovi, Michalovi Hrbáčkovi, Ľubošovi Kosíkovi, Martinovi Lieskovskému, Miroslavovi Šegitovi, Jozefovi Zošákovi a Igorovi Majtanovi, alebo preto, že boli udelené za únos syna slovenského prezidenta, že boli udelené za zneužitie štátneho orgánu voči vlastnému občanovi? Správna odpoveď podľa mňa je, že aj - aj. Že nemožno oddeliť skutok od páchateľov.
Asi by sme neriešili amnestie, keby ich títo ľudia dostali za krádež v potravinách. Rovnako podľa môjho názoru nie je možné oddeliť milosti prezidenta Kováča v kauze Technopol. Vy tvrdíte, že problémom je len jedna milosť, a to tá, ktorú prezident Kováč udelil svojmu vlastnému synovi, a to preto, že išlo o udelenie milosti vlastnému rodinnému príslušníkovi. Čo je podľa vás amorálne.
Tento pohľad má podľa môjho názoru niekoľko slabín.
Po prvé, ja som si doteraz myslel, že to, či je nejaká milosť alebo amnestia amorálna, má podľa vášho názoru posudzovať Ústavný súd a nie my. Vy však teraz ako keby ste nechceli umožniť Ústavnému súdu, aby posudzoval morálnosť či nemorálnosť všetkých milostí v kauze Technopol, iba jednej, o ostatných ste sa rozhodli, že morálne boli. Pri tejto optike však nastáva situácia, že v kauze niekoľkomiliónového podvodu chcete rušiť milosť pre človeka, ktorý bol podozrivý z návodu na podvod, ale pre ľudí, ktorí samotný podvod spáchali, chcete milosť ponechať. To je aký prejav spravodlivosti?
Počul som od koaličných poslancov aj ďalší argument, prečo Michal Kováč mladší áno a ostatní podozriví nie. Vraj preto, lebo nikto vlastne nevie, koľko milostí prezident Kováč v kauze Technopol udelil a dnes sú už tieto milosti skartované, takže sa to nedá ani zistiť. Tak ja vám teraz ukážem, ako vyzerajú tieto skartované milosti aj s dátumami, aj s číslami rozhodnutí.
- Skartovaná milosť zo 17. júla 1996, číslo konania 1531/96-72-940. (Rečník zobral do ruky materiál, ukazujúc ho plénu.) Skartovaná milosť proti osobe, obvinenému M. S. M.
- Skartovaná milosť zo 17. júla 1996, číslo konania 1616/96-72-980, voči obvinenému M. K. (Rečník zobral do ruky materiál, ukazujúc ho plénu.) To nie je Michal Kováč, ale to je Marián K., nie Kováč. Druhá skartovaná milosť.
- Skartovaná milosť číslo 3 z 12. decembra ´97, číslo konania 3573/96-72-2417, voči M. K. ml., to je Michal Kováč mladší. (Rečník zobral do ruky materiál, ukazujúc ho plénu.)
- Ďalšia skartovaná milosť z 12. decembra ´97, číslo konania 7254/95-72-1748. (Rečník zobral do ruky materiál, ukazujúc ho plénu.)
- Piata skartovaná milosť, udeľuje prezident republiky 12. decembra ´97, číslo konania 4951/9772-3773, voči obvinenému R. V. D. W. (Rečník zobral do ruky materiál, ukazujúc ho plénu.) To bol Holanďan podľa všetkého, preto toľko písmen v tejto skartovanej milosti.
- A posledná skartovaná milosť z 12. decembra 1997, číslo konania 1712/96-72-1108, proti obvinenej L. R.
Takže toto je tých šesť skartovaných milostí (rečník zobral do ruky materiál, ukazujúc ho plénu), ktoré sa už nikde nedajú zohnať. Sú uložené v archíve kancelárie pána prezidenta, predpokladám, že nebude problém si ich vyžiadať, ak bude vôľa, ak nebude vôľa, tak, samozrejme, to problém asi bude.
Argumen... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

A môžem pokračovať?
Dobre. Nebudem to komentovať, každopádne argument o skartovaní, či sa nám to páči, alebo nie, neobstojí.
A druhý argument, ktorý koalícia používa, tiež veľmi nie, a síce, že problémová je iba tá milosť, ktorá bola prezidentom udelená svojmu rodinnému príslušníkovi. Ale tak porovnajme to opäť s amnestiami udelenými v kauze únos. Viete, dámy a páni, že v tej kauze sa amnestie netýkali iba zamestnancov štátneho orgánu? Že zrušením Mečiarových amnestií nejdeme rušiť amnestie iba voči bývalým príslušníkom SIS, ale aj voči súkromným osobám, aj voči ľuďom, ktorých si vtedy vedenie SIS najalo na špinavú robotu na únos Michala Kováča mladšieho. Všetci, proste všetko alebo nič.
Piati obžalovaní v kauze únosu Michala Kováča mladšieho boli súkromné osoby. Pri týchto piatich ľuďoch sa asi dá iba veľmi ťažko hovoriť o zneužití štátneho orgánu voči vlastnému občanovi, oni nemali s tým štátnym orgánom žiaden vzťah, a predsa sa ich dotkne prípadné zrušenie Mečiarových amnestií. Preto ja hovorím, že skutok a páchatelia sa jednoducho nedajú len tak nasilu oddeliť. Preto je pre mňa nepochopiteľné, že v kauze Technopol robíte takúto selekciu, hoci Kováčove milosti nie sú skartované a všetky sú dostupné v Kancelárii prezidenta Slovenskej republiky.
A teraz by som si dovolil prečítať pozmeňujúci návrh. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Gábora Grendela k vládnemu návrhu ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/92 Zb. v znení neskorších predpisov (tlač 483). Vládny návrh ústavného zákona sa mení a dopĺňa takto:
1. V čl. I doterajšom bode 6 v čl. 154f ods. 1 sa slová, citujem, "pod číslom 214/1998 a rozhodnutie prezidenta Slovenskej republiky v konaní o milosť pre obvineného zo dňa 12. decembra 1997 č. k 3573/96-72-2417" nahrádzajú slovami, citujem, "pod číslom 214/1998, rozhodnutie prezidenta Slovenskej republiky v konaní o milosť pre obvineného zo dňa 17. júla 1996, číslo konania 153/96-72-940, rozhodnutie prezidenta Slovenskej republiky v konaní o milosť pre obvineného zo dňa 17. júla 1996, číslo konania 1616/96-72-980, rozhodnutie prezidenta Slovenskej republiky v konaní o milosť pre obvineného zo dňa 12. decembra 1997, číslo konania 1712/96-72-1108, rozhodnutie prezidenta Slovenskej republiky v konaní o milosť pre obvineného zo dňa 12. decembra 1997, číslo konania 3573/96-72-2417, rozhodnutie prezidenta Slovenskej republiky v konaní o milosť pre obvineného zo dňa 12. decembra 1997, číslo konania 4951/97-72-3773, a rozhodnutie prezidenta Slovenskej republiky v konaní o milosť pre obvineného zo dňa 12. decembra 1997, číslo konania 7254/95-72-1748".
Odôvodnenie: Navrhuje sa doplniť čl. 154f Ústavy Slovenskej republiky tak, že toto ustanovenie sa bude vzťahovať aj na ďalších päť rozhodnutí prezidenta Slovenskej republiky o udelení milosti, a to konkrétne - rozhodnutie prezidenta Slovenskej republiky, nebudem ich opätovne čítať, zazneli už dvakrát v tomto pléne. Ide o rozhodnutia prezidenta Slovenskej republiky udelené v tzv. kauze Technopol, tej istej, v akej bola udelená milosť aj pre Michala Kováča mladšieho z 12. decembra 1997 obsiahnutá vo vládnom návrhu zákona. Máme za to, že tieto milosti majú byť zrušené voči všetkým obvineným v tejto kauze.
2. V čl. I v doterajšom bode 6 v čl. 154f ods. 2 sa slovo "milosti" nahrádza slovom "milostí".
Odôvodnenie: Ide o legislatívnotechnickú úpravu súvisiacu s bodom 1 tohto pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu.
Takže toľko môj pozmeňujúci návrh. Dámy a páni, budem veľmi rád, ak ho podporíte. Myslím si, že má svoju logiku. Buď všetko, alebo nič. Tak ako v kauze zavlečenia Michala Kováča mladšieho všetci alebo nikto. Tak to nakoniec dopadne. A takisto by to malo byť aj v kauze Technopol. V opačnom prípade to bude... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Hrnčiar, Andrej, podpredseda NR SR
Pán poslanec, už ste mimo rokovacieho poriadku, lebo povedali ste pozmeňovací návrh, ktorý sa hovorí úplne na konci, a už nemáte právo vystupovať v rozprave. Takže... (Reakcie z pléna.) Nie. Včera sme to práve rozoberali, že je rozprava a na koniec rozpravy sa prečíta pozmeňujúci návrh a potom už rozprava nepokračuje.

Grendel, Gábor, poslanec NR SR
Dobre. Však to podstatné už zaznelo, pokojne mi vypnite mikrofón, robte si, čo chcete... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim. Potlesk.)

Ďakujem pekne. Pán poslanec, ja len k tej časti o prezidentskej kancelárii a o milostiach. Tak keď som sa snažil logicky získať čo najviac informácií o takto aktuálnej kauze, tak som narazil na publikovaný článok jedného z odborníkov na ústavné právo, ktorý sa s týmto zaoberal a ktorý hovoril o tom teda, že počet milostí pána prezidenta sa blíži pomaly k stovke, s tým, že teda keďže ide o individuálny akt, tak v takom prípade na dotaz autora článku na prezidentskú kanceláriu, že teda či by nemohli dostať, kde sa dá k nim dostať, k tým milostiam a podobne, tak prezidentská kancelária odpovedala, že sú skartované, nie sú k dispozícii atď. Tento článok bol publikovaný pred ôsmimi, siedmimi možno, rokmi, pokiaľ si pamätám. Nie je problém ho vyhľadať a dať vám ho k dispozícii.
Takže pre mňa je veľmi prekvapivé, že vy zrazu máte takéto informácie. A nikto proti tým informáciám verejne publikovaným v odbornej tlači neprotestoval, no. Takže je to trošku divné a pravdepodobne naznačuje, že naozaj ide o mimoriadne zvláštny problém.
Ďakujem za pozornosť.

Opäť sme boli svedkom toho, že kapitán Andrej Danko, toho času nešťastím predseda tejto Národnej rady, vstúpil do vystúpenia poslanca preto, lebo si myslí, že tým, že má moc, má aj pravdu a môže robiť čokoľvek. Z toho, čo tu povedal, kedy doslova hovoril: "Vyzývam vás, pán poslanec Grendel, aby ste prestali porušovať základné ľudské práva ľudí, ktorým boli udelené milosti." Pán poslanec Grendel tu čítal anonymizované oficiálne dokumenty hlavy štátu, ešte raz hovorím, anonymizované, takisto anonymizované, ako bývajú súdne rozhodnutia, kedy nehovoril celé mená, hovoril iniciály, v žiadnom prípade preto nemohol porušiť žiadne ľudské práva ľudí, o ktorých tu hovoril. A je to veľmi smutné, že takéto právne stanovisko nám tu predložil akože právnik JUDr. Andrej Danko.
Ale pozrime sa ešte inak na to, že kto to hovoril. Nebol to náhodou ten istý kapitán Andrej Danko, ktorý včera tu v priamom prenose pred očami celej Slovenskej republiky tu hovoril o mojom zdravotnom stave zo zdravotnej dokumentácie a o zdravotnom stave môjho kolegu Jozefa Viskupiča? Nebol to náhodou teda kapitán Andrej Danko, ktorý porušoval včera v priamom prenose základné ľudské práva len preto, lebo on môže? Nebol to dôkaz toho, že spáchal trestný čin zrejme so svojím nominantom na ministerstve obrany, kedy si z archívu, Vojenského archívu vyžiadal vojenskú dokumentáciu, lebo inak nemohol vedieť, ktorý lekár podpisoval rozhodnutie o udelení modrej knižky.
Čiže Andrej Danko porušuje základné ľudské práva a v tomto prípade háji vagabundov takouto obludnou... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne za slovo. Miestami mi pripadá až komické, ako majú, poniektorí majú strach z pána Mariána K. Viem si predstaviť, že prečo asi. Však on je známy zberateľ informácií a videí. Ani ma neprekvapuje, že som nie tak dávno videl poslanca Národnej rady na kávičke s týmto pánom. Zhodou okolností majú rovnaké iniciály. Čiže stále si kladiem otázku po celý čas tejto rozpravy, prečo sa poniektorí ho tak bojíte? Je taký obrovský problém pre vás? Prečo sa ho tak bojíte? Čo má na vás? Keďže pán Marián je známy práve tým, že má na každého niečo. Ďakujem.