15. schôdza

Pán poslanec Číž.

Ďakujem pekne. Pani poslankyňa, skúsim vyjsť teda z predpokladu, že to, čo ste povedala, tomu veríte, nie ste účelová a ide vám o dobro detí.
Takú jednu otázku, úplne ľudskú, my máme, 49 nás tu je, ale naša strana, teda na rozdiel od tej vašej, má 20-tisíc členov. Minimálne. Asi pochopíte, že sa musíme tým 20-tisíc členov zodpovedať, vy máte ten snem teda v kuchyni u Matoviča a štyria za stolom to vybavíte. Máme, ja neviem, 60 starostov a tak ďalej, máme matky s deťmi, máme voličov. To sú všetko obludy, ktorí nechápu váš obrovský rozmer chránenia detí, a všetci v SMER-e po ničom netúžia, len šliapať po právach detí a robiť všetky obludnosti tohoto typu?!
Ja som presvedčený, že toto slušný človek a rozumný človek nemôže povedať, pani poslankyňa. Ja práve naopak, ja si vážim, ak sa snažím s vami slušne hovoriť, vážim si vašich voličov, proste 10 % či koľko vám verí. My máme za sebou, mám tú česť byť od roku 2002 v politike a voliči nás poznajú. Takto hanebne rozprávať o ministrovi, podľa môjho názoru slušný človek dokáže aj inak vyjadriť obavy, pochybnosti a niečo podobné. Slušný človek vie vytvoriť atmosféru, že veľmi radi sa porozprávame, ako zlepšíme situáciu v takýchto zariadeniach, ktorá je všade na svete problémová, pokiaľ to neni krajina, ktorá oplýva nesmiernym množstvom peňazí, ktorá je v tej situácii ako my.
Keď som bol mladý, tak sme začínali, kultový film, sa volá Mechanický pomaranč, o obrovských problémoch s problémovými mladistvými, zásadný problém. Na čo sú tie bezočivé klamstvá, to surové ohováranie ministra a to vytmavovanie tým spôsobom, vymýšľanie úplných osobných hanebností. Toto urobí normálny človek? Jak mu mám veriť, že ide o niečo, čo má zmysel? Prečo sa nesnažíte vytvoriť normálne, rozprávajte sa s nami ako s ľuďmi, budeme hľadať riešenia. Keď som čítal tie hroznosti, čo popísala vaša kolegyňa, tak som bol sám, preboha, čo sa deje. A zrazu zistím, o čo ide.
Otázka PETO, pani kolegyňa? Som ju študoval podrobne a... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán poslanec Mihál. (Reakcia z pléna.) Pán poslanec Číž. (Reakcia z pléna.) Pán poslanec Číž. (Reakcia z pléna.) Pán poslanec Číž! Poprosím vás, poprosím vás...
Pán poslanec Mihál, nech sa páči.

Ja nemám slov. Toto vystúpenie bolo pre mňa jedno z najsilnejších, aké tu dnes v noci zaznelo, a bolo plné faktov.
A zase opakujem, ak niekto dával pozor, tak musel zaznamenať to, že zariadenie Čistý deň požíva zvláštnu ochranu zo strany najvyšších úradníkov a samotného ministra práce a sociálnych vecí. Pri porovnaní s tým, ako sa zaobchádza s inými zariadeniami, pokiaľ ide napríklad o tú kontrolnú činnosť, tak Čistý deň na to, aby tam za 5 rokov bolo jeden a pol kontroly, aj to zrejme nedôslednej, z toho, čo sme počuli, tak to je veľmi zvláštna situácia. Treba si napríklad uvedomiť, že na jedno dieťa ide, pokiaľ viem, 1 200 eur mesačne, takže ak je tam 44 detí ako v Čistom dni, tak to je suma okolo 50-tisíc eur mesačne a tam by si už štát mal dávať pozor na to, čo sa tam deje.
K tým odborníkom, ktorí odstúpili na protest voči rozhodnutiu ministra, ja tých ľudí poznám, veď som tiež istých pár mesiacov tam sedel a to sú rešpektovaní ľudia, prepánajána! Vy tu chcete spochybňovať týchto ľudí? Chcete spochybňovať Komoru sociálnych pracovníkov? Inštitúciu, ktorú si založili sociálni pracovníci, ktorí sa postavili takisto proti ministrovi? Čo sa tam vlastne deje? To sú určite z týchto indícií veľmi silné veci.
A opakujem znova, už asi tretíkrát, nemyslite si, že tu budete vládnuť donekonečna! Nemyslite si to! (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Glváč, Martin, podpredseda NR SR
Pán poslanec, reagujeme na vystúpenie v rozprave.

Mihál, Jozef, poslanec NR SR
Robím snáď niečo iné?!

Glváč, Martin, podpredseda NR SR
Áno.

Mihál, Jozef, poslanec NR SR.
Tak dovidenia! (Smiech v sále.)

Dovidenia.
Pani poslankyňa Jurinová, nech sa páči.

Ďakujem pekne. Ja som tiež zostala prekvapená, že pánovi kolegovi sa zdá, že málo členov sa azda vzdalo. Možnože preto, že naozaj nepohybuje sa alebo nerozpráva sa, nemá kontakty na ľudí, ktorí sú váženými odborníkmi v daných témach. Sú to ľudia, ktorí boli doteraz veľmi rešpektovaní aj ministrom. Členovia akreditačnej komisie sú odborníci, prišli noví a som presvedčená o tom, že názor na kauzu Čistý deň majú vnútri všetci rovnaký, všetci si, som presvedčená o tom, naozaj, že všetci si myslia, že to zariadenie malo byť zavreté. Uvedomte si, že je tam zhruba polovička štátnych úradníkov, ktorých, ktorých, minister je ich pánom.
Pani kolegyňa, som vďačná, že si spomenula aj detský domov PETO. To je tiež znakom klientelizmu. Jednoznačne klientelizmus. Je všeobecne známe, že pani komisárka Tomanová má dcéru, ktorá má tento detský domov, a nikomu nevadí, že sa tvári, že zákony patria, platia pre iných. Nie pre ňu. V detskom domove sa nemajú nachádzať bábätká do 5 rokov, detičky do 5 rokov. Tam boli, tam bolo 45 detí v jednom čase, 5 detí do jedného roka. Je to veľmi milé, áno, aj ja mám rada malinké bábätká, lebo sú milšie ako deťúrence, ktoré už rozprávajú, už vám sa priečia, je to veľmi milé, ale je to hlavne nezákonné. Takže podporujete aj toto.
No je mi ľúto, máte naozaj dvojaký, ak nie štvoraký meter.

Pani poslankyňa Vaľová.

Ďakujem pekne. Tak sa vráťme k argumentom, odvlečený Marco. Kam? K matke do Švajčiarska? Krajský súd rozhodol, Marco je spokojný, Švajčiari na to dozerajú, chodí do školy. Prečo to teraz nepoviete, ale ste rozprávali, áno, viem, súdny úradník mohol možno citlivejšie urobiť tento, mohol vykonať tuto tento rozsudok, ale každé odobratie je vždycky drakonické, lebo beriete jednému rodičovi a dávate druhému. To dieťa jasne že utrpí nejakú psychologickú traumu. Áno, stalo sa. Ale kam je odvlečený? Však ste zverejnili jeho meno, jeho fotky, vyjadrenia boli, že jeho matka je k..., že je, droguje, všetko. Čo ste vy, jaj ste vy pošliapali tie ľudské práva? Veď keď si to o tom chlapcovi v živote niekto prečíta na internete, tak ho v živote nezamestnajú, bude mať partnerku a tá partnerka bude vedieť takéto veci, ktoré možno nie sú pravdivé, lebo to povedala svokra či babka, či kto to bol.
Rozprávate o neštátnych zariadeniach, veď vy tu stále kričíte, že majú byť neštátne, že majú byť súkromné, veď vy to všetko liberalizujete a teraz nám dávate za vinu ešte aj tie neštátne. A, pani Blahová, už ste vyriešili, alebo teda, kolegyňa, už ste riešili tých 14 prípadov, ktoré mala pani Blahová na, na, na, ako boli Marco, na mobile? Alebo keď sme to chceli riešiť za zatvorenými dverami na výbore, tak ste nemali záujem, len ste to chceli medializovať! Už ste to vyriešili? Už vieme, aký je záver? Takže škoda, že to nevieme, ale na sociálnom výbore... (Reakcia z pléna.)
Pani Blahová, ja s vami nediskutujem, ja teraz reagujem na predrečníka. Prosím vás pekne, nekričte! Vy ste tak alergická, vy môžte tu všetkým povedať všetko, ale akonáhle sa niekto vás niečo, tak normálne tu vyvreskujete, komunikujete, ja som vás nerušila.
Takže za zatvorenými dverami rokovať nie, ale zverejňovať po médiách ľudské osudy, deti, rodiny a všetko, veď aj toto sú ľudské práva, ktoré šliapete a nemyslíte na budúcnosť detí. Tak myslite aj pri všetkom na budúcnosť detí.

Pani poslankyňa Blahová.