15. schôdza

Pán poslanec Jarjabek.

Pán poslanec Krajniak, ja len jednu vetu. Choďte s takou obhajobou neobhájiteľného do hája. To je všetko.

Pán poslanec Muňko.

Pán poslanec, všetko sa dá zdeformovať. Ja sa vyjadrím, teraz za chvíľočku budem vystupovať. Ale pokiaľ sa týka Sociálnej poisťovni. Aj tí vaši dvaja chorí pacienti najprv idú všeobecnému lekárovi, potom odbornému a potom prídu k posudkovému lekárovi, ktorí na základe dokladov, či už od všeobecných a potom odborných, posudzujú, aká je to invalidita. Ak je nejaký problém, treba sa obrátiť. Ľudský faktor z hľadiska posudkových lekárov môže zlyhať.
Ale pokiaľ sa týka pána Tománka. Pán Tománek mohol byť stopercentný invalid, bol vyliečený a bol prehodnotený. Čiže posudková komisia tak ako prehodnocuje, keď má niekto, je onkologický pacient a vyzdravie, tak ho prehodnotí.
A ešte by som poprosil jednu vec. Prekvapuje ma, lebo vy ste inteligentný človek, nikto okrem posudkového lekára a lekárov, ktorí prichádzajú, nemôže prísť k osobnej karte. To, čo ste tu povedali, je na žalobu. Pretože jednoducho osobná karta je osobná karta. Ani riaditeľ Sociálnej poisťovne, nie riaditeľ, lebo k tomu sa to tiež nedostane, ani vedúci pobočky, resp. riaditeľ pobočky príslušnej nemôže do tohto systému vstúpiť. Lekári sú osobitná kapitola. To treba povedať jednu vec. Takže prekvapuje ma to a prekvapujú ma aj iné veci, ktoré ste tu povedali.
Ale vrátim sa k nim podrobnejšie, pretože je to tragédia, že táto kauza sa vôbec dostala do parlamentu. Je to tragédia hlavne pre všetky deti, ktoré sú v týchto zariadeniach, ale aj v detských domovoch. Ale je to tragédia aj pre rodinných príslušníkov a je to tragédia pre celú spoločnosť. (Reakcie z pléna.) A pán minister, pán minister... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán poslanec Dostál.

Pán poslanec Krajniak, len si chcem ujasniť, že či som správne pochopil, čo si hovoril, lebo teda na rozdiel od pána poslanca Číža som nemal pocit, že by si hovoril o rozdieloch medzi pravicou a ľavicou a o tom, kto má alebo nemá dostávať invalidný dôchodok, na rozdiel od pani poslankyne Vaľovej som nemal očakávanie, že to bude o kvalite činnosti revíznych lekárov, a na rozdiel od pána poslanca Muňka som to ani nevnímal tak, že hovoríš o, o systéme posudzovania invalidity a práci posudkových lekárov, ale že to má znamenať, že ak sa tie informácie, ktoré si zverejnil, zakladajú na pravde, tak pán Tománek nespĺňa podmienky na to, aby mohol viesť resocializačné stredisko, resp. aby resocializačné stredisko mohla, mohlo fungovať, ak niekto takýto garantuje jeho činnosť, čo, samozrejme, neznamená, že ľudia, ktorí sú invalidní dôchodcovia, by nemohli pracovať a nemohli by zastávať aj, aj dôležité funkcie a prípadne aj, aj pracovať v resocializačnom stredisku. Ale tam zrejme ide o charakter toho postihnutia, ktoré, predpokladám, že asi vylučuje alebo sa nezlučuje s možnosťou vedenia zariadenia typu resocializačného strediska.
Tak sa len chcem spýtať, že či to dobre pochopili páni Číž, Vaľová a, a pani Vaľová a pán Muňko, alebo teda som to dobre pochopil ja. (Reakcia z pléna.)

Pán poslanec Krajniak, s reakciou na faktické nech sa páči.

Pán kolega Dostál, tam možno ani nejde o to, že kto to zariadenie vedie, problém je v tom, že kto je odborným garantom jednotlivých vecí, a na základe výročných správ, viacerých, pán Tománek je vedený aj ako sociálny pracovník a garant istých činností.
Pani poslankyňa Vaľová, mne, mne ide iba o jednu vec a som prekvapený, že to rezort neurobil už na jeseň. Ak sú takéto informácie, pomerne závažné, tak nejde o to, že ak sa tam takéto veci dejú alebo je minimálne vážne podozrenie, že sa tam dejú, tak aby to zariadenie bolo zavreté, aby tie deti boli presunuté niekam inam. To, si myslím, že je úplne všetko, a keby, keby sa to udialo na jeseň, tak sa tu vôbec o tom nebavíme.

V rozprave teraz vystúpi pán poslanec Kollár. Nech sa páči.

Pani predsedajúca, vážené dámy, vážení páni, už sme všetci tuná uťahaní z toho, ale ešte chvíľku asi budeme musieť vydržať.
Do tejto kauzy som bol nechtiac namočený aj ja. A som neštandardný politik, ale keď sa niečo udeje, nemám problém dôjsť a veci vysvetliť. Nemusím nič skrývať, a preto nemusím klamať. A keď sa udial tento problém, tak som prišiel, zvolal som tlačovku a doniesol som tie esemesky, tie správy a zverejnil som ich. Ja s tým nemám problém. Takto sa chovám aj v politickom živote. Proste keď niečo nemusíte schovávať, keď nemusíte tajiť, tak nemusíte klamať. Áno, tie správy neboli v poriadku. Ale nebol som vtedy v politike. Z tých správ môžete jasne vidieť, že som nevedel, koľko má Simona rokov, a nevedel som, že je v nejakom resoce. Ale dobre. Nebol som v politike, stalo sa. Podľa tých fotografií, ktoré Simona mala zverejnené na Facebooku, som mal predstavu a som bol presvedčený, že má 19-20 rokov. Z tohto pohľadu, nemala tam napísané vek, som neurobil chybu. Ale dnes si priznávam, že by som sa lepšie cítil, keby som tie správy neurobil. Keď som niekoho urazil tým, sa ospravedlňujem.
Ale keďže nemusím si vymýšľať a klamať a môžem dôjsť a povedať pravdu, tak niečo také podobné by som očakával aj od pána ministra, ktorý tuná, bohužiaľ, nie je, a mal by tu sedieť, keď my tu všetci sedíme. Áno, my tu sedíme. Ja tu zase vidím len stoličky.
A možno by som očakával od pána ministra, aby rovnako reagoval a povedal pravdu, čo je za týmto celým. Máme tu kauzu Čistého dňa. Jedno grotestné zariadenie, ktoré urputne chránia špičky SMER-u. Pán minister sociálnych vecí pán Richter zriadi komisiu, zriadi komisiu, ktorá je skutočne zložená zo slobodných odborníkov, ktorí posúdili toto zariadenie a doporučili pánovi ministrovi odňať licenciu. A čo spravil pán minister? No neodňal ju. A mal na to nárok, mal na to právo, je minister. A ja sa pýtam, prečo to nespravil. Čo je za tým? Čo je za tým, keď vlastná komisia, ktorú on vytvoril, ktorú on k tomuto delegoval, neurobil to?
Potom tunák máme ďalšieho vysokého, vysokopostaveného smeráka. Pravá ruka Roberta Fica Erik Tomáš. Ten dokonca dáva konzultácie, ako komunikovať, na úrade vlády. Proste on si tam pozve tých ľudí a na úrade vlády, ja nechcem veriť, že o tom premiér nevedel, on na úrade vlády dáva konzultácie. On dokonca tuná sa ide za to pobiť s pánom kolegom Baránikom, robí tuná divadlá na balkóne, nechá si posielať správy, číta falošné vyjadrenia, ktoré boli sfalšované, listy tuná číta apoštolské. Ja sa pýtam, čo je za tým. Ako chcete mi povedať, že takéto špičky SMER-u chránia takéto grotestné zariadenie, ktoré porušilo snáď všetko, čo sa porušiť mohlo?
Dokonca ešte aj prezident Policajného zboru Gašpar to chráni. Jako? No normálne. Nehnevajte sa, keď zamestnanec resocializačného zariadenia má sex so 14-ročnou, nie písať si, sex so 14-ročnou, zamestnanec, a nikoho neobvinia. No čuduj sa svete, až keď tunák pani Blahová spustí krik, tak generálny prokurátor to znova otvorí. A čo robila dovtedy polícia? To nevadilo? Sex na rozlúčku nikomu nevadí v tomto pléne?! Ale vadia vám moje esemesky?! Sa nehanbíte?! Farizeji! To vám nevadí? (Reakcia z pléna.) Keď vy budete vystupovať, môžete kričať vy. (Povedané so smiechom.)
No a nakoniec úplná čerešnička na torte. Dneska som bol milo prekvapený, sa mi nechcelo veriť vlastným očiam. Sám premiér prišiel bojovať za Čistý deň! Nechápal som. Čo to musí byť, vážení, čo za tým je? Sú vydieraní? Čo za tým môže byť? Myslíte, že boli tie deti zneužívané niekým iným? Sú nejaké videá alebo čo to môže byť, že ešte aj premiér dôjde chrániť Čistý deň? Čo to môže byť? Predviedol tu pán premiér hysterické divadlo nehodné premiéra tejto krajiny. Ale na druhej strane ho chápem. Lebo kôň, ktorý skapíňa, kope. A ten najviac kope.
No a teraz si povedzme, aký je rozdiel teda medzi tými štandardnými politikmi a tými neštandardnými. Pozrite sa, ja som neštandardný politik, ja teda nemusím nič tajiť. Mne je to jedno, ja všetko poviem tak, ako to je. Ale pozrime si tunák toho štandardného, napríklad vašeho šéfa strany, premiéra našej krajiny. To je typický štandardný politik. Áno? Typický štandardný politik. Ako začínal tento typický štandardný politik? No tak hlas, sme si vypočuli hlas podobný Robertovi Ficovi, nám oznámil, všetkým v tejto krajine, že vlastnou hlavou hneď zarobil 50 mil. Potom tunák sme zistili, že za ním stoja rôzni oligarchovia, ktorí sú spoluzakladatelia strany, Široký, Pór, Brhel, Výboh, má svojich oligarchov. A čo musí robiť? No musí to všetko tajiť. Nemôže dôjsť a takto jak ja povedať veci na priamo. Nie, on to musí tajiť, a keď musí niečo tajiť, musí klamať. On nemôže ľuďom povedať, viete čo, najprv musíme nechať nažrať tých našich oligarchov, potom trošku do toho vlastného vrecka ten alobal z tých Hornonitrianskych baní musíme podostávať, no a potom, keď niečo do nejakej pinác ostanú, tak potom dáme ľuďom. A toto môže, myslíte, povedať? Nemôže. On musí klamať. A dokonca ešte dôjde sem a začne moralizovať, začne sa vyjadrovať ku mne.
Tak sa pozrime, ako sa tento štandardný typ politika správa vo svojom vlastnom súkromnom živote. Tak si otvorím noviny a pozriem Nový čas a vidím fotku Roberta Fica na viedenskom letisku, stiahnuté gate, objíma frajerku, objíma milenku. Ale ja mám pocit, že on je ženatý chlap. Myslíte, že môže doma povedať manželke, tak ja som tam bol s nejakou milenkou? No nie, musí klamať, aj v tom súkromnom živote musí klamať!
Ale poďme do súčasnosti. Poďme do súčasnosti. Máme tu takú modelku šteklivých pánskych magazínov, dodnes, ešte pred chvíľou tuná ukazovala prsia, riťku na celé Slovensko, liepala sa holá po traktore a dneska je na úrade vlády! Štátna radkyňa! Milenka pána Fica. A myslíte, že on môže domov povedať, že toto je moja frajerka?! No nemôže, on musí klamať aj v tom súkromnom živote! Ja nemusím. Ale on musí. Toto je typický štandardný politik. Klame v súkromí, klame v politike, klame stále. Nič iné mu neostáva.
No ale vráťme sa teda k tej téme. Prečo takýmto grotestným spôsobom takéto grotestné zariadenie chránia najväčšie špičky tohto štátu? Za tým musí byť niečo veľké.
No a skončím tým, čím som začal, že keď ja niečo mám na srdci alebo nejakí s niečím za mnou prídete, ja som ten neštandardný typ politika, ja dôjdem a poviem, ako to je. Nemusím nič skrývať, a preto nemusím klamať. Takto to budem robiť aj naďalej, aj keď sa vám to nepáči. (Potlesk.)