17. schôdza

Ďakujem.
Reakcia na faktické poznámky pán poslanec Marosz.

Ďakujem všetkým za pripomienky. Treba naozaj povedať, že dlhová brzda možno bude naozaj nie na to, aby sme postavili cesty na Kysuciach, ale na to, aby sme splácali obrovské pokuty, ktoré si budú títo koncesionári od nás pýtať. To možno nezaznie v médiách, to nebude známe. A za tým treba hľadať, ale nie že to je babráckosť niekoho, že to teraz sa pán minister zobudil, to sú obrovské korupčné schémy, ktoré bežia na pozadí tohto veľkého biznisu s výstavbou infraštruktúrnych projektov, diaľnic a podobne.
Zaujímavé, že stále hovoríme o diaľniciach, ministerstvo dopravy. Nič sa nehovorí o nejakom komplexnom pohľade na Slovensko, o nejakých alternatívach dopravy, železničná doprava je, dá sa povedať, úplne podvyživená, poddimenzovaná. Tak isto sa nehovorí o budovaní nejakých cyklotrás, pásov pre MHD v Bratislave a podobne. A pokiaľ ide o trebárs letiská, máme tu, myslím, že šesť letísk, ale ani zamestnanci tých letísk, ktorí ich strážia doslova a kúria, nedostávajú napríklad v Žiline výplaty. Takže je to, že ako by sa dalo povedať, že celé zlé.
Pokiaľ ide o mená: Bugár, Érsek, Stromček. Koniec. Tieto lapsusy aj z NDS-ky, ktoré sa diali, boli za politickej zodpovednosti a manažérskej zodpovednosti týchto pánov. Pri všetkej úcte a láske k nim, musia prijať nejaké opatrenia, aby sa tento strašný stav zlepšil.
Ďakujem.

Pán poslanec Ivan.

Ďakujem za slovo. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, ja by som možno začal zase, aby to malo nejaký kontext, v tej histórii. Model PPP podpísalo ministerstvo dopravy pod vedením Romana Brecelyho v máji minulého roka, teda máme tu rok za sebou. A naozaj už v celom tom procese sme kritizovali: Pozor na to, vykúpte pozemky, porobte stavebné povolenia, prejdite to konanie, potom odovzdajte takto pripravené veci koncesionárovi a nebudú problémy.
V zmluve sme sa zaviazali na plnenie záväzkov, ktoré zjavne, ako to dnes situácia dokazuje, nemalo ministerstvo dopravy pod kontrolou. Čo teda urobilo ministerstvo? Prišlo so skráteným legislatívnym konaním pol roka po tom, ako tieto záväzky mali byť naplnené. Skrátené legislatívne konanie sa využíva naozaj v prípadoch objektívnych hospodárskych škôd typu zemetrasenie, povodne alebo iné živelné pohromy, prípadne vojny a podobne. A máme tu niečo z toho? Máme tu akurát to, že ministerstvo dopravy podpísalo zmluvu, nedobrú zmluvu, z ktorej nám vyplývajú záväzky, ktoré nie sme schopní plniť. Keď som sa opýtal v nedeľnej diskusii pána Stromčeka, štátneho tajomníka, prečo čakali pol roka, aby s tým prišli, a chcú riešiť legislatívne zmeny za tri pracovné dni, povedal mi, že taká bola dohoda s koncesionárom, že do pol roka, do tohto pol roka sa to zabezpečí. No tak sa pýtam, prečo teda, aj keď taká dohoda bola, prečo pol roka nič. Prečo sme tu nemali v januári tento návrh? Mohli sme prejsť všetkými legislatívnymi procesmi, mohlo to vidieť množstvo ústavných právnikov, odborníkov na vyvlastnenie, verejnosť, všetci sa mohli zapojiť. Nie. Teraz za tri dni máme toto riešiť.
Ale nielen to, že ten návrh tu bol predložený s predpokladom, že bude tento celý proces za tri dni ukončený. Ešte aj dnes bolo preukázané, ako sa náhli ministerstvo dopravy s celým týmto riešením. O 13.45 dnes sme skončili výbor, gestorský výbor, výbor pre hospodárske záležitosti a už o štrnástej začíname rokovať o tomto bode, pričom za tých 15 minút sme mali predložiť nejaké pozmeňujúce návrhy? To takto sa robia zákony v Slovenskej republike?! Toto má byť legislatívny proces v normálnej demokratickej krajine?! Pre boha živého!
Na protiústavnosť tohto zákona upozorňujeme veľakrát a aspoň tú najzákladnejšiu haváriu a problém tohto zákona sa budeme snažiť predložením pozmeňujúceho návrhu, ktorý prednesie potom náš kolega Ondrej Dostál. Len už teraz sa obávam, keďže sme ho pripravovali pred uzavretím rokovania výboru, gestorského výboru, že bude v rozpore práve so záverečnou správou tohto výboru, lebo sme prijali hodenú rukavicu od ministerstva, že poďte, predložte pozmeňováky. Tak som zvedavý, ako nakoniec ten pozmeňovák dopadne.
Tú protiústavnosť predovšetkým vidíme v tom, že začnú bagre chodiť po súkromnom vlastníctve a to v stave, kedy jednoducho nie je ten pozemok vo vlastníctve zhotoviteľa stavby. Toto je jeden najzákladnejší rozpor, s ktorým nemôžeme, nemôžeme súhlasiť.
A k slovu špekulanti. Sústavne počúvame argumenty o tom, že kto sú to. Nazývame týchto ľudí, ktorí chcú predať svoje pozemky za cenu, o ktorej si myslia, že je oprávnená, špekulantami. Nuž ja si myslím, že tí špekulanti sedia práve na ministerstve dopravy, tí konkrétni, ktorí celé toto mali pod kontrolou, celý tento čas vedeli, vedeli, ako sa to vyvíja, a neustále nás ubezpečovali o tom, že všetko majú pod kontrolou. Konkrétne, tak ako môj predrečník povedal, Viktor Stromček, štátny tajomník. Je načase, aby ste, pán minister, tohto štátneho tajomníka naozaj odvolali z funkcie.
Na záver by som len jednu, jednu veľmi dôležitú výzvu dal, pán minister. Ak chceme, aby sme naďalej ostali nejakou normálnou, fungujúcou krajinou a nie banánovou republikou, stiahnite tento návrh z rokovania Národnej rady Slovenskej republiky a dajte ho do riadneho legislatívneho konania, lebo takto len dokazujete, že niečo nebolo povedané, niečo nebolo povedané, pretože zrazu je tu veľké náhlenie. Zrazu je tu veľké náhlenie a to také, že za tri dni musíme niečo schváliť. Niečo je vo vzduchu a nevieme čo. Dôvod toho, že niekto sa chce na tom, v úvodzovkách, nabaliť, to nemôže byť dôvod, predsa na to máme čas. Ak ste sľúbili koncesionárovi, že to musí byť do nejakého pevného dátumu urobené, tak povedzte, aké sú sankcie, keď to neurobíme do konkrétneho dátumu. Tieto sankcie nás zaujímajú, lebo inak toto pokladáme práve za špekuláciu zo strany ministerstva dopravy.
Ďakujem za slovo.

Končím možnosť nahlásiť sa s faktickými poznámkami, žiadna faktická poznámka.
Nech sa páči, pán poslanec Dostál.

Vážený pán minister, vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi, aby som začal citáciou z rozhodnutia Ústavného súdu z roku 2011. Z rozhodnutia, v ktorom bola konštatovaná protiústavnosť tohto zákona v jeho podobe, tak ako bola schválená v roku 2007. Ide o bod 62.
"Podrobnejšiu argumentáciu smerujúcu k vysloveniu nesúladu napadnutých ustanovení zákona o jednorazových mimoriadnych opatreniach s označenými ustanoveniami ústavy a dodatkového protokolu možno uviesť východiskovou tézou prieskumu, ktorou je podľa Ústavného súdu zásada, že na cudzom pozemku sa jednoducho nestavia. Presnejšie uvedené, na pozemku, ku ktorému vlastník nemá hmotnoprávny titul, sa nestavia. Všeobecnejšie povedané, vlastníctvo má byť pokojne užívané, nerušené. Jednotlivec sa nemôže cítiť právne a ani ľudsky bezpečne, ak je to naopak. Z ústavnoprávneho hľadiska je v zásade neakceptovateľné, ak na súkromnom pozemku stavia v podstate štátna moc. Nepochybne, život v modernej spoločnosti vyžaduje možnosť zásahu do vlastníckeho práva, ale tieto, zvlášť ak sú nezvratné, musia rešpektovať význam a podstatu vlastníckeho práva a musia byť vykonané v riadnej procedúre, kde je vlastník subjektom a nie objektom tohto procesu. Výnimky sú možné len v extrémnych prípadoch, predovšetkým ak dochádza k ohrozeniu bezpečnosti štátu alebo k zásadnému ohrozeniu základných práv a slobôd. Rešpekt k cudziemu majetku nie je nepodobný zásade neminem laedere – nikomu neškodiť, a v modernej dobe zvlášť rešpekt k majetku zo strany verejnej moci je jadrom právnej kultúry v západnej civilizácii."
A presne to navrhujete. Navrhujete zákon, ktorý opäť umožní stavať na cudzom majetku. Samozrejme, nie je rok 2007, ale rok 2017, nepredkladá to pán minister Vážny, ale pán minister Érsek vo vládnej koalícii so SMER-om a SNS, nie Mečiarovo HZDS, ale MOST – HÍD a už máme tu rozhodnutie Ústavného súdu, takže áno, sú tam nejaké rozdiely. Je tam riešená náhrada, vymysleli sme si inštitút predbežnej držby, aby to nebolo tak úplne na drzovku, ako to bolo v roku 2007. Ale aj tak to nespĺňa všetky podmienky vyvlastnenia alebo obmedzenia vlastníckeho práva, ktoré predpokladá ústava, pretože vyvlastniť alebo inak zasiahnuť do vlastníckeho práva možno vo verejnom záujme na základe zákona, to je splnené, v nevyhnutnej miere a za primeranú náhradu. Tá primeraná náhrada možno na rozdiel od toho roku 2007 je ošetrená, ale nevyhnutná miera evidentne nie.
Uviedli ste tu aj verejne v rozprave, aj verejne smerom k médiám nejaké dôvody, prečo je tento návrh potrebný a prečo je ho potrebné prerokovať v skrátenom legislatívnom konaní. Ale vy vlastne chcete riešiť núdzu, ktorú ste vytvorili vy sami, pretože váš predchodca, minister tej istej vlády, podpísal koncesionársku zmluvu, ktorú teraz považujete a používate ako bič, že musíme prijať takýto zákon, inak nám vzniknú škody. A škody nielen tým, že sa predĺži výstavba diaľnic, ale aj tým, že budeme musieť platiť koncesionárovi nejaké sankcie. Alebo druhá možnosť je, že zaplatíme tým údajným výpalníkom oveľa vyššie ceny za ich pozemky. Teraz nás tlačí čas, ale tým, kto je za to zodpovedný, nie sú nejaké objektívne existujúce okolnosti, vývoj svetového hospodárstva, nejaká zákerná činnosť záškodníkov. Jediný, kto je za to zodpovedný, je vaša vláda.
Argumentácia so špekulantmi sa používa odjakživa. Aj v roku 2007, keď sa prvýkrát tento zákon schvaľoval, tak sa hovorilo, že to nie je určené na postihnutie normálnych ľudí, to je iba na tých špekulantov. A pritom vtedy sa to týkalo, vtedy sa to týkalo ešte všetkých občanov, teraz tvrdíte, že sa to týka nejakých 10 subjektov a ten dojem naliehavosti akoby vyplýval z toho, že sa to týka len tej podpísanej koncesionárskej zmluvy. Ale však keď sa ten zákon schváli, tak bude platiť aj do budúcnosti na všetky ostatné prípady. To nie je zákon, ktorý by bol jednorazovka, vyriešime problém, ktorý máme s touto koncesiou, a potom sa zákon zruší a vraciame sa k normálnemu stavu.
Dovolím si predložiť v mene skupiny šestnástich poslancov pozmeňujúci návrh, ktorý prečítam na konci. V tomto pozmeňujúcom návrhu žiadame, aby sa z vládneho návrhu zákona vypustil inštitút predbežnej držby. Ak je vaším zámerom urýchliť stavebné konanie, tak je to možné aj bez inštitútu predbežnej držby. Bude možné bez preukázania vlastníckeho práva k pozemku začať stavebné konanie aj ho ukončiť, aj vydať stavebné povolenie, ak by ste tento pozmeňujúci návrh schválili, ale nebude možné stavať na cudzom pozemku, čo bola základná výhrada Ústavného súdu. Čiže máte možnosť preukázať tým, ako sa postavíte k tomuto pozmeňujúcemu návrhu, či vám naozaj ide len o urýchlenie stavebného konania, alebo chcete sa vrátiť k tej úprave, ktorú zaviedol pán minister Vážny, a teda reálne stavať na cudzom pozemku.
Navrhujeme vypustiť inštitút predbežnej držby, ktorá umožňuje stavať na cudzom, nevykúpenom alebo nevyvlastnenom pozemku, pretože to je najväčší problém v tomto návrhu zákona, to najviac pripomína Vážneho zákon z roku 2007, ktorý bol označený Ústavným súdom za protiústavný, a práve tento bod vyvoláva najväčšie podozrenie, že zákon je protiústavný. Čiže svojím spôsobom vám týmto pozmeňujúcim návrhom hádžeme záchranné koleso. Môžete vypustiť z návrhu najproblematickejšie ustanovenie, pri ktorom je najväčšie podozrenie, že urobí zákon protiústavným.
Už to tu zmienil aj kolega Ivan, že ten pozmeňujúci návrh koliduje so spoločnou správou, preto navrhujem vyňať na osobitné hlasovanie bod 1 a 4 spoločnej správy, pán spravodajca. A nekoliduje preto, že by sme nedokázali pripraviť pozmeňujúci návrh tak, aby nekolidoval, ale koliduje preto, že nebol návrh zákona prerokovaný štandardným postupom. O dvanástej hodine som sa zúčastnil na rokovaní ústavnoprávneho výboru, ktorý prerokúva všetky návrhy zákonov a ktorý rieši aj úpravy, ktoré majú charakter zosúladenia zákona s ústavou, legislatívnymi pravidlami. Na ústavnoprávnom výbore nebol predložený ani jeden jediný pozmeňujúci návrh.
Posledná vec, ktorú by som chcel povedať predtým, ako prečítam pozmeňujúci návrh, je tá otázka, ktorú som položil už v prvom čítaní a na ktorú som nedostal vyčerpávajúcu odpoveď, teda kto ten návrh pripravil. Od pána ministra sme sa dozvedeli, že to bolo konzultované, že sa na tom podieľalo ministerstvo dopravy, ministerstvo spravodlivosti, Úrad vlády, advokátska kancelária Soukeník – Štrpka, ktorá bola medializovaná v súvislosti s právnymi službami, ktoré poskytuje železničnej spoločnosti Cargo Slovakia. Ale jedna vec je konzultácia a druhá vec je, kto ten návrh zákona reálne pripravil, lebo to asi obnáša aj iné množstvo práce, tak som dnes na už zmienenom ústavnoprávnom výbore položil túto otázku pánu štátnemu tajomníkovi Stromčekovi, že kto teda ten návrh napísal. A odpoveď, ktorú som dostal, je, že ministerstvo dopravy.
Tak by to zrejme malo byť, aby ministerstvo pripravovalo návrhy. Lenže vlastnosti dokumentu, ktorý je zverejnený na webovej stránke vlády, hovoria niečo iné. Vo vlastnostiach dokumentu na vládnej stránke je ako autor návrhu zákona aj autor dôvodovej správy uvedený akýsi AKSS a AKSS zrejme nebude ministerstvo dopravy ani meno pracovníka ministerstva dopravy, keďže webová stránka www.akss.sk je webová stránka advokátskej kancelárie Soukeník – Štrpka. Takže aj to je legitímny spôsob, môže ministerstvo zadať prípravu návrhu zákona nejakej externej firme, ale potom teda predpokladám, že je to ošetrené nejakým zmluvným vzťahom, že to nerobili len z čírych sympatií alebo ako protihodnotu za to, že môžu poskytovať služby, či už Cargu, alebo Národnej diaľničnej spoločnosti, a malo by to byť aj tak uvedené a verejne prezentované. Potom nerozumiem tomu zakrývaniu, že čo je za tým, pretože áno, keď ministerstvo si myslí, že nestačí na to, aby pripravilo nejaký návrh zákona, zadá to advokátskej kancelárii, urobí s ňou zmluvu, ale potom je to poctivé a správne priznať, pokiaľ vlastnosti dokumentu neklamú. Takže tiež by som poprosil nejaké vyjadrenie k tomu, že ako sa vlastne uskutočnil ten proces prípravy, lebo možno je to banalita, ale keď sa klame v takejto banalite, tak to vzbudzuje vážnejšie podozrenia.
Takže dovoľte teraz, aby som prečítal pozmeňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Ondreja Dostála k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 669/2007 Z. z. o jednorazových mimoriadnych opatreniach v príprave niektorých stavieb diaľnic a ciest pre motorové vozidlá a o doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov (tlač 553).
1. V čl. I bod 3 sa v § 4 odsekoch 5 a 6 za slovami "nadobudne iné právo" vypúšťa čiarka a slová "s výnimkou prác v rozsahu vymedzenom v rozhodnutí o predbežnej držbe podľa § 8".
2. V čl. I sa vypúšťa bod 4.
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
Ako som už povedal, navrhujem vyňať na osobitné hlasovanie bod 1 až 4 spoločnej správy. V súlade s rokovacím poriadkom som pozmeňujúci návrh odovzdal na rozmnoženie, a teda majú ho poslanci, aj pán minister, aj pán predkladateľ k dispozícii.
Ďakujem za pozornosť.

Končím možnosť nahlásiť sa s faktickými poznámkami. Žiadna faktická poznámka.
Nech sa páči, pán poslanec Simon.

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister dopravy pán Érsek, kolegyne, kolegovia, riešime tu problém, ktorý tu vyvstal. Pán minister hovorí o tom, že sú skupiny, ktoré vydierajú štát, neumožňujú postaviť diaľnicu, čo je vo verejnom záujme, alebo cesty. A ja si kladiem neustále otázku, prečo chceme ísť cestou, aby sme miesto koncepčného riešenia hľadali len riešenie na zaplátanie a pošliapanie ústavných práv. Viackrát, a musím povedať, že v skrátenom konaní pán minister vystúpil, čo som vysoko ocenil, že nabral tú odvahu a vystúpil.
Musím povedať, že tento stav je výsledkom systému, ktorý na Slovensku pri výstavbe diaľnic sa vytvoril, vyprodukoval v predchádzajúcom období a je zameraný na to, aby priekupníci s pozemkami si robili kšefty na úkor štátu. Toto je treba pomenovať tak, ako to je. Prečo tomu tak je? Pretože systém, ktorý na Slovensku sme zaviedli, resp. ministri na výstavbe; dopravy a výstavby a na Národnej diaľničnej spoločnosti vytvorili a nechali ten priestor, že nakúpime pôdu za pár centov a budeme platiť za to niekoľko eur alebo cez 10 euro alebo, tak ako dnes už niekomu sa zachcelo, aj viac ako 100 euro za meter štvorcový. Čož´ si myslím, že je nemiestne. Bavíme sa o poľnohospodárskej, lesnej a ostatnej pôde, kde by sa mali stavať cesty.
Výstavba cesty je vo verejnom záujme. To nie je sídlisko, či tam budú domy alebo nebudú domy, to nie je športové ihrisko, to je v záujme každého jedného občana. Štát môže rozhodnúť, že tá diaľnica povedie tu, tu alebo tu. Podľa toho, kde sa rozhodne, tie pozemky majú vyššiu hodnotu. Pokiaľ miesto tohto protiústavného riešenia keby sme naozaj pomenovali, kto tento stav navodil, kto dostal túto krajinu do situácie, že budeme musieť niekomu zaplatiť naviac, a toho človeka alebo tých ľudí by sme potrestali za nehospodárne nakladanie s majetkom štátu a za porušovanie práva pri správe zvereného majetku, na čo existujú paragrafy v slovenskom právnom poriadku, tak by sa takýto stav viackrát asi nezopakoval.
Pán minister, radšej by som očakával od vás, od vašej kolegyne ministerky spravodlivosti, aby ste namiesto tohto návrhu zákona doniesli sem koncepčné riešenie, aby raz a navždy špekulantom odzvonilo pri výstavbe ciest, železníc, dopravnej infraštruktúry na Slovensku. A dovoľte, aby som vám jeden takýto príklad, ako by som to riešil ja, predniesol. Tá cesta, tak ako som povedal, že kade pôjde, je rozhodnutím štátu. Teda štát sa rozhodne stavať na poľnohospodárskej, lesnej a ostatnej pôde. Povedzme vlastníkom, že táto pôda, ktorú štát potrebuje v záujme každého jedného občana tejto krajiny, sa vykúpi za presne dopredu stanovený monitoring. Nemusia to byť znalci. Tá poľnohospodárska pôda má svoju hodnotu. Je desiatky rokov zaužívaný systém, každý kataster je ocenený a keď je v tom najúrodnejšom katastri, tá cena je 65 centov alebo 80 centov, tak povedzme a zakotvime do zákona, že vykúpime za trojnásobok tejto ceny. Lebo štát kupuje poľnohospodársku pôdu a túto poľnohospodársku pôdu následne ide meniť na stavebný pozemok.
Takže mali by sme povedať, že pozemky pre výkup dopravnej infraštruktúry, nehovorím len o diaľniciach, ale môžu to byť cesty aj nižšej kategórie alebo aj železnice, štát vykupuje za cenu trojnásobnú, aká je cena poľnohospodárskej, lesnej a ostatnej pôdy. Keby sme toto povedali, tak nikoho nenapadne kúpiť pôdu za 65 centov, čakať 10 rokov, že z toho dostane 12 euro. Lebo by dostal len necelé 2 eurá a potom sa rozhodne, či kúpim alebo nekúpim. Keby sme tento istý princíp zaviedli legislatívne aj do procesu vyvlastnenia, tak by nikoho nenapadlo alebo nikto by nešpekuloval, či predám alebo nepredám, alebo budem vydierať štát. Pretože vie, keď ho predám, dostanem za to trojnásobok ceny poľnohospodárskej pôdy, keď ho nepredám, vyvlastnia mi to za trojnásobok ceny poľnohospodárskej pôdy. Z hľadiska ústavy je to absolútne v poriadku, je to v niekoľkých krajinách Európskej únie, pretože dostane primeranú náhradu na základe zákona, na základe transparentného procesu. Keby sme k tomu dali, že na samom začiatku zverejníme každého vlastníka a výmeru pôdy, ktorú od neho potrebujeme, každú jednu parcelu, nikto by nemohol špekulovať. Každý by vedel, že štát za tento pozemok zaplatí toľko a basta. Ani o jeden cent viac.
Namiesto takéhoto koncepčného riešenia vy prichádzate s riešením, že poďme riešiť tých pár jednotlivcov alebo obmedziť ich vlastnícke práva akousi dočasnou držbou, a naviac ani nepomenujete, ktorí to sú. V rámci faktickej; v odpovedi alebo reakcii na vaše vystúpenie minulý týždeň som uviedol: Katastrálny portál je verejne dostupný. Každý sa môže pozrieť na to, že ktorá parcela je v akom vlastníctve, v ktorom katastri. To, čo my alebo väčšina občanov tejto krajiny nevie, presné trasovanie.
Pán minister, ja sa priznám, že úplne som sa nezaujímal o to, že či to ide presne tu alebo o meter ďalej, ale vy máte tieto informácie. Keď tieto informácie na katastrálnom portáli sú verejné, tak prečo nespárujete a nepoviete, tu je trasa diaľnice, rýchlostnej cesty a to sú vlastníci. A keby ste zverejnili celý zoznam vlastníkov, od ktorých ste vykúpili a za koľko ste vykúpili tie pozemky, teda nie vy, ale Národná diaľničná spoločnosť, tak by ste mohli potom doplniť: A tu sú tí, ktorých sme ešte nevykúpili. A, samozrejme, po tejto debate vieme, že oni miesto, ani 12 euro nechcú, ale chcú 120 euro za meter štvorcový.
Skúsme sa na to pozrieť z hľadiska ekonomiky. Je primeraná náhrada trojnásobná cena za poľnohospodársku pôdu pre vlastníka? Podľa mňa áno, ale môžme otvoriť diskusiu, či dostane trojnásobnú cenu úradnej ceny poľnohospodárskej pôdy. Vychádzajme, trojnásobok, dostal by nejakých, 2 eurá. Štát na každom metri štvorcovom pri výstavbe diaľnic by ušetril 10 euro. Koľko diaľnic by sme mohli za tie ušetrené peniaze postaviť? Na tých šesťdesiatich kilometroch D4 to je 6 mil. euro. Ľahká matematika, veľmi ľahká matematika. A naviac by sme nedali priestor ani špekulantom.
Pán minister a ctená vláda, pretože skôr si myslím, že toto neni ani maslo pána Érseka, on len vykonáva a perie špinavé prádlo Roberta Fica v Národnej rade a obhajuje porušovanie ústavy a ústavných práv vlastníkov takýmto riešením. Takéto riešenie predkladala vláda Roberta Fica v prvej vláde. Vláda Roberta Fica a jeho nominanti boli tí, ktorí pripravili celý tento tender, dotiahli do konca, spustili aj so sankčnými mechanizmami, podpísali zmluvu so spoločnosťou Sintra, keď vedeli, keď veľmi dobre vedeli, že nemajú pôdu a pozemky vysporiadané, a mohli vedieť, že ani pôdu a pozemky vysporiadané mať nebudú. Lebo tí, ktorí nepredali, nepredali preto, lebo chceli vydierať a vydierajú. Takže namiesto toho, aby ste riešili len tých, ktorí vydierajú štát a priniesli koncepčné riešenie, ktoré uľahčí výstavbu a urýchli výstavbu, čo je naším spoločným verejným záujmom v tejto republike, predkladáte riešenia, ktoré sú, ktoré vedú k zachovaniu netransparentného systému obchodovania a nákupu pôdy pre štátne investície.
Preto dávam procedurálny návrh vrátiť tento návrh zákona predkladateľovi na dopracovanie, keď ho nechce zobrať naspäť, lebo je evidentné, že pán minister by ho možnože aj zobral naspäť, ale jeho koaliční partneri naňho tlačia, že treba a treba toto urobiť namiesto toho, aby sme pomenovali, potrestali tých, ktorí porušovali správu majetku štátu; zvereného majetku štátu a zneužívali svoje postavenie, keď podpisovali zmluvu v stave, keď vedeli, že tá zmluva je nenaplniteľná zo strany štátu a štát sa dostane do situácie, že bude musieť platiť odškodné. Či už v podobe, spoločnosti Sintra za to, že investícia bude meškať, alebo zaplatiť viac tým, ktorí vydierajú štát.
Tak ako som povedal, pán minister, radšej prijať koncepčné riešenie a ja som vám jeden ten spôsob koncepčného riešenia tu načrtol. Keby sme takéto riešenie prijali, to je úplne jedno, či tam bude vláda ľavicová, pravicová, stredná, akákoľvek. Všade pre každého jedného vlastníka v každom kúte tejto republiky by boli transparentné metódy dopredu známe, ale musí byť jasné, od koho to štát chce dostať.
Naviac ešte jedno odporúčanie, pán minister, kdekoľvek tento štát plánuje budovať cestu, ja by som vás chcel poprosiť, lebo to nemusí byť v zákone, nech Národná diaľničná spoločnosť pošle listy vlastníkom v danom katastri, kade má ísť akákoľvek cesta – či R7, alebo akákoľvek – s oznámením, že v tomto katastri Národná diaľničná spoločnosť plánuje výstavbu takejto rýchlostnej cesty. V tej chvíli žiadny vlastník nebude chcieť predávať svoju pôdu špekulantom a zastavme špekulatívne nákupy pôdy, aby na tom niekto zbohatol na úkor štátu.
Ďakujem pekne.

Na vaše vystúpenie, pán poslanec Simon, registrujem jednu faktickú poznámku. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.
S faktickou poznámkou zareaguje pán poslanec Marosz, nech sa páči.

Milý Zsolt, ďakujem za to, že si naznačil, že na Slovensku chýba akási ucelená koncepcia dopravy, ktorá by reálne odľahčila život ľuďom, aby sa z miesta A do miesta B dostali rýchlo, pohodlne, komfortne. A tam už potom naozaj nezáleží, že či po železnici, alebo po ceste prvej triedy, alebo po diaľnici. Keď sa pýtate ľudí z ministerstva, že či existuje nejaký spoločný plán pre Slovensko, na základe ktorého beží celá táto výstavba, tak povedia, že áno, existujú pomerne aj kvalitné a podrobné plány, ale politici sa týchto plánov nedržia a selektívne si vyberajú to, čo ideme presadiť, čo ideme stavať.
A druhú otázku, keď položíte, či existuje nejaká taká, že dopravná autorita ako v iných krajinách, ktorá má silné kompetencie. Tak odpoveď je tiež áno, existuje dopravná autorita, ale takto ju definuje jeden nemenovaný profesor z odboru dopravy. Pokiaľ ide o dopravnú autoritu, tak pomerne je legislatívne dobre špecifikovaná. Problém je – ako u všetkých iných úradníkov – obsadenie. Niežeby Janko Breja bol zlý, nie, on je veľmi dobrý a lojálny úradník. Nemá však mandát, aby; na to, aby mohol byť aktívny. A preto ani nebude, lebo by ho hneď zlikvidovali. A teda otázka znie, že ako zabezpečiť, aby sme mali nejakú dopravnú autoritu, kapacitu, ktorá by nebola závislou bábkou v rukách politikov.
Ďakujem.