17. schôdza

Otváram teraz možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy. Do rozpravy sa prihlásili dvaja páni poslanci a pani poslankyňa Kaščáková.
Nech sa páči, pán poslanec Beblavý.

Ďakujem, pani predsedajúca. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, vážený pán minister, dovoľte mi vystúpiť k tomuto návrhu zákona v druhom čítaní aj predložiť potom jeden návrh. Dovolím si však na úvod povedať, že pri počúvaní tejto rozpravy aj pri čítaní toho zákona, najmä pri počúvaní tejto rozpravy, sa priznám, že sa cítim ako v krajine tretieho sveta.
A cítim sa ako v krajine tretieho sveta nielen preto, že sa tu v priamom prenose odhaľuje neuveriteľný amaterizmus pri riadení a príprave tak zásadnej veci, ako je dopravná infraštruktúra tejto krajiny, ale ešte viac preto, že nejde o nič nové. Lebo to, čo podľa môjho názoru odlišuje krajiny tretieho sveta od krajín prvého sveta, nie je to, že v krajinách prvého sveta všetko funguje dokonale, aj tam sa dejú veľké prúsery a veľké problémy a ľudia zlyhajú a inštitúcie zlyhajú, ale tam pozorujeme oveľa viac aj vyvodzovanie zodpovednosti, ale aj učenie sa, tak, aby sa veci nestali. Ani jedno v prípade slovenskej dopravnej infraštruktúry a špeciálne toho, čo riešime v tomto zákone, pozorovať nemožno. Naopak, človek sa musí cítiť ako v nejakej začarovanej, zlej hre, kde tie isté veci sa vracajú rok po roku a v ničom sme sa nepoučili.
To, čo hovoril pán kolega Marosz napríklad pred chvíľkou v tej faktickej, aj to, čo hovoril aj kolega Ivan vo svojom vystúpení, ja si pamätám, že ešte v roku 2007 Svetová banka robila štúdiu plánovania prípravy dopravnej infraštruktúry vo viacerých európskych krajinách vrátane Slovenska a všetky tie veci, o ktorých ste tu dnes, kolegovia, hovorili a mnohé iné sú už v tej štúdii napísané ako problém Slovenska. Pred desiatimi rokmi sme to mali na papieri a možno aj predtým, ja neviem, možno aj v ´97. roku niekto robil takú štúdiu, ale tú v 2007. si pamätám, pretože som na nej spolupracoval. To znamená, že my ani po desiatich rokoch sme sa v ničom nezlepšili. Skôr naopak, pokiaľ napríklad ide o personálnu devastáciu Národnej diaľničnej spoločnosti, tá situácia je možno ešte horšia ako kedysi.
Takisto protiústavne riešime opäť raz a dokolečka získavanie pozemkov na výstavbu diaľnic, čo je predmetom teraz už konkrétne tohto zákona. Kolega Dostál to dokumentoval pomerne podrobne, nebudem ho opakovať, ako riešenia prvej Ficovej vlády, protiústavné riešenia prvej Ficovej vlády sa objavujú aj za tretej Ficovej vlády v podstate s veľmi kozmetickými, drobnými zmenami. Rovnako smutné je však aj to, že sa z ničoho z tohto nevyvodzuje zodpovednosť. Nemyslím si, že by sme mali byť posadnutí osobou Viktora Stromčeka, ale naozaj nie je prípustné, aby tak významná akcia ako bratislavský obchvat s tak obrovskými finančnými spoločensko-ekonomickými aj politickými dopadmi bola takto zvrzaná, ako evidentne zvrzaná je, a nekonalo sa voči nikomu.
Viete, my sa tu často rozčuľujeme, teda my v opozícii, nad pánom Kaliňákom, že už má na hlave toľko masla, že mu tečie do uší, do treniek a bohvie ešte kam všade, a že hádam nie je možné, aby ministrom zostával takýto človek. Ale podľa môjho názoru pán Stromček má minimálne toľko masla, možno to nie je také maslo pikantné ako u pána Kaliňáka, ale z hľadiska veľkosti prúseru, množstva peňazí, množstva škôd je to podľa mňa možno aj väčšie, jednoducho preto, že Robert Kaliňák také rozpočty ani nemá k dispozícii, aké má k dispozícii Viktor Stromček. A to, že strana SMER si voči strane MOST – HÍD dokáže ustáť to, že strana MOST – HÍD si netrúfne do toho žiadnym spôsobom ani len rypnúť, to je pre mňa nepochopiteľné.
Nesúhlasil som, ale rozumel som argumenty predsedu strany MOST – HÍD Bélu Bugára, keď povedal ohľadne ministra Kaliňáka a niektorých ďalších, že strana MOST – HÍD nebude otvárať veci, ktoré sa udiali za minulého funkčného obdobia, a tým pádom ak niekto vtedy pochybil zo SMER-u, tak strana MOST nebude žiadať dneska jeho odvolanie. Nesúhlasím s tým, lebo si myslím, že to devastuje našu verejnú diskusiu, ale chápal som to v tom, že keď už sa raz Béla Bugár rozhodol ísť do koalície so SMER-om, tak keby mal naozaj spätne vyvodzovať zodpovednosť, tak tú koalíciu nemôže nikdy podpísať. Ak by ju podpísal, tak ju musí na druhý deň zrušiť, pretože tých nominantov SMER-u, ktorí majú z minulého obdobia prúsery na krku, je naozaj toľko, že vláda, ktorá by začala vyvodzovať zodpovednosť, by nemohla so stranou SMER prežiť.
Čo ma však už fascinuje a čo neviem celkom pochopiť, je, keď strana MOST – HÍD a jej predseda kryjú aj aktuálne prúsery. Napríklad v piatok sme mali čierne na bielom, že Robert Kaliňák porušil zákon a konštatoval to Úrad pre verejné obstarávanie, a strana MOST – HÍD nepovedala, že viete čo, v záujme koaličnej pohody to nebudeme riešiť alebo povedzme veľká časť toho sa odohrala v minulom funkčnom období, tak nebudeme to riešiť. Strana MOST – HÍD povedala, že pán minister Kaliňák na to úspešne reagoval, presvedčil stranu MOST – HÍD. Takže konštatujem, že je tu manželka pána Kaliňáka a strana MOST – HÍD, lebo to sú asi jediné dve zostávajúce entity, ktoré pán Kaliňák dokáže v tejto krajine presvedčiť.
A tu sa dostávame k pánovi Stromčekovi späť a k tomuto obchvatu. Nie je možné, aby karavána išla ďalej a dnes dokonca za cenu porušovania ústavy a protiústavných postupov sa riešili prúsery, za ktoré je zodpovedný pán Stromček, a zároveň sa nevyvodila žiadna zodpovednosť voči ľuďom, ktorí sú za to zodpovední. To jednoducho nie je prijateľné a môžme mať ľubovoľný, aj dobrý alebo neutrálny vzťah s pánom ministrom, my ešte zo školského výboru, myslím, že máme vzťah dobrý, ale to jednoducho nie je možné prijať. A tak isto nie je možné prijať, a tu už sa blížim k záveru, aby sme schvaľovali takéto mimoriadne zákony, aby sa obrovské peniaze, teda konkrétne už spomínaných 300 a viac miliónov eur, vynaložil na výkup pozemkov a my sme nevedeli, komu a koľko sa zaplatilo, osobitne v situácii, keď politici a im blízki sú v tom zainteresovaní.
Vďaka otvorenosti pána Bélu Bugára napríklad dnes vieme, že on kúpil za 25-tisíc euro pozemky, ktoré potom predal o 10 rokov neskôr Národnej diaľničnej spoločnosti za 528-tisíc euro. Za 20-násobok. To je zhodnotenie, ktoré v priebehu 10 rokov 20-násobok ponúkal okrem Pavla Pašku v zdravotníctve už len drogová mafia a ani tá nie úplne. My máme predsedu parlamentnej koaličnej strany, ktorý takto zarobil, a to chcem oceniť, sám to uviedol, pretože keby to neuviedol, tak by sme k tomu nemali prístup. To znamená, tu chcem oceniť krok pána Bugára, že on to povedal, tie čísla sú od neho, to nie, že on by to tajil. Len ak je možné legálne takto zarobiť na výkupe pozemkov, tak potom si myslím, že je v eminentnom verejnom záujme, aby sa dozvedeli, kto iný ešte využil tieto neuveriteľné investičné príležitosti v slovenskom hospodárstve. A hoci to opakovane padlo v tejto snemovni taký návrh, tak ešte stále nebol prijatý.
Momentálne je výhovorka, že to vyrieši návrh pani ministerky Žitňanskej na aktívne zverejňovanie zmlúv, tak dovoľte, kolegovia, aby som vám povedal, že nevyrieši, pretože aktívne zverejňovanie zmlúv je len o tom, že to, čo si môžte vyžiadať cez infožiadosť, niekto musí dať na internet. Ale Národná diaľničná spoločnosť dneska tieto zmluvy o obchvate vydáva na infožiadosť začiernené. To znamená, to, že taká začiernená žiadosť sa ocitne na internete, nám nič nepovie. Preto ten krok pani ministerky Žitňanskej, pokiaľ bude obsahovať len to, čo ministerstvo spravodlivosti zatiaľ ohlásilo, musím povedať, označiť v podstate len za hru tieňov a niečo, čo nás má všetkých zaviesť.
Samozrejme, ak to navrhne širšie, ak navrhne, aby konkrétne v tomto prípade boli zverejnené aj meno, priezvisko, bydlisko a cena, tak to bude niečo iné. Ale my nemusíme čakať. Pretože – ako tu už bolo povedané, keďže tie údaje sú už dnes verejné, len sú v katastri a tým pádom ich nie je možné bez absolútne nemiestnej snahy dať dokopy, nie je ním možné argumentovať ochranou osobných údajov, pretože ide o údaje už raz zverejnené. A preto si myslím a myslia si to aj viacerí právnici, že ministerstvo a Národná diaľničná spoločnosť to môžu úplne pokojne robiť už dneska, tak ako to robí aj Slovenská správa ciest. A preto mi dovoľte predložiť pozmeňovací návrh, ktorý by ich k tomuto zaviazal.
Je to návrh nie zmeny zákona, je to návrh na zmenu uznesenia Národnej rady k tomuto vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 669/2007 Z. z. o jednorazových mimoriadnych opatreniach v príprave niektorých stavieb diaľnic a ciest pre motorové vozidlá a o doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností v znení neskorších predpisov.
Národná rada Slovenskej republiky žiada vládu Slovenskej republiky, aby v súčinnosti s Ministerstvom dopravy a výstavby Slovenskej republiky a Národnou diaľničnou spoločnosťou, a. s., poskytla poslancom Národnej rady Slovenskej republiky úplné znenie všetkých zmlúv vo veci výkupu pozemkov pod D4 a R7 (vybudovanie južnej časti nultého obchvatu Bratislavy a časti južnej siete rýchlostných ciest spájajúcich západ a východ Slovenska), a to vrátane mena a priezviska, resp. obchodného mena a názvu predávajúcich, a kúpnej ceny.
Termín: 31. máj 2017.
Ďakujem veľmi pekne.

Na vaše vystúpenie, pán poslanec Beblavý, chcú zareagovať dvaja páni poslanci s faktickou poznámkou. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.
Pán poslanec Baránik, nech sa páči.

Ďakujem pekne. Chcel by som trochu polemizovať s jednou pasážou, ktorú uviedol kolega Beblavý, a to je tá, kde uvádza porovnanie výnosnosti investície pána Bugára do pozemkov s istými nejakými inými investičnými príležitosťami. Tam nie je problém v tom, že aký bol výnos za 10 rokov, pretože možno je to pre niekoho prekvapenie, ale takéto výnosy nie sú úplne neobvyklé v tejto oblasti a úplne legitímne a oprávnené. Ale kde je problém, a na to sa podľa mňa pán kolega Beblavý nedostatočne sústredil, kde je problém, to je to, že či pán Bugár nejako ovplyvňoval alebo mal informácie o trasovaní diaľnice, tak ako je to v rozpore so zákonom. To znamená, že či porušil svoje záväzky v súvislosti s jeho vlastníctvom predmetných pozemkov. To už by kóšer nebolo.
Ďakujem.

Pán poslanec Heger.

Ďakujem pekne. Pán kolega, to, čo ste pred chvíľočkou povedali, že vlastne to zverejnenie bude opäť začiernené, tak to je, myslím si, že veľmi dôležitý fakt, ktorý tu práve teraz odznel, práve preto, že aj ministerstvo argumentovalo práve tou informáciou, že však v budúcnosti to bude odstránené práve tým, že tieto zmluvy budú zverejňované. Ale ak je pravda, čo hovoríte, tak v takom prípade tento argument sa úplne rozpadáva a viac-menej neni, neni tu žiadne riešenie ani východisko z toho, ako sa budeme môcť teda dopátrať k týmto informáciám. Takže ďakujem za túto informáciu a teda bol by som rád, keby možno aj pán minister, ak teda vie to dementovať alebo potvrdiť, neviem, lebo toto je naozaj, si myslím, veľmi dôležitý fakt, ktorý ste práve teraz povedali.
Ďakujem.

S reakciou na faktické poznámky pán poslanec Beblavý, nech sa páči.

Ďakujem veľmi pekne.
Pán kolega Baránik, vy hovoríte o možnom zneužití funkcie, moci informácií, to je, samozrejme, podozrenie, ktoré treba riešiť, ale to sa týka individuálne pána Bugára. Ja sa priznám, neviem k nemu vyjadriť. To, čo ja som chcel riešiť a čo, priznám sa, z môjho pohľadu nie je v poriadku, je to, čo je dneska v tejto krajine legálne. A to je práve to, že zarobíte 20-násobné zhodnotenie pozemku za 10 rokov, ak náhodou sa trafíte, že ste kúpili pozemok tam, kde potom štát ide stavať. Ja osobne som bol vždy v presvedčení, že štát má platiť primeranú náhradu a primeranosť náhrady má aj vzťah k výnosnosti. To znamená, pokiaľ pán Bugár nekúpil úplne náhodou nejak super lacno, ale kúpil za vtedy prevládajúce ceny toho typu pôdy, aký kupoval, že kúpil zhruba za trhovú cenu vtedajšiu, tak potom podľa mňa nie je v poriadku systémovo, a teraz ja ho používam ako príklad, lebo, ako som povedal, on je jediný, kto to dal von. Ostatní to taja, takže to nebolo na to, aby som jemu ubližoval. Tak on jednoducho zarobil 20-násobok, čo naznačuje podľa mňa zlyhávanie systému výkupu, ak dávame zarábať 20-násobok. 300 mil. eur za výkup pozemkov je neskutočná suma, však to je 9 mld. korún, desať, keď si to povieme, viete, v tých eurách to vždy znie tak nejak menej. To je neuveriteľná suma, to je suma, na ktorej funguje povedzme celá, jeden rok celé slovenské gymnáziá napríklad aj s polkou stredných škôl. Takže nesúhlasím v tomto úplne s vami.
A k tomu, čo hovoril pán Heger, len chcem doplniť, že ono to závisí na texte zákona, ale pokiaľ text zákona, ak dneska ministerstvo tvrdí a NDS, že je protizákonné a nemôže zverejniť v infožiadosti tie údaje na základe infožiadosti, tak potom len tým, že to reklasifikuje ako povinne zverejňovanú zmluvu, sa s tým nič nestane, len to bude na internete začiernené. Ak to naozaj ministerstvo chce zverejniť, bude musieť v zákone špecificky uviesť, že tieto údaje budú zverejňované. A to zatiaľ som nepočul, že by ministerstvo sľúbilo.
Ďakujem.

Pán poslanec Heger, do rozpravy, nech sa páči.

Vážená pani predsedajúca, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi krátko vystúpiť ešte teda k tomuto čítaniu.
V prvom rade by som chcel povedať, že čo sa tu aj bavíme, tak myslím si, že chcel by som poukázať na dve veci, teda tri celkovo.
Prvé je, že my sa tu stále bavíme, teda bavíme sa tu o vyvlastnení, ale nebavíme sa tu stále o tom, aký dopad to bude mať, resp. či to bude mať dopad na cenu. Lebo ak to správne chápem, pán minister, tak vy len týmto presúvate vlastne ako keby zodpovednosť do rúk súdov, ktoré potom budú musieť, ak sa teda nedohodnete, samozrejme, s tými, ktorým tie pozemky, ktorým na tie pozemky siahnete, a vlastne súd bude rozhodovať o tom, ako to dopadne, a teda aj o cene. Čiže nie je garancia toho, že my to naozaj vykúpime za tú cenu podľa tých posudkov, ktoré máte vy v rukách, že stále tam môže súd ešte rozhodnúť v prospech tých špekulantov a nakoniec to môže dopadnúť tak, že oni nakoniec, ministerstvo aj tak zaplatí tú vyššiu cenu. No ako tá možnosť tu je, čiže ja len hovorím, že toto riziko tu stále je a my ešte vôbec na toto riziko, ako toto riziko neriešime.
My riešime len to, aby sme mohli začať stavať, aby sme sa vyhli riziku voči Cintre, ak to správne chápem, aby bolo vydané stavebné povolenie. Ale odsúvame vlastne budúci problém a to je tá cena, ktorá naozaj, môže sa stať, že my nakoniec tých 30 mil., ktoré tu boli vyčíslené ako možná škoda pri výkupe, čiže tí špekulanti si ju nakoniec, je možné, to riziko tu je, že si ju vymôžu a že tých 30 mil. oni z toho štátu dostanú. Nehovorím, že sa to tak stane, ale tá možnosť tu teda podľa toho, ak to správne chápem, stále je a žiadny z týchto návrhov to úplne nerieši. Čiže negarantuje tú cenu výkupu, ak to správne chápem.
Druhé je riziko držby, pretože súd bude musieť rozhodnúť o tom, či to teda štát mal na to právo alebo nie. Pri rýchlosti našich súdov sa môže ľahko stať opäť o pár rokov, že budeme v bode, kde už budeme musieť urobiť trvalý zásah, lebo toto je vlastne na taký dočasný zásah, ak som to správne pochopil podľa toho, čo ste aj vy hovorili, že musia byť také práce, ktoré sú odstrániteľné. Ale môže sa stať, že za nejaké obdobie sa dostaneme do bodu, kedy opäť už bude treba začať robiť trvalé práce, ktoré sa už nebudú dať odstrániť, alebo teda dúfam, že ich nebudeme chcieť odstrániť, a stále to ešte súd nebude mať rozhodnuté. Takže my len opäť tlačíme v čase problém, ktorý sa nám môže opäť dostať do bodu, že aha, tak toto sme nečakali, že tie súdy to budú tak naťahovať, že sa to súdne konanie bude natoľko preťahovať. To je druhá podľa mňa dôležitá hrozba, ktorú tu opäť neriešime a môže nastať, a teda nepočujem, že by bola vyvrátená.
Posledná najdôležitejšia je práve ten pozmeňujúci návrh, ktorý sme mali aj dnes na výbore a na ktorý sme mali naozaj minútu na to, aby sme si ho prečítali, ale za ten čas sa mi podarilo teda zistiť pár informácií. A chcem vás, pán minister, varovať v dobrom, že neviem, či ste si toho vedomý, ale ten bod 6 spoločnej správy, ktorý hovorí, že vylučuje sa možnosť priznania odkladného účinku správnej žaloby, tak je v rozpore podľa teda informácií, ktoré som obdržal, je v rozpore s tzv.; ja nie som právnik, takže dúfam, že to správne prečítam; Aarhuským dohovorom o prístupe k informáciám, ktorý podľa teda mojich informácií, je to 43/2006 Z. z., ktorý má prednosť pred zákonom, a teda toto môže byť naozaj ako veľmi veľký problém, pretože keďže sme zrušili tú možnosť odkladného účinku, takže toto, toto; ja by som dokonca na vás apeloval, že si to preverte, kým o tom budeme hlasovať, pretože toto naozaj, ak to odhlasujete, tak môžete mať ešte väčší problém. Priateľsky vám to dávam vlastne do, na známosť, aby ste ešte mohli konať a nespôsobiť si väčší problém, pretože toto naozaj, ak teda je to v rozpore s týmto Aarhuským dohovorom o prístupe k informáciám a tento dohovor má prednosť pred zákonom, tak by sme sa dostali do veľmi veľkého problému.
Takže to je všetko, čo som chcel k tomu povedať. Ďakujem.