17. schôdza

Ďakujem všetkým za pripomienky. Treba naozaj povedať, že dlhová brzda možno bude naozaj nie na to, aby sme postavili cesty na Kysuciach, ale na to, aby sme splácali obrovské pokuty, ktoré si budú títo koncesionári od nás pýtať. To možno nezaznie v médiách, to nebude známe. A za tým treba hľadať, ale nie že to je babráckosť niekoho, že to teraz sa pán minister zobudil, to sú obrovské korupčné schémy, ktoré bežia na pozadí tohto veľkého biznisu s výstavbou infraštruktúrnych projektov, diaľnic a podobne.
Zaujímavé, že stále hovoríme o diaľniciach, ministerstvo dopravy. Nič sa nehovorí o nejakom komplexnom pohľade na Slovensko, o nejakých alternatívach dopravy, železničná doprava je, dá sa povedať, úplne podvyživená, poddimenzovaná. Tak isto sa nehovorí o budovaní nejakých cyklotrás, pásov pre MHD v Bratislave a podobne. A pokiaľ ide o trebárs letiská, máme tu, myslím, že šesť letísk, ale ani zamestnanci tých letísk, ktorí ich strážia doslova a kúria, nedostávajú napríklad v Žiline výplaty. Takže je to, že ako by sa dalo povedať, že celé zlé.
Pokiaľ ide o mená: Bugár, Érsek, Stromček. Koniec. Tieto lapsusy aj z NDS-ky, ktoré sa diali, boli za politickej zodpovednosti a manažérskej zodpovednosti týchto pánov. Pri všetkej úcte a láske k nim, musia prijať nejaké opatrenia, aby sa tento strašný stav zlepšil.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, ja by som možno začal zase, aby to malo nejaký kontext, v tej histórii. Model PPP podpísalo ministerstvo dopravy pod vedením Romana Brecelyho v máji minulého roka, teda máme tu rok za sebou. A naozaj už v celom tom procese sme kritizovali: Pozor na to, vykúpte pozemky, porobte stavebné povolenia, prejdite to konanie, potom odovzdajte takto pripravené veci koncesionárovi a nebudú problémy.
V zmluve sme sa zaviazali na plnenie záväzkov, ktoré zjavne, ako to dnes situácia dokazuje, nemalo ministerstvo dopravy pod kontrolou. Čo teda urobilo ministerstvo? Prišlo so skráteným legislatívnym konaním pol roka po tom, ako tieto záväzky mali byť naplnené. Skrátené legislatívne konanie sa využíva naozaj v prípadoch objektívnych hospodárskych škôd typu zemetrasenie, povodne alebo iné živelné pohromy, prípadne vojny a podobne. A máme tu niečo z toho? Máme tu akurát to, že ministerstvo dopravy podpísalo zmluvu, nedobrú zmluvu, z ktorej nám vyplývajú záväzky, ktoré nie sme schopní plniť. Keď som sa opýtal v nedeľnej diskusii pána Stromčeka, štátneho tajomníka, prečo čakali pol roka, aby s tým prišli, a chcú riešiť legislatívne zmeny za tri pracovné dni, povedal mi, že taká bola dohoda s koncesionárom, že do pol roka, do tohto pol roka sa to zabezpečí. No tak sa pýtam, prečo teda, aj keď taká dohoda bola, prečo pol roka nič. Prečo sme tu nemali v januári tento návrh? Mohli sme prejsť všetkými legislatívnymi procesmi, mohlo to vidieť množstvo ústavných právnikov, odborníkov na vyvlastnenie, verejnosť, všetci sa mohli zapojiť. Nie. Teraz za tri dni máme toto riešiť.
Ale nielen to, že ten návrh tu bol predložený s predpokladom, že bude tento celý proces za tri dni ukončený. Ešte aj dnes bolo preukázané, ako sa náhli ministerstvo dopravy s celým týmto riešením. O 13.45 dnes sme skončili výbor, gestorský výbor, výbor pre hospodárske záležitosti a už o štrnástej začíname rokovať o tomto bode, pričom za tých 15 minút sme mali predložiť nejaké pozmeňujúce návrhy? To takto sa robia zákony v Slovenskej republike?! Toto má byť legislatívny proces v normálnej demokratickej krajine?! Pre boha živého!
Na protiústavnosť tohto zákona upozorňujeme veľakrát a aspoň tú najzákladnejšiu haváriu a problém tohto zákona sa budeme snažiť predložením pozmeňujúceho návrhu, ktorý prednesie potom náš kolega Ondrej Dostál. Len už teraz sa obávam, keďže sme ho pripravovali pred uzavretím rokovania výboru, gestorského výboru, že bude v rozpore práve so záverečnou správou tohto výboru, lebo sme prijali hodenú rukavicu od ministerstva, že poďte, predložte pozmeňováky. Tak som zvedavý, ako nakoniec ten pozmeňovák dopadne.
Tú protiústavnosť predovšetkým vidíme v tom, že začnú bagre chodiť po súkromnom vlastníctve a to v stave, kedy jednoducho nie je ten pozemok vo vlastníctve zhotoviteľa stavby. Toto je jeden najzákladnejší rozpor, s ktorým nemôžeme, nemôžeme súhlasiť.
A k slovu špekulanti. Sústavne počúvame argumenty o tom, že kto sú to. Nazývame týchto ľudí, ktorí chcú predať svoje pozemky za cenu, o ktorej si myslia, že je oprávnená, špekulantami. Nuž ja si myslím, že tí špekulanti sedia práve na ministerstve dopravy, tí konkrétni, ktorí celé toto mali pod kontrolou, celý tento čas vedeli, vedeli, ako sa to vyvíja, a neustále nás ubezpečovali o tom, že všetko majú pod kontrolou. Konkrétne, tak ako môj predrečník povedal, Viktor Stromček, štátny tajomník. Je načase, aby ste, pán minister, tohto štátneho tajomníka naozaj odvolali z funkcie.
Na záver by som len jednu, jednu veľmi dôležitú výzvu dal, pán minister. Ak chceme, aby sme naďalej ostali nejakou normálnou, fungujúcou krajinou a nie banánovou republikou, stiahnite tento návrh z rokovania Národnej rady Slovenskej republiky a dajte ho do riadneho legislatívneho konania, lebo takto len dokazujete, že niečo nebolo povedané, niečo nebolo povedané, pretože zrazu je tu veľké náhlenie. Zrazu je tu veľké náhlenie a to také, že za tri dni musíme niečo schváliť. Niečo je vo vzduchu a nevieme čo. Dôvod toho, že niekto sa chce na tom, v úvodzovkách, nabaliť, to nemôže byť dôvod, predsa na to máme čas. Ak ste sľúbili koncesionárovi, že to musí byť do nejakého pevného dátumu urobené, tak povedzte, aké sú sankcie, keď to neurobíme do konkrétneho dátumu. Tieto sankcie nás zaujímajú, lebo inak toto pokladáme práve za špekuláciu zo strany ministerstva dopravy.
Ďakujem za slovo.

Vážený pán minister, vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi, aby som začal citáciou z rozhodnutia Ústavného súdu z roku 2011. Z rozhodnutia, v ktorom bola konštatovaná protiústavnosť tohto zákona v jeho podobe, tak ako bola schválená v roku 2007. Ide o bod 62.
"Podrobnejšiu argumentáciu smerujúcu k vysloveniu nesúladu napadnutých ustanovení zákona o jednorazových mimoriadnych opatreniach s označenými ustanoveniami ústavy a dodatkového protokolu možno uviesť východiskovou tézou prieskumu, ktorou je podľa Ústavného súdu zásada, že na cudzom pozemku sa jednoducho nestavia. Presnejšie uvedené, na pozemku, ku ktorému vlastník nemá hmotnoprávny titul, sa nestavia. Všeobecnejšie povedané, vlastníctvo má byť pokojne užívané, nerušené. Jednotlivec sa nemôže cítiť právne a ani ľudsky bezpečne, ak je to naopak. Z ústavnoprávneho hľadiska je v zásade neakceptovateľné, ak na súkromnom pozemku stavia v podstate štátna moc. Nepochybne, život v modernej spoločnosti vyžaduje možnosť zásahu do vlastníckeho práva, ale tieto, zvlášť ak sú nezvratné, musia rešpektovať význam a podstatu vlastníckeho práva a musia byť vykonané v riadnej procedúre, kde je vlastník subjektom a nie objektom tohto procesu. Výnimky sú možné len v extrémnych prípadoch, predovšetkým ak dochádza k ohrozeniu bezpečnosti štátu alebo k zásadnému ohrozeniu základných práv a slobôd. Rešpekt k cudziemu majetku nie je nepodobný zásade neminem laedere – nikomu neškodiť, a v modernej dobe zvlášť rešpekt k majetku zo strany verejnej moci je jadrom právnej kultúry v západnej civilizácii."
A presne to navrhujete. Navrhujete zákon, ktorý opäť umožní stavať na cudzom majetku. Samozrejme, nie je rok 2007, ale rok 2017, nepredkladá to pán minister Vážny, ale pán minister Érsek vo vládnej koalícii so SMER-om a SNS, nie Mečiarovo HZDS, ale MOST – HÍD a už máme tu rozhodnutie Ústavného súdu, takže áno, sú tam nejaké rozdiely. Je tam riešená náhrada, vymysleli sme si inštitút predbežnej držby, aby to nebolo tak úplne na drzovku, ako to bolo v roku 2007. Ale aj tak to nespĺňa všetky podmienky vyvlastnenia alebo obmedzenia vlastníckeho práva, ktoré predpokladá ústava, pretože vyvlastniť alebo inak zasiahnuť do vlastníckeho práva možno vo verejnom záujme na základe zákona, to je splnené, v nevyhnutnej miere a za primeranú náhradu. Tá primeraná náhrada možno na rozdiel od toho roku 2007 je ošetrená, ale nevyhnutná miera evidentne nie.
Uviedli ste tu aj verejne v rozprave, aj verejne smerom k médiám nejaké dôvody, prečo je tento návrh potrebný a prečo je ho potrebné prerokovať v skrátenom legislatívnom konaní. Ale vy vlastne chcete riešiť núdzu, ktorú ste vytvorili vy sami, pretože váš predchodca, minister tej istej vlády, podpísal koncesionársku zmluvu, ktorú teraz považujete a používate ako bič, že musíme prijať takýto zákon, inak nám vzniknú škody. A škody nielen tým, že sa predĺži výstavba diaľnic, ale aj tým, že budeme musieť platiť koncesionárovi nejaké sankcie. Alebo druhá možnosť je, že zaplatíme tým údajným výpalníkom oveľa vyššie ceny za ich pozemky. Teraz nás tlačí čas, ale tým, kto je za to zodpovedný, nie sú nejaké objektívne existujúce okolnosti, vývoj svetového hospodárstva, nejaká zákerná činnosť záškodníkov. Jediný, kto je za to zodpovedný, je vaša vláda.
Argumentácia so špekulantmi sa používa odjakživa. Aj v roku 2007, keď sa prvýkrát tento zákon schvaľoval, tak sa hovorilo, že to nie je určené na postihnutie normálnych ľudí, to je iba na tých špekulantov. A pritom vtedy sa to týkalo, vtedy sa to týkalo ešte všetkých občanov, teraz tvrdíte, že sa to týka nejakých 10 subjektov a ten dojem naliehavosti akoby vyplýval z toho, že sa to týka len tej podpísanej koncesionárskej zmluvy. Ale však keď sa ten zákon schváli, tak bude platiť aj do budúcnosti na všetky ostatné prípady. To nie je zákon, ktorý by bol jednorazovka, vyriešime problém, ktorý máme s touto koncesiou, a potom sa zákon zruší a vraciame sa k normálnemu stavu.
Dovolím si predložiť v mene skupiny šestnástich poslancov pozmeňujúci návrh, ktorý prečítam na konci. V tomto pozmeňujúcom návrhu žiadame, aby sa z vládneho návrhu zákona vypustil inštitút predbežnej držby. Ak je vaším zámerom urýchliť stavebné konanie, tak je to možné aj bez inštitútu predbežnej držby. Bude možné bez preukázania vlastníckeho práva k pozemku začať stavebné konanie aj ho ukončiť, aj vydať stavebné povolenie, ak by ste tento pozmeňujúci návrh schválili, ale nebude možné stavať na cudzom pozemku, čo bola základná výhrada Ústavného súdu. Čiže máte možnosť preukázať tým, ako sa postavíte k tomuto pozmeňujúcemu návrhu, či vám naozaj ide len o urýchlenie stavebného konania, alebo chcete sa vrátiť k tej úprave, ktorú zaviedol pán minister Vážny, a teda reálne stavať na cudzom pozemku.
Navrhujeme vypustiť inštitút predbežnej držby, ktorá umožňuje stavať na cudzom, nevykúpenom alebo nevyvlastnenom pozemku, pretože to je najväčší problém v tomto návrhu zákona, to najviac pripomína Vážneho zákon z roku 2007, ktorý bol označený Ústavným súdom za protiústavný, a práve tento bod vyvoláva najväčšie podozrenie, že zákon je protiústavný. Čiže svojím spôsobom vám týmto pozmeňujúcim návrhom hádžeme záchranné koleso. Môžete vypustiť z návrhu najproblematickejšie ustanovenie, pri ktorom je najväčšie podozrenie, že urobí zákon protiústavným.
Už to tu zmienil aj kolega Ivan, že ten pozmeňujúci návrh koliduje so spoločnou správou, preto navrhujem vyňať na osobitné hlasovanie bod 1 a 4 spoločnej správy, pán spravodajca. A nekoliduje preto, že by sme nedokázali pripraviť pozmeňujúci návrh tak, aby nekolidoval, ale koliduje preto, že nebol návrh zákona prerokovaný štandardným postupom. O dvanástej hodine som sa zúčastnil na rokovaní ústavnoprávneho výboru, ktorý prerokúva všetky návrhy zákonov a ktorý rieši aj úpravy, ktoré majú charakter zosúladenia zákona s ústavou, legislatívnymi pravidlami. Na ústavnoprávnom výbore nebol predložený ani jeden jediný pozmeňujúci návrh.
Posledná vec, ktorú by som chcel povedať predtým, ako prečítam pozmeňujúci návrh, je tá otázka, ktorú som položil už v prvom čítaní a na ktorú som nedostal vyčerpávajúcu odpoveď, teda kto ten návrh pripravil. Od pána ministra sme sa dozvedeli, že to bolo konzultované, že sa na tom podieľalo ministerstvo dopravy, ministerstvo spravodlivosti, Úrad vlády, advokátska kancelária Soukeník – Štrpka, ktorá bola medializovaná v súvislosti s právnymi službami, ktoré poskytuje železničnej spoločnosti Cargo Slovakia. Ale jedna vec je konzultácia a druhá vec je, kto ten návrh zákona reálne pripravil, lebo to asi obnáša aj iné množstvo práce, tak som dnes na už zmienenom ústavnoprávnom výbore položil túto otázku pánu štátnemu tajomníkovi Stromčekovi, že kto teda ten návrh napísal. A odpoveď, ktorú som dostal, je, že ministerstvo dopravy.
Tak by to zrejme malo byť, aby ministerstvo pripravovalo návrhy. Lenže vlastnosti dokumentu, ktorý je zverejnený na webovej stránke vlády, hovoria niečo iné. Vo vlastnostiach dokumentu na vládnej stránke je ako autor návrhu zákona aj autor dôvodovej správy uvedený akýsi AKSS a AKSS zrejme nebude ministerstvo dopravy ani meno pracovníka ministerstva dopravy, keďže webová stránka www.akss.sk je webová stránka advokátskej kancelárie Soukeník – Štrpka. Takže aj to je legitímny spôsob, môže ministerstvo zadať prípravu návrhu zákona nejakej externej firme, ale potom teda predpokladám, že je to ošetrené nejakým zmluvným vzťahom, že to nerobili len z čírych sympatií alebo ako protihodnotu za to, že môžu poskytovať služby, či už Cargu, alebo Národnej diaľničnej spoločnosti, a malo by to byť aj tak uvedené a verejne prezentované. Potom nerozumiem tomu zakrývaniu, že čo je za tým, pretože áno, keď ministerstvo si myslí, že nestačí na to, aby pripravilo nejaký návrh zákona, zadá to advokátskej kancelárii, urobí s ňou zmluvu, ale potom je to poctivé a správne priznať, pokiaľ vlastnosti dokumentu neklamú. Takže tiež by som poprosil nejaké vyjadrenie k tomu, že ako sa vlastne uskutočnil ten proces prípravy, lebo možno je to banalita, ale keď sa klame v takejto banalite, tak to vzbudzuje vážnejšie podozrenia.
Takže dovoľte teraz, aby som prečítal pozmeňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Ondreja Dostála k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 669/2007 Z. z. o jednorazových mimoriadnych opatreniach v príprave niektorých stavieb diaľnic a ciest pre motorové vozidlá a o doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov (tlač 553).
1. V čl. I bod 3 sa v § 4 odsekoch 5 a 6 za slovami "nadobudne iné právo" vypúšťa čiarka a slová "s výnimkou prác v rozsahu vymedzenom v rozhodnutí o predbežnej držbe podľa § 8".
2. V čl. I sa vypúšťa bod 4.
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
Ako som už povedal, navrhujem vyňať na osobitné hlasovanie bod 1 až 4 spoločnej správy. V súlade s rokovacím poriadkom som pozmeňujúci návrh odovzdal na rozmnoženie, a teda majú ho poslanci, aj pán minister, aj pán predkladateľ k dispozícii.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister dopravy pán Érsek, kolegyne, kolegovia, riešime tu problém, ktorý tu vyvstal. Pán minister hovorí o tom, že sú skupiny, ktoré vydierajú štát, neumožňujú postaviť diaľnicu, čo je vo verejnom záujme, alebo cesty. A ja si kladiem neustále otázku, prečo chceme ísť cestou, aby sme miesto koncepčného riešenia hľadali len riešenie na zaplátanie a pošliapanie ústavných práv. Viackrát, a musím povedať, že v skrátenom konaní pán minister vystúpil, čo som vysoko ocenil, že nabral tú odvahu a vystúpil.
Musím povedať, že tento stav je výsledkom systému, ktorý na Slovensku pri výstavbe diaľnic sa vytvoril, vyprodukoval v predchádzajúcom období a je zameraný na to, aby priekupníci s pozemkami si robili kšefty na úkor štátu. Toto je treba pomenovať tak, ako to je. Prečo tomu tak je? Pretože systém, ktorý na Slovensku sme zaviedli, resp. ministri na výstavbe; dopravy a výstavby a na Národnej diaľničnej spoločnosti vytvorili a nechali ten priestor, že nakúpime pôdu za pár centov a budeme platiť za to niekoľko eur alebo cez 10 euro alebo, tak ako dnes už niekomu sa zachcelo, aj viac ako 100 euro za meter štvorcový. Čož´ si myslím, že je nemiestne. Bavíme sa o poľnohospodárskej, lesnej a ostatnej pôde, kde by sa mali stavať cesty.
Výstavba cesty je vo verejnom záujme. To nie je sídlisko, či tam budú domy alebo nebudú domy, to nie je športové ihrisko, to je v záujme každého jedného občana. Štát môže rozhodnúť, že tá diaľnica povedie tu, tu alebo tu. Podľa toho, kde sa rozhodne, tie pozemky majú vyššiu hodnotu. Pokiaľ miesto tohto protiústavného riešenia keby sme naozaj pomenovali, kto tento stav navodil, kto dostal túto krajinu do situácie, že budeme musieť niekomu zaplatiť naviac, a toho človeka alebo tých ľudí by sme potrestali za nehospodárne nakladanie s majetkom štátu a za porušovanie práva pri správe zvereného majetku, na čo existujú paragrafy v slovenskom právnom poriadku, tak by sa takýto stav viackrát asi nezopakoval.
Pán minister, radšej by som očakával od vás, od vašej kolegyne ministerky spravodlivosti, aby ste namiesto tohto návrhu zákona doniesli sem koncepčné riešenie, aby raz a navždy špekulantom odzvonilo pri výstavbe ciest, železníc, dopravnej infraštruktúry na Slovensku. A dovoľte, aby som vám jeden takýto príklad, ako by som to riešil ja, predniesol. Tá cesta, tak ako som povedal, že kade pôjde, je rozhodnutím štátu. Teda štát sa rozhodne stavať na poľnohospodárskej, lesnej a ostatnej pôde. Povedzme vlastníkom, že táto pôda, ktorú štát potrebuje v záujme každého jedného občana tejto krajiny, sa vykúpi za presne dopredu stanovený monitoring. Nemusia to byť znalci. Tá poľnohospodárska pôda má svoju hodnotu. Je desiatky rokov zaužívaný systém, každý kataster je ocenený a keď je v tom najúrodnejšom katastri, tá cena je 65 centov alebo 80 centov, tak povedzme a zakotvime do zákona, že vykúpime za trojnásobok tejto ceny. Lebo štát kupuje poľnohospodársku pôdu a túto poľnohospodársku pôdu následne ide meniť na stavebný pozemok.
Takže mali by sme povedať, že pozemky pre výkup dopravnej infraštruktúry, nehovorím len o diaľniciach, ale môžu to byť cesty aj nižšej kategórie alebo aj železnice, štát vykupuje za cenu trojnásobnú, aká je cena poľnohospodárskej, lesnej a ostatnej pôdy. Keby sme toto povedali, tak nikoho nenapadne kúpiť pôdu za 65 centov, čakať 10 rokov, že z toho dostane 12 euro. Lebo by dostal len necelé 2 eurá a potom sa rozhodne, či kúpim alebo nekúpim. Keby sme tento istý princíp zaviedli legislatívne aj do procesu vyvlastnenia, tak by nikoho nenapadlo alebo nikto by nešpekuloval, či predám alebo nepredám, alebo budem vydierať štát. Pretože vie, keď ho predám, dostanem za to trojnásobok ceny poľnohospodárskej pôdy, keď ho nepredám, vyvlastnia mi to za trojnásobok ceny poľnohospodárskej pôdy. Z hľadiska ústavy je to absolútne v poriadku, je to v niekoľkých krajinách Európskej únie, pretože dostane primeranú náhradu na základe zákona, na základe transparentného procesu. Keby sme k tomu dali, že na samom začiatku zverejníme každého vlastníka a výmeru pôdy, ktorú od neho potrebujeme, každú jednu parcelu, nikto by nemohol špekulovať. Každý by vedel, že štát za tento pozemok zaplatí toľko a basta. Ani o jeden cent viac.
Namiesto takéhoto koncepčného riešenia vy prichádzate s riešením, že poďme riešiť tých pár jednotlivcov alebo obmedziť ich vlastnícke práva akousi dočasnou držbou, a naviac ani nepomenujete, ktorí to sú. V rámci faktickej; v odpovedi alebo reakcii na vaše vystúpenie minulý týždeň som uviedol: Katastrálny portál je verejne dostupný. Každý sa môže pozrieť na to, že ktorá parcela je v akom vlastníctve, v ktorom katastri. To, čo my alebo väčšina občanov tejto krajiny nevie, presné trasovanie.
Pán minister, ja sa priznám, že úplne som sa nezaujímal o to, že či to ide presne tu alebo o meter ďalej, ale vy máte tieto informácie. Keď tieto informácie na katastrálnom portáli sú verejné, tak prečo nespárujete a nepoviete, tu je trasa diaľnice, rýchlostnej cesty a to sú vlastníci. A keby ste zverejnili celý zoznam vlastníkov, od ktorých ste vykúpili a za koľko ste vykúpili tie pozemky, teda nie vy, ale Národná diaľničná spoločnosť, tak by ste mohli potom doplniť: A tu sú tí, ktorých sme ešte nevykúpili. A, samozrejme, po tejto debate vieme, že oni miesto, ani 12 euro nechcú, ale chcú 120 euro za meter štvorcový.
Skúsme sa na to pozrieť z hľadiska ekonomiky. Je primeraná náhrada trojnásobná cena za poľnohospodársku pôdu pre vlastníka? Podľa mňa áno, ale môžme otvoriť diskusiu, či dostane trojnásobnú cenu úradnej ceny poľnohospodárskej pôdy. Vychádzajme, trojnásobok, dostal by nejakých, 2 eurá. Štát na každom metri štvorcovom pri výstavbe diaľnic by ušetril 10 euro. Koľko diaľnic by sme mohli za tie ušetrené peniaze postaviť? Na tých šesťdesiatich kilometroch D4 to je 6 mil. euro. Ľahká matematika, veľmi ľahká matematika. A naviac by sme nedali priestor ani špekulantom.
Pán minister a ctená vláda, pretože skôr si myslím, že toto neni ani maslo pána Érseka, on len vykonáva a perie špinavé prádlo Roberta Fica v Národnej rade a obhajuje porušovanie ústavy a ústavných práv vlastníkov takýmto riešením. Takéto riešenie predkladala vláda Roberta Fica v prvej vláde. Vláda Roberta Fica a jeho nominanti boli tí, ktorí pripravili celý tento tender, dotiahli do konca, spustili aj so sankčnými mechanizmami, podpísali zmluvu so spoločnosťou Sintra, keď vedeli, keď veľmi dobre vedeli, že nemajú pôdu a pozemky vysporiadané, a mohli vedieť, že ani pôdu a pozemky vysporiadané mať nebudú. Lebo tí, ktorí nepredali, nepredali preto, lebo chceli vydierať a vydierajú. Takže namiesto toho, aby ste riešili len tých, ktorí vydierajú štát a priniesli koncepčné riešenie, ktoré uľahčí výstavbu a urýchli výstavbu, čo je naším spoločným verejným záujmom v tejto republike, predkladáte riešenia, ktoré sú, ktoré vedú k zachovaniu netransparentného systému obchodovania a nákupu pôdy pre štátne investície.
Preto dávam procedurálny návrh vrátiť tento návrh zákona predkladateľovi na dopracovanie, keď ho nechce zobrať naspäť, lebo je evidentné, že pán minister by ho možnože aj zobral naspäť, ale jeho koaliční partneri naňho tlačia, že treba a treba toto urobiť namiesto toho, aby sme pomenovali, potrestali tých, ktorí porušovali správu majetku štátu; zvereného majetku štátu a zneužívali svoje postavenie, keď podpisovali zmluvu v stave, keď vedeli, že tá zmluva je nenaplniteľná zo strany štátu a štát sa dostane do situácie, že bude musieť platiť odškodné. Či už v podobe, spoločnosti Sintra za to, že investícia bude meškať, alebo zaplatiť viac tým, ktorí vydierajú štát.
Tak ako som povedal, pán minister, radšej prijať koncepčné riešenie a ja som vám jeden ten spôsob koncepčného riešenia tu načrtol. Keby sme takéto riešenie prijali, to je úplne jedno, či tam bude vláda ľavicová, pravicová, stredná, akákoľvek. Všade pre každého jedného vlastníka v každom kúte tejto republiky by boli transparentné metódy dopredu známe, ale musí byť jasné, od koho to štát chce dostať.
Naviac ešte jedno odporúčanie, pán minister, kdekoľvek tento štát plánuje budovať cestu, ja by som vás chcel poprosiť, lebo to nemusí byť v zákone, nech Národná diaľničná spoločnosť pošle listy vlastníkom v danom katastri, kade má ísť akákoľvek cesta – či R7, alebo akákoľvek – s oznámením, že v tomto katastri Národná diaľničná spoločnosť plánuje výstavbu takejto rýchlostnej cesty. V tej chvíli žiadny vlastník nebude chcieť predávať svoju pôdu špekulantom a zastavme špekulatívne nákupy pôdy, aby na tom niekto zbohatol na úkor štátu.
Ďakujem pekne.

Milý Zsolt, ďakujem za to, že si naznačil, že na Slovensku chýba akási ucelená koncepcia dopravy, ktorá by reálne odľahčila život ľuďom, aby sa z miesta A do miesta B dostali rýchlo, pohodlne, komfortne. A tam už potom naozaj nezáleží, že či po železnici, alebo po ceste prvej triedy, alebo po diaľnici. Keď sa pýtate ľudí z ministerstva, že či existuje nejaký spoločný plán pre Slovensko, na základe ktorého beží celá táto výstavba, tak povedia, že áno, existujú pomerne aj kvalitné a podrobné plány, ale politici sa týchto plánov nedržia a selektívne si vyberajú to, čo ideme presadiť, čo ideme stavať.
A druhú otázku, keď položíte, či existuje nejaká taká, že dopravná autorita ako v iných krajinách, ktorá má silné kompetencie. Tak odpoveď je tiež áno, existuje dopravná autorita, ale takto ju definuje jeden nemenovaný profesor z odboru dopravy. Pokiaľ ide o dopravnú autoritu, tak pomerne je legislatívne dobre špecifikovaná. Problém je – ako u všetkých iných úradníkov – obsadenie. Niežeby Janko Breja bol zlý, nie, on je veľmi dobrý a lojálny úradník. Nemá však mandát, aby; na to, aby mohol byť aktívny. A preto ani nebude, lebo by ho hneď zlikvidovali. A teda otázka znie, že ako zabezpečiť, aby sme mali nejakú dopravnú autoritu, kapacitu, ktorá by nebola závislou bábkou v rukách politikov.
Ďakujem.

Ďakujem, pani predsedajúca. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, vážený pán minister, dovoľte mi vystúpiť k tomuto návrhu zákona v druhom čítaní aj predložiť potom jeden návrh. Dovolím si však na úvod povedať, že pri počúvaní tejto rozpravy aj pri čítaní toho zákona, najmä pri počúvaní tejto rozpravy, sa priznám, že sa cítim ako v krajine tretieho sveta.
A cítim sa ako v krajine tretieho sveta nielen preto, že sa tu v priamom prenose odhaľuje neuveriteľný amaterizmus pri riadení a príprave tak zásadnej veci, ako je dopravná infraštruktúra tejto krajiny, ale ešte viac preto, že nejde o nič nové. Lebo to, čo podľa môjho názoru odlišuje krajiny tretieho sveta od krajín prvého sveta, nie je to, že v krajinách prvého sveta všetko funguje dokonale, aj tam sa dejú veľké prúsery a veľké problémy a ľudia zlyhajú a inštitúcie zlyhajú, ale tam pozorujeme oveľa viac aj vyvodzovanie zodpovednosti, ale aj učenie sa, tak, aby sa veci nestali. Ani jedno v prípade slovenskej dopravnej infraštruktúry a špeciálne toho, čo riešime v tomto zákone, pozorovať nemožno. Naopak, človek sa musí cítiť ako v nejakej začarovanej, zlej hre, kde tie isté veci sa vracajú rok po roku a v ničom sme sa nepoučili.
To, čo hovoril pán kolega Marosz napríklad pred chvíľkou v tej faktickej, aj to, čo hovoril aj kolega Ivan vo svojom vystúpení, ja si pamätám, že ešte v roku 2007 Svetová banka robila štúdiu plánovania prípravy dopravnej infraštruktúry vo viacerých európskych krajinách vrátane Slovenska a všetky tie veci, o ktorých ste tu dnes, kolegovia, hovorili a mnohé iné sú už v tej štúdii napísané ako problém Slovenska. Pred desiatimi rokmi sme to mali na papieri a možno aj predtým, ja neviem, možno aj v ´97. roku niekto robil takú štúdiu, ale tú v 2007. si pamätám, pretože som na nej spolupracoval. To znamená, že my ani po desiatich rokoch sme sa v ničom nezlepšili. Skôr naopak, pokiaľ napríklad ide o personálnu devastáciu Národnej diaľničnej spoločnosti, tá situácia je možno ešte horšia ako kedysi.
Takisto protiústavne riešime opäť raz a dokolečka získavanie pozemkov na výstavbu diaľnic, čo je predmetom teraz už konkrétne tohto zákona. Kolega Dostál to dokumentoval pomerne podrobne, nebudem ho opakovať, ako riešenia prvej Ficovej vlády, protiústavné riešenia prvej Ficovej vlády sa objavujú aj za tretej Ficovej vlády v podstate s veľmi kozmetickými, drobnými zmenami. Rovnako smutné je však aj to, že sa z ničoho z tohto nevyvodzuje zodpovednosť. Nemyslím si, že by sme mali byť posadnutí osobou Viktora Stromčeka, ale naozaj nie je prípustné, aby tak významná akcia ako bratislavský obchvat s tak obrovskými finančnými spoločensko-ekonomickými aj politickými dopadmi bola takto zvrzaná, ako evidentne zvrzaná je, a nekonalo sa voči nikomu.
Viete, my sa tu často rozčuľujeme, teda my v opozícii, nad pánom Kaliňákom, že už má na hlave toľko masla, že mu tečie do uší, do treniek a bohvie ešte kam všade, a že hádam nie je možné, aby ministrom zostával takýto človek. Ale podľa môjho názoru pán Stromček má minimálne toľko masla, možno to nie je také maslo pikantné ako u pána Kaliňáka, ale z hľadiska veľkosti prúseru, množstva peňazí, množstva škôd je to podľa mňa možno aj väčšie, jednoducho preto, že Robert Kaliňák také rozpočty ani nemá k dispozícii, aké má k dispozícii Viktor Stromček. A to, že strana SMER si voči strane MOST – HÍD dokáže ustáť to, že strana MOST – HÍD si netrúfne do toho žiadnym spôsobom ani len rypnúť, to je pre mňa nepochopiteľné.
Nesúhlasil som, ale rozumel som argumenty predsedu strany MOST – HÍD Bélu Bugára, keď povedal ohľadne ministra Kaliňáka a niektorých ďalších, že strana MOST – HÍD nebude otvárať veci, ktoré sa udiali za minulého funkčného obdobia, a tým pádom ak niekto vtedy pochybil zo SMER-u, tak strana MOST nebude žiadať dneska jeho odvolanie. Nesúhlasím s tým, lebo si myslím, že to devastuje našu verejnú diskusiu, ale chápal som to v tom, že keď už sa raz Béla Bugár rozhodol ísť do koalície so SMER-om, tak keby mal naozaj spätne vyvodzovať zodpovednosť, tak tú koalíciu nemôže nikdy podpísať. Ak by ju podpísal, tak ju musí na druhý deň zrušiť, pretože tých nominantov SMER-u, ktorí majú z minulého obdobia prúsery na krku, je naozaj toľko, že vláda, ktorá by začala vyvodzovať zodpovednosť, by nemohla so stranou SMER prežiť.
Čo ma však už fascinuje a čo neviem celkom pochopiť, je, keď strana MOST – HÍD a jej predseda kryjú aj aktuálne prúsery. Napríklad v piatok sme mali čierne na bielom, že Robert Kaliňák porušil zákon a konštatoval to Úrad pre verejné obstarávanie, a strana MOST – HÍD nepovedala, že viete čo, v záujme koaličnej pohody to nebudeme riešiť alebo povedzme veľká časť toho sa odohrala v minulom funkčnom období, tak nebudeme to riešiť. Strana MOST – HÍD povedala, že pán minister Kaliňák na to úspešne reagoval, presvedčil stranu MOST – HÍD. Takže konštatujem, že je tu manželka pána Kaliňáka a strana MOST – HÍD, lebo to sú asi jediné dve zostávajúce entity, ktoré pán Kaliňák dokáže v tejto krajine presvedčiť.
A tu sa dostávame k pánovi Stromčekovi späť a k tomuto obchvatu. Nie je možné, aby karavána išla ďalej a dnes dokonca za cenu porušovania ústavy a protiústavných postupov sa riešili prúsery, za ktoré je zodpovedný pán Stromček, a zároveň sa nevyvodila žiadna zodpovednosť voči ľuďom, ktorí sú za to zodpovední. To jednoducho nie je prijateľné a môžme mať ľubovoľný, aj dobrý alebo neutrálny vzťah s pánom ministrom, my ešte zo školského výboru, myslím, že máme vzťah dobrý, ale to jednoducho nie je možné prijať. A tak isto nie je možné prijať, a tu už sa blížim k záveru, aby sme schvaľovali takéto mimoriadne zákony, aby sa obrovské peniaze, teda konkrétne už spomínaných 300 a viac miliónov eur, vynaložil na výkup pozemkov a my sme nevedeli, komu a koľko sa zaplatilo, osobitne v situácii, keď politici a im blízki sú v tom zainteresovaní.
Vďaka otvorenosti pána Bélu Bugára napríklad dnes vieme, že on kúpil za 25-tisíc euro pozemky, ktoré potom predal o 10 rokov neskôr Národnej diaľničnej spoločnosti za 528-tisíc euro. Za 20-násobok. To je zhodnotenie, ktoré v priebehu 10 rokov 20-násobok ponúkal okrem Pavla Pašku v zdravotníctve už len drogová mafia a ani tá nie úplne. My máme predsedu parlamentnej koaličnej strany, ktorý takto zarobil, a to chcem oceniť, sám to uviedol, pretože keby to neuviedol, tak by sme k tomu nemali prístup. To znamená, tu chcem oceniť krok pána Bugára, že on to povedal, tie čísla sú od neho, to nie, že on by to tajil. Len ak je možné legálne takto zarobiť na výkupe pozemkov, tak potom si myslím, že je v eminentnom verejnom záujme, aby sa dozvedeli, kto iný ešte využil tieto neuveriteľné investičné príležitosti v slovenskom hospodárstve. A hoci to opakovane padlo v tejto snemovni taký návrh, tak ešte stále nebol prijatý.
Momentálne je výhovorka, že to vyrieši návrh pani ministerky Žitňanskej na aktívne zverejňovanie zmlúv, tak dovoľte, kolegovia, aby som vám povedal, že nevyrieši, pretože aktívne zverejňovanie zmlúv je len o tom, že to, čo si môžte vyžiadať cez infožiadosť, niekto musí dať na internet. Ale Národná diaľničná spoločnosť dneska tieto zmluvy o obchvate vydáva na infožiadosť začiernené. To znamená, to, že taká začiernená žiadosť sa ocitne na internete, nám nič nepovie. Preto ten krok pani ministerky Žitňanskej, pokiaľ bude obsahovať len to, čo ministerstvo spravodlivosti zatiaľ ohlásilo, musím povedať, označiť v podstate len za hru tieňov a niečo, čo nás má všetkých zaviesť.
Samozrejme, ak to navrhne širšie, ak navrhne, aby konkrétne v tomto prípade boli zverejnené aj meno, priezvisko, bydlisko a cena, tak to bude niečo iné. Ale my nemusíme čakať. Pretože – ako tu už bolo povedané, keďže tie údaje sú už dnes verejné, len sú v katastri a tým pádom ich nie je možné bez absolútne nemiestnej snahy dať dokopy, nie je ním možné argumentovať ochranou osobných údajov, pretože ide o údaje už raz zverejnené. A preto si myslím a myslia si to aj viacerí právnici, že ministerstvo a Národná diaľničná spoločnosť to môžu úplne pokojne robiť už dneska, tak ako to robí aj Slovenská správa ciest. A preto mi dovoľte predložiť pozmeňovací návrh, ktorý by ich k tomuto zaviazal.
Je to návrh nie zmeny zákona, je to návrh na zmenu uznesenia Národnej rady k tomuto vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 669/2007 Z. z. o jednorazových mimoriadnych opatreniach v príprave niektorých stavieb diaľnic a ciest pre motorové vozidlá a o doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností v znení neskorších predpisov.
Národná rada Slovenskej republiky žiada vládu Slovenskej republiky, aby v súčinnosti s Ministerstvom dopravy a výstavby Slovenskej republiky a Národnou diaľničnou spoločnosťou, a. s., poskytla poslancom Národnej rady Slovenskej republiky úplné znenie všetkých zmlúv vo veci výkupu pozemkov pod D4 a R7 (vybudovanie južnej časti nultého obchvatu Bratislavy a časti južnej siete rýchlostných ciest spájajúcich západ a východ Slovenska), a to vrátane mena a priezviska, resp. obchodného mena a názvu predávajúcich, a kúpnej ceny.
Termín: 31. máj 2017.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne. Chcel by som trochu polemizovať s jednou pasážou, ktorú uviedol kolega Beblavý, a to je tá, kde uvádza porovnanie výnosnosti investície pána Bugára do pozemkov s istými nejakými inými investičnými príležitosťami. Tam nie je problém v tom, že aký bol výnos za 10 rokov, pretože možno je to pre niekoho prekvapenie, ale takéto výnosy nie sú úplne neobvyklé v tejto oblasti a úplne legitímne a oprávnené. Ale kde je problém, a na to sa podľa mňa pán kolega Beblavý nedostatočne sústredil, kde je problém, to je to, že či pán Bugár nejako ovplyvňoval alebo mal informácie o trasovaní diaľnice, tak ako je to v rozpore so zákonom. To znamená, že či porušil svoje záväzky v súvislosti s jeho vlastníctvom predmetných pozemkov. To už by kóšer nebolo.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Pán kolega, to, čo ste pred chvíľočkou povedali, že vlastne to zverejnenie bude opäť začiernené, tak to je, myslím si, že veľmi dôležitý fakt, ktorý tu práve teraz odznel, práve preto, že aj ministerstvo argumentovalo práve tou informáciou, že však v budúcnosti to bude odstránené práve tým, že tieto zmluvy budú zverejňované. Ale ak je pravda, čo hovoríte, tak v takom prípade tento argument sa úplne rozpadáva a viac-menej neni, neni tu žiadne riešenie ani východisko z toho, ako sa budeme môcť teda dopátrať k týmto informáciám. Takže ďakujem za túto informáciu a teda bol by som rád, keby možno aj pán minister, ak teda vie to dementovať alebo potvrdiť, neviem, lebo toto je naozaj, si myslím, veľmi dôležitý fakt, ktorý ste práve teraz povedali.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne.
Pán kolega Baránik, vy hovoríte o možnom zneužití funkcie, moci informácií, to je, samozrejme, podozrenie, ktoré treba riešiť, ale to sa týka individuálne pána Bugára. Ja sa priznám, neviem k nemu vyjadriť. To, čo ja som chcel riešiť a čo, priznám sa, z môjho pohľadu nie je v poriadku, je to, čo je dneska v tejto krajine legálne. A to je práve to, že zarobíte 20-násobné zhodnotenie pozemku za 10 rokov, ak náhodou sa trafíte, že ste kúpili pozemok tam, kde potom štát ide stavať. Ja osobne som bol vždy v presvedčení, že štát má platiť primeranú náhradu a primeranosť náhrady má aj vzťah k výnosnosti. To znamená, pokiaľ pán Bugár nekúpil úplne náhodou nejak super lacno, ale kúpil za vtedy prevládajúce ceny toho typu pôdy, aký kupoval, že kúpil zhruba za trhovú cenu vtedajšiu, tak potom podľa mňa nie je v poriadku systémovo, a teraz ja ho používam ako príklad, lebo, ako som povedal, on je jediný, kto to dal von. Ostatní to taja, takže to nebolo na to, aby som jemu ubližoval. Tak on jednoducho zarobil 20-násobok, čo naznačuje podľa mňa zlyhávanie systému výkupu, ak dávame zarábať 20-násobok. 300 mil. eur za výkup pozemkov je neskutočná suma, však to je 9 mld. korún, desať, keď si to povieme, viete, v tých eurách to vždy znie tak nejak menej. To je neuveriteľná suma, to je suma, na ktorej funguje povedzme celá, jeden rok celé slovenské gymnáziá napríklad aj s polkou stredných škôl. Takže nesúhlasím v tomto úplne s vami.
A k tomu, čo hovoril pán Heger, len chcem doplniť, že ono to závisí na texte zákona, ale pokiaľ text zákona, ak dneska ministerstvo tvrdí a NDS, že je protizákonné a nemôže zverejniť v infožiadosti tie údaje na základe infožiadosti, tak potom len tým, že to reklasifikuje ako povinne zverejňovanú zmluvu, sa s tým nič nestane, len to bude na internete začiernené. Ak to naozaj ministerstvo chce zverejniť, bude musieť v zákone špecificky uviesť, že tieto údaje budú zverejňované. A to zatiaľ som nepočul, že by ministerstvo sľúbilo.
Ďakujem.

Vážená pani predsedajúca, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi krátko vystúpiť ešte teda k tomuto čítaniu.
V prvom rade by som chcel povedať, že čo sa tu aj bavíme, tak myslím si, že chcel by som poukázať na dve veci, teda tri celkovo.
Prvé je, že my sa tu stále bavíme, teda bavíme sa tu o vyvlastnení, ale nebavíme sa tu stále o tom, aký dopad to bude mať, resp. či to bude mať dopad na cenu. Lebo ak to správne chápem, pán minister, tak vy len týmto presúvate vlastne ako keby zodpovednosť do rúk súdov, ktoré potom budú musieť, ak sa teda nedohodnete, samozrejme, s tými, ktorým tie pozemky, ktorým na tie pozemky siahnete, a vlastne súd bude rozhodovať o tom, ako to dopadne, a teda aj o cene. Čiže nie je garancia toho, že my to naozaj vykúpime za tú cenu podľa tých posudkov, ktoré máte vy v rukách, že stále tam môže súd ešte rozhodnúť v prospech tých špekulantov a nakoniec to môže dopadnúť tak, že oni nakoniec, ministerstvo aj tak zaplatí tú vyššiu cenu. No ako tá možnosť tu je, čiže ja len hovorím, že toto riziko tu stále je a my ešte vôbec na toto riziko, ako toto riziko neriešime.
My riešime len to, aby sme mohli začať stavať, aby sme sa vyhli riziku voči Cintre, ak to správne chápem, aby bolo vydané stavebné povolenie. Ale odsúvame vlastne budúci problém a to je tá cena, ktorá naozaj, môže sa stať, že my nakoniec tých 30 mil., ktoré tu boli vyčíslené ako možná škoda pri výkupe, čiže tí špekulanti si ju nakoniec, je možné, to riziko tu je, že si ju vymôžu a že tých 30 mil. oni z toho štátu dostanú. Nehovorím, že sa to tak stane, ale tá možnosť tu teda podľa toho, ak to správne chápem, stále je a žiadny z týchto návrhov to úplne nerieši. Čiže negarantuje tú cenu výkupu, ak to správne chápem.
Druhé je riziko držby, pretože súd bude musieť rozhodnúť o tom, či to teda štát mal na to právo alebo nie. Pri rýchlosti našich súdov sa môže ľahko stať opäť o pár rokov, že budeme v bode, kde už budeme musieť urobiť trvalý zásah, lebo toto je vlastne na taký dočasný zásah, ak som to správne pochopil podľa toho, čo ste aj vy hovorili, že musia byť také práce, ktoré sú odstrániteľné. Ale môže sa stať, že za nejaké obdobie sa dostaneme do bodu, kedy opäť už bude treba začať robiť trvalé práce, ktoré sa už nebudú dať odstrániť, alebo teda dúfam, že ich nebudeme chcieť odstrániť, a stále to ešte súd nebude mať rozhodnuté. Takže my len opäť tlačíme v čase problém, ktorý sa nám môže opäť dostať do bodu, že aha, tak toto sme nečakali, že tie súdy to budú tak naťahovať, že sa to súdne konanie bude natoľko preťahovať. To je druhá podľa mňa dôležitá hrozba, ktorú tu opäť neriešime a môže nastať, a teda nepočujem, že by bola vyvrátená.
Posledná najdôležitejšia je práve ten pozmeňujúci návrh, ktorý sme mali aj dnes na výbore a na ktorý sme mali naozaj minútu na to, aby sme si ho prečítali, ale za ten čas sa mi podarilo teda zistiť pár informácií. A chcem vás, pán minister, varovať v dobrom, že neviem, či ste si toho vedomý, ale ten bod 6 spoločnej správy, ktorý hovorí, že vylučuje sa možnosť priznania odkladného účinku správnej žaloby, tak je v rozpore podľa teda informácií, ktoré som obdržal, je v rozpore s tzv.; ja nie som právnik, takže dúfam, že to správne prečítam; Aarhuským dohovorom o prístupe k informáciám, ktorý podľa teda mojich informácií, je to 43/2006 Z. z., ktorý má prednosť pred zákonom, a teda toto môže byť naozaj ako veľmi veľký problém, pretože keďže sme zrušili tú možnosť odkladného účinku, takže toto, toto; ja by som dokonca na vás apeloval, že si to preverte, kým o tom budeme hlasovať, pretože toto naozaj, ak to odhlasujete, tak môžete mať ešte väčší problém. Priateľsky vám to dávam vlastne do, na známosť, aby ste ešte mohli konať a nespôsobiť si väčší problém, pretože toto naozaj, ak teda je to v rozpore s týmto Aarhuským dohovorom o prístupe k informáciám a tento dohovor má prednosť pred zákonom, tak by sme sa dostali do veľmi veľkého problému.
Takže to je všetko, čo som chcel k tomu povedať. Ďakujem.