17. schôdza

Tento návrh na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách, o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorými sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, budem prezentovať o chvíľu po správe spravodajcu, objasním jednotlivé okolnosti, ktoré navrhujeme. Ďakujem.

Ďakujem. Vážená pani predsedajúca, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona v druhom čítaní výbory prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Prosím, pani predsedajúca, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ja by som iba sedem bodov, ktoré sú dôležité pre tento návrh. Vytvára systém každoročného zverejňovania štatistík platov a nezamestnanosti absolventov stredných škôl a vysokých škôl. Ministerstvu ukladá povinnosť každoročne zverejňovať štatistiku o príjmoch v nezamestnanosti absolventov stredných škôl a vysokých škôl. V prípade, že jednotlivé štatistiky budú podľa toho rozdelené, Sociálna poisťovňa bude mať povinnosť poskytovať ministerstvu školstva údaje o platoch a príjmoch absolventov. Pokiaľ táto povinnosť už existuje pri vysokých školách, tak sa dobre rozumieme, nemal by byť problém posúvať to ďalej. Čo sa týka ÚPSVaR, bude mať povinnosť poskytovať ministerstvu školstva štatistiky o nezamestnanosti, povinnosť získať údaje od Sociálnej poisťovne a zverejňovať na web stránke štatistiky o platoch a nezamestnanosti absolventov stredných škôl, vysokých škôl.
Tento návrh, ktorý je vyslovene technický návrh, nemá absolútne žiadne dopady na rozpočet, podnikateľské prostredie, životné prostredie, sociálne vplyvy, na informatizáciu. Práveže sme na výbore teraz o tom veľmi intenzívne diskutovali, o rezortnom informačnom systéme, ktorý by bol veľmi dobrým napojením na tento systém a legislatívne naväzuje na prehľad absolventskej miery nezamestnanosti vysokých škôl, ktoré vypracovalo ministerstvo školstva už v roku 2011 pod vedením pána Jurzycu.
Verím, že vyslovene tento technický zámer návrhu získa podporu v pléne. Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Pani predsedajúca, verím, že stihneme do druhej odprezentovať zákon. Je to teda návrh poslancov Národnej rady Eugena Jurzycu, Anny Zemanovej, Jozefa Rajtára (tlač 539) a je to návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní.
Dámy a páni, Slovensko obsadilo v ostatnom rebríčku Svetového ekonomického fóra 131. miesto zo 140 krajín vo fungovaní verejných inštitúcií. To sú napríklad také veci ako povolenia, regulácie, rôzne reportovania, registre. Posledná skončila Venezuela, mimochodom krajina, ktorá s byrokraciou nikdy nemusela bojovať, lebo verila, že bude mať peniaze z ropy. Nakoniec sa ukázalo, že tá ropa môže byť problém, a Venezuela je vo vážnych problémoch aj preto, že takúto domácu úlohy si nikdy nerobila. Robme si ju stále priebežne. Slúži na to aj tento predkladaný zákon, ktorý ruší povinnosť predkladať výpis z obchodného registra a výpis zo živnostenského registra rôznym inštitúciám pri všelijakých úkonoch. Celkovo sme identifikovali viac ako 150 situácií, kde je treba tieto výpisy dávať a nebolo by treba. Prešli sme 70 zákonov, kde sme tieto zbytočné povinnosti identifikovali a kde ich teraz chceme rušiť.
Ja myslím, že to je zrozumiteľné. Možno ako príklad uvediem žiadosť o zmenu vlastníctva vozidla pri ukončení lízingu. Tam treba dávať výpisy: zmena vlastníctva nákladného vozidla napríklad, žiadosť o povolenie na prevádzkovanie ambulancie a tak ďalej a tak ďalej. Čiže toto všetko by sa zrušilo, štát tie informácie má.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som vystúpil ako určený spravodajca ústavnoprávnym výborom. Návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách. Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor, výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj s tým, že za gestorský výbor navrhol ústavnoprávny výbor. A navrhol, aby výbory prerokovali návrh zákona do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v prvom čítaní.
Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. A ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výborom vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výboroch v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pani podpredsedníčka, otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som vám predstavil tri správy Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky. Dve z nich, správu o hodnotení a zameraní zahraničnej politiky a správu o členstve Slovenskej republiky v Európskej únii, na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky predkladáme pravidelne. Tento rok k nim pribudla správa o priebehu a výsledkoch slovenského predsedníctva v Rade Európskej únie.
Vláda Slovenskej republiky tieto hodnotiace správy schválila ešte v marci. Neskoršie predloženie správ v pléne Národnej rady Slovenskej republiky je výsledkom dynamického vývoja na vnútropolitickej scéne.
Dynamika je príznačná aj pre vývoj v ostatných častiach sveta. Zložitá medzinárodná situácia prispela v uplynulom období k celkovej destabilizácii a neistote. Komplikovaným situáciám sme čelili v Európskej únii, v jej susedstve i v širšom svetovom kontexte. Tento vývoj má, prirodzene, vplyv aj na našu krajinu, ktorá nie je izolovaným ostrovom. V takejto situácii sú prvoradé dobré susedské vzťahy.
V hodnotenom období sme úspešne rozvíjali bilaterálne vzťahy so susednými krajinami a regionálnu spoluprácu predovšetkým vo formáte Vyšehradskej štvorky, ktorý je pre nás kľúčový. Spolupráca v rámci V4 dnes vyvoláva aj niektoré otázniky, ale je potrebné otvorene povedať, že je to pre nás prvá voľba pri hľadaní spojencov pri presadzovaní našich zahraničnopolitických záujmov.
Západný Balkán a jeho európska perspektíva je pre Slovensko prioritou. Aj v roku 2016 sme aktívne presadzovali túto tému. Nielen na európskej pôde sme pripomínali našim partnerom strategický význam tohto regiónu.
Nosnou témou zahraničnej politiky v roku 2016 bola bezpečnosť našej krajiny. Míľnikom v tejto oblasti bol pre nás varšavský summit Severoatlantickej aliancie, ktorý posilnil bezpečnostnú úlohu Aliancie. Zdôraznil potrebu strategicky prispôsobiť NATO novým výzvam a zintenzívniť spoluprácu medzi Severoatlantickou alianciou a Európskou úniou. V tomto kontexte sa minulý rok začala príprava novej bezpečnostnej stratégie Slovenskej republiky v gescii ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí za úzkej súčinnosti ministerstva obrany.
Uplynulý rok bol pre Slovenskú republiku mimoriadny aj v multilaterálnej dimenzii. Stačí spomenúť moju kandidatúru na pozíciu generálneho tajomníka Organizácie Spojených národov, ktorá pomohla zviditeľniť Slovensko a zintenzívniť diplomatické aktivity so zahraničím, a to aj s krajinami, ktoré doteraz oficiálne nenavštívil žiadny zástupca Slovenskej republiky, alebo skutočnosť, že Slovenská republika bola jednomyseľne zvolená za predsednícku krajinu Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe pre rok 2019. Chcem uviesť, že takéto významné kandidatúry sú pre našu krajinu príležitosťou ovplyvňovať medzinárodnú politiku a potvrdiť pozíciu rešpektovaného partnera.
V oblasti ekonomickej diplomacie bola najväčším úspechom investícia Jaguar Land Rover v Nitre. Slovenská republika sa stala jednou z najlepších adries v automobilovom priemysle. Svedčí o tom aj rozšírenie výroby Volkswagenu po 25-ročnom úspešnom pôsobení na Slovensku.
Významným príspevkom k zviditeľneniu Slovenskej republiky vo svete a šíreniu jej dobrého mena je aj prvá jednotná značka krajiny vyjadrená sloganom Dobrý nápad, Slovensko. No a pochopiteľne, v náročnom medzinárodnom kontexte zostáva pre náš rezort samozrejmou prioritou pomoc občanom Slovenskej republiky v zahraničí a výkon konzulárnej agendy.
Z európskeho pohľadu bol rok 2016 prelomovým. Pretrvávajúce dopady migračnej krízy doplnil výsledok referenda v Spojenom kráľovstve, v ktorom občania rozhodli o odchode svojej krajiny z Európskej únie. Brexit je náročnou skúškou pre Európsku úniu ako celok i pre jednotlivé členské štáty. O vystúpení členského štátu z Únie sa rokuje vôbec po prvýkrát. Celý proces je pre Európsku úniu veľkou výzvou. Už dnes je jasné, že bude náročné viesť rokovania asertívne, aby bol dopad na 27 zostávajúcich členských štátov čo najmenší, no zároveň citlivo a takticky, aby sme zachovali dobrú kvalitu vzťahov so strategickým partnerom, ktorým Spojené kráľovstvo zostane.
Slovenská republika bude počas rokovaní o brexite aktívnym a konštruktívnym partnerom. Napriek tomu, že za Európsku úniu ako celok bude rokovania viesť Európska komisia, pri formovaní spoločného európskeho stanoviska sa budeme usilovať aktívne presadzovať naše pozície prostredníctvom Európskej rady, ktorá bude mať nad celým procesom politický dohľad.
Brexit prispel k začatiu diskusie o budúcnosti Európskej únie, ktorá je jednou z hlavných tém tohto roka. Dovolím si pripomenúť, že to bolo práve Slovensko, ktoré bolo hlavným iniciátorom procesu reflexie, ktorý má a bude mať prívlastok bratislavský.
Z národného pohľadu bolo v minulom roku členstvo Slovenskej republiky v Európskej únii jedinečné. V druhom polroku sme historicky po prvýkrát predsedali Rade Európskej únie. Pre celé Slovensko to bola obrovská skúsenosť a príležitosť. Konkrétne výsledky sú jasným dôkazom, že sme túto príležitosť využili. Ambíciou slovenského predsedníctva bolo zvýšiť jednotu, súdržnosť a odolnosť Únie. Priority slovenského predsedníctva boli preto motivované vzájomne prepojenými princípmi. Zamerali sme sa na konkrétne výsledky a prekonávanie fragmentácie s cieľom priblížiť Úniu občanom.
Jedným z najdôležitejších úspechov predsedníctva, ktorý presahuje rámec nášho šesťmesačného pôsobenia v čele Rady Európskej únie, je bratislavský summit. Na bratislavskom summite sa začal už spomínaný bratislavský proces. Proces reflexie o súčasnej podobe a budúcom smerovaní Únie. Bratislavský summit zároveň vyslal európskej verejnosti dôležitý signál o jednote Únie. Prvou prioritnou témou slovenského predsedníctva bola hospodársky silná Európa. Z konkrétnych výsledkov spomeniem prijatie rozpočtu Európskej únie na rok 2017. Slovenské predsedníctvo dosiahlo dohodu o rozpočte v zložitej situácii poznačenej brexitom. Zabezpečili sme flexibilný a vyvážený rozpočet na tento rok, ktorý odráža naše súčasné priority: zamestnanosť, integráciu a bezpečnosť.
Rozpočet na rok 2017 okrem iného priniesol 12-percentný nárast finančných zdrojov na podporu rastu a tvorbu nových pracovných miest. V rámci druhej priority budovania moderného jednotného trhu sme dosiahli niekoľko konkrétnych výsledkov v odstraňovaní prekážok nákupu služieb cez internet vytvorením predpokladov pre rýchly internet 5G alebo postupné odstránenie roamingových poplatkov v roku 2017.
Dôležitým výsledkom predsedníctva je aj ratifikácia Parížskej klimatickej dohody. Jej prijatím Európska únia potvrdila svoju schopnosť spolupracovať a jednotne reagovať na globálne výzvy. V rámci udržateľnej migračnej a azylovej politiky, ktorá bola našou treťou prioritou, môžem spomenúť začiatok činnosti Európskej pohraničnej a pobrežnej stráže v októbri 2016.
Za zmienku rozhodne stojí aj náš návrh konceptu efektívnej solidarity, ktorým sme sa pokúsili zblížiť veľmi rozdielne pohľady členských štátov na riešenie migrácie. Malta, ktorá po nás prevzala predsedníctvo v Rade Európskej únie, princíp iniciovaný slovenským predsedníctvom ďalej rozpracováva.
Nezaostali sme ani v témach v poslednej prioritnej oblasti, ktorou je posilňovanie postavenia Únie ako globálneho hráča. Našou ambíciou bolo zvýšiť dôveryhodnosť politiky rozširovania. Podarilo sa nám otvoriť štyri nové kapitoly v prístupovom procese so Srbskom a dve s Čiernou Horou. Ďalším výsledkom v tejto oblasti sú závery Rady, ktorými požiadala Komisiu o vypracovanie stanoviska k prihláške Bosny a Hercegoviny za člena Európskej únie. Pri úlohe Únie ako globálneho hráča treba spomenúť aj podpísanie obchodnej dohody s Kanadou.
Dovoľte mi spomenúť aj významný úspech v oblasti poľnohospodárstva. Európska komisia zaradila prioritu slovenského predsedníctva v tejto oblasti, konkrétne posilnenie postavenia poľnohospodárov v potravinovom dodávateľskom reťazci, do svojho pracovného programu na tento rok.
Vďaka včasnej a dôslednej príprave sme predsedníctvo zvládli aj po organizačnej a logistickej stránke. V správe o priebehu a výsledkoch slovenského predsedníctva sme sa zamerali na zhodnotenie organizačno-logistického zabezpečenia predsedníctva, rozpočet, prípravu ľudských zdrojov a komunikačno-prezentačné aktivity.
Počas šesťmesačného obdobia predsedníctva sa na Slovensku uskutočnilo 18 neformálnych podujatí na ministerskej úrovni, z toho 14 neformálnych zasadnutí ministrov EÚ a štyri ministerské konferencie. Okrem neformálnych podujatí na vysokej úrovni sa na Slovensku uskutočnilo viac ako 180 výjazdových zasadnutí pracovných skupín, výborov, seminárov, workshopov, konferencií a iných podujatí na pracovnej a expertnej úrovni. Slovensko počas predsedníctva navštívilo viac ako 25-tisíc delegátov, ktorí sa zúčastnili na viac ako 200 podujatiach nielen v Bratislave. Po celom svete bolo uvedených takmer 300 výstav a prezentačných projektov, ako aj 68 koncertov a verejných vystúpení.
Predsednícky web a sociálne siete boli hlavným komunikačným kanálom predsedníckych aktivít. Návštevnosť webu dosiahla približne 180-tisíc používateľov a stránka bola zobrazená 800-tisíckrát. Slovenské predsedníctvo a jeho témy sme priniesli aj do regiónov miest a obcí Slovenska prostredníctvom širokej škály podujatí podporených cez dotačnú schému Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí v celkovej hodnote takmer 300-tisíc eur, ako aj udelením záštity slovenského predsedníctva viac než 200 podujatiam. V neposlednom rade bolo jednou z dôležitých výziev podnietiť záujem občanov o európske témy. Vysvetľovanie zmyslu a podstaty Únie, zdôrazňovanie výsledkov, ktoré nám európske spoločenstvo prináša, je jediná cesta, ako reagovať na rastúci euroskepticizmus v Európe. Teší má, že podľa prieskumu verejnej mienky, ktorý v apríli tohto roka zverejnil Európsky parlament, stúpol počet respondentov zo Slovenska presvedčených o tom, že hlas Slovenska v Európskej únii má váhu, o desať percentuálnych bodov. Je to najvyšší nárast, aký sa v prieskume dosiahol. Verím, že k tomu prispel aj úspešný priebeh slovenského predsedníctva.
Našou výzvou do nadchádzajúceho obdobia je najmä udržať záujem spoločnosti o európske témy a zlepšovať spôsob komunikácie o Európskej únii. Únia nie je a nikdy nebude dokonalá, ale je to naša najlepšia alternatíva. Rok 2017 je pre Európsku úniu jubilejný a dôležitý zároveň. Je rokom osláv 60. výročia podpisu Rímskych zmlúv, ktoré sú významným medzníkom európskej integrácie a zdôraznením, že hodnoty mieru, bezpečnosti, stability sú stále základnými kameňmi spolupráce európskych štátov. Máme záujem byť v jadre diskusie o budúcnosti Európskej únie, ktorú považujeme za kľúčovú pri jej ďalšom budovaní. Som presvedčený, že táto diskusia musí byť vedená nielen na európskej, ale i na národnej úrovni so zapojením všetkých relevantných aktérov. V tejto súvislosti si budeme ceniť príspevok Národnej rady Slovenskej republiky.
V nasledujúcom období nás čakajú prípravy na predsedanie vo Valnom zhromaždení Organizácie Spojených národov, ako aj na predsedníctvo v Organizácii pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe. Verím, že predsedníctvo v týchto medzinárodných organizáciách bude rovnako úspešné ako naše historicky prvé pôsobenie v čele Rady Európskej únie.
Na záver mi dovoľte poďakovať sa vám za spoluprácu a konštruktívne diskusie v uplynulom období. Verím, že v podobnom duchu budeme pokračovať aj v budúcnosti.
Ďakujem za pozornosť. Pán predsedajúci, skončil som.

Ďakujem pekne. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, podávam správu, spravodajskú informáciu k tlačiam 449, 450 a 478.
K tlači číslo 449, Výročná správa o členstve Slovenskej republiky v Európskej únii, hodnotenie a aktuálne priority vyplývajúce z Pracovného programu Európskej komisie.
Predseda Národnej rady pridelil výročnú správu o členstve Slovenskej republiky v Európskej únii na prerokovanie výboru pre európske záležitosti, ktorý správu 22. marca 2017 prerokoval a uznesením číslo 55 odporučil Národnej rade vziať výročnú správu na vedomie. Zároveň určil mňa a poslanca Andreánskeho za spravodajcov výboru.
K tlači 450, Správa o plnení úloh zahraničnej a európskej politiky Slovenskej republiky v roku 2016 a jej zameranie na rok 2017.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky pridelil správu na prerokovanie výboru pre európske záležitosti a zahraničnému výboru. Zároveň určil, aby výbor pre európske záležitosti ako gestorský výbor podal Národnej rade Slovenskej republiky správu o výsledku prerokovania uvedeného materiálu vo výboroch a návrh na uznesenie Národnej rady.
Zahraničný výbor uznesením číslo 38 zo 14. marca 2017 a výbor pre európske záležitosti uznesením číslo 56 z 22. marca 2017 odporučili Národnej rade vziať Správu o plnení úloh zahraničnej a európskej politiky Slovenskej republiky v roku 2016 a jej zameranie na rok 2017 na vedomie.
Výbor pre európske záležitosti rokoval ako gestorský výbor 22. marca 2017 a uznesením číslo 58 schválil spoločnú správu o výsledku prerokovania uvedeného materiálu vo výboroch Národnej rady. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov vyjadrených v ich uzneseniach a stanovísk poslancov gestorského výboru odporučil Národnej rade vziať uvedený materiál na vedomie. Zároveň určil mňa a poslanca Andreánskeho za spravodajcov výboru.
A napokon k tlači 478, Správa o priebehu a výsledkoch predsedníctva Slovenskej republiky v Rade Európskej únie.
Predseda Národnej rady pridelil správu na prerokovanie výboru pre európske záležitosti s tým, že ako gestorský výbor podá Národnej rade Slovenskej republiky správu o výsledku prerokovania uvedeného materiálu vo výbore a návrh na uznesenie Národnej rady. Výbor uznesením číslo 57 z 22. marca 2017 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky vziať správu na vedomie. Zároveň určil mňa a poslanca Andreánskeho za spravodajcov výboru.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu, do ktorej sa hlásim ako prvý.

Ďakujem pekne ešte raz. Vážení, vážené pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte iba veľmi stručne reagovať na príhovor pána ministra zahraničných vecí pána Miroslava Lajčáka. V prvom rade by som chcel upozorniť na to, že sme prebrali tieto jeho správy tak v európskom, ako aj v zahraničnom výbore, čiže tie detaily nebudem spomínať a budem sa venovať iba veľmi stručne takým tým hlavným posolstvám, ktoré by som chcel dnes predniesť.
A to prvoradé posolstvo, ktoré by malo zaznieť na pôde Národnej rady Slovenskej republiky, je poďakovanie predovšetkým Kancelárii Národnej rady Slovenskej republiky za to, ako zvládla slovenské predsedníctvo a podujatia, ktoré vôbec neboli jednoduché a ktoré pomohli Slovenskej republike aj nášmu parlamentu k tomu, aby Slovensko opäť získalo veľkú silu v rámci Európskej únie a opäť nadobylo pocit alebo nadobylo postavenie, ktoré Slovensku prináleží. Čiže z tohto hľadiska by som vyzdvihol také podujatia, ako bol COSAC. A tu by som, aj keď to nie je tradíciou v slovenskej politike, veľmi rád poďakoval nielen koaličným, ale aj opozičným poslancom a aj celému vedeniu európskeho výboru, ktoré spolupracovalo pri organizácii tohto vzácneho podujatia, kde sme hostili európske výbory zo všetkých členských štátov Európskej únie a z ďalších štátov Európy. Ďalšie konferencie, o ktorých možno bude hovoriť aj predseda zahraničného výboru, ako bola konferencia o spoločnej bezpečnostnej a zahraničnej politike. Alebo sme mali konferenciu o ekonomike podľa článku sedem, ktoré je tak isto veľmi významným príspevkom parlamentov do fungovania Európskej únie. Za to všetko patrí vďaka kancelárii a úradníkom a odborníkom v rámci slovenského parlamentu, ktorým sa v poslednom čase dostáva najmä veľa kritiky od niektorých opozičných poslancov, a bolo by dobré zdôrazniť, koľko roboty, koľko dobrej roboty vykonali počas slovenského predsedníctva.
Čiže okrem toho, čo spomínal pán minister Lajčák a kde, samozrejme, patrí vďaka aj exekutíve, ministerstvu zahraničných vecí, ktoré, samozrejme, usporadúvalo viacero podujatí a reprezentovalo Slovensko na exekutívnych fórach, parlament takisto zabral a myslím si, že mu patrí za to vďaka.
Som veľmi rád, že sme potvrdili aj úlohu takzvaného honest brokera, to znamená čestného sprostredkovateľa, kde Slovensko zohrávalo veľmi silnú úlohu pri zmierňovaní konfliktných záujmov v rámci jednotlivých tém. My sme otvárali témy aj v rámci COSAC-u, ktoré sú mimoriadne dôležité pre budúcnosť Európy, či už to bola téma sociálnej Európy alebo sociálnej dimenzie Európskej únie, ktorú sme predstavili aj vďaka eurokomisárke Thyssen, aj vďaka profesorovi Janovi Kellerovi z Českej republiky a ďalším vzácnym hosťom, ktorí ponúkali kritiku neoliberálneho modelu v Európskej únii, čo bolo, samozrejme, niečo, čo pre pravicové spektrum v Národnej rade nebolo možno najpríjemnejšie počúvať. Ale na druhej strane vyvolalo to veľmi zaujímavú diskusiu a opäť by som chcel poďakovať aj kolegom, že sa tejto diskusie zúčastnili.
Ďalšia veľká téma, ktorá sa postupne dostáva preč zo stola Európskej únie, je téma transatlantického partnerstva, TTIP, medzi Európskou úniou a Spojenými štátmi americkými v oblasti investícií a obchodu, kde po tom, čo bol zvolený za amerického prezidenta Donald Trump, po tom, čo v Európskej únii vo viacerých štátoch došlo k obrovským masovým protestom proti tejto dohode kvôli tomu, že sú obavy, že by mohla ohroziť sociálny model Európskej únie, že by mohla ohroziť zelený model Európskej únie a že by mohla mať dosahy aj na kvalitu našich potravín, chemických výrobkov a tak ďalej, pod ťarchou všetkých týchto kritík to vyzerá tak, že táto dohoda je konečne mŕtva, na moje veľké potešenie. Ale, samozrejme, diskusia pokračuje aj v tejto oblasti, aj keď myslím si, že už skôr iba v takej formálnej rovine. Určite k tomu čiastočne prispela aj naša konferencia COSAC, kde bola našou vzácnou hosťkou pani Susan George, jedna z hlavných kritičiek TTIP z Francúzska, veľmi významná sociologička, ktorej prejav, tí, ktorí tam boli, si to dobre pamätajú, mal veľmi veľký ohlas na konferencii COSAC.
No a ďalšia téma, ktorá je asi, kde sa zhodne aj ľavicové, aj pravicové spektrum Národnej rady, je téma migrácie, ktorú sme, samozrejme, otvorili. A tu by som veľmi rád nadviazal na pána ministra, ktorý hovoril o koncepte efektívnej solidarity. A ja vám poviem úprimnú skúsenosť z viacerých zahraničných fór parlamentných, medziparlamentných fór, kde sa o tomto koncepte veľmi živo rozpráva, kde sa stal akýmsi benchmarkom pre mnohé krajiny, ktoré majú realistickejší postoj v otázke migrácie. A veľmi často o ňom hovoria nielen Poliaci, Maďari alebo Česi, ale aj pobaltské krajiny a čoraz viac aj západné krajiny. Veľmi často počúvam hovoriť o koncepte efektívnej solidarity a realistickejšom postoji k migrácii aj kolegov z Francúzska, Nemecka a ďalších západných krajín. Čiže z tohto hľadiska tak isto môžme hovoriť o úspechu a bol by som veľmi rád, keby sme aj týmto spôsobom poďakovali nielen ministerstvu zahraničných vecí, ale aj ministerstvu vnútra, ktoré robí v otázke migrácie mimoriadne dobrú robotu.
Nebudem iba ďakovať, budem hovoriť aj k veci, k substancii, k fundamentom zahraničnej politiky k Európskej únii, ale veľmi, veľmi stručne. Nemyslím si, že dnes je ten priestor, aby sme nejak obšírne polemizovali. Napokon, v mnohých televíznych diskusiách a v mnohých komentároch vieme tieto diskusie rozšíriť do hĺbky. Zmienil by som tri priority, ktoré ja osobne vnímam vo vzťahu k Európskej únii a ku ktorým musí Slovenská republika pristúpiť veľmi, veľmi realisticky a rozumne.
Prvou takouto prioritou je oblasť, ktorú som už naznačil, oblasť sociálnej Európy. Hovorím to ako predstaviteľ ľavicovej strany, ako predstaviteľ sociálnej demokracie, ale zároveň ako človek, ktorý je veľmi, veľmi presvedčený antifašista a ktorý si všíma, že v Európskej únii, a teraz nehovorím iba o Slovensku, ale hovorím o viacerých krajinách, či už je to Francúzsko, Holandsko, ale aj škandinávske krajiny, ale aj Grécko a tak ďalej, rastie podhubie istého návratu fašistických a nacistických presvedčení v masovom meradle, čo je veľmi nebezpečné pre budúcnosť Európy, ale pre budúcnosť, by som povedal, vôbec ľudstva ako takého. Pretože prvé, čo fašisti spravia, ako to už história potvrdila viackrát, keď sa dostanú k moci, je to, že pozatvárajú svojich kritikov a všetky menšiny do koncentračných táborov, prípadne ich vyhladia. Čiže aj napriek tomu, že momentálne fašisti majú rétoriku, ktorá je o patriotizme, ktorá je relatívne, relatívne umiernená, tak akonáhle by sa dostali k moci, všetci tušíme, že by sme skončili v koncentračných táboroch. Toto je veľmi nebezpečné a Európska únia musí zabrať.
Ale nestačí len kritizovať fašistov, nestačí len hovoriť, čo sú zač, musíme v prvom rade posilniť sociálny rozmer, sociálnu rovnosť a sociálnu spravodlivosť v Európskej únii, pretože tak ako dneska Európska únia funguje, žiaľ, to práve posilňuje tú frustráciu tých nižších spoločenských vrstiev alebo nižšej strednej triedy, ktorá tradične volila aj historicky práve nacistické strany. Čiže z tohto hľadiska musíme zabrať nielen preto, že je naozaj správne, aby Európa bola sociálna, ale aj preto, aby sme sa vyhli tomu osudu, ktorému Európa čelila v 30. rokoch a 40. rokoch 20. storočia, aby sme sa vyhli vojnám, aby sme sa vyhli rasovej nenávisti, aby sme sa vyhli koncentračným táborom.
Preto by som veľmi chcel povzbudiť ministerstvo zahraničných vecí, ale aj ďalšie ministerstvá Slovenskej republiky, aby podporovali také projekty, ktoré sú, samozrejme, aj v národnom záujme Slovenskej republiky, ako je kohézna politika, kde sa vyrovnáva životná úroveň tých menej bohatých častí Európskej únie, tých menej bohatých regiónov s priemerom Európskej únie. A v tomto smere musíme ešte aj zabrať a ešte viac sa snažiť kritizovať tie postoje v Európskej únii, ktoré sa snažia podmieňovať kohéznu politiku a politiku solidarity v Európskej únii tým, ako sa postavíme k iným otázkam, ako napríklad migrácia a podobne. Toto sú nebezpečné hlasy, ktoré len podkopávajú kohéziu a jednotnosť Európskej únie.
Ale je tu ešte projekt, ktorý je relatívne nový a ktorý by sa patrilo podporiť. Ja som veľmi rád, že ministerstvo práce ako garant tejto otázky ho podporuje, a to je Európsky pilier sociálnych práv, kde na jednej strane hovorím, že áno, presne toto Európska únia potrebuje, potrebuje sa sústrediť na sociálne otázky, ale na druhej strane hovorím, že to, s čím prišla momentálne Európska komisia, je mimoriadne málo ambiciózne, je mimoriadne vágne a asi jediné slovo, ktoré sa tam objavuje ako kľúčový termín, je termín "primerane". To znamená všetky sociálne dávky, všetky sociálne štandardy majú byť primerané. Čiže do tohto dokumentu by sa, žiaľ, zmestila aj sociálna politika afrického štátu Burkina Faso a aj Švédska. Čiže z tohto hľadiska si myslím , že ide o málo ambiciózny dokument a Slovensko musí byť naozaj jedným z lídrov tých krajín, ktoré bude hovoriť, že chceme viac sociálnej Európy a nie menej.
Rastie, rastie v Európe medzi ľuďmi a medzi nižšími sociálnymi vrstvami, ktoré zarábajú menej, ktoré nie sú také mobilné a ktoré nemajú také predpoklady na to, aby mohli cestovať po celom svete a užívať si čaro globalizácie, medzi týmito ľuďmi rastú naozaj obavy z toho, kam smeruje Európska únia a že sa stáva častokrát iba hovorcom neoliberálnej ideológie a nadnárodných korporácií. Toto musíme zastaviť a musíme pomáhať práve tým sociálnym a ekologickým hnutiam.
Toto bol jeden z dôvodov, pre ktorý prišiel aj brexit, o ktorom hovoril pán minister a o ktorom diskutujeme dnes na pôde Národnej rady. Brexit je jedna z otázok, ktorá už postupne sa dostáva z tej emotívnej roviny do tej racionálnej roviny, kde musíme začať uvažovať nad tým, ako usporiadať vzťahy s Veľkou Britániou po tom, čo odíde z Európskej únie. Som veľmi rád, že vláda aj v tomto má realistické a veľmi rozumné stanovisko. To znamená, budeme sa snažiť v prvom rade obhajovať svoje národné záujmy, svojich občanov vo Veľkej Británii, ale na druhej strane nebudeme sa snažiť nijakým spôsobom zhoršovať vzťahy s Veľkou Britániou, ktorú považujeme za strategického partnera a myslím si, že za národ, ktorý je voči Slovensku mimoriadne priateľský.
Druhá veľká priorita, o ktorej by som chcel aspoň v stručnosti povedať, hovoriť, je priorita migrácie, ktorú som takisto naznačil, o ktorej sme takisto hovorili a kde by som okrem toho, že by som zvýraznil koncept efektívnej solidarity, veľmi rád zdôraznil aj opäť to realistické vnímanie tejto otázky. Všetci dobre vieme, že Slovensko nie je krajina, kde by bolo málo solidarity s ľuďmi, ktorí sú chudobní, ktorí sú nešťastní a ktorí utekajú, či už pred vojnou, alebo pred chudobou, ale pravdou je, že Slovensko má zároveň veľmi veľa realistických pohľadov, veľmi veľa realizmu, to znamená, nesnažíme sa riešiť tento problém tým, že presťahujeme celú Afriku a celú Áziu do Slovenskej republiky alebo do Európskej únie, čo sú, samozrejme, absolútne nerealistické postoje, ktoré majú mnohí kolegovia v Európskej únii.
Mal som skúsenosť, pred dvoma týždňami som bol v hotspote, alebo v tábore, kde sústreďujú utečencov po tom, alebo migrantov po tom, čo prídu na územie Sicílie. Išlo o hotspot Pozzallo a úprimne vám poviem, že moje znepokojenie z migračnej krízy ešte viac narástlo, nie preto, že by v tom hotspote bola situácia zlá. Talianski úradníci, talianski policajti, zdravotníci a všetci ľudia, ktorí sa starajú o migrantov, robia veľmi dobrú robotu. Problém je iný, problém je v tom, že do hotspotu Pozzallo za jeden rok príde zhruba 20-tisíc ľudí. Keď si pozrieme, akej národnosti sú títo ľudia, keď si pozrieme zloženie týchto ľudí, tak zistíme že väčšinu alebo tretinu týchto ľudí tvoria ľudia z Nigérie. To je krajina, kde nie je vojna, to je krajina, ktorá netrpí nejakým mimoriadnym stupňom chudoby, nie je tam ani diktatúra, nemajú dôvod dostať azyl v Európe. Druhú tretinu tvoria, neuveríte, ľudia z Bangladéšu. Bangladéš je krajina v Ázii, krajina veľmi, veľmi ďaleko, ktorá takisto netrpí žiadnou vojnou, netrpí žiadnou diktatúrou, a áno, je veľmi chudobná, ale opäť, títo ľudia nesplnia nikdy podmienky na to, aby získali azyl v Európskej únii alebo v Taliansku.
A potom tam máme ďalšie rôzne krajiny, väčšinou krajiny, ktoré sú zase na africké pomery relatívne vyspelé. Pobrežie Slonoviny, Guinea, Gambia, krajiny, kde nie je vojna, kde nie je diktatúra, opäť sa dostávame do situácie, že z tých 20-tisícov ľudí, ktorí prichádzajú do hotspotu Pozzallo, dostane azyl veľmi, veľmi malá časť. A toto je vážny problém, pretože je úplne očividné, že títo ľudia prichádzajú do Európskej únie len vďaka tomu, že Líbya je momentálne rozmlátená aj vďaka príspevku západných krajín, ale toto teraz nechcem rozoberať, a Líbya teraz umožňuje prechod mnohým ekonomickým migrantom, aby skúšali šťastie v Európe. Z pohľadu migrantov je to, samozrejme, pochopiteľné. No tak som chudobný človek v Bangladéši, mám jedinú šancu, ako si zarobiť aspoň za niekoľko mesiacov v Európe a vrátiť sa domov a svoju rodinu živiť v dôstojnejších pomeroch, no samozrejme.
Ale otázka je, ako sa k tomu postaví Európa. Pokiaľ bude pokračovať tento proces a budú sem prúdiť ekonomickí migranti, tak, samozrejme, to rozvráti európsku spoločnosť, bude to podporovať rast fašizmu a neonacizmu v Európskej únii a bude to navyše podporovať aj isté kultúrne a náboženské pnutie. Čiže z tohto hľadiska, ak nehovoríme o sociálnych a ekonomických dopadoch, z tohto hľadiska Európa musí mať realistický postoj, ale, samozrejme, to neznamená, že máme vytvoriť pevnosť Európa. To, samozrejme, neznamená, že musíme vytvoriť múr, ktorý zastaví týchto ľudí, alebo že tým ľuďom budeme nejakým spôsobom ubližovať. Naopak, treba im pomáhať tam, kde žijú. To znamená, práve v krajinách, ako je, ako je Bangladéš, v krajinách, ako je Nigéria, Ghana, Pobrežie Slonoviny, ale najmä v tých najchudobnejších krajinách v Afrike, medzi ktoré patria Kongo, Sudán, Etiópia, Eritrea a tak ďalej.
Všimnime si, všimnime si, že spomedzi utečencov alebo migrantov, ktorí prichádzajú do Európy, tvoria ľudia z týchto najchudobnejších krajín, tí najchudobnejší ľudia veľmi malé percento. Z Konga som našiel jediného, jediného za posledné tri roky, ktorý prišiel do hotspotu Pozzallo. Tá situácia je veľmi podobná v ďalších sicílskych hotspotoch, v ďalších utečeneckých táboroch, takže tento problém je do veľkej miery ekonomický, je do veľkej miery sociálny, ale nie, nie je humanitárny v tom zmysle, že by sme zachraňovali obete vojnových zločinov. Čiže z tohto hľadiska treba byť veľmi opatrný.
A v tejto chvíli by som rád ocenil aj ministerstvo zahraničných vecí, pána ministra Lajčáka osobne, že vysiela signály, že treba spolupracovať s Africkou úniou, že treba spolupracovať s Afrikou a že treba oveľa viacej podporovať rozvojovú pomoc, pretože pokiaľ nebude viac sociálnej rovnosti a sociálnej spravodlivosti v globálnom meradle, tak problém migrácie nevyriešime.
Posledná otázka, o ktorej chcem hovoriť, ako som avizoval, nebudem hovoriť dlho, je otázka vo vzťahu k zahraničnej politike Európskej únie, ktorá je predovšetkým témou pre ministerstvo zahraničných vecí, a vypichnem jednu vec, na ktorú pravidelne upozorňujem, a to je nárast rusofóbie, ktorú veľmi vážne kritizujem. Na tom sa, samozrejme, nemusíme zhodnúť so všetkými kolegami z opozície, ja viem, že na túto tému máme viacero polemík, ale, prosím, tému hybridnej vojny nezamieňajme za zámienku, aby sme mohli si kopnúť do Rusov. Toto je naozaj niečo, čo by som chcel, pred čím by som chcel varovať každého, kto sa venuje téme hybridnej vojny, a nesledujem to iba na Slovensku, sledujem to aj v zahraničí. Boli sme nedávno na fóre parlamentnom, konferencii o spoločnej bezpečnostnej zahraničnej politike, kde viacero politikov z viacerých krajín zneužíva tému hybridnej vojny na to, aby čokoľvek, čo je proruské, akýkoľvek legitímny názor, ktorý hovorí o kritike Spojených štátov amerických alebo iných západných mocností, považuje za prejav rusofóbie, za prejav extrémizmu, za prejav nebodaj euroskepsy, fašizmu alebo nejakého spochybňovania európskeho projektu. Toto je cesta do pekla.
My musíme, samozrejme, bojovať proti všetkým dezinformáciám, musíme bojovať proti všetkým zjavným výmyslom, ale pozor, aby sa do tejto skupiny informácií nedostávali aj úplne legitímne názory, ktoré majú možno iné pozadie ako nejaká veľmi, veľmi odhodlaná obhajoba Spojených štátov amerických. Navyše, navyše keď vieme, že na čele Spojených štátov amerických momentálne stojí prezident, ktorý podľa všetkých politologických interpretácií jednoducho patrí do krajnej pravice, a myslím si, že málokto aj z kolegov z opozície chce obhajovať krajnú pravicu.
K zahraničnej politike ešte jedna otázka, ktorá je skôr možno marginálna, ale takisto bola veľmi veľkým úspechom slovenského predsedníctva. Slovenské predsedníctvo sa zaslúžilo aj o to, že po dlhom čase sa podarilo v Európskej únii dohodnúť, sa podarila uzavrieť dohoda medzi Európskou úniou a Kubou o spolupráci. Táto dohoda je ctená tak stranou, zo strany Európskej komisie, ako aj zo strany vlády Kuby. V tejto fáze je táto dohoda na pôde Európskeho parlamentu a je vo veľmi vážnom ohrození kvôli, kvôli, by som povedal, veľmi ideologickej politike jednej konkrétnej parlamentnej frakcie, parlamentnej frakcie EPP. Páni kolegovia, ktorí patria do tejto frakcie, by možno mohli hovoriť so svojimi kolegami, aby naozaj kvôli ideologickým dôvodom neničili zahraničnú politiku Európskej únie. A toto je záujem nielen Európskej komisie, ktorá súhlasila s touto dohodou a ktorá ju vyjednala, nielen záujem Rady Európskej únie, kde členské štáty súhlasili s touto dohodou, a nielen záujem viacerých členských národných parlamentov, ktoré takisto s touto dohodou súhlasia, je to naozaj záujem aj Európskej únie, aj Kuby. Nemôžeme sa neustále nenávidieť, musíme začať spolupracovať a myslím si, že nejaký taký zúrivý antikubánsky postoj môže veľmi vážne poškodiť nielen Kubu, ale aj Európu. Čiže z tohto hľadiska, najmä kolegovia z frakcií EPP, ale aj z frakcie ECR a z liberálnej frakcie by mali možno prehovoriť so svojimi kolegami, aby aj napriek tomu, že možno majú na niektoré veci iný názor, aby vniesli zase trošku realizmu do zahraničnej politiky Európskej únie. Nenávisť naozaj nikam nevedie.
Slovenská zahraničná politika, to bude jedna z posledných poznámok, je nastavená tak, že je orientovaná na všetky svetové strany, čo veľmi vážne oceňujem. Veľmi vážne oceňujem, že chceme vnímať aj krajiny na východ od slovenských hraníc ako priateľské krajiny, vrátane Ruskej federácie, vrátane Číny, vrátane ďalších krajín, ktoré si mimoriadne vážim, ktoré mimoriadne rešpektujem, podobne ako mimoriadne rešpektujem a vážim si aj našich západných partnerov z Európskej únie, kde moja inšpirácia vždy bola v krajinách, ako je Švédsko, ako je Dánsko, ako sú krajiny, ktoré majú veľmi silné, výrazné sociálne štáty a veľmi sociálne spravodlivé spoločnosti, a na druhej strane vážim si aj kultúru Ruska, Číny a ďalších krajín, ktoré častokrát aj v slovenských médiách dostávajú naozaj zabrať z hľadiska kritiky a z hľadiska jednostrannosti, čo nepovažujem za férové.
A hlavne v prípade Číny, najmä posledné udalosti alebo posledná situácia, keď s prezidentom Slovenskej republiky bolo spochybnené, a verím tomu, že, a som rád, že ministerstvo zahraničných vecí okamžite reagovalo, spochybnené jedno zo základných kréd slovenskej zahraničnej politiky vo vzťahu k Číne, a to je rešpektovanie jednotnej Číny, rešpektovanie toho, že sa nebudeme stretávať s ľuďmi, ktorí sú v Číne vnímaní ako tí, ktorí chcú rozbiť jednotu Číny. A to znamená, z tohto hľadiska verím tomu, že sa už nebude opakovať, že by najvyšší ústavný činiteľ išiel absolútne proti línii zahraničnej politiky Slovenskej republiky a ubližoval tým nielen Číne, nielen Slovensku, ale aj slovenským občanom, pretože to má svoje ekonomické a politické dopady, ktoré sú veľmi, veľmi nebezpečné, a takéto niečo si nedovolili ani prezidenti, ani štátnici vo Francúzsku, v Nemecku a ďalších krajinách a Slovensko naozaj týmto môže vážne trpieť.
Vo štvrtok budú na pôde Národnej rady kolegovia z Číny, priamo z Tibetu, aby ponúkli inú interpretáciu práve tohto regiónu, dejín tohto regiónu, ktorá v slovenských médiách a v slovenskej politike málokedy zaznieva. Je dobré, aby ste došli aj vy, vážení páni kolegovia, ktorí majú o túto otázku záujem a nechcú získavať svoje informácie iba z filmov Sedem rokov v Tibete a podobne.
Ďakujem veľmi pekne za pozornosť. Ešte raz vďaka pánovi ministrovi, verím tomu, že budeme mať príjemnú diskusiu, ktorá bude vo vecnej a priateľskej rovine. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo a tak isto pánovi predsedovi za jeho milé slová o aktívnej úlohe opozície v rámci nášho predsedníctva. Robili sme, čo bolo v našich silách, a keď spomínal konštruktívny prístup aj v rámci parlamentnej diplomacie, tak verím, že sa nám ho podarilo spoločnými silami naplniť.
Len dve poznámky k jeho vystúpeniu, ak dovolíte. S tou Nigériou by som bol trošičku opatrnejší vzhľadom na, že tam veľmi aktívne operuje Boko Haram, a predsa len hovoriť o tejto krajine ako krajine mieru a pokoja, by asi nebolo celkom presné.
A nedá mi ešte nezareagovať aj na tú rusofóbiu, ktorú spomínal pán predseda. No, ono je to tak, že ak tu máme nejakú vládu, ktorá obsadí územie inej krajiny, tak je asi našou povinnosťou, obzvlášť po skúsenostiach z rokov 1968, aby sme na to upozorňovali, pretože sa nám tiež v minulosti stalo, že sme si vážili, ak sa na našu adresu vyjadrili niektorí, že obmedzená suverenita nie je zrovna koncept, ktorý by bol akceptovateľný pre vtedy 20. storočie a tobôž nie dnes pre 21. storočie.
A ak sme spomínali hybridnú vojnu, tak takisto treba zdôrazniť, že to nie je namierené v žiadnom prípade proti národu. Ja sám som veľký uznávač ruskej kultúry, ruského národa a mám v Ruskej federácii množstvo priateľov, ale je to namierené proti konkrétnej vláde, ktorá tu podrýva základné hodnoty a idey, na ktorých stojí aj naša spoločnosť a Európska únia ako taká, a voči tomu sa, samozrejme, musíme adekvátne ohradzovať.

Pán kolega Blaha, ďakujem za tvoj príspevok a v podstate som ani nechcel nič komentovať. Názory vzájomné si poznáme a často o nich hovoríme a konfrontujeme sa. Akurát mi natrhol ušný bubienok jeden výrok ku koncu tvojho príhovoru. Hovoril si o tom, že niekto, myslel si tým konkrétne prezidenta Kisku, ide absurdne proti línii zahraničnej politiky. Tak ja ťa len chcem upozorniť na to, že ty si práve ten človek, ktorý to robí opakovane, ktorého vyjadrenia nieže nie sú v súlade so zahraničnou politikou Slovenska, ale sú v príkrom protiklade a rozpore so zahraničnou politikou Slovenska. Takže niekedy mlčať je zlato.
Ďakujem.