17. schôdza

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, ctené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi predniesť spravodajskú informáciu k predmetnému návrhu zákona. V súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre obranu a bezpečnosť za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona (tlač 514). Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre obranu a bezpečnosť. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky.
Ďakujem, pán predsedajúci, skončil som, otvorte rozpravu k predmetnému bodu rokovania.

Príjemný, dobrý deň, ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Ja budem veľmi stručný, ja by som sa rád len navrhovateľov opýtal, do akej miery konzultovali tento návrh zákona s tými, ktorí dnes prevádzkujú jazykové školy na Slovensku. Pretože najmä na vysokých školách, kde pôsobím, resp. keď komunikujem s kolegami na stredných školách, najmä riaditeľmi, čelíme tomu problému, kedy nie sú dnes dostatočne pripravení, jazykovo, uchádzači o štúdium a mám teraz na mysli predovšetkým uchádzačov napríklad z Ukrajiny, začína byť veľkým a silným trendom najmä na východe Slovenska, že sa nám hlásia na školy.
A nie je žiadnym tajomstvom, že sú krajiny, ktoré práve na tomto majú postavený dokonca biznis model, ako napríklad Austrália, kde práve cez jazykové kurzy je možné prichádzať legálne do krajiny a Austrálčania si nevedia vynachváliť tento režim, tento systém, pretože majú týchto uchádzačov pod kontrolou. Samozrejme, naučia sa aj jazyk, čo je tiež veľmi podstatné, a v konečnom dôsledku sú veľkým prínosom aj ekonomickým pre krajinu. Takže možnože ešte by som sa rád opýtal, do akej miery ste riešili toto vo vašom návrhu zákona.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za otázku, pán poslanec. Práveže nie je to u nás tak, ako ste povedali, že je to v Austrálii, že je z toho biznis model, oni si to chvália. No, my by sme si to chválili, pokiaľ by sem naozaj tí ľudia prichádzali s tým, že oni sa tu chcú vzdelávať, ale sú to väčšinou tí starší ľudia, ktorí už nespĺňajú tú podmienku toho veku, a oni sa v týchto našich jazykovkách, áno, oni sú tam zapísaní, oni sú tam zaevidovaní, ale ani raz sa tam neukázali. Oni sa nám tu motkajú v rámci schengenského priestoru a bolo to prejednané a je to prejednané aj s ľuďmi, ktorí sa zaoberajú touto činnosťou, a prejednávali sme to aj so štátnymi úradníkmi z pohraničnej a cudzineckej polície, kde sú už podozrenia, kde sú trestné oznámenia aj na naše jazykovky. A práve toto nás vedie k tomu, že ľudia, ktorí sem takto prichádzajú, tu v rámci toho spomenutého nášho priestoru vykonávajú rôznu inú činnosť, ktorá vôbec nemá nič, nijaký súvis so vzdelávaním, ale práveže sú nebezpečenstvom. A jeden z takýchto kvázi študentov jazykovky bol aj ten, ktorý potom spôsobil tú katastrofu v tom Francúzsku, že sa nám tu dva mesiace takto zdržoval v Nitre a oni vlastne tým získajú to povolenie u nás na ten prechodný pobyt, a keď sa to tieto rôzne iné aktivity vyhodnocujú, tak za nich zodpovedá naša republika. Čiže my si musíme skutočne ten náš priestor, nielen celoeurópsky, ale v prvom rade ten náš domáci, slovenský, takto chrániť.
A ja som veľmi rada, že som bola oslovená podnetom, aby sa táto vec riešila, a riaditelia týchto jazykových škôl majú s tým určite problémy, hoci je tam aj otázka biznisu, ale to už je vecou orgánov činných v trestnom konaní.
Ďakujem.

Ďakujem, pán predsedajúci. Vážené pani poslankyne, páni poslanci, hlavným cieľom nášho návrhu je obmedzenie zrušenia na používanie virtuálnej registračnej pokladnice, ktoré je v súčasnosti stanovené vyhláškou Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 188/2016 Z. z., ktorou sa ustanovuje počet vydaných pokladničných dokladov na najviac 3 000 pokladničných dokladov vyhotovených v jednom kalendárnom mesiaci. Zároveň sa výslovne ustanovuje, aby aj tie podnikateľské subjekty, ktorým bolo v minulosti ukončené používanie virtuálnej registračnej pokladnice z titulu prekročenia počtu vydaných pokladničných dokladov, mohli opäť používať virtuálnu pokladnicu bez akéhokoľvek obmedzenia s tým, že si opätovne podajú žiadosť na začatie jej používania.
Návrh zákona má najmä jednorazový negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy z dôvodu potreby rozšírenia existujúcej hardvérovej infraštruktúry virtuálnej registračnej pokladnice, a to v odhadovanej výške sumy 3 100 000 euro. Návrh zákona má pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie, nakoľko dochádza k zmierneniu regulačného zaťaženia. Návrh zákona nemá žiadne sociálne vplyvy, nemá vplyv na informatizáciu spoločnosti a ani vplyv na životné prostredie. Predkladaný návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ako aj inými právnymi predpismi, medzinárodným zmluvami a dokumentmi, ktorými Slovenská republika je viazaná, ako aj v súlade s právom Európskej únie.
Týmto vás žiadam a prosím o podporu nášho zákona. Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda. Vážené kolegyne, kolegovia, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený predsedom výboru za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona, a preto predkladám informáciu k tomuto návrhu zákona.
Návrh spĺňa všetky náležitosti podľa rokovacieho poriadku a podľa legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého materiálu je aj stanovisko z ministerstva financií.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z rokovacieho poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbor pre financie a rozpočet a ústavnoprávny výbor. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre financie a rozpočet.
Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh zákona prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania.
Skončil som, prosím, pán predsedajúci, otvorte rozpravu.

Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi kratučko vystúpiť k tomuto návrhu zákona, ktorý možno navonok pôsobí taký veľmi jednoduchý a prospešný. Ja by som chcel v prvom rade, alebo teda to najdôležitejšie, by som chcel položiť pár otázok predtým, než teda budeme o tom na budúci týždeň hlasovať, dajte pozor, kolega (zasmiatie sa rečníka). Pretože je dôležité naozaj si tieto otázky zodpovedať, ak chceme teda vyhodnotiť, že tento návrh je dobrý a že si zaslúži našu podporu.
Pretože registračné pokladnice, vieme, že sú dôležitý element aj, by som povedal, v zabraňovaní daňovým únikom a podobne. Bavíme sa teda o elektronických, klasických, ktoré tu boli, a teraz už prichádza tu nový, nový prvok - virtuálne pokladne, ktoré navonok môžu vyzerať veľmi fajn, a bolo by fajn, keby sa podarili naozaj rozbehnúť tak, aby spĺňali ten účel, na ktorý sú vytvorené.
Čiže ja by som najprv položil pár otázok na navrhovateľov a potom by som povedal pár vecí, ktoré teda o tom ja ako tak viem. A by som bol rád, keby ste mi teda buď tie informácie potvrdili, vyvrátili alebo doplnili tie, ktoré nemám.
Čiže z médií vieme, že okolo 30-tisíc užívateľov je registrovaných, je zaregistrovaných do tohto systému virtuálnych registračných pokladníc. Zaujímalo by ma, že koľko reálne využíva tieto virtuálne registrované pokladnice. Lebo 30-tisíc, si povieme, to je taký pekný počet. Ale či naozaj teda tých 30-tisíc ju využíva, pretože podľa informácií mne známych to nesiaha ani na 10 % tej sumy, teda toho objemu, že by ju reálne využívalo.
Potom koľko dokladov denne tí, ktorí ju využívajú, naozaj aj reálne aj vytlačia na tejto virtuálnej pokladnici, lebo to je tiež dôležitý parameter. Prihlásiť sa je jedno, ale druhé je naozaj reálne ju používať. Vidíme podľa toho, koľko dokladov na tej virtuálnej reálne pokladnici vytlačia. Lebo ja teda podľa nejakých takých, čo som snoril, gúglil a podobne, tak je tá informácia, že 10 % v porovnaní s elektronickými registračnými pokladnicami je ten počet dokladov, ktoré použijú alebo ktoré vytlačia teda na tej virtuálnej pokladnici, čo opäť ukazuje na to, že tento nástroj zatiaľ stále nemá takú popularitu, akú by sme chceli, aby mal. A pýtam sa to práve preto, lebo teraz už do toho ideme investovať ďalšie prostriedky a celý ten systém by mal stáť okolo 10 mil. eur s tým, čo už bolo nainvestované, plus to, čo ešte nainvestované bude.
Takže opäť keď sa bavíme o efektivite využívania verejných zdrojov a investície, myslím si, že je dobré robiť tomuto systému promo, je dobré, aby ľudia chápali a tú osvetu, ale zase naplno ho, by som povedal, softvérovo vybaviť, keď vidíme, že tu ešte stále nie je tá sila, ten dopyt, tak si myslím, že to je v tomto momente povýšená priorita nad tie, ktoré sú tu omnoho dôležitejšie. Takže ja teda som naznačil tú sumu. Ale by ma zaujímalo, že koľko to teda celé stálo zatiaľ a koľko to ešte stáť bude.
Taktiež by ma veľmi zaujímalo, a myslím si, že toto je dôležitá otázka, že aký bude prínos na výbere daní tento nástroj mať. Pretože je pekné zaviesť virtuálne pokladnice, povieme si, je to aj pohodlné. Ale keď chceme byť naozaj zodpovední k tomu, tak si musíme povedať z hľadiska takej tej otázky hodnota za peniaze, že dobre, nainvestujme tu do tohto systému a teraz koľko tento systém prinesie, aký efekt bude mať vlastne vo výbere daní. Takže to je ďalšia dôležitá otázka, ktorú by som poprosil, keby ste zodpovedali, aby sme vedeli naozaj legitímne o tom hlasovať.
A postrehol som jednu vec nad, a to teraz hovorím z hľadiska tej bezpečnosti alebo o tej efektivite boja proti daňovým únikom, lebo aj toto by malo spôsobiť, že jednak je to bližšie ku klientovi, klient sa môže prihlásiť a daňová správa vlastne vidí všetky tie pohyby finančné, keďže to tlačí cez portál, alebo teda vykonáva tú pokladňu svoju registračnú cez portál Finančnej správy, takže vlastne máme, úplne vidíme do jeho, do jeho, keď tak poviem, čriev toho podnikateľa. Čo je dobré. Lebo keďže ten podnikateľ nepodvádza, tak nemá čo skrývať, je transparentný, myslím si, že z tohto pohľadu je to dobré.
Tuto však nastáva jedno riziko, a to, že je možné teda podľa informácií, ktoré mám, že je možné vytlačiť originál neobmedzený počet. Vieme, že elektronická registračná pokladnica toto nedovoľuje, že môžte vytlačiť jeden originál a potom sú to už kópie, ktoré v daňovom, teda v účtovníctve na odpočítanie nákladov použiť nemôžete, ale teda tuto myslím, že tento mechanizmus nie je ošetrený. Takže by ma zaujímalo, keby ste tieto veci vlastne zodpovedali, aby sme vedeli jednoznačne, že či ten systém teda stojí za to v tomto čase ho posúvať ďalej a či stojí v tomto čase doňho investovať, keď nie je natoľko využívaný.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Legitímne otázky, pán poslanec, možno by som ešte doplnil otázku, že prečo ten limit, ktorý je stanovený vyhláškou ministerstva financií, prečo sa ide meniť zákonom. Prečo to nemohlo ministerstvo financií zmeniť v tej vyhláške. Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Dovoľte mi teda, aby som zodpovedal tie otázky, pán kolega, aj vám pán Jurzyca. Ako člen klubu Slovenskej národnej strany som sa tiež spolupodieľal na tomto zákone. A tie otázky, ktoré ste položili, už ste tuším aj v diskusii tuším s pánom ministrom ste to spomínali, tak rad za radom.
Áno, mali ste informáciu zhruba presnú. Do dnešného dňa tú virtuálnu pokladnicu využívať zhruba 30-tisíc používateľov. Čo máme my zase informácie, tak drvivá väčšina týchto ľudí ju naozaj používa. Čiže nie je to tých 10 %. Pretože aj podľa súčasnej platnej legislatívy už je povinnosť pre niektoré profesie mať tú virtuálnu registračnú, tú virtuálnu pokladnicu. Čiže to číslo je určite vyššie. Ono to bolo zhruba okolo tých 30-tisíc a naozaj reálne tú reálnu virtuálnu pokladnicu využíva, plus-mínus. Ďalší tam trend tých registrovaných používateľov z mesiaca na mesiac narastá tiež. Čiže keď dneska tá aplikácia je v podstate zadarmo, čiže štát poskytuje tým daňovým subjektom a podnikateľom naozaj službu, ktorá je zadarmo, nemusia mať tie administratívne záťaže, ktoré súvisia s prevádzkovaním klasickej registračnej pokladnice.
Spomeniem, že nie je tam vôbec potrebné viesť tú knihu ako pri klasickej registračnej pokladnici. Nie je potrebné vytláčať denné účtovné uzávierky z pokladnice. Taktiež tá aplikácia jediné čo vyžaduje, mať pripojenie na internet. To je asi jedno také obmedzenie, musí to byť online. Ale v súčasnej dobe si myslím, že táto podmienka nie je neprekonateľná.
Koľko dokladov sa vytláča? Presné číslo nemáme z Finančnej správy. Priznám sa, že sme sa ani o to nezaujímali. Ale naopak, keď som bol na niektorých fórach a diskutovali sme s podnikateľmi, tak považovali to obmedzenie tých 3-tisíc bločkov, lebo pôvodne bolo tisíc, zvýšilo sa to na 3-tisíc, považovali za veľmi limitujúce a chceli aj podnikatelia, aby sme ten vrchný alebo nejaký ten počet bločkov maximálny zrušili, nakoľko by chceli využívať tiež tú virtuálnu pokladnicu, z toho mať tie benefity. Čiže bol som na niekoľkých stretnutiach a bola táto požiadavka, že či by sme to nemohli zrušiť, tú hornú hranicu tých bločkov. Čiže bol som na dvoch fórach, to bola skupina podnikateľov, čiže na dvoch stretnutiach to bola.
Potom tam - dopyt po tejto službe, to som vlastne vysvetlil, čiže mali sme nejaké tie požiadavky, snažíme sa. Cena toho celého systému. Toto navýšenie bude stáť zruba 3,1 mil. euro, to bol predbežný odhad z ministerstva financií. Koľko, nakoľko reálna tá suma bude, samozrejme, nie je možné povedať, nakoľko bude prechádzať verejné obstarávanie. Ten systém je už nastavený, akurát treba dokúpiť nejaké to hardvérové vybavenie tak, aby to vedelo uniesť tú záťaž.
Aký by to bol prínos na dani a efekt, no, dobre viete, že dnešný trend vo svete je to, že naozaj čo najviac služieb dať do toho virtuálneho a elektronického sveta. Čiže nemôžme to brať, že za mesiac to bude nejaký veľký nárast. Naozaj táto novela zákona slúži iba do budúcna, aby sme naozaj tých podnikateľov motivovali, každého jedného, aby sa presunul z tej klasickej registračnej pokladne na tú virtuálnu pokladnicu s tým, že naozaj štát má, bude mať určite z toho benefity, pretože bude mať všetky informácie online. Samozrejme, odpadne aj samotná kontrola tých klasických registračných pokladníc.
Len tak pre ilustráciu, keď sme mali nedávno finančný výbor, tak sme sa s touto problematikou zaoberali a naozaj aj v súčasnej dobe je veľký problém, nazvime to, pri kontrole tých elektronických klasických pokladní, nakoľko stále sa nájdu podnikatelia, ktorí sa snažia nejakým spôsobom tú elektronickú pokladnicu, nazvime to, upraviť, aby to bolo na poriadku a naozaj kontrola tých elektronických pokladní stojí nemalé finančné, aj časové nároky to má. Čiže naozaj je to uľahčenie aj pre samotný štát a prínos, si myslím, že bude pozitívny len, pretože štát bude mať online informácie, bude vedieť hneď, ktorý podnikateľ koľko bločkov vydá, tým pádom odpadávajú aj tie kontroly na miestnom zisťovaní, čiže nemusia chodiť fyzicky daňováci na tie jednotlivé prevádzky, ale vedia si v tom systéme skontrolovať čo a ako. Čiže myslím, že ten efekt na príjmoch z daní bude pozitívny. Tam, myslím si, že bez debaty. Pretože tam ťažko ktorýkoľvek, ťažko je to teraz. Vravím, nie je to novela, ktorá by bola za mesiac daná, je to na niekoľko rokov. Aj v Čechách, viete, že tá diskusia prebehla ohľadom EET. Samozrejme, na Slovensku chceme niečo podobné zaviesť tiež a toto je, má k tomu prispôsobiť.
A k tej veci, čo ste vraveli, že, a to ste vlastne spomínali aj v tej diskusii, že sa dá vytlačiť originálny bloček. Ako pýtali sme sa to tiež na Finančnej správe tých konkrétnych ľudí, ale je to asi s Colombovou ženou, každý o tom rozpráva, nikto ju nevidel. Čiže počul som to, na diskusiách som to videl, ale tí pracovníci z Finančnej správy ako nevedia, ako by sa to dalo. Proste asi je to iba nejaká diskusná kačica. Naozaj nestretli sa s tým, že by to bolo možné v tom systéme, ako je teraz nastavený, že jednoducho sa to nedá. Ak to niekto dokáže, ak to niekto zistí, máme sa im ozvať s konkrétnou vecou. Ale naozaj nestretli sa s tým, že by naozaj niekto dokázal tú virtuálnu pokladnicu oklamať, pretože, samozrejme, máte vy len nejaký prístroj, všetky informácie sú niekde vzdialené na serveri, čiže dostať sa doňho je prakticky nemožné.
A k pánovi Jurzycovi, že prečo to vyhláškou. Vyhláškou sa upravuje len ten strop a my sme to chceli zakomponovať aj do zákona, nakoľko vyhláška sa odvoláva na tento zákon. Čiže aby sme to vedeli zmeniť, tak sme preto to dali formou zákona, nie vyhlášky. (Reakcia z pléna.) Prosím? Nie. Máme ... (pozn. red.: rýchlo vyslovené) ministerstvo financií, takto to je najčistejšia cesta, verte.
Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, páni poslanci, pani poslankyne, cieľom navrhovanej úpravy je legislatívne zjednodušiť podmienky prihlásenia do evidencie jednotlivo dovezeného vozidla z tretieho štátu, nakoľko v súčasnosti platné podmienky značne obmedzujú možnosti evidencie týchto jednotlivo dovezených vozidiel. Úpravou podmienok dôjde podľa predkladateľov návrhu k liberalizácii prostredia a k rozšíreniu možnosti dovozu vozidiel z tretích štátov. Návrh zmeny zákona je inšpirovaný obdobnou úpravou platnou v Českej republike, ktorá ponúka širšie možnosti na evidenciu jednotlivo dovezených vozidiel z tretích štátov.
Predkladaný návrh zákona nemá vplyv na rozpočet verejnej správy, nemá negatívny vplyv na podnikateľské prostredie a, naopak, zmierňuje regulačné zaťaženie. Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, s právom Európskej únie.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, pani poslankyne, páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma určil za spravodajcu k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 725/2004 Z. z. o podmienkach prevádzky vozidiel v premávke na pozemných komunikáciách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 529).
V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby Národná rada po všeobecnej rozprave sa uzniesla na tom, že návrh zákona prerokujeme v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Glváč, Martin, podpredseda NR SR
Pán poslanec Tittel, poprosím vás, kľud v sále.

Pamula, Peter, poslanec NR SR
... Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.