17. schôdza

Ďakujem pekne za slovo. Pani predsedajúca, verím, že stihneme do druhej odprezentovať zákon. Je to teda návrh poslancov Národnej rady Eugena Jurzycu, Anny Zemanovej, Jozefa Rajtára (tlač 539) a je to návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní.
Dámy a páni, Slovensko obsadilo v ostatnom rebríčku Svetového ekonomického fóra 131. miesto zo 140 krajín vo fungovaní verejných inštitúcií. To sú napríklad také veci ako povolenia, regulácie, rôzne reportovania, registre. Posledná skončila Venezuela, mimochodom krajina, ktorá s byrokraciou nikdy nemusela bojovať, lebo verila, že bude mať peniaze z ropy. Nakoniec sa ukázalo, že tá ropa môže byť problém, a Venezuela je vo vážnych problémoch aj preto, že takúto domácu úlohy si nikdy nerobila. Robme si ju stále priebežne. Slúži na to aj tento predkladaný zákon, ktorý ruší povinnosť predkladať výpis z obchodného registra a výpis zo živnostenského registra rôznym inštitúciám pri všelijakých úkonoch. Celkovo sme identifikovali viac ako 150 situácií, kde je treba tieto výpisy dávať a nebolo by treba. Prešli sme 70 zákonov, kde sme tieto zbytočné povinnosti identifikovali a kde ich teraz chceme rušiť.
Ja myslím, že to je zrozumiteľné. Možno ako príklad uvediem žiadosť o zmenu vlastníctva vozidla pri ukončení lízingu. Tam treba dávať výpisy: zmena vlastníctva nákladného vozidla napríklad, žiadosť o povolenie na prevádzkovanie ambulancie a tak ďalej a tak ďalej. Čiže toto všetko by sa zrušilo, štát tie informácie má.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský ústavnoprávny výbor, pánovi poslancovi Ondrejovi Dostálovi, nech sa páči.

Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som vystúpil ako určený spravodajca ústavnoprávnym výborom. Návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách. Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor, výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj s tým, že za gestorský výbor navrhol ústavnoprávny výbor. A navrhol, aby výbory prerokovali návrh zákona do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v prvom čítaní.
Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. A ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výborom vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výboroch v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pani podpredsedníčka, otvorte, prosím, rozpravu.

Otváram rozpravu. Písomne sa neprihlásil nikto. Otváram možnosť prihlásiť sa ústne. Končím túto možnosť. Neprihlásil sa nikto. Chcem sa opýtať pána navrhovateľa pre istotu. Nie je čo dodať. Pán spravodajca? Nie je čo dodať. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Je 13.59 hod., budeme končiť. Ja by som ten dnešný deň ukončila oznamom, že body 63 až 66 budeme prerokúvať v utorok 16. mája 2017 o 9.00 hod. To sú termínované body. A je tam aj zlúčená rozprava v bodoch 63 až 65. A to je Správa o priebehu a výsledkoch predsedníctva Slovenskej republiky v Rade Európskej únie, Výročná správa o členstve Slovenskej republiky v Európskej únii a Správa o plnení úloh zahraničnej a európskej politiky Slovenskej republiky v roku 2016 a jej zameranie na rok 2017. A ten 66. bod, ktorý bude mať zvlášť rozpravu, je návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Martina Fedora a Martina Glváča na prijatie Deklarácie Národnej rady Slovenskej republiky o nevyhnutnosti podpory obrany Slovenskej republiky.
Takže toto sú termínované body.
Vidíme sa v utorok ráno o 9.00 hodine. Pekný víkend želám.

(Prerušenie rokovania o 14.00 hodine.)

Vážené panie poslankyne, páni poslanci, pekný deň, otváram piaty rokovací deň 17. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.
Na dnešnom rokovacom dni o ospravedlnenie požiadali pani poslankyňa Cigániková, pán poslanec Farkašovský, Matovič, Zemanová a o ospravedlnenie neúčasti na dnešnom dopoludňajšom... (predsedajúci sa zarazil a pozrel sa na poslanca stojaceho pri predsedníckom pulte) ... požiadal Martin Klus, tak vítam vás, takže nepožiadal. Ďakujem.
Podľa schváleného programu pristúpime k rokovaniu o bodoch 63 až 65 schváleného programu, ku ktorým bude zlúčená rozprava.
Prvým bodom je

Správa o priebehu a výsledkoch predsedníctva Slovenskej republiky v Rade Európskej únie.

Správa je uverejnená ako tlač 478.
Druhým bodom je

Výročná správa o členstve Slovenskej republiky v Európskej únii – hodnotenie a aktuálne priority vyplývajúce z Pracovného programu Európskej komisie (tlač 449).

A tretím bodom je

Správa o plnení úloh zahraničnej a európskej politiky Slovenskej republiky v roku 2016 a jej zameranie na rok 2017 (tlač 450).

Odovzdávam slovo ministrovi zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky pánovi Miroslavovi Lajčákovi, aby materiál uviedol. Nech sa páči.

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som vám predstavil tri správy Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky. Dve z nich, správu o hodnotení a zameraní zahraničnej politiky a správu o členstve Slovenskej republiky v Európskej únii, na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky predkladáme pravidelne. Tento rok k nim pribudla správa o priebehu a výsledkoch slovenského predsedníctva v Rade Európskej únie.
Vláda Slovenskej republiky tieto hodnotiace správy schválila ešte v marci. Neskoršie predloženie správ v pléne Národnej rady Slovenskej republiky je výsledkom dynamického vývoja na vnútropolitickej scéne.
Dynamika je príznačná aj pre vývoj v ostatných častiach sveta. Zložitá medzinárodná situácia prispela v uplynulom období k celkovej destabilizácii a neistote. Komplikovaným situáciám sme čelili v Európskej únii, v jej susedstve i v širšom svetovom kontexte. Tento vývoj má, prirodzene, vplyv aj na našu krajinu, ktorá nie je izolovaným ostrovom. V takejto situácii sú prvoradé dobré susedské vzťahy.
V hodnotenom období sme úspešne rozvíjali bilaterálne vzťahy so susednými krajinami a regionálnu spoluprácu predovšetkým vo formáte Vyšehradskej štvorky, ktorý je pre nás kľúčový. Spolupráca v rámci V4 dnes vyvoláva aj niektoré otázniky, ale je potrebné otvorene povedať, že je to pre nás prvá voľba pri hľadaní spojencov pri presadzovaní našich zahraničnopolitických záujmov.
Západný Balkán a jeho európska perspektíva je pre Slovensko prioritou. Aj v roku 2016 sme aktívne presadzovali túto tému. Nielen na európskej pôde sme pripomínali našim partnerom strategický význam tohto regiónu.
Nosnou témou zahraničnej politiky v roku 2016 bola bezpečnosť našej krajiny. Míľnikom v tejto oblasti bol pre nás varšavský summit Severoatlantickej aliancie, ktorý posilnil bezpečnostnú úlohu Aliancie. Zdôraznil potrebu strategicky prispôsobiť NATO novým výzvam a zintenzívniť spoluprácu medzi Severoatlantickou alianciou a Európskou úniou. V tomto kontexte sa minulý rok začala príprava novej bezpečnostnej stratégie Slovenskej republiky v gescii ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí za úzkej súčinnosti ministerstva obrany.
Uplynulý rok bol pre Slovenskú republiku mimoriadny aj v multilaterálnej dimenzii. Stačí spomenúť moju kandidatúru na pozíciu generálneho tajomníka Organizácie Spojených národov, ktorá pomohla zviditeľniť Slovensko a zintenzívniť diplomatické aktivity so zahraničím, a to aj s krajinami, ktoré doteraz oficiálne nenavštívil žiadny zástupca Slovenskej republiky, alebo skutočnosť, že Slovenská republika bola jednomyseľne zvolená za predsednícku krajinu Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe pre rok 2019. Chcem uviesť, že takéto významné kandidatúry sú pre našu krajinu príležitosťou ovplyvňovať medzinárodnú politiku a potvrdiť pozíciu rešpektovaného partnera.
V oblasti ekonomickej diplomacie bola najväčším úspechom investícia Jaguar Land Rover v Nitre. Slovenská republika sa stala jednou z najlepších adries v automobilovom priemysle. Svedčí o tom aj rozšírenie výroby Volkswagenu po 25-ročnom úspešnom pôsobení na Slovensku.
Významným príspevkom k zviditeľneniu Slovenskej republiky vo svete a šíreniu jej dobrého mena je aj prvá jednotná značka krajiny vyjadrená sloganom Dobrý nápad, Slovensko. No a pochopiteľne, v náročnom medzinárodnom kontexte zostáva pre náš rezort samozrejmou prioritou pomoc občanom Slovenskej republiky v zahraničí a výkon konzulárnej agendy.
Z európskeho pohľadu bol rok 2016 prelomovým. Pretrvávajúce dopady migračnej krízy doplnil výsledok referenda v Spojenom kráľovstve, v ktorom občania rozhodli o odchode svojej krajiny z Európskej únie. Brexit je náročnou skúškou pre Európsku úniu ako celok i pre jednotlivé členské štáty. O vystúpení členského štátu z Únie sa rokuje vôbec po prvýkrát. Celý proces je pre Európsku úniu veľkou výzvou. Už dnes je jasné, že bude náročné viesť rokovania asertívne, aby bol dopad na 27 zostávajúcich členských štátov čo najmenší, no zároveň citlivo a takticky, aby sme zachovali dobrú kvalitu vzťahov so strategickým partnerom, ktorým Spojené kráľovstvo zostane.
Slovenská republika bude počas rokovaní o brexite aktívnym a konštruktívnym partnerom. Napriek tomu, že za Európsku úniu ako celok bude rokovania viesť Európska komisia, pri formovaní spoločného európskeho stanoviska sa budeme usilovať aktívne presadzovať naše pozície prostredníctvom Európskej rady, ktorá bude mať nad celým procesom politický dohľad.
Brexit prispel k začatiu diskusie o budúcnosti Európskej únie, ktorá je jednou z hlavných tém tohto roka. Dovolím si pripomenúť, že to bolo práve Slovensko, ktoré bolo hlavným iniciátorom procesu reflexie, ktorý má a bude mať prívlastok bratislavský.
Z národného pohľadu bolo v minulom roku členstvo Slovenskej republiky v Európskej únii jedinečné. V druhom polroku sme historicky po prvýkrát predsedali Rade Európskej únie. Pre celé Slovensko to bola obrovská skúsenosť a príležitosť. Konkrétne výsledky sú jasným dôkazom, že sme túto príležitosť využili. Ambíciou slovenského predsedníctva bolo zvýšiť jednotu, súdržnosť a odolnosť Únie. Priority slovenského predsedníctva boli preto motivované vzájomne prepojenými princípmi. Zamerali sme sa na konkrétne výsledky a prekonávanie fragmentácie s cieľom priblížiť Úniu občanom.
Jedným z najdôležitejších úspechov predsedníctva, ktorý presahuje rámec nášho šesťmesačného pôsobenia v čele Rady Európskej únie, je bratislavský summit. Na bratislavskom summite sa začal už spomínaný bratislavský proces. Proces reflexie o súčasnej podobe a budúcom smerovaní Únie. Bratislavský summit zároveň vyslal európskej verejnosti dôležitý signál o jednote Únie. Prvou prioritnou témou slovenského predsedníctva bola hospodársky silná Európa. Z konkrétnych výsledkov spomeniem prijatie rozpočtu Európskej únie na rok 2017. Slovenské predsedníctvo dosiahlo dohodu o rozpočte v zložitej situácii poznačenej brexitom. Zabezpečili sme flexibilný a vyvážený rozpočet na tento rok, ktorý odráža naše súčasné priority: zamestnanosť, integráciu a bezpečnosť.
Rozpočet na rok 2017 okrem iného priniesol 12-percentný nárast finančných zdrojov na podporu rastu a tvorbu nových pracovných miest. V rámci druhej priority budovania moderného jednotného trhu sme dosiahli niekoľko konkrétnych výsledkov v odstraňovaní prekážok nákupu služieb cez internet vytvorením predpokladov pre rýchly internet 5G alebo postupné odstránenie roamingových poplatkov v roku 2017.
Dôležitým výsledkom predsedníctva je aj ratifikácia Parížskej klimatickej dohody. Jej prijatím Európska únia potvrdila svoju schopnosť spolupracovať a jednotne reagovať na globálne výzvy. V rámci udržateľnej migračnej a azylovej politiky, ktorá bola našou treťou prioritou, môžem spomenúť začiatok činnosti Európskej pohraničnej a pobrežnej stráže v októbri 2016.
Za zmienku rozhodne stojí aj náš návrh konceptu efektívnej solidarity, ktorým sme sa pokúsili zblížiť veľmi rozdielne pohľady členských štátov na riešenie migrácie. Malta, ktorá po nás prevzala predsedníctvo v Rade Európskej únie, princíp iniciovaný slovenským predsedníctvom ďalej rozpracováva.
Nezaostali sme ani v témach v poslednej prioritnej oblasti, ktorou je posilňovanie postavenia Únie ako globálneho hráča. Našou ambíciou bolo zvýšiť dôveryhodnosť politiky rozširovania. Podarilo sa nám otvoriť štyri nové kapitoly v prístupovom procese so Srbskom a dve s Čiernou Horou. Ďalším výsledkom v tejto oblasti sú závery Rady, ktorými požiadala Komisiu o vypracovanie stanoviska k prihláške Bosny a Hercegoviny za člena Európskej únie. Pri úlohe Únie ako globálneho hráča treba spomenúť aj podpísanie obchodnej dohody s Kanadou.
Dovoľte mi spomenúť aj významný úspech v oblasti poľnohospodárstva. Európska komisia zaradila prioritu slovenského predsedníctva v tejto oblasti, konkrétne posilnenie postavenia poľnohospodárov v potravinovom dodávateľskom reťazci, do svojho pracovného programu na tento rok.
Vďaka včasnej a dôslednej príprave sme predsedníctvo zvládli aj po organizačnej a logistickej stránke. V správe o priebehu a výsledkoch slovenského predsedníctva sme sa zamerali na zhodnotenie organizačno-logistického zabezpečenia predsedníctva, rozpočet, prípravu ľudských zdrojov a komunikačno-prezentačné aktivity.
Počas šesťmesačného obdobia predsedníctva sa na Slovensku uskutočnilo 18 neformálnych podujatí na ministerskej úrovni, z toho 14 neformálnych zasadnutí ministrov EÚ a štyri ministerské konferencie. Okrem neformálnych podujatí na vysokej úrovni sa na Slovensku uskutočnilo viac ako 180 výjazdových zasadnutí pracovných skupín, výborov, seminárov, workshopov, konferencií a iných podujatí na pracovnej a expertnej úrovni. Slovensko počas predsedníctva navštívilo viac ako 25-tisíc delegátov, ktorí sa zúčastnili na viac ako 200 podujatiach nielen v Bratislave. Po celom svete bolo uvedených takmer 300 výstav a prezentačných projektov, ako aj 68 koncertov a verejných vystúpení.
Predsednícky web a sociálne siete boli hlavným komunikačným kanálom predsedníckych aktivít. Návštevnosť webu dosiahla približne 180-tisíc používateľov a stránka bola zobrazená 800-tisíckrát. Slovenské predsedníctvo a jeho témy sme priniesli aj do regiónov miest a obcí Slovenska prostredníctvom širokej škály podujatí podporených cez dotačnú schému Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí v celkovej hodnote takmer 300-tisíc eur, ako aj udelením záštity slovenského predsedníctva viac než 200 podujatiam. V neposlednom rade bolo jednou z dôležitých výziev podnietiť záujem občanov o európske témy. Vysvetľovanie zmyslu a podstaty Únie, zdôrazňovanie výsledkov, ktoré nám európske spoločenstvo prináša, je jediná cesta, ako reagovať na rastúci euroskepticizmus v Európe. Teší má, že podľa prieskumu verejnej mienky, ktorý v apríli tohto roka zverejnil Európsky parlament, stúpol počet respondentov zo Slovenska presvedčených o tom, že hlas Slovenska v Európskej únii má váhu, o desať percentuálnych bodov. Je to najvyšší nárast, aký sa v prieskume dosiahol. Verím, že k tomu prispel aj úspešný priebeh slovenského predsedníctva.
Našou výzvou do nadchádzajúceho obdobia je najmä udržať záujem spoločnosti o európske témy a zlepšovať spôsob komunikácie o Európskej únii. Únia nie je a nikdy nebude dokonalá, ale je to naša najlepšia alternatíva. Rok 2017 je pre Európsku úniu jubilejný a dôležitý zároveň. Je rokom osláv 60. výročia podpisu Rímskych zmlúv, ktoré sú významným medzníkom európskej integrácie a zdôraznením, že hodnoty mieru, bezpečnosti, stability sú stále základnými kameňmi spolupráce európskych štátov. Máme záujem byť v jadre diskusie o budúcnosti Európskej únie, ktorú považujeme za kľúčovú pri jej ďalšom budovaní. Som presvedčený, že táto diskusia musí byť vedená nielen na európskej, ale i na národnej úrovni so zapojením všetkých relevantných aktérov. V tejto súvislosti si budeme ceniť príspevok Národnej rady Slovenskej republiky.
V nasledujúcom období nás čakajú prípravy na predsedanie vo Valnom zhromaždení Organizácie Spojených národov, ako aj na predsedníctvo v Organizácii pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe. Verím, že predsedníctvo v týchto medzinárodných organizáciách bude rovnako úspešné ako naše historicky prvé pôsobenie v čele Rady Európskej únie.
Na záver mi dovoľte poďakovať sa vám za spoluprácu a konštruktívne diskusie v uplynulom období. Verím, že v podobnom duchu budeme pokračovať aj v budúcnosti.
Ďakujem za pozornosť. Pán predsedajúci, skončil som.