17. schôdza

Ďakujem. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Končím možnosť nahlásiť sa ústne do rozpravy. Dve ústne prihlášky.
Nech sa páči, pani poslankyňa Jurinová.

Dobré ráno. Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, kolega Richard Vašečka hovoril tak všeobecne o tej politickej vôli a nevôli, ako to tu funguje, ako sa darí a nedarí realizovať opozičné návrhy. Ja by som sa možnože vrátila k podstate alebo k vecnej podstate tohto návrhu.
Iba zopakujem, aby to dnes zaznelo, že našou snahou je upraviť Zákonník práce tak, aby rovnakým spôsobom boli vypočítavané všetky príplatky, ktoré sa týkajú nadčasov, sobôt, nedieľ, teda toto nemáme v zákonníku, a sviatkov, to už v zákonníku je. Ak ostatné dva spôsoby výpočtu sa počítajú z priemernej mzdy zamestnanca a zostala jedine nočná práca, ktorá vieme, že na zdravie občanov, zdravie pracujúcich vplýva veľkým spôsobom. Spôsobuje tá nočná práca, to si teda myslím, že otvorene môžeme priznať, že naozaj spôsobuje na životy ľudí alebo má na životy ľudí aj negatívne vplyvy v podobe rôznych psychických porúch, spánku napríklad, ale aj fungovania, zdravého fungovania rodín, tak je podľa nás veľmi dôvodné, aby sa aj spôsob prepočtu tohto príplatku za nočnú prácu dal na správnu mieru, aby bola vypočítavaná rovnako ako pri sviatkoch z priemernej mzdy zamestnanca. Toto je gro, toto je podstata.
Už dnes množstvo zamestnancov spadajú pod kolektívne zmluvy, pod, sú členmi odborových zväzov a tí, ktorí nie sú, možnože môžu len poďakovať odborárom, že im vyrokovali podmienky, ktoré sú lepšie ako v Zákonníku práce. Chvála tomu, ale stále upozorňujeme na to, že je tu veľká časť zamestnancov, ktorí nie sú takýmto spôsobom ochránení. A keďže majú určité dôvody, pre ktoré nechcú alebo nemôžu, lebo aj takéto prípady existujú, že nemôžu vstúpiť do odborových zväzov, pretože vidia nevôľu zamestnávateľov, tak im by sme mali vyjsť v ústrety minimálne v tom, že tie ich minimálne nároky zlepšíme. Sami uznáte, že nejde nám o extrémne navyšovanie platieb pre zamestnávateľov, pre zamestnancov ale kozmetickú úpravu, ktorá možno v malom vylepší konečnú mzdu zamestnávateľov.
Preto hovoríme, že nejde o politické riešenie, ide o normálne racionálne riešenie problému, problémov zamestnancov. Ak stále hovoríme o tom, že slovenskí zamestnanci majú neúmerne nižšie mzdy ako v okolitých krajinách aj napriek tomu, že produktivita a efektivita práce je dosť veľká, myslím si, že takúto kozmetickú úpravu by nemusel byť vôbec problém prijať. Obzvlášť po tom, ak vieme, že koaličná vláda je rozhodnutá prijať v balíčku sociálnych opatrení takisto zmeny v riešení príplatkov nielen za nočnú prácu, ale aj príplatkov za víkendy, za soboty, nedele. Áno, možnože sú, zdá sa, že ten návrh je ešte ústretovejší a ešte lepší, no nezabúdajme, že aj vláda ide príplatky robiť nie z priemernej mzdy, čo sa nám zdá úplne normálne a logické, ale z minimálnej mzdy. Toto si myslím že by nemalo byť takto v Zákonníku práce ukotvené. Sme presvedčení o tom, že tie príplatky by sa mali rátať z priemernej mzdy zamestnanca.
Prosím vás, kolegovia, o prijatie a hlasovanie za takýto návrh novely Zákonníka práce.
Ďakujem pekne.

Pán poslanec Heger? Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.
Nech sa páči, pani navrhovateľka.

Ďakujem za slovo, vážený pán podpredseda. Vážení kolegovia a kolegyne, už len kratučko zhrniem náš legislatívny návrh, s ktorým sme prišli do parlamentu. Myslíte si, že ľudia ktorí robia v sobotu, v nedeľu a v noci, dostávajú, majú garantované zo Zákonníka práce príplatky, finančné zvýhodnenie? Myslíte si, že títo ľudia prijímajú prácu, zamestnanie práve preto, že si zvýšia svoju čistú mzdu, a preto si povedia v určitej chvíli svojho života, že, dobre, prijmem aj prácu v noci, prijmem aj prácu počas víkendov, aby som si prilepšil, pretože teraz naša rodina potrebuje? Myslíte si, že tieto príplatky im garantuje Zákonník práce, dnešný? Nie. Príplatky za prácu počas soboty a nedele nie sú vôbec v Zákonníku práce a finančné zvýhodnenie za prácu v noci je vo výške 20 % z minimálne mzdy.
Zákonník práce ešte pozná dve finančné zvýhodnenia. Jednu za prácu nadčas a ešte za prácu za sviatok. A obidva tieto príplatky garantuje Zákonník práce, že sa vypočítavajú z priemernej mzdy, iba finančné zvýhodnenie za prácu v noci sa počíta z minimálnej mzdy. My však vieme, že práca v noci, prácu v noci zamestnanec vykonáva rôznu, jedna je menej náročná fyzicky, psychicky, druhá je veľmi náročná fyzicky, psychicky.
Viete, koľko dostávajú teraz za hodinu práce v noci príplatok ľudia, ktorí pracujú v noci? Päťdesiat centov za hodinu. To znamená, že keď mi príde ráno manžel z práce, pracoval celú noc, tak zarobil osem hodín krát päťdesiat centov štyri eura navyše. Celý deň nie je schopný žiadneho rodinného ani spoločenského života. Má poruchy spánku, pretože títo ľudia pracujú aj tri, štyri a päť nočných za sebou. Zdravotné poruchy a zdravotné problémy sú, jednoducho nikto ich nespochybňuje. A ako som aj pripomenula, uvedomme si, že naozaj to vplýva na celú rodinu. Celá rodina funguje podľa toho, po akých smenách je otec či mama. Ak je po nočných, tak skutočne aj dva, tri dni nie sú schopní niečo si plánovať, ísť na výlety, robiť nejaký relax, pretože sa dobieha, dobieha tento zamestnanec, tento človek, člen rodiny to čo zameškal, lebo nespal v noci.
Takže my prichádzame s legislatívnym návrhom, aby sa aspoň spravodlivo nejak vyrovnal výpočet finančného zvýhodnenia za inú prácu, ako je práca cez deň, za prácu v noci, aby sa teda výpočet príplatku vykonával z priemernej mzdy toho zamestnanca. Je to spravodlivé a nediskriminačné.
Ešte určite chcem aj ja povedať, že sa teším, že moja práca, naša práca v opozičných laviciach má naozaj zmysel. A to taký, že prinášame témy ľudí, občanov, témy, ktoré ich trápia, ktoré ich pália, ktoré nám hovoria na uliciach, doma, keď sa s nimi stretávame. Jedna z nich bola práve aj tento príplatok za prácu v noci. Naša práca v opozícii má zmysle, pretože vidíme, že vláda sa inšpiruje a 1. mája premiér prišiel teda s tým balíčkom legislatívnych zmien, ktoré sme v podstate od novembra minulého roku prinášali do tohto pléna my, poslanci hnutia Obyčajní ľudia, nezávislé osobnosti.
Prekvapilo ma, že často nám je vyčitované, že my si tu populisticky predkladáme návrhy, ktoré nemáme vyrokované v tripartite. Vidím, že ani pán premiér 1. mája vôbec nemal žiadne rokovanie s tripartitou, konajú sa až teraz, takže prečo nie hneď, prečo až o mesiac, prečo až o tri mesiace, by mali naši ľudia, občania Slovenskej republiky, ktorí pracujú v noci, dostať vyšší príplatok? Tak isto už aj za prácu v sobotu a v nedeľu mohli v podstate dostávať vyššie príplatky už, keby boli vládni, poslanci vládnej koalície prijali náš návrh zákona na minulej schôdzi o príplatkoch za prácu počas víkendu.
A tak som teda presvedčená, že dnešné hlasovanie o jedenástej dopadne veľmi pozitívne a za tento jednoduchý zákon, ktorý je spravodlivý, nediskriminuje a rovnako odmeňuje za prácu všetkých, budú hlasovať aj poslanci vládnej koalície. Týmto ich o to prosím, žiadam, vyzývam.
Ďakujem vám.

Chce zaujať stanovisko spravodajkyňa? Nech sa páči.

Ďakujem za slovo. Ja nakoniec by som rada upozornila, že práca v noci nie je len problémom ľudí, ktorí majú zapracované to v kolektívnych zmluvách, ale aj štátnych zamestnancov. Aj policajti, ktorí nás tu strážia každý deň a pracujú v ochrane pre verejných činiteľov, majú tri nočné za sebou. Majú obmedzené, že vekom môžu, do určitého veku pracovať. A ja som minule videla policajta, ktorý tretiu nočnú za sebou slúžil, keď nás tu strážil. Preto dávam do pozornosti aj týchto štátnych zamestnancov, ktorí naozaj tiež nemôžu odmietnuť prácu v noci, a tiež len im vznikajú nadčasy, ktoré im nikto neuhrádza a ktoré spätne potom vytvárajú zase nadčasy iných kolegov, aby sme sa tým zaoberali. A ide aj o hasičov ktorí musia celú noc byť v pohotovosti, ale majú uhradené len to, keď idú na výjazd. To znamená, ide o ďalšiu cieľovú skupinu, ktorá je súčasťou nie podnikateľskej sféry a ktorú chránime v rámci nocí, a sú to policajti, hasiči a sestry. Máme ďalšiu cieľovú skupinu. Sestry riešia sankciou, napríklad minule som mala podnet zo Sniny, kde sestra, sestry dostávajú zrážanie zo mzdy 30 euro, za to že majú nalakované nechty, ale že im vznikajú nadčasy práve, ak pracujú v noci a aby náhodou nezarobili pomerne dosť veľa, tak jednoducho toto im nepreplácajú. Ale na druhej strane za lakované nechty im 30 euro dajú dole. Čiže aj my máme v radoch ľudí, ktorí pracujú v štátnej ako štátni zamestnanci a nemajú ochranu pri práci v noci.
Takže naozaj chcem poprosiť, aby sme vnímali, že aj týchto ľudí máme a pracujú v noci a pracujú pre naše zdravie, pre našu ochranu, a aby sme si ich vážili.
Ďakujem pekne.

Ďakujem, prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Nasledujúcim bodom programu je prvé čítanie o návrhu poslancov Martina Fecka, Jána Budaja a Igora Matoviča na vydanie zákona o čiastočnom odškodnení klientov nebankových subjektov. Návrh zákona má parlamentnú tlač 506, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 524. Dávam slovo poslancovi Martinovi Feckovi, aby návrh zákona uviedol.

(Rokovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Martina Fecka, Jána Budaja a Igora Matoviča na vydanie zákona o čiastočnom odškodnení klientov nebankových subjektov, tlač 506.)

Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, vážení hostia, aj zástupcovia poškodených občanov nebankových subjektov, ktorí prišli si vypočuť, akým spôsobom sa postavia zákonodarci k tomuto ich zákonu, ktorý predkladám v ich mene.
Prv by som uviedol v dôvodovej správe hlavne to, čo myslím, že by malo zaznieť pri predkladaní zákona, a následne pôjdem do rozpravy, takže, pán predsedajúci, hlásim sa ako prvý do rozpravy k tomuto bodu, kde rozoberieme konkrétne veci, akým spôsobom sa vyvíjal tento, ja hovorím táto kauza, respektíve tento podvod na našich občanov, ako v časovom horizonte vyzeral.
Takže hlavným cieľom návrhu zákona je aspoň, aspoň čiastočne odškodniť bežných ľudí, ktorí s dôverou vložili svoje finančné prostriedky do podnikania nebankových subjektov v čase, keď za výrazného prispenia štátu nebolo na Slovensku v oblasti bankovníctva a finančníctva vytvorené štandardné právne i ekonomické prostredie a následne utrpeli ujmu. Spočíva hlavne v tom, že im po skončení podnikania nebankového subjektu alebo po ukončení konkurzného konania vedeného voči nemu nebol vyplatený alebo vrátený ani ich podiel, to znamená, ten vklad, ktorý do neho vložili. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že hlavnú zodpovednosť za podvodné konanie nebankových subjektov nesú vtedajšie vládne politické strany, ktoré boli zodpovedné za nastavenie legislatívneho prostredia.
Slovenská republika počas fungovania nebankových subjektov vybrala dane z činnosti týchto subjektov v odhadovanej výške 7 mld. slovenských korún, v prepočte okolo 230 mil. eur. Verejnoprávne média zarobili na propagácií tohto podnikania viac ako 8 mil. eur, v starej mene 250 mil. slovenských korún. Pokiaľ by táto reklama nebankových subjektov neišla vo verejnoprávnom médiu, ale v nejakej komerčnej, v komerčnom médiu, tak tu nestojím dnes a nedávam tento návrh zákona.
V zmysle predkladaného návrhu zákona je odškodnenie klientov nebankových subjektov čiastočné iba, ešte raz zdôrazňujem, iba čiastočné, nie úplné, a výrazne obmedzené a týka sa len osôb, ktoré ani po mnohých rokoch od vzniku ujmy, ktorá im bola spôsobená, neprestali veriť v spravodlivosť zo strany štátu, ktorý im takéto odškodnenie prisľúbil, čo sa týka aj súčasnej vlády Slovenskej republiky.
Najvyšší možný podiel, ktorý sa odškodňuje, je 33-tisíc eur, to znamená, staré koruny, plus-mínus, 1 mil. korún, a najvyššia možná čiastka odškodnenia podľa tohto nášho návrhu zákona predstavuje sumu 13 200 eur. Predpokladá sa, že takto by sa vysporiadalo okolo 50-tisíc ľudí, a celková suma, ktorá je potrebná na túto, na toto vysporiadanie, je okolo 120 mil. eur.
Zákonná úprava je nevyhnutná, keďže súdy Slovenskej republiky odmietli odškodniť týchto ľudí voči štátu s odôvodnením, že mali byť pri svojom podnikaní obozretnejší, čo nemožno považovať za správne, keďže v danom období nebolo na Slovensku ešte vytvorené v oblasti tohto druhu podnikania štandardné podnikateľské prostredie.
Za vytvorenie štandardného legislatívneho prostredia v oblasti bankovníctva a finančníctva bolo zodpovedné ministerstvo financií Slovenskej republiky, ktoré sa stáva aj tým ministerstvom, ktoré bude odškodňovať, pokiaľ by tento zákon prešiel, takže ministerstvo financií, ktoré tento proces aj kvôli vstupu do Európskej únii zavŕšilo až 31. 12. 2001. Opakujem, až 31. 12. 2001. A preto je orgánom, ktorý má aj toto teraz riešiť podľa nášho návrhu zákona.
Návrh zákona z tohto dôvodu sa vzťahuje len na tie nebankové subjekty, ktoré začali podnikať do 31. 12 2001, kedy nadobudol účinnosť zákon o cenných papieroch a investičných službách. Na čiastočné odškodnenie majú podľa nášho návrhu zákona nárok len fyzické osoby, ktoré neboli členmi riadiacich ani kontrolných orgánov dotknutých nebankových subjektov a ktoré si svoj podiel vložený do podnikania nebankových subjektov alebo práva s ním spojené si ponechali a nepreviedli ho na tretie osoby. To znamená, nepostúpili ho ďalším. Musí to byť tá konkrétna osoba, ktorá podpísala tú zmluvu. Zároveň musia byť, samozrejme, splnené aj ostatné povinnosti zákonné, napríklad odvedená daň z príjmu.
Návrh zákona má negatívny dopad, samozrejme, na rozpočet verejnej správy. Vyvoláva však pozitívne sociálne vplyvy, pričom nemá vplyv na podnikateľské prostredie, ani vplyv na životné prostredie alebo informatizáciu spoločnosti. Návrh bol prerokovaný aj s predstaviteľmi dotknutej občianskej spoločnosti a dotknutými mimovládnymi organizáciami a z ich strany je vnímaný ako pozitívny prvok.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.
Toľko iba na úvod, na uvedenie, aby ste potom, kolegyne, kolegovia, mohli reagovať, tak vystúpim v rozprave obšírnejšie, pretože som si vedomý, že na túto otázku je dvojaké nazeranie v našej spoločnosti. A ja sa vám snažím a budem sa vám snažiť v rozprave vysvetliť, prečo je tento tu postup z našej strany zákonný, resp. ako si predstavujeme odškodnenie týchto krívd a čo tomu všetkému predchádzalo, akým spôsobom sa k tomu postavili vtedajšie vládne špičky, aj terajšie vládne špičky. A všetko by som rozobral v rozprave, ktorá, dúfam, že môže prebehnúť. A hlásim sa, pán predsedajúci, do rozpravy ako prvý.
Ďakujem pekne.

Ďakujem. Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre financie a rozpočet, poslancovi Jozefovi Rajtárovi.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený predsedom výboru za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
V prípade, že zákon bude posunutý do druhého čítania, v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Za gestorský výbor navrhujem Výbor NR SR pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona a tiež sa chcem prihlásiť do rozpravy.
Ďakujem.