17. schôdza

Ďakujem pekne, pán poslanec.
Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy sa písomne prihlásili páni poslanci Žarnay a pán poslanec Ondrej Dostál.
Nech sa páči, pán Žarnay, máte slovo.

Ďakujem ešte raz. Vážená pani predsedajúca, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, bazálne ciele predkladanej novely zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky o štátnej správe v školstve a školskej samospráve, vychádzajú z primárnej premisy: Škola je vzdelávacia, výchovná a osvetová inštitúcia, ktorá napĺňa svoje poslanie prostredníctvom odborníkov a ďalších pracovníkov, aby tak pripravovala budúce generácie pre život a rozširovala obzory všetkým ostatným s využitím všetkých, čo najširšieho spektra novodobých poznatkov a prostriedkov. Rada školy je v skutočnosti nóvum v našej novodobej histórii a tak ako školstvo i ona prechádzala rôznymi podobami v rámci transformačných procesov.
Mohli by sme dlho polemizovať o tom, či boli prínosom, alebo skôr na škodu, či účelne využívame ľudský potenciál a finančné prostriedky, alebo nimi bohapusto plytváme, či - nebudem pokračovať vo výpočte, ale predpokladám, že sa iste zhodneme, že rada školy ako samosprávny orgán má svoje nezastupiteľné miesto ako orgán, v ktorom sú zastúpení všetci účastníci výchovno-vzdelávacieho procesu i odborne organizačného, technického procesu. Práve tento samosprávny orgán by mal byť akýmsi strážcom toho, aby všetky procesy, ktoré prebiehajú pod taktovkou riaditeľa školy, boli na prospech školy, jej pracovníkov a účastníkov vyučovania. Aby riadne a včas boli plnené všetky požiadavky a riešené všetky problémy vznikajúce v tomto komplikovanom procese.
V reálnom čase, na reálnom mieste by mal skúmať, posudzovať a navrhovať riešenia vzniknutých problémov v záujme príjemcov výchovno-vzdelávacieho procesu, ich realizátorov a tým aj štátu bez ohľadu na osobné záujmy riadiacich jednotiek, čiže riaditeľa školy i starostu.
Kameňom úrazu je jeho bezzubosť. Aj napriek tomu, že odbor školstva či školská inšpekcia nájde a potvrdí zo svojej činnosti pri riadení či napĺňaní zákonných postupov riaditeľa závažné pochybenia, aj napriek tomu, že dochádza k neplneniu si povinností, ba až preukázateľnému terorizovaniu účastníkov a realizátorov, ostávajú nekompetentní na svojich miestach a ostatným iba pachuť bezmocnosti v ústach. Zo všetkých kútov Slovenska sa ozývajú hlasy a prichádzajú podnety so žiadosťou o pomoc pedagógov a rodičov, keď riaditeľ školy, verejnej školy, si neplní svoje povinnosti alebo dokonca koná v rozpore s normami či dobrými mravmi, ale zriaďovateľ nekoná.
Spomeniem Základnú školu v Michalovciach, kde už roky sa nevedia domôcť svojich práv rodičia i učitelia. Strednú školu v Púchove, kde kritici nekalých praktík musia zo školy odísť a najnovšie i medializovaný problém v malej obci Cejkov, kde i napriek reálnemu zisteniu a konštatovaniu pochybení zo strany riaditeľa školy starosta obce odmietol jeho odvolanie.
Školy sa nám menia na bojiská. Bojuje sa o holú existenciu, o princípy. Šíri sa strach a bezmocnosť. Bossing sa stáva čoraz bežnejšou praktikou. Už počujem tie námietky, veď rada školy v podstate volí riaditeľa, tak čo tu riešime? Obce sa ihneď ohradia, že zase bude hrubo vstupované do ich kompetencií samosprávy. Štát financuje fungovanie školstva, jeho odborné a metodické i organizačno-technické zabezpečenie. Ale v konečnom dôsledku nemá právomoc rozhodnúť o tom, že keď konečný riadiaci článok v celom súkolí pochybí, aby zo svojej pozície odišiel. Logika vecí hovorí, že keď niečo financujem, dávam do toho svoje prostriedky, musím využívať kontrolné mechanizmy na celú činnosť, a pokiaľ nie je v súlade s dohodnutými cieľmi, formami a prostriedkami realizácie, človek, ľudia, ktorí svoje úlohy nezvládli, odchádzajú. Preto je nevyhnuté opraviť túto systémovú chybu. Rada školy, ale aj ostatní účastníci školských procesov musia mať možnosť iniciovať odvolanie riaditeľa školy aj v ďalšej inštancii. A minister školstva, prípadne zdravotníctva po dôkladnom prešetrení stavu mať právo dať návrh na odvolanie riaditeľa školy, ktorý, a to podčiarkujem, bude musieť zriaďovateľ zo zákona akceptovať.
Už s uvedenými skutočnosťami veľmi úzko súvisia funkcie a kompetencie rady školy, ktoré ako všetko v tomto rezorte prechádzalo a prechádza neustálymi transformáciami a tomu zodpovedá aj ich dnešná oklieštená podoba, kde niekedy je to už len účelovo viazaná komisia na voľbu vopred vybraného riaditeľa školy. Rada školy by mala mať takmer postavenie správnej rady. Rada školy by mala mať možnosť zaujať stanovisko k vylúčeniu žiaka zo školy, kde môže zistiť skutočný stav veci za predvolania si všetkých zainteresovaných strán. Rovnako pri riešení podnetov a sťažností pedagogických a nepedagogických pracovníkov školy, žiakov a rodičov na postup riaditeľa školy na základe vlastných zistení má právo navrhovať zriaďovateľovi opatrenia na odstránenie nedostatkov v postupe riaditeľa školy či člena vedenia školy. V prípade navrhnúť odvolanie riaditeľa školy. Tomu by na druhej strane mala existovať povinnosť zriaďovateľa akceptovať ich návrhy a povinnosť zaoberať sa daným stavom, ako aj podať adekvátne vysvetlenie, ako v danej veci konal či nekonal a prečo.
Pokiaľ zriaďovateľ je nečinný alebo nemá záujem na odvolaní riaditeľa školy, má právo rada školy svoju sťažnosť adresovať kompetentnému ministrovi, ktorý je povinný konať a zjednať nápravu, prípadne zriaďovateľovi navrhnúť odvolanie riaditeľa školy, ktoré bude povinný akceptovať.
Neuralgickým bodom je však aj samotná kreácia rady školy, kde je priestor často využívaný na obchádzanie zákona či manipuláciu s voľbami do rady školy zo strany riaditeľov škôl tak, aby si zabezpečili pozitívne hlasy pre seba pri ďalších voľbách riaditeľa alebo čo najmenej konfliktnú realizáciu tejto funkcie. Zodpovednosť za voľbu rady školy nemôže byť na ramenách riaditeľa školy, čo je kontraproduktívne pre stret záujmov. Zodpovednosť za kreáciu musí niesť zriaďovateľ spolu s končiacim voleným orgánom tak, aby v dostatočnom predstihu, teda najneskôr 60 dní pred ukončením funkčného obdobia, a legálnym spôsob v priamych a tajných voľbách bol zvolený nový samosprávny orgán. Zriadenie volebnej komisie, ktorá bude zodpovedať za riadny a demokratický priebeh volieb, rovnako ako určenie podmienok platnosti volieb a ich lehoty a termínov, ako aj explicitné vyjadrenie možností volebných sťažností v dvojinštančnej podobe by mali byť zárukou uchovania nestrannosti a demokratických inštitútov školskej samosprávy.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, predloženým návrhom zákona môžeme pomôcť k náprave nežiaducich javov a stavu v školách i v školskej samospráve. Môžeme zvrátiť transformáciu škôl z bojísk na ustanovizne pre všetkých, ktorí majú záujem vzdelávať sa, participujú na procese výchovy a vzdelávania a majú záujem na otvorení škôl ako vzdelávania, kultúrnych a osvetových objektov, mnohokrát v obci jediných pre všetkých. V žiadnom prípade sa nechcem dotknúť množstva čestných a slušných ľudí, pedagógov, riaditeľov škôl a starostov, ktorým ide skutočne o vec, ktorým leží na srdci i mysli verejné blaho a najmä výchova a vzdelávanie budúcich generácií, uvedomujúc si našu závislosť na ich budúcich rozhodnutiach. Chcem sa dotknúť tých, ktorí v honbe za zabezpečením vlastného prospechu či naplnenia vlastných ambícií zneužívajú svoju moc pod rúškom legality a legitimity podľa zaužívaného hesla: "Keď je na papieri všetko v poriadku, je tomu tak i v reáli."
Musíme konečne nežiaducim javom predchádzať a nielen stále hasiť prichádzajúce problémy. Musíme povedať dosť rastúcim nekalým praktikám a efektívne využívať moc, prostriedky na zlepšenie občianskej spoločnosti, ktorej je školstvo a školská samospráva nedielnou súčasťou.
Vyzývam vás všetkých, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, ktorým nie je ľahostajná budúcnosť a ide vám o vec bez ohľadu na stranícke záujmy, tie sú v tomto prípade irelevantné, aby ste podporili navrhované znenie zákona.
Ďakujem vám pekne za pozornosť.

V rozprave teraz vystúpi, aha, pardon, faktická poznámka od pána poslanca Sopka. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.
Nech sa páči, pán poslanec Sopko.

Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Ja len v krátkosti. Si myslím, že daný návrh pána poslanca Žarnaya je reakciou na stav, aký momentálne na Slovensku mnohí z nás vidia. Naozaj tie medializované prípady sú len vrcholom ľadovca. Ale z tohto miesta by som chcel vyzvať aj všetkých riaditeľov škôl, ktorí naozaj na svojich pracoviskách vytvárajú pozitívnu atmosféru, aby pri posudzovaní tohto alebo aj iných návrhov zákona, ktoré budú možno vyzerať na prvý pohľad, že sú tvrdšie a nerobia dobré meno postaveniu riaditeľa školy, aby sa snažili na to pozrieť z tohto pohľadu, že máme tu takéto negatívne prípady, že tieto negatívne prípady naozaj vrhajú zlé svetlo aj na ich prácu.
Berme to, tento konkrétny návrh, ktorý je teraz v prvom čítaní, ako možnosť a priestor na diskusiu, aby sme sa naozaj zamysleli nad tým, kam chceme posúvať naše školstvo, či si uvedomujeme, že pokiaľ nefunguje pozitívna pracovná klíma na týchto pracoviskách, či sa to neodráža potom aj v tom, v tých procesoch vzdelávacích a výchovných a či sa to potom neodrazí aj na našich deťoch.
Ďakujem.

S reakciou pán poslanec Žarnay, nech sa páči.

Ďakujem pekne. Ďakujem kolegovi Sopkovi za veľmi dobrú faktickú poznámku. Len by som doplnil, keď hovoril o tom, že som spomínal isté prípady, medializované prípady škôl, učiteľov, ktorí sa sťažovali zriaďovateľovi a neskôr ministrovi školstva, tak o koľkých prípadoch ešte ani nevieme. Koľko učiteľov sa sťažuje nielen mne, ale určite aj ďalším kolegom, ktorí majú záujem zastupovať záujmy širokej učiteľskej obce, na to, aké sú pomery na ich školách, na to, aký bossing prevláda na ich školách, na to, akí sú bezmocní, ako žijú neustále v strachu. Koľkí píšu o tom, že sa pokúšali komunikovať s ministerstvom školstva, ale ministerstvo školstva alibistickým spôsobom všetky podnety odovzdáva zriaďovateľovi s tým, že nemá kompetencie riešiť problémy učiteľov a zasahovať do činnosti zriaďovateľa.
Preto tento návrh zákona, pokiaľ by prešiel, by umožnil ministerstvu školstva, a teda hlavne ministrovi školstva byť väčšou autoritou a väčšou oporou učiteľom a, samozrejme, pri vážnych prípadoch mať možnosť dať návrh na odvolanie riaditeľa školy, ktorý by zriaďovateľ musel akceptovať. Toto je najväčší prínos pre učiteľov, ktorý tento návrh dáva.
Ďakujem.

V rozprave teraz vystúpi pán poslanec Dostál.

Vážený pán predkladateľ, vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, kolegyne, kolegovia, návrh novely zákona o štátnej správe v školstve a v školskej samospráve, s ktorým prichádza kolega Žarnay, je reakciou na reálne existujúce a dlhodobo neriešené problémy, ktoré v slovenskom školstve existujú. A je tu problém, ktorý sa netýka len školstva, týka sa fungovania verejnej sféry, ale aj celého života na Slovensku. Tým problémom je nízka vymožiteľnosť práva. Pretože keby normálne fungovali na Slovensku tie inštitúcie, ktoré fungovať majú, keby sa správali v súlade so zákonom, a keď sa nesprávajú, tak keby existovali mechanizmy, ako zjednať nápravu, a tie inštitúcie, ktoré majú možnosť zjednať nápravu, by ju aj zjednávali, tak zrejme by takýto návrh vôbec nebol potrebný a zaoberali by sme sa niečím iným. Hovorili by sme o tom, čo spraviť so vzdelávaním, a nemuseli by sme vymýšľať, akým spôsobom dosiahnuť veci, ktoré by mali byť v normálnej spoločnosti samozrejmé.
Návrh zákona otvára aj otázku vzťahu, vzájomného postavenia jednotlivých aktérov, ktorí sa v školstve nachádzajú, a teda jednak štátu, zriaďovateľa, ktorým sú väčšinou samosprávy, školské samosprávy, ktorá je kreovaná ako reprezentácia jednotlivých aktérov priamo, priamo na škole, riaditeľa školy, alebo teda vedenia školy, učiteľov.
Mali sme tu o tom minulý rok debatu, keď sme sa pokúšali novelizovať tento istý zákon a zmeniť to, čo v predchádzajúcom volebnom období spravili poslanci za SMER, keď v podstate posilnili postavenie zriaďovateľa voči školskej samospráve, voči radám škôl. Prebehla tam vtedy zaujímavá diskusia, a teda myslím, že aj zo strany kolegov z koalície, ktorí sa do nej zapojili, boli vyslovené argumenty a ich pohľad na svet, a teda ocenil som, že to nie je tak, ako sa to bežne stáva, že bez toho, aby dali najavo, čo sa im na predloženom návrhu páči, tak vyjadrili svoju pozíciu, ktorá je odlišná od našej pozície, a je to pozícia skôr na strane zriaďovateľa, ako na strane školskej samosprávy.
Pokiaľ ide o predložený návrh, tak samozrejme, že neočakávam, že by koaliční poslanci zaradili tento návrh k tým výnimočným, keď sa rozhodnú podporiť nejakú iniciatívu zo strany opozície, ale beriem to ako vhodnú príležitosť na to, aby sme aspoň my, ktorí máme záujem, o tejto téme diskutovali, upozornili na ten problém a možno si aj vyjasnili názory na to, akým spôsobom je možné tento nepochybne reálne existujúci problém, problém riešiť.
V zásade by sme mali ísť cestou posilňovania školských samospráv, v tom sa, v tom sa, myslím, zhodneme. Asi sa nezhodneme s kolegami z vládnej koalície, ale myslím si, že v rámci opozície by mohla existovať zhoda na tom, že cestou k zlepšeniu stavu aj k lepšiemu fungovaniu školstva je silnejšie postavenie školských samospráv.
Otázka je teda, ale ako sa to má, ako sa to má udiať. Návrhom zákona sa navrhuje, aby sa medzi poradné a iniciatívne funkcie rady škôl dostala, dostala aj funkcia kontrolná a vyšetrovacia. Tu si nie som, aby som pravdu povedal, celkom istý, áno, nejakú kontrolnú funkciu by mala mať rada školy, že akým spôsobom by rada školy mohla uskutočňovať vyšetrovaciu, vyšetrovaciu funkciu. Som členom niekoľkých rád škôl, aj som bol v minulosti členom rád škôl, a teda prakticky si veľmi neviem predstaviť, aby takéto teleso fungovalo ako, ako vyšetrovací orgán, tá kontrolná funkcia, aj keď, aj keď dnes to tam nie je napísané, tak tá kontrolná funkcia tam, samozrejme, už dnes je alebo by teda, by tam mala byť. Len otázka je, čo sa zmení tým, že dáme ďalšie dve slová do charakteristiky školskej rady, keď tomu nepridáme nejaké, nejaké reálne, reálne kompetencie.
Tie kompetencie sa tiež navrhuje, navrhuje doplniť, ale teda s výnimkou kompetencie vyjadrenia sa k vylúčeniu žiaka zo školy. Sú to kompetencie, ktoré v zásade môže rada školy robiť už dnes. Navrhuje sa teda v § 24 ods. 5 vložiť nové písmená, teda okrem toho vyjadrenia sa k vylúčeniu žiaka zo školy, sa tam, sa tam rieši, rieši, teda dáva kompetencia, rieši podnety a sťažnosti pedagogických a nepedagogických pracovníkov školy, žiakov a rodičov a na postup riaditeľa školy a na základe vlastných zistení navrhuje zriaďovateľovi opatrenia na odstránenie nedostatkov v postupe, podáva sťažnosti na konanie alebo opomenutie zriaďovateľa ministerstvu.
V zásade aj dnes sa rady škôl zaoberajú, alebo teda prinajmenšom môžu zaoberať podnetmi a sťažnosťami ako pedagogických, tak nepedagogických pracovníkov školy, žiakov, rodičov, a teda, áno, často sa to rieši, nie je to nejako inštitucionalizované, nie je z toho nejaký priamy výstup, ale nič ani v súčasnom nastavení nebráni rade školy, aby sa zhostila aj tejto funkcie. Podávať sťažnosti môže ktorákoľvek fyzická aj právnická osoba, aj keď rada školy, rada školy nie je, nie je právnickou osobou, tak má možnosť trebárs prostredníctvom svojho predsedu podať, podať aj sťažnosť.
Otázka je, že čo by mal, čo by mal byť dôsledok najmä vo vzťahu k tomu základnému zámeru, aby sa dalo ministerstvu školstva, alebo teda v špecifických prípadoch ministerstvu zdravotníctva možnosť dať zriaďovateľovi záväzný návrh na odvolanie, odvolanie riaditeľa, ak boli zistené závažné nedostatky v konaní alebo opomenutí konania riaditeľa školy alebo zriaďovateľa.
Tak neviem, či toto nie je zase príliš široká kompetencia a či nejdeme vychýliť tú právomoc, ktorú sme, ktorá je porozdeľovaná v tejto chvíli medzi zriaďovateľa, školskú samosprávu a štát v prospech štátu. Lebo v tom návrhu sa nehovorí o tom, že to, že to, že ministerstvo môže dať návrh iba na základe iniciatívy alebo nejakého záväzného a zákonom stanoveného postupu rady školy. V zásade by sme dali ministerstvu do rúk kompetenciu, aby ak nejakým spôsobom zistí závažné nedostatky v konaní alebo opomenutí konania riaditeľa alebo dokonca zriaďovateľa, aby ono rozhodovalo o tom, že kto nebude, nebude riaditeľom, čo by som bol voči tomu, voči tomu rezervovaný, že či máme až takto vychyľovať to zloženie síl práve v prospech, v prospech ministerstva.
Ja chápem, že niekedy to môže byť vnímané ako záchranná brzda, keď rada školy nekoná, alebo teda najmä keď zriaďovateľ nekoná aj v prípade zistenia závažných nedostatkov, ale aby návrh ministerstva bol záväzný, tak obávam sa, že toto by bolo rovnako zneužiteľné zo strany ministerstva voči, voči tým školám, ako dnes sa obávame, že môžu byť, môžu byť posilnené právomoci zo strany, zo strany zriaďovateľa zneužité alebo zneužívané voči, voči školám.
Snáď teda posledná vec, ktorá sa týka toho systému, systému volieb. Ak dáme, že majú, majú zriaďovať, teda zriaďovateľ má byť ten, kto poverí päťčlennú volebnú komisiu, tak tam sa chcem spýtať, že či existujú nejaké reálne problémy s manipuláciou volieb do rád škôl, že či je to iba nejaké preventívne opatrenie, alebo reálne, reálne sa to deje. Lebo teda zase ja vychádzam zo svojich skúseností, ktoré samozrejme, že sú obmedzené a týkajú sa Bratislavy a Bratislavského kraja, tak pripúšťam, že situácia v menších obciach v iných krajoch, inde môže byť, môže byť iná, ale teda nejak som zatiaľ nezaregistroval, že toto by bol nejaký zásadný problém, že by sa manipulovalo spôsobom tým, že, ja neviem, by sa falšovali výsledky volieb. Tie neformálne tlaky, samozrejme, že môžu existovať a ani keby bola takto schválená novela zákona, tak sa im nevyhneme, že existujúci riaditeľ bude nejakým spôsobom ovplyvňovať povedzme učiteľov a to, že kto sa stane alebo nestane členom rady školy za pedagogických alebo nepedagogických zástupcov.
A potom ma tam ešte teda zaujala veta, že výsledky volieb sú platné, ak sa ich zúčastnila nadpolovičná väčšina oprávnených voličov. Či by to nemohlo viesť až k tomu, že výsledky volieb nebudú platné a tým pádom si nezvolíme, nezvolíme radu školy, lebo ak sa nezúčastní, ja neviem, na stredných školách nadpolovičná väčšina študentov, no tak nebudú mať zástupcu, alebo ak to budú rodičia, rodičia ignorovať, zaujalo ma, prečo, prečo to má byť takto nastavené. Tak to je skôr otázka.
Ďakujem.

Tri faktické poznámky na vaše vystúpenie, pán poslanec. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.
Pán poslanec Sopko, nech sa páči.

Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Myslím, pán poslanec, že ste veľmi správne vystihli fakt, prečo tu ten problém je s tou vymožiteľnosťou práva. Je to tak, ako to je, ako ste to povedali. Pokiaľ by naozaj títo ľudia v týchto pracovných kolektívoch cítili oporu tohto štátu a nemali by presne opačný pocit, že sa nemajú kde dovolať spravodlivosti, možnože by sme tu vôbec nemuseli teraz o tomto sa baviť.
Ja som si spomenul aj pri tom, ako ste spomínali minulý rok tú rozpravu ohľadom veta zriaďovateľov, ako častým argumentom bolo v tej diskusii určitá ako keby sťažnosť zo strany zriaďovateľa, aké slabé páky má na to odvolať riaditeľa, ktorý preukázateľne nemá na svojej stoličke čo hľadať.
V tomto prípade, keď, ako ste poznamenali, sa vychyľujú misky váh skôr na stranu štátu ako poslednej inštancie, logicky by možno mohlo dôjsť k podpore tohto, pretože tým pádom by sa poriešil i tento problém a takíto riaditelia by na svojich stoličkách skončili. Ale v princípe mali by sme diskutovať o tých mechanizmoch a mali by sme diskutovať o tom, že v súčasnosti kompetencie rady školy a jej nastavenie sa musí zmeniť. A to je možno už aj na podstatne širšiu novelu zákona.