18. schôdza

Beblavý, Miroslav, poslanec NR SR
Ďakujem pekne. Ďakujem pánovi kolegovi Mihálovi za jeho doplňujúcu informáciu. Dovoľte mi možno ešte v reakcii na neho rozšíriť trošku ten argument, že ak naším cieľom je dnes, aby sme sa udržateľne posúvali k lepšiemu životu, tak majú v tom svoje postavenie aj zamestnávatelia, aj zástupcovia zamestnancov. Ten problém, ktorý tu naozaj máme a máme ho tu dlho, je v tom, že nemáme alebo nemali sme, už začíname mať, odbory, ktoré by naozaj vznikali zdola. Máme odbory, ktoré nám vznikli zhora. To isté, tú istú situáciu sme mali aj medzi zamestnávateľmi, tí z vás, ktorí majú dlhšiu pamäť, vedia, že po revolúcii tu vznikla Asociácia združení zamestnávateľských, ktorá bola do veľkej miery vystavaná zhora a tiež bola často bližšia vláde ako hájeniu záujmov zamestnávateľov, potom sa vytvorila konkurenčná Republiková únia zamestnávateľov a tá vytvorila nejak aj zdravú súťaž, potom AZZ sa výrazne zmenila. A dnes si dovolím povedať, že obe reprezentujú záujmy zamestnávateľov, s ktorými niekedy súhlasím, niekedy nie, ale robia to dobre.
To znamená, že aj v oblasti zastupovania zamestnancov to, čo potrebujeme, je súťaž, potrebujeme odborárov, ktorí naozaj zastupujú čo najväčší počet ľudí a ktorí si to musia odmakať. A v tomto ešte skúsim zaujať na záver opäť pána predsedu Národnej rady, že tak ako on presadzuje, aby politické strany museli byť v čo najväčšej miere zakorenené medzi ľuďmi, aj keď to zatiaľ robí návrhmi, ktoré k tomu v skutočnosti nesmerujú a v mnohom sa skôr podobajú tomu, čo presadzuje pán minister Richter v tomto zákone voči odborom, tak tá myšlienka tlačiť tých, čo nás zastupujú, či sú to odborári, zástupcovia zamestnávateľov alebo politické strany, k tomu, aby skutočne niekoho zastupovali a mali tam prítomnosť, je podľa mňa veľmi dobrá.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo, pán predseda Národnej rady. Veľmi stručne. Ja som zvýraznil v úvodnom slove a opätovne to chcem teraz podčiarknuť, predmetom tejto novely je nález Ústavného súdu. My nemáme záujem kompletne meniť zákon a pozície zamestnávateľ, resp. zamestnanec prezentovaný alebo reprezentovaný odbormi. Toto bola prvá a jasná pripomienka, na ktorej sme sa dohodli aj so sociálnymi partnermi, že ideme odstrániť len nález Ústavného súdu.
Zopakujem, v čom bol nález Ústavného súdu.
Po prvé. Fakultatívne extenzie, že ministerstvo práce môže alebo nemusí vykonať extenziu. To bol prvý nálezu.
Druhý. Tým, že extenzia sa vykonáva podzákonnou normou výnosom ministerstva.
A tretie, že chýba súdna ochrana zamestnávateľa.
Toto boli tri zásadné výhrady, ktoré boli predmetom nálezu Ústavného súdu.
Ako to riešim novelou, ktorú som predložil?
Po prvé. Vytvára sa koncept reprezentatívnej kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa, ak sú splnené podmienky reprezentatívnosti, kolektívna zmluva bude zaväzovať aj iných zamestnávateľov odvetví alebo časti odvetvia, na ktorých sa pôvodne nebola uzatvorená.
Za ďalšie. Postup. Zmluvná strana alebo strany doručia na ministerstvo oznámenie o tom, že bola uzatvorená takáto kolektívna zmluva, predložia príslušné doklady, o ktorých zákon hovorí. A ministerstvo práce, sociálnych vecí zverejní v Obchodnom vestníku o tejto skutočnosti oznámenie, to znamená, my nevstupujeme do toho. A to je práve aj odpoveď na návrh pána poslanca Mihála, on navrhuje opätovne a vracia do hry ministerstvo. Neprijateľné! Veď o tom bol práve nález Ústavného súdu, že vlastne naša právomoc z hľadiska vstupovania do rozhodnutí a odporúčaní sociálnych partnerov nie je možná. To znamená, ak by som toto akceptoval, vlastne napĺňam tú kritiku alebo výhrady Ústavného súdu, ktoré ja touto novelou mám ambíciu jednoducho odstrániť.
Po tretie. Ak je kolektívna zmluva reprezentatívna, ministerstvo len oznámi na Zbierku zákonov Slovenskej republiky náležitosti, aby to mohlo byť zverejnené a platné. No a podstatné, čo sa týka súdnej ochrany, áno, správnou žalobou je možná súdna ochrana zamestnávateľa, ktorá doteraz v zákone nebola. To znamená, napĺňame aj tú otázku, ktorá sa týka tejto výhrady Ústavného súdu. Opakujem, reprezentatívnosť a súdna ochrana. Tieto veci riešime. A tu aj bol záujem prísť k tomu, aby tam ten zákon nebol protiústavný. Opakujem ešte raz, neotvárame celý diapazón právomocí alebo zodpovednosti, ale len tieto veci.
A teraz odpoveď aj možno na otázku, prečo sociálni partneri mali výhrady? No práve pre toto, o čom hovorím. Lebo jedni aj druhí, myslím teraz aj odborári, aj zamestnávatelia, chceli ísť nad rámec tohto nášho riešenia. Budem konkrétny. Republiková únia zamestnávateľov ako predstaviteľ zamestnávateľov napríklad navrhovala vložiť do návrhu novely zákona novelizačný bod, ktorým sa § 7a písm. e) nahradí číslom 20 a toto číslo bude 50. To znamená, mali záujem zmeniť, aby sa vyššie kolektívne zmluvy netýkali firiem, ktoré majú menej ako 50 zamestnancov. Teraz je 20. To znamená, použijem výraz, chceli zmäkčiť stupeň, stupeň pôsobenia tých kolektívnych zmlúv. Ale to nie je problém Ústavného súdu, to znamená, preto som túto pripomienku neakceptoval.
A podobne napríklad odborári žiadali považovať každú kolektívnu zmluvu vyššieho stupňa za reprezentatívnu len z dôvodu, že neexistuje iná kolektívna zmluva vyššieho stupňa. Je treba povedať, že toto keď by sme prijali, mám veľmi vážne obavy, žeby opätovne na Ústavnom súde nemuselo, nemuselo byť obhájené a ustáť. To znamená, naším cieľom bolo nerozširovať. Treba povedať, že doteraz platný zákon z hľadiska aplikačnej praxe nemal nejaké problémy. Nemali sme nejaké sťažnosti aj vzhľadom na tú tripartitnú komisiu, ktorá na ministerstve jestvovala. Ja ako minister, pokiaľ nedošlo k nejakým dohodám, som nemal záujem presadzovať svoju vôľu nad rámec vôlí jednotlivých sociálnych partnerov. To znamená, že tu nie je tá aplikačná prax zlá, ale uvedomujem si, že dochádza aj k istým zmenám. Áno, vznikajú tu aj nejaké nové odbory atď., ale, ale toto nie je problém, ktorý my riešime.
A možnože sčasti je tu aj odpoveď, ktorá je veľmi konkrétna, prednosť má vždy kolektívna zmluva, ktorá je pre zamestnancov výhodnejšia. To znamená, žiadna kolektívna zmluva vyššieho stupňa, keď sme napríklad u toho Volkswagenu, nemôže zmeniť tie sociálne benefity, ktoré si oni na podnikovej úrovni dohodnú. Myslím, že sa nemusíme presviedčať, že Volkswagen je doslova výstavnou skriňou, bodaj by také sociálne benefity mali aj všetci ostatní zamestnanci v iných firmách. To znamená, aj toto nie je možné, aby, aby niekto, niekto zmenil, na čom sa dohodnú, v takomto prípade, opakujem ešte raz, výhodnejšia pozícia vždy jednoducho v tomto prípade platí.
Na záver. Nie je mojou ambíciou vyvolať, lebo toto je aj ideologická vojna, v plnej miere si uvedomujem, na rozdiel od toho predchádzajúceho zákona, že tu tie postoje možno pravoľavých strán sa môžu diametrálne odlišovať a nie je mojím záujmom ani hodnotiť, koľko kde odborárov je alebo nie je. Ale ja ubezpečujem, že v súvislosti s reprezentatívnosťou vzhľadom na záujem nového združenia zamestnávateľov sa v uplynulom roku urobila kontrola reprezentatívnosti a môžem len ubezpečiť plénum Národnej rady, že všetci tripartitní partneri spĺňajú podmienky v zmysle zákona, aby ako tripartitní partneri mohli pôsobiť a plniť si úlohy, ktoré im zákon ohľadom tripartity umožňuje.
Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Termín bude budúci týždeň v utorok o 11.00 hodine. Ďakujem.

Ďakujem pekne. Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky predkladám vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 205/2004 Z. z. o zhromažďovaní, uchovávaní a šírení informácií o životnom prostredí a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Účelom návrhu zákona je zapracovať požiadavky na zmeny vyplývajúce z praxe pri zhromažďovaní a spravovaní Národného registra uvoľňovania znečisťujúcich látok a prenosov mimo lokality prevádzkarne. Keďže vstúpením zákona č. 205/2004 do platnosti došlo k zmenám v procese nahlasovania údajov zo strany prevádzkovateľov, ako aj zo strany organizácií, ktoré nahlasujú a spolupracujú na národnom registri znečisťovania, nezodpovedá súčasné znenie potrebám praxe. Návrhom zákona sa zjednotí nahlasovanie údajov do národného registra znečisťovania od prevádzkovateľov, ktorí nahlasujú údaje podľa nariadení Európskeho parlamentu a Rady č. 166/2006 z 8. januára 2006 o zriadení Európskeho registra uvoľňovania a prenosov znečisťujúcich látok, ako aj podľa zákona č. 39/2013 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia.
Návrh zákona je v súlade s právom Európskej únie, s Ústavou Slovenskej republiky a s ostatnými zákonmi, ako aj medzinárodnými zmluvami.
Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, verím, že navrhovaný vládny návrh zákona schválite.
Ďakujem pekne.

70.
Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona (tlač 572). Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady, Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie a Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 31. augusta 2017 a v gestorskom výbore do 5. septembra 2017.
Pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem pekne za slovo. Ja budem dnes veľmi krátka. Tento zákon je dôležitý, pretože reflektuje na Aarhuský dohovor a je to vlastne veľmi dôležitý zákon z titulu informácií, elektronických informácií o životnom prostredí, o ovzduší, ktoré majú byť prístupné nielen pre občanov Slovenskej republiky, ale ide vlastne o informácie v rámci celej Európskej únie. A tu chcem práve poukázať na to, že ide práve o elektronický prístup, ktorý by mal byť prístupný komfortne v každom čase a komfortne pre každého užívateľa.
Ja tu chcem, pán minister, poukázať na... Ak dovolíte, chvíľočku by som bola rada, keby, naozaj dve vety. Mám námietku voči tomuto materiálu, a síce v tom, že sa tam píše, že nemá dopady na podnikateľské prostredie. Možno v takom duchu praktičnosti by som si dovolila namietať, že ten dopad na podnikateľské prostredie má a je to zase v administratívnej záťaži. Očakávala som, že pri novele takéhoto zákona odstránite tú administratívnu prekážku, ktorá tam je, aj duplicitu. Aj v súčasnosti podnikatelia prevádzkovatelia, ktorí sú povinní nahlasovať tieto údaje, musia zasielať v listinnej aj elektronickej podobe a túto záťaž ponechávate v zákone, čo si myslím, že je absurdné v dobe elektronizácie, aby museli prevádzkovatelia posielať tieto údaje v listinnej podobe na príslušný úrad a ešte aj v elektronickej. A to si, prosím pekne, treba uvedomiť, že to nie sú, že obyčajná pošta, to sú vlastne doručené listy. Čiže sú to ďalšie výdavky možno v pár eurách, ale rozhodne sú to veci, ktoré administratívne zaťažujú celú tú agendu.
Ďalšiu námietku, ktorú mám a ktorá vám bola aj vytknutá v rámci pripomienkovacieho konania, že nie sú dostupné vykonávacie predpisy, ktorým vlastne zákon splnomocňuje ministerstvo životného prostredia ich vydať. To znamená opätovne tlačivá a podobne, ktoré už v súčasnosti sú veľmi ťažkopádne, a myslím si, že mohli ste, mali ste to urobiť, aby boli nejakým spôsobom komfortne užívateľsky pre tých podnikateľov vyrobený, či už nejaký prístup do systému cez internet, alebo nejako tie tlačivá zjednotiť a najmä zjednodušiť. A tak ako následne potom sa poskytujú tieto údaje elektronickou formou do Európskej komisie, vy tiež ich neposielate v listinnej podobe.
Takže toto sú moje námietky. Ináč je to transpozícia európskej smernice, voči obsahu ako takému potom následne nie sú, nemám nejaké výhrady, ale táto nadpráca, som si to teraz ešte kontrolovala v tom nariadení, to nariadenie nepožaduje listinnú podobu nahlasovania od prevádzkovateľa. Ako prosím vás odstrániť túto povinnosť a naozaj, alebo to dajte buď - alebo, ten, kto nemá prístup, ale predsa dnes už musí byť, každá spoločnosť mať elektronický podpis, čiže ten elektronický prístup musí mať každý veľký prevádzkovateľ. Je nezmyslom posielať v listinnej podobe takéto hlásenia. A to sa netýka len tohto, to sa týka aj hlásení v rámci iných zákonov, ale teraz hovoríme o tomto konkrétnom.
Ďakujem pekne za slovo.

Ďakujem pekne. Ja budem veľmi krátky. Ja si myslím, že práveže zjednodušujeme týmto návrhom prácu tých asi približne 500 spoločností, ktoré musia hlásiť tieto údaje, keďže doteraz museli vypĺňať tabuľku, kde bolo 96 látok, museli vypĺňať všetko. Teraz budú musieť vypĺňať len to, čo sa ich týka, budú to môcť robiť aj elektronickou formou a čo bude, samozrejme, na našej stránke. To znamená, že tá administratívna záťaž práveže týmto zákonom sa odbúrava. A viem, že tie subjekty, ktorých sa to týka, to brali pozitívne.
Takže ja zatiaľ toľko. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, protokol o ťažkých kovoch je jeden z ôsmich vykonávacích protokolov k Dohovoru o diaľkovom znečisťovaní ovzdušia prechádzajúcom hranicami štátov a jeho cieľom je znižovanie a kontrola antropogénnych emisií, to znamená olova, kadmia a ortuti do ovzdušia ako znečisťujúcich látok diaľkovo šírených v ovzduší cez hranice štátov.
V rokoch 2009 a 2010 zmluvné strany preskúmali dostatočnosť a účinnosť záväzkov vyplývajúcich z protokolu a dohodli sa na prijatí troch rozhodnutí výkonného orgánu dohovoru, ktorým sa mení predmetný protokol. V doplnenom protokole sa ustanovujú najmä prísnejšie emisné limity týchto kovov z určitých technológií veľkých stacionárnych zdrojov, vyjadrené ako emisie tuhých znečisťujúcich látok. Ustanovené sú tiež pružné prechodné opatrenia, ktoré sú prínosom pre tie zmluvné strany, ktoré pristúpia k protokolu pred koncom roka 2019 vrátane krajín východnej a juhovýchodnej Európy.
Nakoľko všetky doplnenia protokolu sú v plnej miere transponované prostredníctvom právnych predpisov EÚ a následne implementované vo vnútroštátnom právnom poriadku Slovenskej republiky, nie je potrebné prijať žiadnych legislatívnych úprav ani vyhodnotenie vplyvov a dopadov.
Doplnenia protokolu nebudú mať žiaden dopad na priemysel a sú v plnej miere ustanovené vo vnútroštátnych právnych predpisoch prostredníctvom zákona č. 137/2010 Z. z. o ovzduší v znení neskorších predpisov a vykonávacou vyhláškou ministerstva životného prostredia č. 410/2012 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona o ovzduší v znení neskorších predpisov.
V rámci medzirezortného pripomienkového konania nebola vznesená žiadna zásadná pripomienka. Ratifikácia dodatku bude dôležitým krokom smerom k vyššej úrovni ochrany ľudského zdravia a životného prostredia v dôsledku cezhraničného znečisťovania ovzdušia.
Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení poslanci, týmto si vás dovoľujem požiadať o schválenie predloženého materiálu.
Ďakujem pekne.

Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 567 z 12. mája pridelil návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dodatkom k Protokolu o ťažkých kovoch z roku 1998 k Dohovoru o diaľkovom znečisťovaní ovzdušia prechádzajúcom hranicami štátov z roku 1979 (tlač 545) na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie s lehotou na prerokovanie návrhu do 12. júna 2017.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie prerokoval návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dodatkom k Protokolu o ťažkých kovoch z roku 1998 k Dohovoru o diaľkovom znečisťovaní ovzdušia prechádzajúcom hranicami štátov z roku 1979 (tlač 545) dňa 6. júna 2017. Uznesením č. 91 súhlasil s návrhom a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky vysloviť súhlas s dodatkom.
Gestorský výbor prerokoval správu o prerokovaní predmetného návrhu a uznesením č. 97 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas s Dodatkom k Protokolu o ťažkých kovoch z roku 1998 atď. a poveril ma vystúpiť na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky k uvedenému návrhu a predložiť návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky. Súčasťou správy je návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky.
Ďakujem za slovo.

Ďakujem pekne, pán predseda. Dovoľte mi tento návrh zákona stiahnuť s tým, že bude dopracovaný a predložený na niektorej ďalšej schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.