18. schôdza

Ďakujem pekne za slovo. Ja by som veľmi stručne rád podporil to, čo povedal pán poslanec Budaj v dvoch bodoch. Jeden je, že Ústav pamäti národa potrebuje konečne svoje sídlo, dôstojné sídlo, dostatočne efektívne, praktické sídlo, svoju budovu. Viem už, že o tom sníval už Ján Langoš, a viem, poznám ten príbeh, tú anabázu toho sťahovania sa z jedného miesta na druhé. Nerobí to dobre ani pracovníkom, ani archívom. To je jedna vec.
Druhá vec, že chcem sa pridať k pánovi poslancovi Budajovi v pripomenutí Bratislavy nahlas. Tí, ktorí sme už vtedy vnímali politiku, keď Bratislava nahlas vyšla, 30 rokov to bude budúci rok, tak vieme, aký závažný počin a odvážny počin to bol. Takže pridávam sa k spomienke.
Ďakujem.

Pani poslankyňa Jurinová.

Ďakujem pekne. Mne sa javí, že Ústav pamäti národa funguje na to, aké pomery tam vládnu, až nadmieru dobre. Hovorí o tom práve správa o činnosti, ktorá obsahuje nieže niekoľko udalostí, ale množstvo vecí, ktoré, na ktorých Ústav pamäti robí, aktívne robí. Naozaj tých činností je veľmi veľa a neviem si predstaviť, ako by sa dala toľká činnosť robiť, ak by tam tie, tá nedobrá atmosféra bola až taká zlá, že by bolo nutné lámať zákon cez koleno.
Jednoznačne, tak ako kolega Budaj hovoril, že tiež pre mňa je nepochopiteľné, že takto rapcom ideme, bez toho, aby existovali nejaké odborné debaty na tému zmeny v Ústave pamäti národa, aby sa robili zmeny, ktoré úplne zmenia spôsob riadenia. Budeme mať viachlavého draka, ktorý bude mať naozaj veľa hláv, ale nikto nebude chcieť zobrať tú skutočnú zodpovednosť nad, aj nad činnosťou Ústavu pamäti národa.
Takže na zváženie kolegom, ja by som sa veľmi prihovárala, aby tiež stiahli túto novelu a popremýšľali aj nad tým, čo je dôležité pre ústav: budova, vytvoriť múzeum, ktoré by bolo súčasťou Ústavu pamäti národa, a zároveň vyriešiť aj to právne nástupníctvo. To je dôležité.
Ďakujem.

S reakciou na faktické poznámky pán poslanec Budaj.

Ďakujem pekne. Tak nedá sa pánovi Paškovi neodpovedať, lebo on ako naozaj je tuná známy obdivom k liberálnej demokracii, si zažartoval veľmi vtipne. Ja myslím, že návrh zákona, o ktorom sa tu rokovalo, bude mať na ÚPN presne tie liberalizačné účinky ako každá iná poprava. Čiže popravený sa bude cítiť o hlavu ľahší a bude sa cítiť tak slobodnejšie.

Týmto sme vyčerpali prihlásených do rozpravy a rozpravu ako takú, takže vyhlasujem ju za skončenú.
Chcem sa opýtať pána navrhovateľa, či chce predniesť záverečné slovo. Nech sa páči.

Vážená pani predsedajúca, vážení páni poslanci, ďakujem vám v prvom rade za vašu podporu, za podporu našej inštitúcie Ústavu pamäti národa, za vašu obetavosť, ktorú ste prejavili pre zachovanie pamäti národa. A, samozrejme, ďakujem predovšetkým svojim zamestnancom, mojim kolegom, lebo správa o činnosti Ústavu pamäti národa je výsledok ich práce. Veľmi si to vážim a bez silného kolektívu a bez takýchto aktívnych zamestnancov by nebolo možné, aby sme mali výsledky také, aké som dnes v tejto súvislosti predniesol.
Ak hovoríme o napätí v Ústave pamäti národa, tak súhlasím s tým, že existuje napätie, ale nie medzi zamestnancami a predsedom, ale skôr medzi členmi správnej či dozornej rady a predsedom a možno existuje od roku 2013, keď som nastúpil do tejto funkcie, ale je to napätie skôr rázu hodnotových náhľadov, nazeranie na minulosť a podobne.
Ústav pamäti národa má veľmi ťažkú prácu, pretože vyťahuje hriechy na svetlo božie a tí, čo ich spôsobovali, oni žijú. Je prirodzené, že toto napätie potom v tejto inštitúcii narastá aj v tejto súvislosti a narastá v súvislosti s tým, ak sa naozaj ústav venuje citlivým témam. Ale zároveň Ústav pamäti národa má aj veľmi jednu dôležitú a zodpovednú úlohu, ponúka príklady a vzory hodné nasledovania mladým ľuďom, študentom, žiakom. A túto prácu preto nemôže robiť ktokoľvek a hocikto, pretože je to práca o morálnych postojoch.
Pán Paška spomínal, že ak vzniklo toto napätie už skôr, bolo ho potrebné riešiť. Ja som bol v uplynulom týždni v Senáte Českej republiky, kde vystúpil miestopredseda senátu a hovorí, tak vážení členovia Rady Ústavu pre štúdium totalitných režimov, my sme si vás zvolili a tým naša úloha skončila. Teraz je na vás, aby ste prácu, ktorá obsahuje v tejto inštitúcii, aby ste ju robili naozaj úprimne, úplne a nestranne.
Pani poslankyňa Jurinová hovorila o právnom nástupníctve. Naozaj v Českej republike dôsledky týchto právnych sporov znáša Ministerstvo vnútra Českej republiky. Aj u nás nedávno v prípade sporu s pánom Hudzovičom súd rozhodol, okresný súd, že nemajetkovú ujmu má znášať Ústav pamäti národa, ale majetkovú ujmu má znášať Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky.
A ešte by som chcel povedať, že naozaj zamestnancov Ústavu pamäti národa je pramálo na tú prácu, na tú činnosť, ktorú robíme. Iba v Ústave pre štúdium totalitných režimov na úseku vedy a výskumu je 65 zamestnancov, vedeckých pracovníkov a presne 65 zamestnancov má Ústav pamäti národa. A napriek tomu riaditeľ českého Ústavu pre štúdium totalitných režimov mi niekoľkokrát zopakoval, že sa mnohými aktivitami našej inštitúcie inšpiroval.
A preto na záver chcem ešte raz vám všetkým poďakovať za vašu snahu pomôcť tejto inštitúcii budovať pevnú pamäť národa, pretože Ústav pamäti národa má byť svedomím národa. A svedomie je jediné, čo si ponesieme aj do hrobu. Ďakujem vám. (Potlesk.)

Ďakujeme pekne pánovi Krajňákovi.
A chcem sa opýtať pani spravodajkyne, či chce niečo dodať v rámci záverečného slova. Nech sa páči.

Iba veľmi kratučko. V rozprave vystúpili štyria páni poslanci, neboli podané žiadne procedurálne návrhy. Svoje vystúpenie ukončím naozaj tým, čo bolo povedané teraz v závere, aby sme tými zmenami, ktoré prichádzajú a ktoré budú prichádzať aj pri zmene zákona o Ústave pamäti národa, aby sme nezobrali svedomie národa práve možnože nie celkom rozvážnym konaním.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Vyhlasujem osemminútovú prestávku; majte sa pekne, dovi; osemminútovú prestávku, o pol budeme hlasovať.

(Prestávka.)

(Po prestávke.)