18. schôdza

Ďakujem za slovo.
Vážený pán poslanec Blanár, milý Juraj, všetka úcta k tvojej osobe, ale ja sa nezhodujem s kolegami, že ten prejav bol nejaký hodnotný. Väčšinou hovoríš dobre a k veci a teraz si sa snažil k veci, ale hlavne ten apologetický tón a taká určitá defenzívnosť a ustráchanosť sa mi zdala. Rozmýšľal som, že čo za tým je, nejakým spôsobom to proste chcete, chcete presadiť a boli by ste veľmi radi, keby sme vám nejak na to skočili a odsúhlasili a aby sme vzbudili dojem, že veď to treba, tú dlhovú brzdu. Ja som presvedčený, že ju netreba a že aj z politických a vecných dôvodov ju odmietame.
A keď som sa ešte pozrel do tých materiálov, neviem všetko nájsť ihneď počas faktickej poznámky úplne presne, tak za tú dlhovú brzdu hlasovalo 146 poslancov aj v prvom, aj v druhom čítaní. Stoštyridsaťšesť poslancov, myslím, že jediný, kto mal s tým problém, bola pani poslankyňa Belousovová. Všetci ostatní unissono išli, ktorí tu boli prítomní. Čiže na to treba naozaj obrovskú zhodu, ak by sme s tým niečo chceli robiť.
A nechcem teda reagovať na predrečníka, ale takisto, ako to komentovala aj pani predsedníčka poslaneckého klubu SaS Blahová, naozaj tu nakoniec doložiť nejaké uznesenie, ktoré podľa kritiky, ktoré vyplynuli z rozpravy, nie je prerokované ani s vašimi všetkými koaličnými partnermi alebo v dostatočnej miere, tak mi príde, že takto to proste nepôjde, že môžme sa o tom baviť, ale takto to nepôjde. Však povieme si viac na grémiu.
Naozaj, hovorím, k tvojej osobe všetka úcta, ale mňa ten prejav presvedčil len o tom, že je to nejaký politický pokus. Zatiaľ ešte celkom neviem úplne presne odhadnúť aký, ale u mňa a myslím, že aj u väčšiny mojich kolegov ste nejakú dôveru alebo ochotu zmeniť názor z nie, z toho rozhodnutia nie, nejak zatiaľ nezmenili.

Pán poslanec Bagačka.

Ďakujem za slovo. Ja, naopak, si myslím, že to bolo skôr také úprimné vystúpenie a súhlasím s viacerými vecami. A jednou z nich je aj to, že keby som mal percentuálne vyjadriť, možno 70 % z tých vystúpení boli skôr politické reči á la Baránik a podobne. Niekedy sa mi zdá, že ako keby kolegovia z opozície dostali nejaký taký strach, že náhodou by sa niečo také mohlo podariť a čo keby na tom nemali nejakú zásluhu. Tie vystúpenia jednoducho niektoré ma o tom tak presviedčajú.
Na druhej strane si vážim naozaj konštruktívny prístup a vystúpenie pána poslanca, pána kolegu Krajniaka, ktorý to nezabil hneď a nezarezal a je ochotný trebárs sa o tom rozprávať. A to je to, čo v tvojom vystúpení zaznelo aj voči ostatným kolegom z opozície, aby sa ďalej diskutovalo, aby sa rozprávalo, pretože uznesenie nie je ešte schválený zákon a myslím si, že aj voči našim voličom a občanom by bolo korektné sa o tomto rozprávať.
A takisto jednoducho vystúpenie, niektoré boli aj údaje naozaj nekorektné, pretože až si, až zoberiem výpočet celej sumy 48 alebo koľko miliárd, ako povedal pán kolega Ivan, a poviem jednu cifru 45 miliónov, poprípade to nespriemerujem, tak jednoducho je to nekorektná informácia, ktorú možno, keďže viem, že je aj stavbár, by som asi ani nevypustil z úst. Takže tiež si myslím, že v prvom rade je to o tej diskusii a diskutovať, myslím, že treba.

Pán poslanec Laurenčík.

Ďakujem za slovo.
Pán poslanec Blanár, povedal si tam jednu vetu, na ktorú chcem zareagovať. Väčšina politikov totiž vo vzťahu k dlhu permanentne zavádza občanov Slovenska, keď hovorí, že v posledných rokoch náš dlh klesá. Povedal si to ty a nie je to pravda. Ja ti to poviem na číslach. Za vlády Roberta Fica, nemám tu od začiatku údaje, ale v roku 2008 bol dlh Slovenska 19 miliárd. Teraz sa vyšplhal takmer na 45 mld. euro. Ten rozdiel je ako markantný, takže zadlženie Slovenska je obrovské. Možno si zachytil nejakú informáciu inú, pretože v Európe naozaj dlh klesá na obyvateľa, ale na Slovensku rastie a za rok 2016 to bolo o 170 euro. Keby sme mali splatiť ten náš dlh, tak každý občan našej republiky by zaplatil viac ako 9 600 euro.
Takže tvrdenie, že dlh klesá, je klamlivé. On klesá voči HDP, ale absolútny dlh rastie a budeme ho musieť raz vrátiť. Dôležité však je, že čo sme za tie peniaze urobili. Všetky tie sľuby, ktoré Robert Fico mal, tak nesplnil. 2010, jazdíme do Košíc diaľnicou? No nejazdíme. Nebudeme jazdiť ani v 2020 a možno ani 2030, keď neminieme ďalšie a ďalšie peniaze, o ktoré sa teraz snažíte, aby sme sa podpísali pod to, že znova zadlžíme viac a viac naše deti.

Pani poslankyňa Verešová.

Ďakujem za slovo.
Tiež oceňujem, pán poslanec Blanár, že ste nám dali možnosť reagovať na vaše vystúpenie. Pýtali ste sa, že či požičiavanie peňazí je zlé. Nuž, nie je zlé. Nie je ani požičiavanie peňazí zlé, ani zvyšovanie dlhu, ale keď to navrhujete vy a keď to chcete vy, vládna koalícia, tak sme na pozore a vyzývam, že aj národ musí byť vtedy na pozore. Pretože, prepáčte mi to, ale naozaj nie ste dobrými správcami verejných financií a vy ste nám to dokázali. Veď tak dlho vládnete aj s takou mocou a naozaj ste to národu dokázali. Pozrite sa, služby, sociálne služby, zdravotníctvo a školstvo, to je na kolenách. Diaľnica do Košíc nie je. Ľudia sú v uliciach, pretože sú zhnusení z klientelizmu a korupcie. Politiku zamestnanosti robíte celé tie časy iba z eurofondov a regionálne rozdiely obrovsky narástli. Ako vám môžeme veriť, že s ďalšími financiami, ktorými zadlžíte naše deti a budúce generácie, budete narábať lepšie? Ste pre nás nedôveryhodní, no a, prepáčte mi to, babrácki. Za tie zlé cesty môžete vy. Vládnete naozaj dosť dlho na to, aby cesty boli v poriadku, aby boli dobré aj na východe. Toto máme urobiť našim deťom? Za mňa, ja to mojim vnukom a vnučkám neurobím.

Pán poslanec Baška.

Juraj, ja som rád, že sme prišli s touto iniciatívou tohto uznesenia a hlasovali sme aj v roku 2011 za ten ústavný zákon o dlhovej brzde. Prešlo šesť rokov a musíme sa naozaj nejakým spôsobom zamerať na to, akým spôsobom tieto diaľnice a túto nadradenú cestnú infraštruktúru postaviť. Je nám jasné, že ministerstvo dopravy eurofondy má minuté a vyčerpané do roku 2020. Čo bude potom s eurofondami, nikto nevie. Preto je veľmi dôležité, aby sme, a preto sme zvolili tento postup, aby sme najskôr debatovali v Národnej rade Slovenskej republiky, či a akým spôsobom uvoľniť túto dlhovú brzdu. Som rád, že táto debata tu je a že sme neprišli hneď so zákonom alebo s novelou ústavného zákona o dlhovej brzde. To by malo nasledovať ako druhý krok niekedy na jeseň.
A keď sa tu hovorí stále o nejakej dôveryhodnosti alebo dôvere, že tie peniaze sa budú používať správne, veď je tu veľmi veľa kontrolných nástrojov, či je to samotné ministerstvo financií, ktoré má svoje oddelenie, svoj odbor hodnoty za peniaze. Máme tu rôzne štátne expertízy. Tu je rozpočtová rada, ktorá teraz hovorí teda, že neuvoľňovať túto dlhovú brzdu, ale ministerstvo financií zasa môže každým rokom určité finančné prostriedky z rozpočtu nad teda na tú dlhovú brzdu uvoľniť.
A čo sa týka ešte aj tej kontroly samotnej, tak kľudne, nech sú tam koaliční aj opoziční poslanci, ktorí budú rozhodovať o tom, aký ten objem sa môže nejakým spôsobom zvýšiť finančný a na aké projekty môžu tieto finančné prostriedky ísť. Veď predsa aj opozícia stále navrhuje tu rôzne zákony, ktoré majú dopad na štátny rozpočet. Už som dnes spomínal... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Nech sa páči, pán poslanec Blanár, môžte reagovať.