19. schôdza

Ďakujem, pán predsedajúci, za slovo. Kolegovia, kolegyne, máme pred sebou návrh zákona, ktorý predkladáme ako ďalší zo série podpory osobám, ktoré patria a môžme ich zaradiť do oblasti dlhodobej starostlivosti.
Cieľom predkladaného návrhu zákona je napraviť nespravodlivosť zo strany štátu, ktorá sa deje voči domácim opatrovateľom, ktorí sa starajú o osobu s dlhodobým nepriaznivým zdravotným stavom 24 hodín denne a sú poberateľmi príspevku na opatrovanie alebo teda osobnej asistencie, ktorú vykonávajú aspoň 140 hodín denne. V dnešnej dobe štát nevie čo s informatizáciou, dáva na to veľa peňazí, ale stáva sa to práve pri ľuďoch, ktorí neskutočné množstvo energie dajú na starostlivosť o svojho príbuzného, to, že spôsobí ujmu na započítavaní rokov do dôchodku práve ťažko zdravotne postihnutého člena domácnosti. Náš návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon 461/2003 o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa záklon 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkov na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, predkladáme ako skupina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky za hnutie Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti.
Podľa súčasnej právnej úpravy zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov hovorí (ďalej len "zákon"), je rodič, ktorý sa stará o dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a zároveň poberá peňažný príspevok na opatrovanie, je povinne dôchodkovo poistený z titulu starostlivosti o dieťa. A tu je problém ďalej. Ak sa situácia nezmení v starostlivosti o dieťa, ale dieťa dosiahne 18 rok, tá istá osoba prestáva byť povinne dôchodkovo poistená z titulu starostlivosti o dieťa. Zákon však určuje, že tejto osobe stále trvá nárok na povinné dôchodkové poistenie z titulu poberania peňažného príspevku na opatrovanie, ktorý si však tá osoba musí opätovne uplatniť cez prihlášku Sociálnej poisťovne. Čiže na jednej strane ich úrad práce posúdi a na základe toho dostanú príspevok za opatrovanie. Na druhej strane druhá inštitúcia, ktorá patrí pod ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny, ich vyradí na základe toho, že to dieťa nadobudne 18. rok veku života, ale oni naďalej poberajú príspevok za opatrovanie len preto, že si opätovne nepodali prihlášku do Sociálnej poisťovne. A tak napriek tomu, že teda trvá nárok a naďalej sa starajú o toho člena domácnosti, čiže v ich prípade o to dieťa, stalo sa im, že sa im tieto roky nezarátavali do dôchodku.
Chceme napraviť práve tento problém, pretože dnes skutočne môže byť povinne dôchodkovo poistený opatrovateľ alebo asistent s dlhodobým nepriaznivým stavom a je poberateľom peňažného príspevku na opatrovanie alebo osobnú asistenciu počas celej doby teda príspevku za opatrovanie alebo opatrovania, ale s tým, že po 18. roku musí opätovne inštitúciu Sociálna poisťovňa požiadať o to, aby síce po 18. roku to skončilo, ale naďalej chceli byť povinne dôchodkovo poistení. My sa snažíme pomôcť týmto opatrovateľom, pretože aj z titulu, že pani poslankyňa Shahzad má osobné skúsenosti, ja teda pracujem dlhodobo s rodičmi, ktorí majú deti, a práve na základe toho sa dostali do takejto situácie, že v podstate sa dostávajú do starobného dôchodku a zisťujú, že nie sú im zarátané roky starostlivosti o toto dieťa do starobného dôchodku.
Predkladáme tento návrh zákona, účelom ktorého je, aby fyzickej osobe, ktoré poberajú peňažný príspevok na opatrovanie alebo sú vykonávatelia osobnej asistencie v rozsahu aspoň 140 hodín, boli poistení počas celej doby poberania príspevku na opatrovanie alebo trvania zmluvy. Po druhé, opatrovatelia, asistenti si nebudú podávať prihlášku na povinné dôchodkové poistenie, lebo si to urobia medzi sebou príslušného úrady, čiže úrad práce, sociálnych vecí a rodiny a Sociálna poisťovňa. Po tretie, za obdobie potrebné na započítanie nároku na starobný dôchodok sa bude považovať aj obdobie pred nadobudnutím účinnosti zákona. Po štvrté, ponechávame, že povinne dôchodkové poistené osoby budú aj naďalej tí, ktorí sa starajú o dieťa s dlhodobým nepriaznivým zdravotným stavom, najdlhšie však 18 rokov, aj keď nepoberajú peňažný príspevok na opatrovanie. Prechodným ustanovením dávame možnosť, aby všetci opatrovatelia mali možnosť dať si do súladu roky poberania peňažného príspevku za opatrovanie s povinným dôchodkovým poistením.
Návrh zákona má negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy, nemá vplyv na podnikateľské prostredie ani na životné prostredie, ani vplyv na informatizáciu. Návrh je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentami. Zároveň sa hlásim do rozpravy.
Ďakujem.

Vážené kolegyne, kolegovia, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola určená predsedníčkou Výboru Národnej rady pre sociálne veci za spravodajkyňu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 674. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 697 z 21. augusta 2017 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Ďakujem. Otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

Ďakujem za slovo. Možno ešte tak bližšie o tom, lebo v tej skupine tým, že naozaj sa tam ocitli opatrovatelia z rôznych dôvodov a sa do budúcnosti postupne, keď budú prechádzať do starobného dôchodku, sa opatrovateľom budú vynárať problémy, čo sa týka usporiadania si rokov na dôchodkovú dávku, a preto by som možno trochu aj bližšie hovorila o takej podstate celého problému, ktorý teda nastáva. A mnohokrát, bohužiaľ, musíme si my všetci uvedomiť, že, tým že pravá ruka nevie, čo je ľavá, lebo každá inštitúcia sa stará o to svoje, alebo vedľajšie oddelenie nevie o tom druhom, tak v konečnom dôsledku tí najzraniteľnejší bývajú najviac ukrátení. A v tomto prípade ak máte, naozaj dlhé roky sa staráte o svoje dieťa, ktoré polohujete, sondujete, má preležaniny, a ak sa dostanete do starobného dôchodku a dožijete tak zistíte, že ani za tie roky vám nebolo uznané, že ste teda opatrovali svojho syna alebo svoju dcéru, ktorá bola celý život ležiaca. Vy ste síce istým spôsobom šetrili štátu peniaze, ale na druhej strane ste si zabudli dať nejakú prihlášku do Sociálnej poisťovne a vám sa tie roky nezarátavali do dôchodku.
Čiže podstata celého problému spočíva v tom, že mnohým opatrovateľom neboli zarátané roky opatrovania do dôchodku, a to z dôvodu, že i keď podľa § 15 ods. 1 písm. d) a e) zákona 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov patria medzi povinne poistené osoby, dochádza k momentom, kedy ich poistenie je prerušené a nepokračuje. Z dôchodkového poistenia sú automaticky odhlásení bez toho, aby o tom vedeli. Aj to je zaujímavé, že bez toho, aby o tom vedeli, ich po 18. roku odhlásila tá Sociálna poisťovňa, ale opätovne im nedala sociálne poradenstvo o tom, že majú možnosť aj naďalej byť povinne dôchodkovo poistení. Čiže na jednej strane vás vyradia, na druhej strane vám nepovedia B, že vy môžte, naďalej spĺňate nárok byť povinne dôchodkovo poistení. Čiže zväčša sa to stávalo, ak ich deti dovŕšili 18. rok veku života ako jeden dôvod, hoci už v tom čase môžu byť poberateľmi opatrovateľského príspevku niekoľko rokov. Ale z toho titulu sa musia zo Sociálnej poisťovne nahlásiť sami až pri zaniknutí prvého dôvodu. Dovtedy sa nič nedeje. Nelogické je, že to nie je na začiatku poberania opatrovateľského príspevku, kedy ich je možné na to upozorniť, ale až pri prerušení z iného dôvodu, kedy si túto povinnosť nikto, nikto si na ňu nespomenie.
Ide teda o takú sociálnu nespravodlivosť v tom, že tieto osoby nič a nijako neporušujú. Oni naďalej teda opatrujú svojho člena v domácnosti, to svoje dieťa, ale teda neboli informovaní o tom, že sa majú opätovne prihlásiť do Sociálnej poisťovne. Bez zmeny vykonávali dlhé roky svoju činnosť. Jedine sa to prerušilo teda tým vekom. Logické by bolo, ak by už na začiatku bolo povinné dôchodkové poistenie zabezpečené prioritne, nie z titulu starostlivosti o dieťa, lebo bežne sa staráte o dieťa do 6 rokov veku života. Tu je to už anomália, že pre ZŤP sa použije, ja poviem, dieťa alebo starostlivosť až do 18. roku veku dieťaťa. Čiže tam je už problém v tom, že ináč nazeráme na také dieťa a na také dieťa, a teda je potrebné, aby to bolo z titulu poberania opatrovateľského príspevku, a nie z titulu starostlivosti o dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom. Lebo som to vysvetlila, nie tri a šesť rokov, ale osemnásť rokov, a už tam to mätie tých rodičov, že keď to neurobili po šiestich rokov, tak prečo by to mali robiť po osemnástich rokoch.
Zákon by nemal riešiť len situáciu do budúcna, ale pokiaľ si docení prácu opatrovateľov a naozaj to myslia vážne, mali by situáciu riešiť aj spätne. Čo s tými opatrovateľmi, ktorí teda nemali zarátané tie roky do dôchodku? V súčasnosti ak naozaj chcú si zaplatiť plnú taxu, lebo Sociálna poisťovňa im veľkoryso povie, že tak, viete čo, môžte si niekoľko tých rokov zaplatiť aj spätne. Ale len mesačne ich to bude stáť nejak 105 eur, a keď sa vám to narátava nejaké dva, tri roky, ktoré im teda nezarátali, tak sú to obrovské peniaze, na ktoré by si museli zobrať pôžičku, a ani nemajú, z čoho to zaplatiť.
Je pravdou, že neznalosť zákona síce neospravedlňuje, ale ide o veľmi citlivú skupinu ľudí, ktorých príjem je často ďaleko pod hranicou chudoby. Často ide o celoživotnú obetu a v dôsledku nedokonalých zákonov budú trpieť ešte aj vo vlastnom dôchodku.
V aktívnom veku bolo ku koncu januára 2017 celkovo 30 986 poberateľov opatrovateľského príspevku, pričom registrovaných na Sociálnej poisťovni z titulu dôchodkového poistenia bolo k rovnakému dátumu 21 035 opatrovateľov. Zvyšných 9 951 opatrovateľov môže zistiť, že nie je teda poistených, povinne dôchodkovo poistených a ak si budú uplatňovať nárok na starobný dôchodok, zistia, že nebudú mať zarátané tieto roky do dôchodku. Môže ísť o rôzne prípady, napríklad sú poistení z iného titulu, napríklad majú nejaký pracovný úväzok alebo dohodu, preto nie sú poistení z titulu poberania opatrovateľského príspevku s dosť veľkou pravdepodobnosťou platia oveľa menšie odvody a ak by za nich platil štát opatrovanie, čiže išlo by to do povinného dôchodkového poistenia, vyšlo by im to v dôchodku vyššie.
Mnohokrát si privyrábajú len napríklad vykladaním v Kauflande alebo nejakými inými dohodami, kde sa to potom berie z toho príjmu z toho Kauflandu a nie že v povinnom dôchodkovom poistení z princípu, že opatruje dlhodobo, človeka s dlhodobým nepriaznivým zdravotným stavom, a tým pádom vlastne tam hrozí aj ďalšia cieľová skupina, ktorá až keď si bude vyrátavať starobný dôchodok, zistí, že na to bude doplácať.
Ďalej sú to teda rodičia detí, ktorých dieťatko dovŕšilo 18 rokov veku, ale keďže sú to deti, ktoré sú deťmi celý život, tak rodičia si myslia, že sa nič nestalo, a nevedia o tej podmienke, keďže Sociálna poisťovňa ich odhlási, ale zároveň ich neprihlási alebo nedá im možnosť teda, nedá im možnosť cez poskytované poradenstvo, že ak ste poberateľom príspevku za opatrovanie alebo v osobnej asistencii, môžte byť naďalej dôchodkovo poistený. Čiže to je ďalšia kategória.
Ale máme tu aj skupinu opatrovateľov, ktorí síce opatrovanie vykonávajú, no za prácu nedostávajú žiadny príspevok, pretože príjem osoby odkázanej na opatrovanie prekročil stanovené hranice. A tu je treba uvažovať o tom, že hoci príjem takéhoto opatrovateľa je nula eur, mal by mať nárok aspoň na dôchodkové poistenie, pretože v opačnom prípade dopláca na tento nespravodlivý systém dvakrát. Nemá žiadny príjem v reálnom čase, lebo mu neschvália nejakú sumu, a na druhej strane dokonca zaňho štát ako opatrovateľa neplatí ani žiadne poistenie, čo mu môže naozaj ovplyvniť aj budúci dôchodok. Treba pripomenúť, že človek, ktorý nemá žiadny príjem, si len asi ťažko bude platiť celý balík sociálneho poistenia. Aktuálne vo výške 155,18 eur mesačne len preto, aby si šetril na dôchodok. Absurdné.
Ďalšia situácia je, že úrady práce viac-menej nútia opatrovateľov požiadať si o predčasný starobný dôchodok, aby teda im nemuseli ponúkať prácu alebo aby ich tam celkovo nedržali v evidencii, a tým pádom aj tá výška opatrovateľského príspevku ide nižšie, lebo tak dostanete 230 a tak dostane ten človek len 90 eur, a dokonca ešte tým, že bude mať kratšie to poistenie, tak dokonca aj na starobný dôchodok dostane menej započítaných tých bodov.
Príspevok na opatrovanie je jeden z najzložitejších príspevkov na kompenzáciu, a preto sa nemožno čudovať, že nie každý ho musí pochopiť správne. To je len na obhajobu možno tých opatrovateľov, lebo keď naozaj 24 hodín denne, však vidíte v tých reláciách, nemáte reálne, lebo mne to príde už tak bežne, že poznám tie osudy tých ľudí a bytostne sa dotýkam utrpenia tých ľudí, tak mi príde normálne, že o tom hovorím, ale vidíte to aj z médií, ako tí opatrovatelia žijú, že teda vôbec neexistuje nejaká odľahčovacia služba pre tých ľudí, a oni v kuse roky rokúce bez dovoleniek sa starajú o tie deti, a my pre nejakú administratívnu chybu, nie preto, že by a priori nemali nárok na to povinné dôchodkové poistenie, im povieme, že jednoducho neznalosť zákona neospravedlňuje. Je to veľmi smutné a do plaču, že toto sme dopustili a že toto fungovalo roky rokúce.
Ja som začala robiť pred 19 rokmi s deťmi, teraz už tie deti sú dospelé a mamy sa dostávajú do starobného dôchodku a z toho titulu vlastne začali zisťovať aj matky, ktoré sa nachádzajú okolo mňa, že jednoducho majú obrovský problém. A tie ženy plačú, lebo ony nemajú z čoho si doplatiť vlastne to poistenie.
Príspevok teda je naozaj komplikovaný a prisudzuje sa na základe žiadosti odkázanej osoby a posudzuje sa jej príjem, ale paradoxom je, že poberateľom príspevku je opatrovateľ, hej. To znamená iná osoba. Tento príjem opatrovateľa sa raz za príjem opatrovateľa považuje, inokedy nie. Raz si môžu zobrať na základe toho do úvahy ten príjem, druhýkrát, keď ide o pôžičku, už sa to neberie, hej. Čiže zase oni sa ma pýtajú, pýtajte sa všetkých tam ľudí, že či sme zamestnancami alebo nie sme zamestnancami. Čo sme? Kto sme? My nikam nepatríme. Toto mi hovoria rodičia tých detí, hej. Čiže naozaj príspevok sa neposkytuje na základe zdravotného stavu, ale zväčša len na základe príjmu a teda neodráža reálne potreby odkázanej osoby, ani skutočné činnosti, ktoré opatrovateľ musí vykonávať.
Taktiež poberatelia dôchodkových dávok dostávajú podstatne nižší príspevok na opatrovanie ako tí, ktorí sa starajú v produktívnom veku. Tam som hovorila, tam môže byť rozdiel 90 až 230 eur. Čiže chcem povedať, že tento príspevok je skutočne veľmi komplikovaný na to, aby človek, ktorý možno štyri, max päť hodín, keď máte ležiace dieťa, spíte dlhé roky, uvažoval ešte nad tým, kde sa má prihlásiť a odhlásiť, a nie to, že, že proste v našom štáte na jedného úradníka pripadá 30 občanov, aby ten občan si jednoducho nemohol priznať ani, ani roky odrobené pri takomto človeku.
Ja vás preto prosím, aby ste podporili tento návrh zákona. Ide o statočných ľudí, o ľudí, ktorí šetria financie štátu. A naozaj mám za to, že keď sme našli peniaze na vyrovnávanie skrivodlivostí u starodôchodcov, že urobíme to aj v prípade opatrovateľov. Ak to prerátame, možno ich nebude až také, v takom veľkom množstve, aby sme im tie peniaze nedokázali nahradiť aj zo strany štátu.
Ďakujem pekne.

Ďakujem kolegyni Soni Gaborčákovej. Naozaj popísala si množstvo príkladov, s ktorými zápasia opatrovatelia. Už asi netreba hovoriť, že dostávajú za svoj výkon veľmi nízku odmenu. Ale treba určite hovoriť, že stále existujú disproporcie v nastavení tohto zákona, ktoré treba odstraňovať. Jednou z takýchto disproporcií alebo defektov je práve nastavenie byrokratickej prekážky, ktorá súvisí, no s ničím iným, len s tou byrokraciou. Naozaj, ak sa nám nezmení životná situácia, len to, že teda dieťa má 18 rokov, a zrazu od ďalšieho dňa už bude dostávať invalidný dôchodok, tak sa mi zdá úplne scestné, pričom rodičovi sa naozaj nijako tá situácia nemení, sa mi zdá úplne zbytočná povinnosť nahlasovať sa na Sociálnu poisťovňu na to, aby som mohla poberať, aby som mohla byť povinne dôchodkovo poistená.
Veľmi kvitujem aj to, že ministerstvo sa rozhodlo tento defekt odstrániť, na druhej strane sa neviem preklenúť, neviem preklenúť to, že neboli ochotní ísť aj spätne, že vôbec nemyslia na tie ženy, ktoré dnes prichádzajú do stavu dôchodku, a povedia im, že doplaťte si to a váš dôchodok bude v pohode. No pre nich je to naozaj veľmi ťažká životná situácia. Vôbec si neuvedomujú, z akého príjmu tieto rodiny žijú alebo musia vyžiť.
Takže, pán minister, prosím vás, zoberte si príklad z tohto návrhu zákona, myslíme pozitívne na tie ženy, ktoré dnes idú do dôchodku, a vtedy naozaj myslíme na ne tým, že nepotrebujeme, aby si doplatili dôchodkové poistenie, ale automaticky sa to, ten čas započítava do dĺžky dôchodkového poistenia. Buďte grant a prijmite tento návrh!
Ďakujem.

Ďakujem, pán predsedajúci. Je to dobrý návrh, určite s ním súhlasím, budem ho podporovať a odporučím to aj svojim kolegyniam a kolegom. Len chcem to povedať trošku zoširšia. Riešime problém opatrovateľov, áno, je tam, neviem, či je správny výraz "medzera v zákone", skôr nedostatok, ktorý prax teda postupom času jasne ukazuje. Súvisí to s tým procesom prihlásenia sa ako poistenca štátu, bez ktorého skrátka človek, ktorý síce fakticky poistencom štátu je, ale keď nedal prihlášku, tak nie je, čiže rozhoduje papier, nie skutkový stav. A to je teda smutné. Treba to opraviť a treba to opraviť spätne, čiže s týmito dvoma vlastne vecnými návrhmi alebo podstatou tohto návrhu, aby nebol potrebný papier, prihláška, aby to bolo automatické a aby sa to riešilo aj spätne, absolútne súhlasím.
Ale chcem do toho priniesť ešte tretí rozmer, tretí pohľad, a to je, ktorý teda nájdete v našom návrhu, ktorý tu príde, a to je, že toto nie sú všetci poistenci štátu. Toto sú opatrovatelia, ešte k tomu v tom zlomovom momente matka a dieťa, 18 rokov, problém. Áno? Lenže tento problém a v omnoho početnejšom podľa mňa vyjadrení, keď to takto mám povedať, sú matky, ktoré sú na rodičovských dovolenkách alebo na rodičovských príspevkoch, to je najväčšia skupina podľa môjho názoru poistencov štátu. V tomto momente si dovolím tvrdiť, že máme okolo 150-tisíc takýchto žien, ktoré sú poistencami štátu, ak sa prihlásia, ak dajú prihlášku ako poistenec štátu. Ak ju nedajú, tak nič. To je super, človek nevie alebo zabudne alebo niečo príde, nedal prihlášku, ani nie je poistencom štátu, nemá zarátané roky do dôchodku, má nižší dôchodok, no to je ako skutočne absurdný stav.
Veľmi ma mrzí, že vlastne až teraz sme na to prišli. A pozor, ešte chcem povedať jednu vec, neviem, či to tu zaznelo. Ono na to prišlo aj ministerstvo práce, pretože návrh, ktorý tu prinesie v utorok, čiže zajtra, minister práce, obsahuje to, aby sa tento proces vlastne auto-mati-zoval. Čiže nebude potrebná tá prihláška. Ale čo tu zaznelo, ak som dobre počúval, minister to nie je teda ochotný, asi ste sa o tom bavili, ja som sa ešte nestihol, minister to nie je ochotný riešiť spätne. Takže neviem, či niekto z vás si uvedomuje ten pojem starodôchodca, mladodôchodca. Tak teraz to budeme mať zase starodôchodkyne, mladodôchodkyne z dôvodu, že kto to prihlásenie, to zabudnuté prihlásenie ako poistenca štátu stihol, v úvodzovkách, pred 1. 1. 2018 a kto ho stihol, v úvodzovkách, po 1. 1. 2018. Čiže či som sa prihlásil, neprihlásil v decembri alebo v januári, rozhodne o mojom dôchodku. Presne tak (reakcia z pléna). Tuto mám maslo na mojej hlave, presne, priznávam to, mal som to urobiť už ja. Mala to urobiť pani Tomanová. Mal to urobiť Kaník. Ja neviem, kto všetko by si mal sypať popol na hlavu. Ja si ho sypem, urobil som chybu, že som si to neuvedomil a že som na to vtedy, keď som mohol najviac tlačiť, netlačil.
Teraz je to tu, dokonca v podobe troch návrhov. Prvý práve riešime, druhý tu bude zajtra po deviatej, keď ho prinesie minister Richter, a tretí mám pripravený ja s kolegyňami. Tri partie naraz, si predstavte, nezávisle na sebe prišli na to, že máme problém v zákone. A chceme to riešiť, niekto s väčšou niekto s menšou možno silou politickou, niekto je v koalícii, niekto nie je, možno aj s nejakými tými nápadmi, niekto ich má väčšie, niekto menšie, ale nechcem teraz robiť preteky.
Chcem vás upozorniť všetkých, že vlastne tri tímy naraz si tento problém uvedomili. Tak to, prosím vás, spravme! Poďme sa baviť, poďme sa baviť o tom, v čom je kameň úrazu, a poďme to urobiť. Na tomto predsa vieme bez problémov nájsť zhodu. Čiže ja tvrdím, že po prvé, všetci tí poistenci štátu, či sú to opatrovateľky, či sú to osobní asistenti, či sú to matky na rodičovských dovolenkách, majú problém, pretože podľa zákona oficiálne sa im tie roky do dôchodku zarátavajú, až keď podpíšu prihlášku do Sociálnej poisťovne. Ten proces predsa môže prebehnúť automaticky pre všetkých poistencov štátu, zdôrazňujem, teda nielen pre opatrovateľov, ale hlavne aj pre tie matky na rodičovských dovolenkách. A po ďalšie, a tam musíme presvedčiť ministra Richtera, je to problém urobiť spätne, preboha?! Veď tie ženy pôjdu do dôchodku, niektoré o 20, niektoré o 30 rokov, je problém, aby Sociálna poisťovňa zobrala "sčot", nepoviem, že kalkulačku, a naťukala tam o tri nuličky viacej tej nešťastnej žene, ktorá to dieťa jednoznačne vychovala, porodila ho, len sa zabudla pred dvoma rokmi prihlásiť za poistenca štátu! Je to problém? Ja tvrdím, že to teda nie je žiadny problém, je to len otázky chcieť.
Čiže vás vyzývam všetkých, ako ste tu, aby ste na toto pamätali, a hlavne odkazujem na ministerstvo práce, aby prestali s výhovorkami a aby sme spoločne prijali správne a korektné riešenie pre všetky tie ženy, ktoré vychovávajú deti.
Ďakujem.

Ja iba krátko. Tak ako sme sa vedeli dohodnúť na starodôchodcoch, naozaj mali by sme pomôcť tým, ktorí sa celý život starajú o dieťa, ktoré trpí. A trpí tým celá rodina. Takže naozaj dajme hlavy dohromady a pomôžme tým, ktorí to najviac potrebujú, nielen pred voľbami, ale aj keď voľby sa neblížia. Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi v krátkosti predstaviť návrh zákona, ktorý sa týka opäť zákona č. 461/2003 o sociálnom postení v znení neskorších predpisov. V úvode naozaj poviem len veľmi krátko, že jedná sa o zrovnoprávnenie ochrannej lehoty pre matky, ktoré neprešli teda biologickým tehotenstvom, ale o tie, ktoré, ktoré zažiadali o adoptívne rodičovstvo. Ide o to, že v Zákonníku práce sa vzťahuje, alebo teda v zákone o sociálnom poistení sa vzťahuje na tehotné ženy ochranná lehota pri nemocenskom poistení 8 mesiacov. Kdežto pri rodičoch, ktorí si naozaj zažiadajú o náhradnú starostlivosť, sa vyžaduje, platí len ochranná lehota 7 dní, tak ako je to pri bežnej chorobe. Ak sa stane takejto matke, ktorá si zažiada o náhradnú starostlivosť, to, že pred tým, ako ten proces prípravy na adopciu, je naozaj veľmi dlhý a počas tejto prípravy sa jej stane, že jej, že má ukončený pracovný pomer alebo je, tak neštandardne povedané, vyhodená z práce, tak táto matka, aj keď sa bude starať o malé bábätko, nebude mať šancu získať materské, pretože jej ochranná lehota v tomto prípade je len 7 dní.
Myslíme si, že je to veľmi nespravodlivé. A podobne ako sme prišli na predchádzajúcu schôdzu s návrhom novely zákona o príspevku pre náhradnú starostlivosť, ktorá, ktorý je podobné niečo ako príspevok pri narodení dieťaťa, tak aj v tomto prípade žiadame o zavesenie tej lehoty, odkedy sa určuje tá ochranná lehota, na podanie na súd. Pretože vieme, že práve súdy konajú v tomto prípade veľmi zdĺhavo.
Takže na úvod toľko, uvedenie zákona. Ešte raz iba zopakujem, že ide o zjednotenie ochrannej lehoty pre matky, aj tie, ktoré si zažiadajú o adopciu dieťaťa, na osem mesiacov.
Ďakujem pekne.

Vážené kolegyne, kolegovia, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola určená predsedníčkou Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci za spravodajkyňu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 675. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 698 z 21. augusta 2017 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Skončila som, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, hnutie Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti (zaznievanie gongu) sa dlhodobo venuje rodinnej politike. Na každú schôdzu prinášame niekoľko návrhov zákonov. Aj v podstate teraz ide o sériu, už je to tretí návrh v poradí, ktorý sa týka pomoci a podpory rodín, ktorá sa zameriava teda nielen na podporu rodín, ale aj zlepšovanie ich sociálnej aj finančnej situácie a odstraňovanie nerovností... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Hrnčiar, Andrej, podpredseda NR SR
Poprosím vás o pokoj v rokovacej sále.

Jurinová, Erika, poslankyňa NR SR
...a znevýhodnení pre, medzi jednotlivými skupinami.
Naše prorodinné návrhy vychádzajú z praxe a majú oporu u odborníkov, s ktorými sa pravidelne stretávame. Vnímame, že obzvlášť si zaslúžia našu pozornosť mnohodetné rodiny, jednorodičovské rodiny, v ktorých sa kumuluje najväčšia chudoba. Nezabúdame však ani tie rodiny, ktoré prijmú do svojich rodín nielen vlastné deti, ale aj deti z detských domovov. Náhradná starostlivosť a náhradné rodičovstvo sú pre štát veľmi dôležité. Treba tieto inštitúty podporovať a oceňovať, nie je dôvod naďalej znevýhodňovať túto skupinu poistencov. Väčšina rodín si praje mať a vychovávať vlastné dieťa, no nie každému rodičovi je toto dopriate a nie každému dieťaťu je umožnené vyrastať vo vlastnej rodine. Preto existuje inštitút náhradnej starostlivosti.
Dnes platí, že žiadne dieťa do šesť rokov by sa nemalo nachádzať v detskom domove. Zo štatistík vyplýva, že v detskom domove je viac ako 1100 detí do 6 rokov a viac ako polovicu, teda okolo 600 detí tvoria deti do troch rokov a zostáva len dúfať, že naozaj všetky tieto deti, tak ako to zákon prikazuje, sú dnes proste v profesionálnych rodinách, nie na skupinách v detských domovoch.
Spomínam to preto, pretože nedávno sme tu mali kauzu detský domov Peto, kde sa tento princíp evidentne porušuje a ešte aj za účasti ministerstva. Poukázali sme na to nielen my, ale aj verejná ochrankyňa práv. Sme presvedčení o tom, že adoptívni rodičia by mali byť rovnako podporovaní, možno aj zvýhodňovaní, aby sme mali v detských domovoch čo najmenej detí. Pre túto skupinu sme už na minulej schôdze navrhovali zmenu v zákone, upraviť podmienku nároku pre získanie jednorazového príspevku pri zverení do náhradnej starostlivosti... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Hrnčiar, Andrej, podpredseda NR SR
Poprosím vás, páni poslanci.

Jurinová, Erika, poslankyňa NR SR
... aby sa zvýšila šanca tento príspevok získať. Doteraz sa matky stretávajú s tým, že zákony sú nastavené nespravodlivo, často pre adoptívnych rodičov. Nevraviac o tom, že existujú mnohé defekty aj pre rodiny, ktoré majú vlastné deti.
Na septembrovú schôdzu prichádzame teda s ďalším návrhom zákona, ktorý sa týka rodičov žiadajúcich o zverenie dieťaťa do starostlivosti a pripravujúcich sa na prijatie dieťaťa do rodiny. Predstavte si, že v tomto čase prípravy na náhradné rodičovstvo príde takýto rodič o zamestnanie, automaticky mu zanikne po siedmich dňoch nemocenské poistenie a teda automaticky stráca nárok na niektoré dávky a príspevky. Totiž iba existencia nemocenského poistenia alebo trvanie ochrannej lehoty je jednou z podmienok následného uplatnenia si nároku na materské. Žena, ktorá stratí prácu počas tehotenstva, je chránená osem mesiacov v nároku na materské. Ale rodič v procese žiadania o zverenie dieťaťa iba sedem dní. Dúfam, že všetci vnímate túto nespravodlivosť. Takže nárok na materské je v ohrození, pokiaľ rodič stratí prácu. Vzhľadom k tomu, že náhradná starostlivosť a náhradné rodičovstvo sú pre štát veľmi dôležité, treba tieto inštitúty podporovať a oceňovať a nie je dôvod naďalej znevýhodňovať túto skupinu poistencov.
Hlavným cieľom návrhu zákona je preto zavedenie ochrannej lehoty aj pre poistenca, ktorému nemocenské poistenie zaniklo po podaní návrhu na zverenie dieťaťa do starostlivosti. Snahou je zrovnoprávniť trvanie ochrannej lehoty u náhradných rodičov s prihliadnutím na dĺžku trvania ochrannej lehoty u tehotnej poistenkyne, teda osem mesiacov.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, verím že ste sledovali to, čo som rozprávala, že mi dáte za pravdu, že je naozaj dôležité, aby sme zrovnoprávnili inštitút poberania materského a nárokov vzniknutých pre rodičov, či ktorí fyzicky dieťa vynosia, alebo si dieťa adoptujú. Dôležité je, aby sa všetky deti nachádzali v rodinách a aby im boli vytvorené dobré podmienky na to, aby ich tie rodiny vedeli dobre vychovávať.
Ďakujem za podporu tohto návrhu.

Veľmi pekne ďakujem. Rád by som oznámil zasadnutie, schôdzu ústavnoprávneho výboru dnes o 19.00. Ďakujem.