19. schôdza

Ďakujem, pán minister.
Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, pánovi poslancovi Krajkovičovi. Nech sa páči.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážené pani poslankyne, páni poslanci, v súlade s § 83 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona, je to tlač 661. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady, Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet a Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky.
Pán predsedajúci, otvorte rozpravu.

Ďakujem. Otváram všeobecnú rozpravu, do ktorej som dostal jedinú písomnú prihlášku za klub SaS.
Pani poslankyňa Zemanová, nech sa páči.

Vážený pán podpredseda, pán minister, kolegovia, kolegyne, máme tu ďalší z dôležitých zákonov, návrh zákona o ovzduší. Úvodom by som chcela povedať jednu informáciu. Dopočula som sa o tom, pán minister, že občania žalujú štát vo veci nedostatočnej ochrany ovzdušia. 13 žalobcov podalo na bratislavskom krajskom súde žalobu na Okresný úrad Bratislava, namietajúc, že jeho materiál s názvom integrovaný program na zlepšenie kvality ovzdušia je vypracovaný nedostatočne a v rozpore s platným slovenským zákonom o ovzduší i európskou smernicou. Ja súhlasím. Je to také typické pre Slovensko. Prijímať dokumenty, ktoré sú akože, stratégie, ktoré sa nenapĺňajú, a odčiarknuť si – vybavené.
Dovolím si citovať z tlačovej správy, ktorou informovali o ich podaní. Píše sa v nej, že "znečistenie ovzdušia predstavuje zásadný zdravotný a environmentálny problém. Mnohé štátne inštitúcie sa tvária, že tento vážny problém riešia, ale namiesto skutočných riešení produkujú len zbytočné kopy papierov. Bratislavský integrovaný program na zlepšenie kvality ovzdušia je výborný príklad, ako to nerobiť. Názov znie síce honosne, ale nie je to nič iné, iba veľa popísaných strán bez konkrétnych riešení, bez jasných termínov a bez merateľných kritérií. V Bratislave ide prioritne o oblasť dopravy vrátane podpory chodcov a cyklistov."
Jasné, že každý región má svoje požiadavky a ako ste aj vy spomenuli v úvode, že je tu ohlasovací systém varovný pri nejakých smogových situáciách. Avšak tento návrh zákona, ktorý predkladáte, napríklad nerieši situáciu na Slovensku, kde je problém s domácimi kotolňami, ktoré emisiami veľmi znečisťujú, nekontrolovateľne znečisťujú doliny. Chýbajú kontrolné mechanizmy, aby aj títo drobní znečisťovatelia, ktorí v kumulatívnom množstve robia veľmi veľkú záťaž na ovzduší. Mnohokrát sa nespaľujú najmä v kombinovaných kotloch tie palivá, ktoré sú povolené, a príslušné orgány štátnej správy v tomto, na tejto úrovni je to prenesený výkon štátnej správy na obce a mestá, si svoju kontrolnú funkciu vôbec, vôbec nenapĺňajú.
Pravdou je, že aj je veľmi ťažko naplniteľná, pretože tieto malé zdroje znečistenia ovzdušia nemajú nejaké kontroly emisií a vstup do súkromného vlastníctva na to, aby tam vstúpil ten kontrolór, keď vidí, že čo z toho komína na rodinnom dome alebo na prevádzke ide, tak už dávno je to spálené. Ale treba sa tým zapodievať. V Čechách takýto návrh zákona bol predložený, viem, že napokon k schváleniu v niektorej z tých ich parlamentných komôr neprešiel, respektíve bola tam nejaká námietka Ústavného súdu, ale bolo by dobré sa asi inšpirovať a hľadať tak zákonnú cestu, aby došlo aj v tejto situácii k zlepšeniu.
Pokračujem ale v tej informácii o tej žalobe. Čiže žalobcovia, čiže desať občanov Bratislavy a tri mimovládne environmentálne organizácie žiadajú súd, aby preskúmal, či bratislavský integrovaný program na zlepšenie kvality ovzdušia či bol vydaný v súlade s platnou legislatívou Slovenskej republiky a Európskej únie. Píšu, že prijatím nekonkrétneho, nejasného programu bol porušený verejný záujem na ochrane životného prostredia. Náš zákon o ovzduší i európska legislatíva hovoria jasne. Program musí určiť merateľné, kontrolovateľné a časovo viazané opatrenia. Tento, ale ani obdobné dokumenty, pretože takýchto dokumentov na Slovensku je viacej, tieto požiadavky nespĺňajú. Pričom práve znečistený vzduch každoročne prispieva k viac ako 430-tisíc predčasným úmrtiam v rámci Európy a je povinnosťou všetkých vlád v rámci aj Európskej únie, aby prijali rázne opatrenia na zlepšenie kvality ovzdušia a podporili právo svojich občanov na dýchanie; dýchať čistý vzduch.
V prípade, že súd žalobcom vyhovie, bude musieť Okresný úrad Bratislava materiál v zásade prerobiť, doplniť účinné opatrenia, ktoré pomôžu zlepšiť kvalitu ovzdušia v Bratislave. Minimálne pod limity, ktoré sú stanovené v legislatíve.
Akokoľvek dopadne súdne rozhodnutie, ja sa pokúsim z pozície poslankyne Národnej rady predložiť tie návrhy zákonov, ktoré prinútia príslušné orgány k spracovaniu účinných dokumentov, ktoré budú viesť k zlepšeniu ovzdušia, prijatiu akčných plánov, ktoré sa budú kontrolovať a za ktoré sa bude vyžadovať aj plnenie osobnej zodpovednosti na to, aby tieto programy boli napĺňané. Treba zavádzať účinné opatrenia na redukciu znečistenia najmä štyroch znečisťujúcich látok, ako sú prachové častice PM10, NO2, benzo(a)pyrén a ozón. Sú to látky, ktoré negatívne majú dopady na zdravie, klímu, prírodné prostredie, ale aj ekonomiku. Škoda, že ste pri tejto novele zákona nevyužili možnosti a nereagovali na tento podnet aspoň čiastočne nejakým prijatím aktualizačného momentu v návrhu zákona.
Ale prejdem teraz k tejto konkrétnej novele, ktorú máme na stole. Očakávala som, že bude reagovať aj na situáciu, ktorá vznikla na jeseň minulého roka v Novákoch, keď Slovenské elektrárne umožnili na svojej prevádzke v Elektrárňach Nováky realizáciu pokusu na odstavenom kotli B3. Bol znásilnený zákon o ovzduší a prekrútený zákon o integrovanom povoľovaní. Napokon v tejto veci ešte stále prebieha šetrenie podnetu, ktorý sme podávali s kolegom Karolom Galekom na Generálnu prokuratúru. Ale mohlo sa to riešiť, hovorili sme o tom aj pri zákone o integrovanom povoľovaní, aby takéto zneužívania boli zásadne vylúčené.
V návrhu zákona dávate možnosť zaviesť nízkoemisné zóny v obciach a mestách. Je to dobrý nápad a vítame to, avšak je otázne, že či takto, ako je to nastavené, tá aplikácia bude dobrá a reálna a či to nebude len slúžiť na napĺňanie rozpočtu obcí a miest z titulu udeľovania dočasných alebo trvalých výnimok na vstup do emisnej zóny. Zákon alebo respektíve materiál, ktorý je k zákonu, neprepočítava dôsledne náklady a prínosy. Uvádzate síce, že budú sa platiť správne poplatky a že predpokladaný napríklad náklad a vydanie jednej emisnej plakety bude 5 euro, udávate lehoty na to, aby, že obec musí rozhodnúť do 30 dní o povolení výnimky, avšak to sú veci, ktoré práve možno nahrávajú tomu, čo som povedala, že to bude skôr o výnimkách ako o reálne zavedených nízkoemisných zónach. Pretože povedzme si to na rovinu, na Slovensku – hlavne v mestách – nie sú doriešené situácie s parkovacou politikou. Kde a ako odstaví vozidlo niekto pred vstupom do takejto emisnej zóny?
Nie sú riadne podľa mňa prepočítané vplyvy na podnikateľské prostredie touto, zavedením tejto nízkoemisnej zóny. Pretože v súčasnosti si povedzme tak, že množstvo podnikateľov, ktorí v takýchto potenciálnych lokalitách fungujú, môžu mať vozidlá, ktoré by nespĺňali tieto kritériá. Čiže treba urobiť aspoň modelovo prepočet, čo bude to znamenať pre ľudí žijúcich a pracujúcich a podnikajúcich v týchto zónach, čo to bude znamenať, aby mali výmenu vozového parku, ktorý nebude spĺňať limity, a zvýšenie nákladov súvisiacich s povolením na vstup do tejto zóny. A napokon samotné obce a mestá, veď pozrime si príklad hlavného mesta, ktoré obstaralo vozidlá pre mestskú hromadnú dopravu dieslové. Toto by malo byť v zákone uvedené, že mesto alebo obec, ktorá chce zaviesť nízkoemisnú zónu, nesmie prevádzkovať vozidlá verejnej dopravy, ktoré nebudú spĺňať tieto kritériá. Pretože potom to bude len faloš a bude to vlastne len hra na to, čo som povedala, na napĺňanie rozpočtov samosprávy a stratí sa účel zavedenia nízkoemisných zón.
Toľko v skratke k tomuto návrhu zákona v prvom čítaní. Ďakujem pekne za pozornosť.

Na vystúpenie pani poslankyne s faktickou poznámkou ako jediný pán poslanec Pčolinský. Nech sa páči.

Ďakujem pekne.
Ja by som chcel, pani kolegyňa, reagovať, ste rozprávali o malých znečisťovateľoch. No, je pravda, že naše právne predpisy v oblasti ochrany ovzdušia riešia iba stredných a veľkých prevádzkovateľov. Do stredných a veľkých znečisťovateľov ovzdušia alebo akými sú podnikateľské subjekty, a neriešia prevádzku malých zdrojov znečistenia na území.
Problém, problém ja vidím v tom, že tí malí znečisťovatelia domáci, miestni, no tak tí z ekonomických dôvodov prešli zo zemného plynu na rôzne iné formy a, bohužiaľ, častokrát tam pália aj ten komunálny odpad v tých pieckach. A ono sa to zdá, že však to je nejaká malá piecka, ale malá piecka krát 200-tisíc, tak to už je veľa znečisťovateľov. Ja si myslím, že vhodnou politikou a vhodnými opatreniami respektíve by sa mohol tento stav zmeniť a môže sa zmeniť len tak, že tí malí znečisťovatelia, čiže občania, dostanú možnosť, ja neviem, pán minister by na to možno vedel reagovať, v súvislosti s eurofondami, aby ľudia si mohli vymeniť tie svoje piecky, lebo jednoducho oni na to nemajú, aby si kúpili nový kotol, nemajú na to, aby, ja neviem, mali svoje malé spaľovne biomasy, kde by mali štiepku, palety a tak ďalej. Čiže možno ministerstvo životného prostredia by mohlo pouvažovať nad tým, aby vymyslelo spôsob financovania, aby ten bežný občan si vedel tie svoje malé piecky doma vymeniť za ekologické.

Pani poslankyňa Zemanová, môžte reagovať.

Pán kolega, ono paradoxne je to práve tak, že aj tí, čo si vymenili nejaké staré kotly alebo plynové kotly a prešli akože na ekologický kotol nejakého kombinovaného charakteru, tak tieto zariadenia umožňujú spaľovať aj iný druh paliva, ako načo boli určené.
A to je práve ten problém, že nie je to len tým, že mnohí z ekonomických dôvodov naozaj spaľujú v starých pieckach, myslím si, že tých až toľko nie je. I keď nehovorím, možno je to región od regiónu, ale ten problém, o ktorom som ja hovorila, je aj to, že naozaj si vymení kotol, plynový kotol za takzvaný ekologický kotol nato, aby tam mohol spaľovať aj iné ako palivo, ako je zemný plyn, čiže napríklad pelety alebo štiepku, avšak tá, toto druhé palivo, akože biopalivo nespĺňa tie kritériá, ktoré by mal, svojimi emisiami práve zhoršuje celú situáciu, ako bolo. A na papieri môže mať ten majiteľ, prevádzkovateľ kotol, ktorý je v poriadku, avšak reálne tam spaľuje niečo iné.
Taktiež sú to rôzne novodobé kotly na spaľovanie rôznych olejov, ktoré často používajú napríklad prevádzkovatelia autoservisov, kde vykurujú spaľovaním starých olejov. Je to v podstate ako v povolenom zariadení, avšak nikto nekontroluje alebo nemá tie páky na to, aby prišiel a skontroloval, či to zariadenie spĺňa tie limity, tie prevádzkové parametre, ako má zadefinované, ktoré možno mal aj povolené. A tu treba naozaj hľadať tie cesty, ako donútiť takýchto znečisťovateľov k zlepšeniu situácie. Nie je to jednoduché, ale skúsme sa poučiť v okolitých krajinách, ako to funguje.

Pýtam sa, či sa hlási niekto ústne do rozpravy. Nie. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.
Pán minister, chcete zaujať stanovisko v rozprave? Nech sa páči.

Ďakujem pekne. Súhlasím s tým, že proste vždy musíme ísť dopredu a musíme stále robiť kroky preto, aby sme mohli dýchať čo najčistejší vzduch, a tento zákon k tomu dopomáha. Jednak transpozíciou európskej smernice, kde dávame jednoznačné pravidlá pre zariadenia takzvané stredne veľké a veľké spaľovacie zariadenia, kde jednoznačne dávame limity, aké, koľko jednoducho tých znečisťovacích látok môžu vypúšťať, aké majú podmienky, aké sankcie dostávajú za to, keď jednoducho tieto veci nedodržujú.
Čo sa týka informovanosti občanov, reaguje tento zákon na tú situáciu, ktorá tu nastala minulý rok vo februári, keď proste boli, mali sme problém so smogovými dolinami niekde a jednoducho občania, a nielen občania, ale ani starostovia a primátori, to znamená, neboli, nevedeli o tej situácii, neboli informovaní dostatočne dopredu, to znamená, nemohli informovať ani občanov. To znamená, aby toto sa nestalo, tak zavádzame informačný systém spoločne s ministerstvom vnútra, kde cez verejnoprávne médiá budeme informovať, keď takáto situácia nastane, je to konkrétne napísané, akým spôsobom.
A čo sa týka tých zón, nízkoemisných zón, tak viete, pani poslankyňa, vy hovoríte, že je tu nejaká skupina, ktorá dáva proste, ja neviem o tom podaní, poviem úprimne, kde žaluje mesto. My týmto zákonom dávame práve možnosť mestám, aby takéto nízkoemisné zóny si zaviedli. To je pre tých ľudí, to je to, čo oni žalujú. To znamená, my im dávame na to priestor. A že aké to bude mať ekonomické dopady, tak keď jednoducho mesto Bratislava sa rozhodne, že niekde vytvorí nízkoemisnú zónu a oni musia rozhodnúť, že s akými podmienkami, kto tam môže ísť, do akej miery to bude prísne, čo musia, komu dajú výnimku, tú výnimku musia dať, lebo tam ľudia bývajú, to znamená, nemôžete ich odtiaľ vylúčiť, proste nejaké výnimky musia mať. Ale to je na tých mestách, obciach a hlavne mestách, lebo sa to týka hlavne veľkých miest, že ako si nastavia ten svoj, tú svoju nízkoemisnú zónu. Ja viem, že napríklad už pán primátor Choma avizoval, že v Žiline to chcú zaviesť, o tom viem, hej, ale ja dúfam, že k tomu sa prihlási čím viac miest na Slovensku, lebo jednoducho tieto podmienky sme im týmto, aj týmto zákonom povoľujeme.
A ja dúfam len v to, že, vy ste hovorili o ozóne, o rôznych veciach, že ten môj štvrtý bod dnes je Montrealský protokol, ktorý je práve o tom veľkom, tej veľkej dohode proti ozónu, nie proti ozónu, ale proti fluorovaným uhľovodíkom a proti freónovým plynom, kde práve riešime to, že čo si môžu jednotlivé štáty dovoliť a čo by si nemali dovoliť. Že to doteraz ste nezahlasovali za tieto medzinárodné naše dohody, že za túto dohodu zahlasujete.
Ďakujem pekne.