19. schôdza

S reakciou nikto.
Ďalší v rozprave, pán poslanec Budaj.

Vážení páni, pán predkladateľ je z výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, kde sme aj spolu s kolegyňou Zemanovou, a ja si vážim, že prichádzajú s iniciatívou. Samozrejme, záujmy obcí sú predovšetkým a občania to aj od svojich starostov a primátorov čakajú, o urbanizácii miest a obcí a diskusia, v ktorej sme sa zatiaľ nenašli, je teraz o tom, ako má vlastne ten rozvoj, tá urbanizácia vyzerať. Zalievanie asfaltom, zalievanie betónom?
Pred dlhými rokmi napríklad bolo nemysliteľné aj diskutovať o, o bariérach. To bola tak iracionálna, bývalý režim mal iracionálny strach z vozíčkárov, z hendikepovaných ľudí, že, že keď sme už zo zúfalstva, ako im inak pomôcť a ako symbolizovať našu, náš odpor voči tomu, že táto menšina je diskriminovaná, tak sme v Bratislave čakanmi rozbíjali niektoré najvyššie obrubníky, a kým teda prišla polícia, tak sme zmizli, a vytvárali sme pre vozíčkárov a, samozrejme, aj pre mamičky s kočíkmi aspoň symbolické cestičky bez bariér. Vtedy sa to zdalo, že, že je to až skoro politické gesto. Dnes nikto nepochybuje, že chceme žiť v spoločnosti, ktorá odstraňuje bariéry. Aj tieto fyzické bariéry napríklad. A že sme radi, ak sa tí ľudia, ktorí majú hendikep začlenia do práce, že každá spoločnosť môže povedať, že tak ako nesmierne získala, keď sa začlenili do vedy, práce, vzdelávania ženy, a nie je to tak dávno, tak takisto tie spoločnosti, ktoré dokážu začleniť, začleniť hendikepovaných, nesmierne získavajú.
Diskusia o tom, či stromy môžu byť vyrúbané a nahrádzané potom aj stavbami, hoci aj s názvom, že je to zelená infraštruktúra, je trošku podobného charakteru. Už teda vieme, že rúbať zbesilo stromy tie obce odzelení, že je tu nejaká zmena klímy, že nemôžme hazardovať, najmä vo väčších mestách s tým, s tou bublinou prehriatia, pre ktorú starší ľudia potom predčasne zomierajú a kolabujú v betónových sídliskách, že je výborné, že povedzme v bratislavskej Petržalke, ktorá tak vyzerala ako betónová džungľa, je dnes zeleň a vďaka tomu je tá štvrť neporovnateľne obývateľnejšia aj prívetivejšia pre svojich občanov.
Nepochybujem, že ste vedení v podstate slušným úmyslom trochu rozviazať ruky tým starostom, nepochybujem, že je aj veľa starostov, povedzme v ZMOS-e, ktorým sa zdá, že keď okolo nich, okolo ich dedinky je také záľahy zelene, aspoň im to tak pripadá, kopce stromov a lesy, tak prečo by mali robiť náhradnú výsadbu. No ale zákony nie sú len pre nejaké koncové obce, ktoré sú na konci ciest. Zákony sú potom aj pre iné mestá. A zo skúseností komunálneho politika a ešte predtým aktivistu v obidvoch tých režimoch môžem povedať, že no, už je to tak v povahe, v povahe vecí, že aj táto na pohľad nevinná novela sa, obávam, zmení na to, že drvivá väčšina tých financií, ktoré idú za výrub stromov, sa potom premení na technické diela, ktoré teda už podľa slušnosti tých ľudí raz budú viac, raz menej imitovať tú tzv. zelenosť.
Problémom je, že v novele sa používa pojem napríklad zelená infraštruktúra, ktorý nie je prenesený do tej základnej legislatívy, a to je stavebný zákon. Ja by som si veľmi prial, aby koalícia obnovila myšlienku nového stavebného zákona. Veď v minulom volebnom období, keď vládol SMER, bol ten stavebný zákon už na spadnutie a ja som vtedy ako komunálny politik chodil dokonca na mnohé konzultácie, ale nakoniec akoby stále je nad tým zákonom taká kliatba, nakoniec sa to nepodarilo. Nemôžte podľa môjho názoru celkom improvizovať pojmy, ktoré hoci sa aj frekventujú v európskej legislatíve, nie sú ukotvené v tomto základnom zákone, ktorý sa týka urbanizmu a rozvoja miest a obcí, a to je stavebný zákon.
Takisto, ako tu už bolo zmienené, chýba zákon o ochrane krajiny, ktorý by mnohé pojmy zakotvil. Napríklad aj verejný záujem. Lebo napríklad, tie peniaze, keby sme mali niekde zakotvený a spresnený pojem verejný záujem, čo je naozaj veľký paradox, 27 rokov už tuná sa buduje krajina nie podľa vôle štátostrany, ale podľa vôle verejného záujmu, mali by politici slúžiť verejnému záujmu, ale akosi sa vyhýbame celé tie roky povedať si presnejšie alebo až úplne presne, kedy sa niečo dá označiť za verejný záujem a kedy je to prikrývka iných záujmov, podnikateľských alebo straníckych alebo súkromných. Mám s tým mnohoročnú skúsenosť v Bratislave, skoro každý pekný ideál, raz to boli majstrovstvá sveta v hokeji, šport, ten je pomerne často takouto prikrývkou, takým figovým listom, inokedy cirkev, áno, ochrana bitých žien, aj na to išla nehnuteľnosť, ktorá sa nedávno, ako ste možno čítali, mestu už definitívne stratila.
Práve táto skúsenosť ma vedie k obavám, že to písmeno e), ktoré tam máte, proti ostatným nemám výhradu, ide o, ide o § 48 ods. 1 písm. e), kde práve definujete využívanie peňazí z výrubu stromov na, na akési druhy technických stavieb, alebo teda tú zelenú infraštruktúru, že podobne ako v spomínaných prípadoch bude tá zelená farma tým figovým listom, bude tou, tým prikrytím čisto podnikateľských alebo privátnych cieľov.
Keďže, ako tu tiež už zaznelo, nie je ani len to definované, že keď zelené strechy, čo, medzi nami, zelená strecha je proste súčasť stavby, a to, že sa volá zelená je pekné, ale je to (povedané so smiechom) stavba jak hrom a dobre drahá. Oveľa drahšia, ako všetci vieme, než strecha tradičná. Čiže či cez takéto slovíčka nepôjde dokonca o podporu súkromných stavieb, lebo nie je tam, nie je tam explicitne definované, že má ísť o stavby, zelené strechy verejných inštitúcií alebo nejakých inštitúcií neprivátnych.
Myslím, že pre predkladateľov je ten hlavný problém, a to bola ich úloha a statočne sa s ňou teda boria, vypočuť si intervenciu alebo hlas starostov a možno aj poslancov z lokálnych, z lokalít Slovenska a na druhej strane teda až tak úplne neísť proti stromom. Ja vám rozumiem, len vás vyzývam, aby ste sa nevracali do čias, keď zelená politika bol neznámy pojem. Tu v tejto sále medzi vami aj v strane SMER, aj v SNS a aj v MOST-e je zelená politika dávno pojem známy a rešpektovaný. Nemôžme celkom vždy vyhovieť úplne všetkým, aj tým, ktorí by chceli preniesť všetky peniaze na stromy na celkom iné účely.
Máme za sebou napokon tak horúce leto a také výkyvy počasia v celej Európe, že môžme byť vďační, že Slovensko je stále ešte zelené. Apelujem na vás aj kvôli tomu, že pred pár hodinami teda bol zmetený zo stola za veľkej neľúbosti aj signatárov petícií, občianskych aktivistov, ochranárov zákon, ktorý by bol vylepšoval využívanie stromov na biomasu.
Toto je, ako sa zdá, by mal byť ďalší zákon, ktorý obmedzí využívanie verejných prostriedkov na ochranu pred, pred týmito zmenami a pred, ochranu pred ničením zelene. Vyvarujme sa, aby nám začali hovoriť, že biomasaker sa odohráva rovno v tejto sále pléna Národnej rady, že odtiaľto vychádzajú takéto neperspektívne plány. Neperspektívne za to, že ak naozaj odlesníme Slovensko, možno mnohí z nás a z vás už budú dávno mimo politiky, ale možno si tí mladí, ktorí budú musieť na takom Slovensku žiť, spomenú, kto ako zahlasoval a akými malými a na pohľad dokonca nazeleno nafarbenými slovami to odlesňovanie prebiehalo. Veď aj to spaľovanie biomasy a spaľovanie teda, bohužiaľ, často zdravých stromov je pod prikrývkou alternatívnych zdrojov energie. Tak sa to robí u nás a musíme, musíme tomu čeliť a snažiť sa tieto záujmové skupiny vybalansovať s tým verejným záujmom a obhájiť ten verejný záujem.
V tomto prípade sa vám núka, vám ako predkladateľom, vynikajúca možnosť diskutovať s celým radom aktivistov, ktorí stoja vlastne na strane zelene a ktorí vám núkajú, nekritizujú celý zákon, tak ako ani my poslanci, ale núkajú vám ruku, podávajú vám ruku, aby ste o tom diskutovali, možno aj aby ste svoj zákon spojili teraz s novelizáciou toho stavebného zákona, prípadne so zákonom s ešte väčšou ašpiráciou dať na stôl zákon o ochrane krajiny, kde tie pojmy už potom budú dávať zmysel a budú zadefinované také slová, ako je zelená infraštruktúra, a nebudú pôsobiť iba ako pláštik na presmerovanie peňazí povedzme do súkromných vrecák alebo zo stromov na stavby.
Ďakujem pekne.

Ďakujem. S faktickými poznámkami traja poslanci. Končím možnosť prihlásiť sa.
Pani poslankyňa Zemanová.

Ďakujem veľmi pekne, pán kolega, že si spomenul v tejto veci aj ten biomasaker, pretože naozaj pri výruboch stromov, ktoré sa zdajú ako v zlom zdravotnom stave, alebo sú to zelene popri cestách alebo v korytách riek, tak naozaj dochádza k nim, masívnym úbytkom práve z titulu tzv. zelenej energie, ako si, ako si povedal, a tie súvislosti, ktoré majú výruby stromov a zdravotný stav a ich ďalšia, ďalšia nejaká výsadba.
Tá väzba tuná je a preto treba o tom trošičku viacej hovoriť a je veľmi správne a ďakujem, že ste túto diskusiu otvorili, aj vám, pán navrhovateľ, ale poprosím, poďme pokračovať v tej diskusii a naozaj, keby ste skúsili stiahnuť tento návrh teraz.

Pán, pani poslankyňa Grausová.

Pán Budaj, chcem povedať, že ja, naozaj môžme byť šťastní, že ešte, tých zopár stromov ešte máme. My už nie sme nejaká zelená krajina. My, naozaj u nás tie stromy ubúdajú a ubúdajú. A ja vás preto, na vás chcem apelovať a zároveň vás požiadať, vy ste v mestskom zastupiteľstve v Bratislave, tuto v konkrétnom, bojujte. Alebo, prosím vás pekne, pretože tu vyzerá to tak, ako keby tu niekto bol, ale to nie je len teraz, to je už od socializmu, ako keby tu bol ktosi, komu každý strom, ktorý vyrastie, prekáža a musí ho dať zotnúť. Tak prosím, aj v tej Bratislave, lebo máme tu veľmi málo stromov.
Ďakujem.

Pán poslanec Fecko.

Ďakujem pekne. Pán kolega, dobre si povedal, že tá zelená infraštruktúra nie je v stavebnom zákone prenesená a každý si ju vysvetľuje po svojom. A ten verejný záujem, tak to asi sa budeme s ním ešte boriť, s jeho definíciou, ako by to malo vlastne vyzerať, čo by malo byť tým verejným záujmom, pretože v každej oblasti sa stretávame, že ten verejný záujem si zadefinuje niekto nejako, a potom je to na tom súde, že áno, veď to bolo vo verejnom záujme, však to je taká, taký pojem všehoobjímajúci a potom to takto aj obhajujú.
Ďakujem pekne, že si povedal aj o tej Petržalke, kde prakticky sa tá zeleň dokázala postarať aj o ten komfort iný v tých bytovkách, čo žijú, a v panelákoch, a ja by som doporučoval každému, aby si prečítal knihu Muž, ktorý sadil stromy. Možnože to, tú publikáciu ste mnohí aj čítali, kde prakticky človek, ktorý nehostinnú krajinu svojou pevnou vôľou, vysádzaním stromov, hovoríme o rozhraní Španielsko - Francúzsko, spôsobil to, že momentálne na tomto území niekoľko stoviek hektárov vyrástlo mesto a stromy urobili z nehostinnej krajiny doslova že krajinu obývateľnú.
Vážení, uvedomme si, že stromy nás nepotrebujú, my potrebujeme stromy a rastliny. Oni bez nás prežijú, my bez nich neprežijeme. A keď niektorý starosta povie, že okolo obcí nemá byť veniec zelene, tak nech sa ide pozrieť do hociktorej krajiny EÚ 15, ako si oni vážia každý strom, každú tú zeleň a aj... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujeme.
S reakciou, pán poslanec Budaj.

Ďakujem všetkým za prispetie do debaty. No naozaj, stromy ako také neprekážajú nikomu, no ani tým, čo ich rúbu. V skutočnosti proste majú iné záujmy a tie uprednostnia a dokonca ani to im nemožno a priori zazlievať, pretože žijeme v slobodnej dobe, v slobodnej krajine a v tej prebieha jednoducho zápas záujmov. Je len otázka, že pri tom pretláčaní, je to ako keď sa pretláčajú dve ruky. Pri tom pretláčaní tá ruka, ktorá chce zarobiť peniaze, je jasná. Je to privátny podnikateľ, je to nejaká korporácia. A otázka ale na Slovensku vždy bolestná je tá, bude dosť silná ruka na tej druhej strane? Verejnosť nám nedá za to do vrecka úplatok. Pôjdeme napriek tomu obhajovať jej záujem? A takto stojí otázka aj pri tomto zákone, aj pri zákone, ďalších zákonoch, ktoré obhajujú prírodné dedičstvo.
Prírodné dedičstvo mlčky stojí a pozerá sa na nás, či nájde obhajcov verejného záujmu.