19. schôdza
Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge
Vystúpenie s procedurálnym návrhom
13.9.2017 o 11:12 hod.
Mgr. PhDr. PhD.
Ľuboš Blaha
Videokanál poslanca
Ďakujem. Dovoľte pripomenúť kolegom z európskeho výboru, že máme zasadnutie o 12.00 hod. v miestnosti č. 149. Ďakujem.
Rozpracované
Vystúpenia
10:21
Vystúpenie s faktickou poznámkou 10:21
Ondrej DostálNajprv ste povedali, že správne konanie sa nezverejňuje na žiadnej úradnej tabuli ani na internete, a potom ste rozprávali o ústnom pojednávaní, ktorá je, ktoré je iba jednou zo súčastí alebo možných súčastí správneho konania, ale...
Najprv ste povedali, že správne konanie sa nezverejňuje na žiadnej úradnej tabuli ani na internete, a potom ste rozprávali o ústnom pojednávaní, ktorá je, ktoré je iba jednou zo súčastí alebo možných súčastí správneho konania, ale dobre, možno ste boli, boli, boli rozčúlená.
Teraz nám tu hovoríte, že úradné tabule sú aj na internete, a neznamená to, že to musí vyvesiť svoj oznam na plechovej tabuli. Ale áno, tá tabuľa nemusí byť plechová, ale musí byť fyzická, nemôže to byť iba elektronická úradná tabuľa, ktorá, ktoré, ktorá existuje na webovej stránke ako nejaká, nejaká zvláštna sekcia. A ja by som tu prečítal vaše odôvodnenie vášho pozmeňujúceho návrhu: "Navrhovanou zmenou sa umožní správnemu orgánu zverejniť informácie o začatom konaní elektronicky alebo na úradnej tabuli, pričom doterajšie znenie umožňovalo len elektronické zverejnenie." Čiže keby platilo to, že na úradnej tabuli znamená aj na elektronickej úradnej tabuli, no tak ste nemuseli nič meniť. To by, to by to bolo tak ako, ako doteraz.
Ďakujem, ďakujem zvyšným dvom kolegom za reakcie. Myslím si, že, že, že teda tak ako povedal Vlado Sloboda, spätná väzba zo strany aktivistov, zo strany verejnosti je v konečnom dôsledku užitočná pre samotné správne orgány. Nevravím, že nie sú prípady, keď sa, keď sa niečo zneužíva, ale, ale určite to nie je prípad Kataríny Šimončičovej.
A, pani poslankyňa Zemanová, áno, sú obce, ktoré nemajú internet, ale potom by tá formulácia musela znieť inak. Musela by znieť tak, že keď obec nemá internet, tak to môže zverejniť na úradnej tabuli. Nejde to tak, ako to je navrhnuté.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
13.9.2017 o 10:21 hod.
Mgr.
Ondrej Dostál
Videokanál poslanca
Pani poslankyňa Vaľová, vy nielenže si pletiete správne konanie s ústnym pojednávaním, vy ani nerozlišujete medzi úradnou tabuľou a sekciou webovej stránky, na ktorej je napísaná, napísané úradná tabuľa.
Najprv ste povedali, že správne konanie sa nezverejňuje na žiadnej úradnej tabuli ani na internete, a potom ste rozprávali o ústnom pojednávaní, ktorá je, ktoré je iba jednou zo súčastí alebo možných súčastí správneho konania, ale dobre, možno ste boli, boli, boli rozčúlená.
Teraz nám tu hovoríte, že úradné tabule sú aj na internete, a neznamená to, že to musí vyvesiť svoj oznam na plechovej tabuli. Ale áno, tá tabuľa nemusí byť plechová, ale musí byť fyzická, nemôže to byť iba elektronická úradná tabuľa, ktorá, ktoré, ktorá existuje na webovej stránke ako nejaká, nejaká zvláštna sekcia. A ja by som tu prečítal vaše odôvodnenie vášho pozmeňujúceho návrhu: "Navrhovanou zmenou sa umožní správnemu orgánu zverejniť informácie o začatom konaní elektronicky alebo na úradnej tabuli, pričom doterajšie znenie umožňovalo len elektronické zverejnenie." Čiže keby platilo to, že na úradnej tabuli znamená aj na elektronickej úradnej tabuli, no tak ste nemuseli nič meniť. To by, to by to bolo tak ako, ako doteraz.
Ďakujem, ďakujem zvyšným dvom kolegom za reakcie. Myslím si, že, že, že teda tak ako povedal Vlado Sloboda, spätná väzba zo strany aktivistov, zo strany verejnosti je v konečnom dôsledku užitočná pre samotné správne orgány. Nevravím, že nie sú prípady, keď sa, keď sa niečo zneužíva, ale, ale určite to nie je prípad Kataríny Šimončičovej.
A, pani poslankyňa Zemanová, áno, sú obce, ktoré nemajú internet, ale potom by tá formulácia musela znieť inak. Musela by znieť tak, že keď obec nemá internet, tak to môže zverejniť na úradnej tabuli. Nejde to tak, ako to je navrhnuté.
Rozpracované
10:23
Vystúpenie s procedurálnym návrhom 10:23
Jana VaľováĎakujem pekne.
Vystúpenie s procedurálnym návrhom
13.9.2017 o 10:23 hod.
PhDr.
Jana Vaľová
Videokanál poslanca
Dobre. Rozprávali sme s kolegami, teda všetci predkladatelia, Miroslav Číž, Dušan Bublavý, Štefan Zelník, Peter Antal, Gábor Gál, Jaroslava Bašku a Panáčka, stiahneme tento návrh a ja by som poprosila pani kolegyňu Zimmermannovú (pozn. red.: správne "Zemanovú") a pána kolega Dostála (reakcia z pléna), dobre, pardon, ja im donesiem všetky správne konania. Veľmi sa usmievate, ale myslím si, že vám dneska nepoďakujú ani starostovia, ani primátori, ani ľudia, ktorí musia polievať tieto stromy a ktorí robia úplne nad rámec to, čo im bráni, aby sme spoločne vytvorili, a som zvedavá, či vytvoríte nejaký, nejaký zákon na to, alebo vytvoríte niečo, čo tomuto zabráni, aby takéto veci sa nediali, aby si nevyberali občianske združenia po 6-tisíc euro. To som strašne zvedavá. (Reakcie z pléna.)
Ďakujem pekne.
Rozpracované
10:24
Vystúpenie v rozprave 10:24
Martin FeckoChcel by som sa opýtať predkladateľa, pretože aj v správe na výbore, ktorý, žiaľ, som nemohol absolvovať, mal som určité povinnosti, novelizujeme a dopĺňame určitý titul a ten titul je:...
Chcel by som sa opýtať predkladateľa, pretože aj v správe na výbore, ktorý, žiaľ, som nemohol absolvovať, mal som určité povinnosti, novelizujeme a dopĺňame určitý titul a ten titul je: "pôvodných a tradičných". Chcel by som, aby ste vy ako predkladateľ uviedol, čo si myslíte pod tradičnou drevinou. Kedy sa tradičná drevina stala, ktorým momentom, či je to vek, či je to počet, ja neviem, objemu dreva alebo neviem, kríky, ktoré tam vysadil môj prapradedo alebo neviem kto? Pretože tradičné dreviny, povedzte mi, kedy začína tradícia, od akého veku. Tri roky, päť rokov, desať, tridsať? Definujte mi tradičné dreviny, či každá obec má alebo každé mesto má svoju tradičnú drevinu niekde v nejakej vyhláške, že to je tradičné pre neviem čo. (Povedané so smiechom.) Žiadam v prvom kole pre Prešov, takže tie tradičné dreviny chcel, keď už teda si považovať za tak dôležité doplniť do tohto, že aj tradičné, tak chcel by som počuť tú definíciu tej tradičnosti rastlín, teda drevín a kríkov, ktoré vy ako dávate. Je to v prvom rade drevín, lebo je to na výrub drevín. Takže asi tak, keby ste bol tak dobrý, lebo vyzerá, že to moje nejaké svedomie nevie nejako preklenúť, že prečo sme tam dali túto vec. Áno, ja vám môžem povedať napríklad, že u nás v Chminianskych Jakubovanoch, keď sa narodilo dievča, išla hruška, keď chlapec, čerešňa. A teraz máte tam samé čerešne po obvode nasadené. Sú to tradičné stromy alebo netradičné? No ťažko povedať. Áno, rastú tam už sto rokov. Dobre, O. K. Takže v takomto duchu by som teda chcel odpoveď na túto vec.
Samozrejme, že ja v prvom rade som privítal túto novelu, pretože dáva možnosť rozšírenia, hlavne čo sa týka MÚSES-u, miestny územný systém ekologickej stability. Tento sa vypracováva aj pri projektoch pozemkových úprav a musíme povedať, že je s ním veľký problém, pretože realizácia, resp. financovanie v mnohých obciach nedôjde až na to, proste na tú realizáciu. Takže ten miestny územný systém, keď je vypracovaný, tak je super. Pretože my ideme až na úroveň honu. Ideme už na konkrétny, možnože hektárový pozemok, čo tam chceme mať v rámci miestneho územného systému, a, samozrejme, tam sú aj tie ekologické aspekty toho. Hoci musím povedať, že aj v tom miestnom územnom systéme ekologickej stability v mnohých prípadoch, keď som, teda aspoň ja, tie, čo som absolvoval, tá komercia prevážila v niektorých prípadoch nad tou, by som povedal, dobrou vierou, ten územný systém ekologickej, nie neekologickej, stability udržať.
A chcel by som ešte jedno povedať, keď som absolvoval postgraduál krajinotvorby v Banskej Štiavnici, tak sme sa učili, že každá obec, každé mesto by malo mať veniec, zelený veniec okolo seba. Keď tam prichádzate ku nej, že to je tá klasická nejaká infraštruktúra obce aj z tej zeleni. A ja som bol prekvapený, keď som prišiel, teraz budem konkretizovať, obec Poloma u nás v okrese Sabinov, pán starosta, dúfam, že sa nebude hnevať, sme kamaráti, ja som tam prišiel prvýkrát, je to koncová obec, ďalej už iba vrchy Levočské a normálne ja som tam nevidel stromy. Obec, ktorá má nejakých možno 500-700, ja som nevidel stromy. Ja som si myslel, všade okolo lúky, pasienky, tak som povedal starostovi, pán starosta, nehnevaj sa, to je veľký problém. A okamžite sa to riešilo. Vysadili sme tam, vysadili..., vysadili kolegovia na podnet 1 500 stromov, ktoré ozeleneli to územie, a je na nepoznanie. Takže vrele odporúčam takúto nejakú osvetu dávať všeckým primátorom a starostom.
Preto ešte raz hovorím, že tie stromy, bolo to aj tu spomínané, majú inú, iné vyparovanie ako asfalty, strechy, betóny. A ja som si to teraz mohol overiť aj v Brusne, kde som bol na liečení, kde Brusno kúpele sú umiestnené na konci obci, ktorí ste tam ešte neboli, v lesnom komplexe a bola tam kalamita. Asi ste zaregistrovali v médiách, že bola tam kalamita. Ja som sa pýtam, že prečo, keď obec Brusno nebola zasiahnutá, akurát posledné dva domy, ale kúpele boli zasiahnuté. No a mne z toho vychádza, aj po debatách s odborníkmi, že prakticky to vyparovanie v tom strede lesa z tých budov, asfaltov bolo také rýchle a také stúpajúce, že ten front, ktorý tam išiel studený, proste ako on bol ako vcucnutý a všetko tam devastoval.
Takže, vážení, tá zeleň nám robí to, že nás chráni proti otepľovaniu našej klímy. A viete, že Parížska dohoda tu je, podpísali sme ju, takže každý na svojej úrovni musíme chrániť aj tie stromy, aby nám tu klímu zlepšovali, nie zhoršovali.
Ďakujem pekne, končím tak ako stále, žime tak - to nám odkazujú naši predkovia, nie ja, naši predkovia - žime tak, aby bolo aj chleba, aj neba.
Ďakujem pekne.
Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, pán navrhovateľ, pán spravodajca, kolegyne, kolegovia, vážení hostia, dovoľte, aby som krátko, nebudem dlho, pretože vyzerá, že problém, ktorý vznikol pred chvíľou, sa asi vyriešil, takže nechcem sa k tomu už vyjadrovať.
Chcel by som sa opýtať predkladateľa, pretože aj v správe na výbore, ktorý, žiaľ, som nemohol absolvovať, mal som určité povinnosti, novelizujeme a dopĺňame určitý titul a ten titul je: "pôvodných a tradičných". Chcel by som, aby ste vy ako predkladateľ uviedol, čo si myslíte pod tradičnou drevinou. Kedy sa tradičná drevina stala, ktorým momentom, či je to vek, či je to počet, ja neviem, objemu dreva alebo neviem, kríky, ktoré tam vysadil môj prapradedo alebo neviem kto? Pretože tradičné dreviny, povedzte mi, kedy začína tradícia, od akého veku. Tri roky, päť rokov, desať, tridsať? Definujte mi tradičné dreviny, či každá obec má alebo každé mesto má svoju tradičnú drevinu niekde v nejakej vyhláške, že to je tradičné pre neviem čo. (Povedané so smiechom.) Žiadam v prvom kole pre Prešov, takže tie tradičné dreviny chcel, keď už teda si považovať za tak dôležité doplniť do tohto, že aj tradičné, tak chcel by som počuť tú definíciu tej tradičnosti rastlín, teda drevín a kríkov, ktoré vy ako dávate. Je to v prvom rade drevín, lebo je to na výrub drevín. Takže asi tak, keby ste bol tak dobrý, lebo vyzerá, že to moje nejaké svedomie nevie nejako preklenúť, že prečo sme tam dali túto vec. Áno, ja vám môžem povedať napríklad, že u nás v Chminianskych Jakubovanoch, keď sa narodilo dievča, išla hruška, keď chlapec, čerešňa. A teraz máte tam samé čerešne po obvode nasadené. Sú to tradičné stromy alebo netradičné? No ťažko povedať. Áno, rastú tam už sto rokov. Dobre, O. K. Takže v takomto duchu by som teda chcel odpoveď na túto vec.
Samozrejme, že ja v prvom rade som privítal túto novelu, pretože dáva možnosť rozšírenia, hlavne čo sa týka MÚSES-u, miestny územný systém ekologickej stability. Tento sa vypracováva aj pri projektoch pozemkových úprav a musíme povedať, že je s ním veľký problém, pretože realizácia, resp. financovanie v mnohých obciach nedôjde až na to, proste na tú realizáciu. Takže ten miestny územný systém, keď je vypracovaný, tak je super. Pretože my ideme až na úroveň honu. Ideme už na konkrétny, možnože hektárový pozemok, čo tam chceme mať v rámci miestneho územného systému, a, samozrejme, tam sú aj tie ekologické aspekty toho. Hoci musím povedať, že aj v tom miestnom územnom systéme ekologickej stability v mnohých prípadoch, keď som, teda aspoň ja, tie, čo som absolvoval, tá komercia prevážila v niektorých prípadoch nad tou, by som povedal, dobrou vierou, ten územný systém ekologickej, nie neekologickej, stability udržať.
A chcel by som ešte jedno povedať, keď som absolvoval postgraduál krajinotvorby v Banskej Štiavnici, tak sme sa učili, že každá obec, každé mesto by malo mať veniec, zelený veniec okolo seba. Keď tam prichádzate ku nej, že to je tá klasická nejaká infraštruktúra obce aj z tej zeleni. A ja som bol prekvapený, keď som prišiel, teraz budem konkretizovať, obec Poloma u nás v okrese Sabinov, pán starosta, dúfam, že sa nebude hnevať, sme kamaráti, ja som tam prišiel prvýkrát, je to koncová obec, ďalej už iba vrchy Levočské a normálne ja som tam nevidel stromy. Obec, ktorá má nejakých možno 500-700, ja som nevidel stromy. Ja som si myslel, všade okolo lúky, pasienky, tak som povedal starostovi, pán starosta, nehnevaj sa, to je veľký problém. A okamžite sa to riešilo. Vysadili sme tam, vysadili..., vysadili kolegovia na podnet 1 500 stromov, ktoré ozeleneli to územie, a je na nepoznanie. Takže vrele odporúčam takúto nejakú osvetu dávať všeckým primátorom a starostom.
Preto ešte raz hovorím, že tie stromy, bolo to aj tu spomínané, majú inú, iné vyparovanie ako asfalty, strechy, betóny. A ja som si to teraz mohol overiť aj v Brusne, kde som bol na liečení, kde Brusno kúpele sú umiestnené na konci obci, ktorí ste tam ešte neboli, v lesnom komplexe a bola tam kalamita. Asi ste zaregistrovali v médiách, že bola tam kalamita. Ja som sa pýtam, že prečo, keď obec Brusno nebola zasiahnutá, akurát posledné dva domy, ale kúpele boli zasiahnuté. No a mne z toho vychádza, aj po debatách s odborníkmi, že prakticky to vyparovanie v tom strede lesa z tých budov, asfaltov bolo také rýchle a také stúpajúce, že ten front, ktorý tam išiel studený, proste ako on bol ako vcucnutý a všetko tam devastoval.
Takže, vážení, tá zeleň nám robí to, že nás chráni proti otepľovaniu našej klímy. A viete, že Parížska dohoda tu je, podpísali sme ju, takže každý na svojej úrovni musíme chrániť aj tie stromy, aby nám tu klímu zlepšovali, nie zhoršovali.
Ďakujem pekne, končím tak ako stále, žime tak - to nám odkazujú naši predkovia, nie ja, naši predkovia - žime tak, aby bolo aj chleba, aj neba.
Ďakujem pekne.
Rozpracované
10:30
Vystúpenie s faktickou poznámkou 10:30
Anna ZemanováĎakujem pekne.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
13.9.2017 o 10:30 hod.
RNDr.
Anna Zemanová
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne, pán kolega. Ja som sa chcela opýtať, neviem, teda či som len nepostrehla, ale ten pozmeňujúci návrh, ktorý bol položený vonku ako za klub OĽANO, vlastne nebol prečítaný. To znamená, že nikto ho nepredložil, či nebudene ani o ňom ani hlasovať. (Reakcia z pléna.) Nebol. Ja, ja sa chcem spýtať, či som len náhodou nepostrehla. Ale ani, Ján Budaj, ty si ho neprečítal, však? Ten pozmeňujúci návrh. Čiže nie je predložený za vás.
Ďakujem pekne.
Rozpracované
10:31
Uvádzajúci uvádza bod 10:31
Peter AntalPán kolega Dostál, či nejde len o budovu, ako to bolo myslené, či nejde len o budovu na zelenej streche. No, pôvodný zákon, teda pôvodný § 48, tak ako aj pani kolegyňa Zemanová správne povedala, hovoril o tom, že tá, tá náhradná výsadba, keď sa má realizovať podľa tohto zákona, sa môže realizovať na území obce. Čiže teoreticky,...
Pán kolega Dostál, či nejde len o budovu, ako to bolo myslené, či nejde len o budovu na zelenej streche. No, pôvodný zákon, teda pôvodný § 48, tak ako aj pani kolegyňa Zemanová správne povedala, hovoril o tom, že tá, tá náhradná výsadba, keď sa má realizovať podľa tohto zákona, sa môže realizovať na území obce. Čiže teoreticky, zoberme tak, že mohla obec urobiť súkromníkovi na jeho pozemku, hektárovom, dvojhektárovom, päťhektárovom, ovocný sad, a je to to isté, ako keď sa bavíme o tom, či zelená strecha na súkromnej budove. Práveže v tomto prípade to bude ešte podľa môjho názoru ťažšie, lebo nebude môcť investovať v zmysle tohto zákona akoby priamo, keďže iné zákony vylučujú investíciu na cudzom majetku. Ale správne, ako ste povedali, ak poslanci mestského zastupiteľstva alebo obecného zastupiteľstva prijmú VZN o dotáciách, tak teoreticky aj cez dotačný systém by mohla vzniknúť zelená strecha na, aj na súkromnej budove, to máte pravdu. Ale predpokladám, že tí poslanci sú nejakým spôsobom, väčšina je taká, čo, čo je normálna, a jednoducho budú skutočne zvažovať, či tie peniaze dajú cez dotačný systém na niekoho zelenú strechu. Teraz na koho to bude zelenú strechu, ostatní sa ozvú, prečo nie mne, prečo ste dali do dotácií len pár euro, a proste ale je to to isté, ako keby ten zákon, § 48, skutočne vybudoval súkromný sad z ktorého úžitky bude mať niekto iné, ale nebolo by to v rozpore so zákonom. Asi sa zhodneme, si myslím.
Pani kolegyňa Zimenová, citlivá odborná téma. Ja berem skutočne... (Reakcia z pléna.) Zemanová, pardon. (Povedané so smiechom.) Ja to beriem, že je to určite citlivá odborná téma, a ja som očakával, že sa obrátia, trebárs ktokoľvek na mňa, a poďme sa baviť o tom, ako má trebárs byť vylepšený ten zákon, ten zákon tu som nepredložil dnes, bol predložený pred mesiacom a bol som otvorený. Preto aj sme hľadali riešenie, ako nadefinovať tie, tie definície alebo tie pojmy tak, aby skutočne boli čo najmenej zneužiteľné.
Máte pravdu v tom, že výrub stromu, ak sa jeden výrub alebo povedzme päť, by malo prioritne byť, určená náhradná výsadba, v tom sa zhodneme, to je úplne jasné. Tak ako ste vy povedali, za jeden strom dva stromy. A predpokladám, že tak sa to aj deje. Lebo jednoducho je to normálne aj na malej obci, a v mestách už nehovoriac.
Avšak ak sa, a to z toho odôvodnenia alebo z tej dôvodovej správy je jasné, že tu sa jedná nie o stavbu rodinného domu, kde žiadame jeden-dva výruby alebo niečo podobné, a kvôli tomuto tento zákon prijímame. Toto je kvôli infraštruktúrnym projektom. To sú práve vtedy, keď rúbe tisíc stromov a jednoducho nedá sa vysadiť 2-tisíc stromov za ne na území obce, tak aby to malo proste nejakú logiku, aby to proste sa dalo zrealizovať. Verte mi, že tí starostovia tento problém, že má dneska na účtoch veľké peniaze, desiatky tisíc eur, dokonca stovky tisíc eur, ich nepotrebuje mať. Lebo aj tak sa len pozerá na tie, na tie peniaze. Ak by vedel realizovať v súlade so súčasným § 48 tú náhradnú výsadbu, určite by to urobil. Lebo poznajú presne tento problém, že to neni také jednoduché urobiť. Áno, máte pravdu, aj keď je zlý stav dreviny, aj vtedy sa nariaďuje náhradná výsadba, a nie peňažná náhrada.
Ekodukty. Ekodukty, áno, je pravda, že sa majú budovať zo zákona, ak sa už robia nejaké projekty, ktoré by nejakým spôsobom zasiahli do komunikačných ciest živočíchov, avšak v minulosti to tak nebolo. A tie ekodukty aj dnes sú trebárs potrebné a určite ich nepotrebuje veľká väčšina obcí, ktoré dnes budú rozhodovať alebo môžu po tomto zákone rozhodovať o použití týchto peňazí. A myslím si, že to budú asi posledné nejaké veci, čo by cez toto realizovali. Problém, áno, je to jednorazový problém, tak ako ste ho nadefinovali, vo väčšine obcí, keďže tá infraštruktúra sa tam nerobí každý rok, a je to jednorazový problém, ale je to problém. Je to problém, ak má starosta obce na účte 100-tisíc eur a nemôže ich použiť v súlade s tým zákonom, a mal by vymýšľať, ako to, ako oklamať zákon. Myslím si, že to asi, asi to nie je správna cesta. Radšej zmysluplne do, do týchto projektov to dať.
A musím povedať, že dobre sa to tu povie, že to je také jednoduché, to sa tak ľahko zrealizuje. Ale choďte do terénu, skúste to realizovať, skúste, skúste, skúste narábať s tým zákonom tak, aby to bolo v poriadku. A nie je to také jednoduché. Aj tí starostovia nie sú všetci právnického vzdelania, nie sú všetci inžinieri, vysokoškolsky vzdelaní a jednoducho nie je to jednoduché v praxi.
Nesúhlasím s tým, aby sme vrátili ten zákon na dopracovanie alebo, alebo niečo podobné. Snažili sme sa, snažili sme sa skutočne vylepšiť tie pojmy tak, aby neboli zneužiteľné na, lebo tu párkrát padlo, akoby na, na budovy alebo, alebo, alebo inú infraštruktúru, že by sa to malo premieňať, tieto peniaze. Nesúhlasím.
Tu boli dokonca fontánky spomenuté. No konkrétne to občianske združenie, ktoré tu padlo, navrhuje tie fontánky všade. Tak buď je to, buď je to dobré pre, pre ekológiu, alebo to neni dobré, ale áno, navrhuje ich, navrhuje ich je všade, pokiaľ viem. (Reakcie z pléna.) Ja, ja len príklad, ale nebudú sa dať z toho, že fontánky, viete. Alebo padli to, padlo to slovo. Ale na jednej strane aktivisti hovoria, že teda budujte fontánky, hej, tu vravíme, že fontánky nie.
Pán kolega Budaj povedal, že sa premenia peniaze na technické, na technické diela. Práve to písmeno zj), ktoré dopĺňame do pojmov, hovorí jasne, že to má byť zelená infraštruktúra. Čo je zelená infraštruktúra, pod ktorou sa dalo predstaviť hocičo? Sieť prírodných a poloprírodných oblastí s ďalšími súvisiacimi environmentálnymi prvkami, vytváranou a spravovanou tak, aby poskytovala široký rozsah ekosystémových služieb. Myslím, že z tohto pojmu je jasné, že sa nebude môcť budovať nejaké technické, technické diela.
Znovu to bola podpora súkromných stavieb, na to som odpovedal.
Asi som, myslím, že odpovedal všetkým okrem pána kolegu, to mám ešte tu poznačené, tradičné dreviny. Tá definícia určite neni nikde definovaná. Čo je tradícia? Hej. Ja poviem, tak, že, a to ste mi nahrali na smeč, v súčasnosti mesto Žiar nad Hronom ide realizovať jednohektárový sad ako prvé mesto, pôvodných a tradičných drevín, ktoré boli súčasťou biskupského kaštieľa, kde ten sad v minulosti bol. A jednoducho sme si prizvali odborníka, ktorý sa tomuto venuje, len tomuto venuje, ktorý šľachtí odrody, ktoré sú dlhoveké, ktoré tam budú o sto rokov rodiť, ktoré sú stromy obrovské, tie, čo už asi ich veľmi veľa ani nie je. Takže pre mňa je toto pôvodné a tradičné, čo chceme vrátiť do Žiaru nad Hronom ako sad s 80, možno 90 drevinami v tom, v tých pôvodných, z toho pôvodného genofondu, ktoré budú rodiť 20 rokov a ďalej, od 20 rokov a ďalej. Takže toto je pre mňa pôvodné a tradičné. A lepšie to asi vysvetliť neviem, lebo ten pojem nie je niekde, nikde nie je vysvetlený.
Chcem vás ešte raz pekne požiadať o podporu tohto návrhu zákona, lebo si myslím, že ten zákon je dobrý v takomto znení, ako bol aj s tým pozmeňovákom predložený.
Ďakujem pekne.
Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Budem sa snažiť reagovať na jednotlivé pripomienky kolegov alebo aj otázky.
Pán kolega Dostál, či nejde len o budovu, ako to bolo myslené, či nejde len o budovu na zelenej streche. No, pôvodný zákon, teda pôvodný § 48, tak ako aj pani kolegyňa Zemanová správne povedala, hovoril o tom, že tá, tá náhradná výsadba, keď sa má realizovať podľa tohto zákona, sa môže realizovať na území obce. Čiže teoreticky, zoberme tak, že mohla obec urobiť súkromníkovi na jeho pozemku, hektárovom, dvojhektárovom, päťhektárovom, ovocný sad, a je to to isté, ako keď sa bavíme o tom, či zelená strecha na súkromnej budove. Práveže v tomto prípade to bude ešte podľa môjho názoru ťažšie, lebo nebude môcť investovať v zmysle tohto zákona akoby priamo, keďže iné zákony vylučujú investíciu na cudzom majetku. Ale správne, ako ste povedali, ak poslanci mestského zastupiteľstva alebo obecného zastupiteľstva prijmú VZN o dotáciách, tak teoreticky aj cez dotačný systém by mohla vzniknúť zelená strecha na, aj na súkromnej budove, to máte pravdu. Ale predpokladám, že tí poslanci sú nejakým spôsobom, väčšina je taká, čo, čo je normálna, a jednoducho budú skutočne zvažovať, či tie peniaze dajú cez dotačný systém na niekoho zelenú strechu. Teraz na koho to bude zelenú strechu, ostatní sa ozvú, prečo nie mne, prečo ste dali do dotácií len pár euro, a proste ale je to to isté, ako keby ten zákon, § 48, skutočne vybudoval súkromný sad z ktorého úžitky bude mať niekto iné, ale nebolo by to v rozpore so zákonom. Asi sa zhodneme, si myslím.
Pani kolegyňa Zimenová, citlivá odborná téma. Ja berem skutočne... (Reakcia z pléna.) Zemanová, pardon. (Povedané so smiechom.) Ja to beriem, že je to určite citlivá odborná téma, a ja som očakával, že sa obrátia, trebárs ktokoľvek na mňa, a poďme sa baviť o tom, ako má trebárs byť vylepšený ten zákon, ten zákon tu som nepredložil dnes, bol predložený pred mesiacom a bol som otvorený. Preto aj sme hľadali riešenie, ako nadefinovať tie, tie definície alebo tie pojmy tak, aby skutočne boli čo najmenej zneužiteľné.
Máte pravdu v tom, že výrub stromu, ak sa jeden výrub alebo povedzme päť, by malo prioritne byť, určená náhradná výsadba, v tom sa zhodneme, to je úplne jasné. Tak ako ste vy povedali, za jeden strom dva stromy. A predpokladám, že tak sa to aj deje. Lebo jednoducho je to normálne aj na malej obci, a v mestách už nehovoriac.
Avšak ak sa, a to z toho odôvodnenia alebo z tej dôvodovej správy je jasné, že tu sa jedná nie o stavbu rodinného domu, kde žiadame jeden-dva výruby alebo niečo podobné, a kvôli tomuto tento zákon prijímame. Toto je kvôli infraštruktúrnym projektom. To sú práve vtedy, keď rúbe tisíc stromov a jednoducho nedá sa vysadiť 2-tisíc stromov za ne na území obce, tak aby to malo proste nejakú logiku, aby to proste sa dalo zrealizovať. Verte mi, že tí starostovia tento problém, že má dneska na účtoch veľké peniaze, desiatky tisíc eur, dokonca stovky tisíc eur, ich nepotrebuje mať. Lebo aj tak sa len pozerá na tie, na tie peniaze. Ak by vedel realizovať v súlade so súčasným § 48 tú náhradnú výsadbu, určite by to urobil. Lebo poznajú presne tento problém, že to neni také jednoduché urobiť. Áno, máte pravdu, aj keď je zlý stav dreviny, aj vtedy sa nariaďuje náhradná výsadba, a nie peňažná náhrada.
Ekodukty. Ekodukty, áno, je pravda, že sa majú budovať zo zákona, ak sa už robia nejaké projekty, ktoré by nejakým spôsobom zasiahli do komunikačných ciest živočíchov, avšak v minulosti to tak nebolo. A tie ekodukty aj dnes sú trebárs potrebné a určite ich nepotrebuje veľká väčšina obcí, ktoré dnes budú rozhodovať alebo môžu po tomto zákone rozhodovať o použití týchto peňazí. A myslím si, že to budú asi posledné nejaké veci, čo by cez toto realizovali. Problém, áno, je to jednorazový problém, tak ako ste ho nadefinovali, vo väčšine obcí, keďže tá infraštruktúra sa tam nerobí každý rok, a je to jednorazový problém, ale je to problém. Je to problém, ak má starosta obce na účte 100-tisíc eur a nemôže ich použiť v súlade s tým zákonom, a mal by vymýšľať, ako to, ako oklamať zákon. Myslím si, že to asi, asi to nie je správna cesta. Radšej zmysluplne do, do týchto projektov to dať.
A musím povedať, že dobre sa to tu povie, že to je také jednoduché, to sa tak ľahko zrealizuje. Ale choďte do terénu, skúste to realizovať, skúste, skúste, skúste narábať s tým zákonom tak, aby to bolo v poriadku. A nie je to také jednoduché. Aj tí starostovia nie sú všetci právnického vzdelania, nie sú všetci inžinieri, vysokoškolsky vzdelaní a jednoducho nie je to jednoduché v praxi.
Nesúhlasím s tým, aby sme vrátili ten zákon na dopracovanie alebo, alebo niečo podobné. Snažili sme sa, snažili sme sa skutočne vylepšiť tie pojmy tak, aby neboli zneužiteľné na, lebo tu párkrát padlo, akoby na, na budovy alebo, alebo, alebo inú infraštruktúru, že by sa to malo premieňať, tieto peniaze. Nesúhlasím.
Tu boli dokonca fontánky spomenuté. No konkrétne to občianske združenie, ktoré tu padlo, navrhuje tie fontánky všade. Tak buď je to, buď je to dobré pre, pre ekológiu, alebo to neni dobré, ale áno, navrhuje ich, navrhuje ich je všade, pokiaľ viem. (Reakcie z pléna.) Ja, ja len príklad, ale nebudú sa dať z toho, že fontánky, viete. Alebo padli to, padlo to slovo. Ale na jednej strane aktivisti hovoria, že teda budujte fontánky, hej, tu vravíme, že fontánky nie.
Pán kolega Budaj povedal, že sa premenia peniaze na technické, na technické diela. Práve to písmeno zj), ktoré dopĺňame do pojmov, hovorí jasne, že to má byť zelená infraštruktúra. Čo je zelená infraštruktúra, pod ktorou sa dalo predstaviť hocičo? Sieť prírodných a poloprírodných oblastí s ďalšími súvisiacimi environmentálnymi prvkami, vytváranou a spravovanou tak, aby poskytovala široký rozsah ekosystémových služieb. Myslím, že z tohto pojmu je jasné, že sa nebude môcť budovať nejaké technické, technické diela.
Znovu to bola podpora súkromných stavieb, na to som odpovedal.
Asi som, myslím, že odpovedal všetkým okrem pána kolegu, to mám ešte tu poznačené, tradičné dreviny. Tá definícia určite neni nikde definovaná. Čo je tradícia? Hej. Ja poviem, tak, že, a to ste mi nahrali na smeč, v súčasnosti mesto Žiar nad Hronom ide realizovať jednohektárový sad ako prvé mesto, pôvodných a tradičných drevín, ktoré boli súčasťou biskupského kaštieľa, kde ten sad v minulosti bol. A jednoducho sme si prizvali odborníka, ktorý sa tomuto venuje, len tomuto venuje, ktorý šľachtí odrody, ktoré sú dlhoveké, ktoré tam budú o sto rokov rodiť, ktoré sú stromy obrovské, tie, čo už asi ich veľmi veľa ani nie je. Takže pre mňa je toto pôvodné a tradičné, čo chceme vrátiť do Žiaru nad Hronom ako sad s 80, možno 90 drevinami v tom, v tých pôvodných, z toho pôvodného genofondu, ktoré budú rodiť 20 rokov a ďalej, od 20 rokov a ďalej. Takže toto je pre mňa pôvodné a tradičné. A lepšie to asi vysvetliť neviem, lebo ten pojem nie je niekde, nikde nie je vysvetlený.
Chcem vás ešte raz pekne požiadať o podporu tohto návrhu zákona, lebo si myslím, že ten zákon je dobrý v takomto znení, ako bol aj s tým pozmeňovákom predložený.
Ďakujem pekne.
Rozpracované
10:41
Vystúpenie v rozprave 10:41
Jaroslav PaškaSnažíme sa touto novelou posilniť demokratické princípy v tejto inštitúcie, keď prenášame kompetenciu voľby predsedu Správnej rady z rúk politického orgánu - Národnej rady Slovenskej republiky...
Snažíme sa touto novelou posilniť demokratické princípy v tejto inštitúcie, keď prenášame kompetenciu voľby predsedu Správnej rady z rúk politického orgánu - Národnej rady Slovenskej republiky do rúk Správnej rady Ústavu pamäti národa, ktorá, správna rada je tvorená zoskupením deviatich osôb volených jednak Národnou radou Slovenskej republiky, ale aj nominovaných prezidentom Slovenskej republiky a nominovaných vládou.
Snažíme sa takto posilniť kolektívne vedenie a kolektívnu zodpovednosť správnej rady orgánu, ktorá je zodpovedná za činnosť tejto inštitúcie, a vytvoriť predpoklady, aby nedochádzalo k rozličným výkladom o fungovaní tejto inštitúcie medzi jednotlivými zložkami, konkrétne medzi dozornou radou, správnou radou a predsedom správnej rady, tak aby táto inštitúcia fungovala čo, povedal by som, najlepšie a aby cítili všetci účastníci týchto orgánov zodpovednosť za spravovanie inštitúcie a aj za teda jej pôsobenie navonok.
Takže snažíme reagovať na problémy, ktoré od roky 2013 vznikajú pri fungovaní tejto inštitúcie a ktoré sa nezlepšujú, ale skôr sa zhoršujú. Snažíme sa na to reagovať tak, aby sme, teda ako som povedal, posilnili demokraciu, posilnili kolektívnu správu a zodpovednosť tých nominantov, ktorých dosadila tak Národná rada, ako aj prezident a vláda do správnej rady tejto inštitúcie. Dúfame, že tento mechanizmus bude aj nápomocný a pomôže preklenúť isté problémy, ktoré tam doposiaľ pretrvávajú.
Ďakujem za pozornosť.
Vystúpenie v rozprave
13.9.2017 o 10:41 hod.
akad. arch. Ing. arch.
Jaroslav Paška
Videokanál poslanca
Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, ctené kolegyne, kolegovia, už v prvom čítaní som v podstate podrobne vysvetľoval predlohu zákona, ktorú dávame do Národnej rady, ktorou reagujeme na súčasnú aplikačnú prax a život v Ústave pamäti národa.
Snažíme sa touto novelou posilniť demokratické princípy v tejto inštitúcie, keď prenášame kompetenciu voľby predsedu Správnej rady z rúk politického orgánu - Národnej rady Slovenskej republiky do rúk Správnej rady Ústavu pamäti národa, ktorá, správna rada je tvorená zoskupením deviatich osôb volených jednak Národnou radou Slovenskej republiky, ale aj nominovaných prezidentom Slovenskej republiky a nominovaných vládou.
Snažíme sa takto posilniť kolektívne vedenie a kolektívnu zodpovednosť správnej rady orgánu, ktorá je zodpovedná za činnosť tejto inštitúcie, a vytvoriť predpoklady, aby nedochádzalo k rozličným výkladom o fungovaní tejto inštitúcie medzi jednotlivými zložkami, konkrétne medzi dozornou radou, správnou radou a predsedom správnej rady, tak aby táto inštitúcia fungovala čo, povedal by som, najlepšie a aby cítili všetci účastníci týchto orgánov zodpovednosť za spravovanie inštitúcie a aj za teda jej pôsobenie navonok.
Takže snažíme reagovať na problémy, ktoré od roky 2013 vznikajú pri fungovaní tejto inštitúcie a ktoré sa nezlepšujú, ale skôr sa zhoršujú. Snažíme sa na to reagovať tak, aby sme, teda ako som povedal, posilnili demokraciu, posilnili kolektívnu správu a zodpovednosť tých nominantov, ktorých dosadila tak Národná rada, ako aj prezident a vláda do správnej rady tejto inštitúcie. Dúfame, že tento mechanizmus bude aj nápomocný a pomôže preklenúť isté problémy, ktoré tam doposiaľ pretrvávajú.
Ďakujem za pozornosť.
Rozpracované
10:44
Vystúpenie v rozprave 10:44
Augustín HambálekUvedený návrh zákona bol uznesením Národnej rady pridelený na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru a výboru pre ľudské práva a...
Uvedený návrh zákona bol uznesením Národnej rady pridelený na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru a výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny ako gestorskému výboru. Určené výbory návrh zákona prerokovali nasledovne. Ústavnoprávny výbor vyjadril súhlas s návrhom a odporúčal Národnej rade schváliť ho s pripomienkami. Výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny k zákonu neprijal uznesenie, nakoľko žiadny z predložených návrhov na uznesenie nezískal potrebnú podporu poslancov výboru.
Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona. Pozmeňujúce návrhy, ktoré vyplynuli z uznesenia ústavnoprávneho výboru, sú uvedené v časti IV, časti spoločnej správy.
Gestorský výbor odporúča o tých šiestich, o týchto šiestich návrhoch hlasovať spoločne a odporúča ich schváliť. Zároveň odporúča zákon ako celok schváliť v znení pripomienok uvedených v spoločnej správe. Spoločná správa výborov bola schválená uznesením gestorského výboru č. 62 z 5. septembra 2017.
Pán predsedajúci, skončil som, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.
Vystúpenie v rozprave
13.9.2017 o 10:44 hod.
Ing.
Augustín Hambálek
Videokanál poslanca
Ďakujem, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, z poverenia gestorského výboru uvádzam spoločnú správu výborov o prerokovaní návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 553/2002 Z. z. o pamäti národa v znení neskorších predpisov (tlač 598).
Uvedený návrh zákona bol uznesením Národnej rady pridelený na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru a výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny ako gestorskému výboru. Určené výbory návrh zákona prerokovali nasledovne. Ústavnoprávny výbor vyjadril súhlas s návrhom a odporúčal Národnej rade schváliť ho s pripomienkami. Výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny k zákonu neprijal uznesenie, nakoľko žiadny z predložených návrhov na uznesenie nezískal potrebnú podporu poslancov výboru.
Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona. Pozmeňujúce návrhy, ktoré vyplynuli z uznesenia ústavnoprávneho výboru, sú uvedené v časti IV, časti spoločnej správy.
Gestorský výbor odporúča o tých šiestich, o týchto šiestich návrhoch hlasovať spoločne a odporúča ich schváliť. Zároveň odporúča zákon ako celok schváliť v znení pripomienok uvedených v spoločnej správe. Spoločná správa výborov bola schválená uznesením gestorského výboru č. 62 z 5. septembra 2017.
Pán predsedajúci, skončil som, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.
Rozpracované
10:46
Vystúpenie v rozprave 10:46
Edita PfundtnerSom tu v Národnej rade Slovenskej republiky pre to, aby som veci niekam posunula a riešila prednostne reálne problémy ľudí. Predložený návrh zákona kolegov rieši organizačné zmeny vo...
Som tu v Národnej rade Slovenskej republiky pre to, aby som veci niekam posunula a riešila prednostne reálne problémy ľudí. Predložený návrh zákona kolegov rieši organizačné zmeny vo verejnoprávnej inštitúcii založenej v roku 2002. Ústav pamäti národa bol v zmysle zákona poverený úlohami, ktoré sú definované v § 8 tohto zákona nasledovne.
Úlohy zverené ústavu štátom sú najmä, a citujem:
a) vykonávať úplné a nestranné hodnotenie doby neslobody, hlavne analyzovať príčiny a spôsob straty slobody, prejavy fašistického a komunistického režimu a ich ideológií, účasť domácich a zahraničných osôb na nich,
b) sprístupňovať prenasledovaným osobám dokumenty o ich prenasledovaní,
c) zverejňovať údaje o vykonávateľoch tohto prenasledovania a ich činnosti,
d) dávať podnety na trestné stíhanie zločinov a trestných činov podľa § 1, spolupracuje pri tom s Generálnou prokuratúrou Slovenskej republiky,
e) poskytovať potrebné informácie orgánom verejnej moci,
f) systematicky zhromažďovať a odborne dokumentačne spracovávať všetky druhy informácií, dokladov a dokumentov vzťahujúcich sa na dobu neslobody, ďalej spolupracovať s obdobnými inštitúciami v Slovenskej republike aj mimo nej, hlavne s archívmi, múzeami, knižnicami, pamätníkmi odboja, pamätníkmi koncentračných a pracovných táborov, poskytovať im informácie, bádateľské možnosti a metodickú pomoc a propagovať ich činnosť,
h) poskytovať verejnosti výsledky svojej činnosti, hlavne zverejňovať a sprístupňovať informácie a iné doklady o dobe neslobody 1939 až 1989 a o činoch a osudoch jednotlivcov vydávať a šíriť publikácie, poriadať výstavy, semináre, odborné konferencie, diskusné fóra,
i) propagovať myšlienky slobody a obrany demokracie pred režimami podobnými nacizmu a komunizmu,
j) rozhodovať o priznaní postavenia účastníka protikomunistického odboja,
k) rozhodovať o priznaní postavenia veterána protikomunistického odboja, veterána protikomunistického odboja in memoriam a vydávať preukaz veterána protikomunistického odboja a preukaz veterána protikomunistického odboja in memoriam.
Dovolila som si vám veľmi stručne predniesť, naozaj čo sú základné, hlavné úlohy ústavu. Predložený návrh sa týchto úloh nedotýka. Treba si však naozaj veľmi jasne a presne povedať, čo ústav má robiť. Treba podľa môjho názoru do činnosti ústavu vniesť istotu a prehľadnosť.
Môj pozmeňujúci návrh, ktorý prednesiem, dokonca tieto činnosti rozširuje. Hovorí o tom písm. k), ďalšie písm. k), ktoré dávam ako pozmeňujúci návrh, kde hovorím, že v súvislosti s plnením úloh ústavu podľa písm. a) až j) ústav má poskytovať verejnosti výsledky svojej činnosti, hlavne zverejňovať a sprístupňovať informácie a iné doklady o dobe neslobody a o činoch, osudoch jednotlivcov, vydávať a šíriť publikácie a audiovizuálne diela, vrátane vlastnej tvorby dokumentárnych filmov. Poriadať vzdelávacie a kultúrno-spoločenské podujatia, prednášky, výstavy, semináre, odborné konferencie alebo diskusné fóra.
Môj pozmeňujúci návrh žiadnym spôsobom nezasahuje do činnosti ústavu a do úloh ústavu a neokliešťuje ústav v jeho aktivitách. Práve naopak. Vo svojom návrhu dávam naozaj zákonnú možnosť vykonávať aktivity, ktoré sa doteraz vykonávali, a to iba vďaka nejakému neistému slovíčku "najmä". Takéto slovíčko môže znamenať všetko a nič. Množstvo aktivít prezentovaných ústavom ako úspešné sa totiž doteraz, a to je môj názor, sa museli ukrývať v takej možno poloilegalite pod týmto slovíčkom. Preto verím, že tento môj krok ocenia nielen zamestnanci a vedenie ústavu, ale aj triezvo uvažujúci ľudia.
Ďalšia mnou navrhovaná zmena sa týka členov správnej rady ústavu. Pre vysvetlenie uvádzam, že správna rada je 9-členná, z toho piatich členov správnej rady volí Národná rada Slovenskej republiky, dvoch menuje vláda a dvoch menuje prezident Slovenskej republiky. Ich funkčné obdobia sa však prelínajú. To znamená, že nie sú naraz volení, nie sú menovaní naraz. A tento model bol navrhnutý od začiatku. Doteraz nikto tento model nechcel zmeniť a neprišiel ani s lepším riešením.
Ďalšou takou väčšou zmenou z môjho pohľadu je, že členstvo v správnej rade nemôže znamenať nedotknuteľnosť na dlhých šesť rokov. K dnešnému dňu člena správnej rady je možné odvolávať len vtedy, a to citujem opäť aktuálne platný zákon, § 12 ods. 3: "Člena správnej rady môže odvolať ten orgán, ktorý ho ustanovil, len vtedy, ak bol právoplatne odsúdený za trestný čin alebo ak po dobu najmenej šiestich mesiacov nevykonáva svoju funkciu."
Tieto dôvody považujem za mimoriadne benevolentné. Preto som pristúpila k ich rozšíreniu a navrhujem, aby člen správnej rady okrem týchto dôvodov, teda okrem právoplatného odsúdenia za trestný čin, bol odvolateľný aj vtedy, keď po dobu najmenej troch mesiacov nevykonáva svoju funkciu, alebo ak boli zistené nedostatky pri výkone jeho funkcie, alebo pri plnení jeho povinností, ktoré mu vyplývajú z toho, z tohto zákona. Zistenie takýchto nedostatkov konštatuje dozorná rada väčšinou hlasov svojich členov a takto zistené nedostatky oznámia tak správnej rade, ako aj orgánu, ktorý člena správnej rady ustanovil do funkcie, to znamená aj Národnej rade Slovenskej republiky, prezidentovi Slovenskej republiky a vláde Slovenskej republiky.
Doteraz sme si ako, doteraz sme si ako členovia výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny neustále počúvali kritické hlasy a výčitky, že správna rada nepracuje efektívne, že sa nezvolávajú zasadnutia, zasadajú málo. Dokonca v jednej správe o činnosti ústavu je tvrdenie, že členovia správnej rady porušujú zákon. Sú to naozaj veľmi vážne tvrdenia a rozhodne sa s nimi musíme zaoberať.
Našou povinnosťou ako zákonodarného orgánu je však stanoviť právny rámec pre úspešné a efektívne fungovanie verejnoprávnych inštitúcií, ktoré sú napojené na štátny rozpočet a na verejné zdroje. Preto navrhujem, aby správna rada zasadala minimálne raz za dva mesiace, to znamená, predseda správnej rady alebo v jeho neprítomnosti podpredseda sú povinní zvolať aspoň raz za dva mesiace zasadnutie správnej rady, taktiež ak o to požiada aspoň tretina členov Správnej rady, čo sú traja členovia, tak predseda alebo podpredseda musia zvolať zasadnutie správnej rady do 15 dní odo dňa tejto žiadosti. Som presvedčená, že prispeje to k efektívnejšiemu fungovaniu ústavu, a verím, že všetci, ktorí doteraz preukazovali na naozaj veľmi nízku frekvenciu zasadnutí, prejavia spokojnosť s touto zmenou. Je to podľa môjho názoru absolútne štandardné.
A za takéto štandardné ustanovenie považujem aj ďalšiu mnou navrhovanú zmenu, keď trvám na tom, že člen správnej rady pri výkone svojej funkcie je povinný konať nestranne a zdržať sa konania, ktorým by sa uprednostnil osobný záujem pred verejným záujmom. Ďalej je člen správnej rady povinný vykonávať svoju funkciu s náležitou odbornou starostlivosťou a v zhode s úlohami a záujmami ústavu.
V zmysle môjho návrhu na odvolávanie predsedu správnej rady, čo bude už, dúfam, výlučne v rukách správnej rady, navrhujem vlastne to, že doteraz predsedu správnej rady volil parlament. Z našej strany je tu snaha odpolitizovať túto voľbu a naozaj to posunúť na členov správnej rady, teda priamo na ústav. Jedným dychom však dodávam, že odvolať predsedu či člena správnej rady bude možné iba zo zákonných dôvodov, teda len vtedy, keď predseda alebo člen správnej rady poruší svoje zákonné povinnosti. Na porušenie týchto zákonných povinností má upozorniť dozorná rada ako kontrolný orgán a tieto svoje zistenia musí posunúť taktiež správnej rade a potom orgánu, ktorý člena správnej rady do funkcie ustanovil.
Ďalej navrhujem, aby bolo vypustené ustanovenie o zániku funkcie predsedu správnej rady k 15. októbru 2017 a aby zákon nadobudol účinnosť dňom vyhlásenia, teda nie dňom 15. októbra 2017.
S poľutovaním musím konštatovať, že napriek mojej pripravenosti rokovať o návrhu vecne a konštruktívne k dnešnému dňu, a opakujem, k dnešnému dňu som nedostala ani jeden vecný návrh. Ak nerátam otvorené listy, verejné výzvy a možno skôr médiám venované aktivity, tak môžem zodpovedne vyhlásiť, že doteraz mi nebol doručený žiadny vecný návrh na zlepšenie činnosti ústavu. Je mi vážne ľúto, že celá otázka sa zbytočne spolitizovala a návrh čelil aj veľkej dávke demagógií. Vznikli ideologické tábory s vlastnou pamäťou, ale čo považujem za mimoriadne nebezpečné, vniesli sa sem ideologické otázky, ktoré však ničím neprispeli k riešeniu problémov ústavu.
Prosím preto všetkých kolegov, aby pri tejto otázke sa snažili odložiť prehnané emócie, možno aj falošné reakcie a rovnako aj ideologické argumenty a nesnažili sa o odklonenie diskusie do iných sfér. Politikárčenie a ideologizácia škodia aj samotnému ústavu, neprispievajú ani k vecnej diskusii a vlastne nikam nevedú. Posledné tri mesiace som sa snažila na dennej báze diskutovať o ÚPN s odborníkmi i laikmi. (Ruch v sále.) Môžem trošku tichšie, pán predseda? V sále je trošku ruch. Ďakujem... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Bugár, Béla, podpredseda NR SR
Pani poslankyňa, koľko ešte toho máte? Lebo potom prerušíme a budete pokračovať po hlasovaní.
Pfundtner, Edita, poslankyňa NR SR
Zdôvodnenie - tri vety a potom návrh prečítam.
Bugár, Béla, podpredseda NR SR
No, ale neprečítate návrh, lebo je 11.00 hod., takže prerušujem a potom po hlasovaní budete pokračovať aj zdôvodnením a potom, samozrejme, prečítaním návrhu.
Pfundtner, Edita, poslankyňa NR SR
Zdôvodnenie - tri vety, pán, pán predseda.
Bugár, Béla, podpredseda NR SR
Tri vety.
Pfundtner, Edita, poslankyňa NR SR
Tri vety.
Bugár, Béla, podpredseda NR SR
Tri vety. Jedna... (Povedané so smiechom.)
Pfundtner, Edita, poslankyňa NR SR
No, možno päť, možno päť. Ďakujem. (Povedané so smiechom.)
Bugár, Béla, podpredseda NR SR
Začnem počítať. (Povedané so smiechom.)
Pfundtner, Edita, poslankyňa NR SR
Ďakujem. Takže posledné, posledné tri mesiace som sa snažila naozaj na dennej báze diskutovať o ÚPN s odborníkmi, laikmi a veľa mojich známych ani len netušilo, čo tie tri písmená ÚPN znamenajú. Preto ako pozitívum vnímam to, že verejnosť sa postupne dozvedá, že tu máme takýto dôležitý ústav, ktorý tu funguje už pomaly 17 rokov. Nesmieme zabudnúť na pohnuté časy. Dlžíme to našim predkom i našim deťom. Sme však na pôde Národnej rady Slovenskej republiky, diskutujeme o zákonoch a našou úlohou nie je ideologicky zasahovať do činnosti ústavu, ale vytvoriť naozaj vhodné podmienky na ich správne fungovanie... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Bugár, Béla, podpredseda NR SR
Pani poslankyňa, tri vety sú už dávno sú preč.
Ak dovolíte, prerušujem rokovanie o tomto bode programu a budete pokračovať, samozrejme, potom.
Pfundtner, Edita, poslankyňa NR SR
Teraz mám dve vety, dobre.
(Technická prestávka.)
(Po prestávke.)
Vystúpenie v rozprave
13.9.2017 o 10:46 hod.
Mgr.
Edita Pfundtner
Videokanál poslanca
Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, posledné tri mesiace, odkedy je tento zákon v parlamente, som bola pripravená viesť k návrhu zákona i k môjmu pozmeňujúcemu návrhu konštruktívny a vecný dialóg.
Som tu v Národnej rade Slovenskej republiky pre to, aby som veci niekam posunula a riešila prednostne reálne problémy ľudí. Predložený návrh zákona kolegov rieši organizačné zmeny vo verejnoprávnej inštitúcii založenej v roku 2002. Ústav pamäti národa bol v zmysle zákona poverený úlohami, ktoré sú definované v § 8 tohto zákona nasledovne.
Úlohy zverené ústavu štátom sú najmä, a citujem:
a) vykonávať úplné a nestranné hodnotenie doby neslobody, hlavne analyzovať príčiny a spôsob straty slobody, prejavy fašistického a komunistického režimu a ich ideológií, účasť domácich a zahraničných osôb na nich,
b) sprístupňovať prenasledovaným osobám dokumenty o ich prenasledovaní,
c) zverejňovať údaje o vykonávateľoch tohto prenasledovania a ich činnosti,
d) dávať podnety na trestné stíhanie zločinov a trestných činov podľa § 1, spolupracuje pri tom s Generálnou prokuratúrou Slovenskej republiky,
e) poskytovať potrebné informácie orgánom verejnej moci,
f) systematicky zhromažďovať a odborne dokumentačne spracovávať všetky druhy informácií, dokladov a dokumentov vzťahujúcich sa na dobu neslobody, ďalej spolupracovať s obdobnými inštitúciami v Slovenskej republike aj mimo nej, hlavne s archívmi, múzeami, knižnicami, pamätníkmi odboja, pamätníkmi koncentračných a pracovných táborov, poskytovať im informácie, bádateľské možnosti a metodickú pomoc a propagovať ich činnosť,
h) poskytovať verejnosti výsledky svojej činnosti, hlavne zverejňovať a sprístupňovať informácie a iné doklady o dobe neslobody 1939 až 1989 a o činoch a osudoch jednotlivcov vydávať a šíriť publikácie, poriadať výstavy, semináre, odborné konferencie, diskusné fóra,
i) propagovať myšlienky slobody a obrany demokracie pred režimami podobnými nacizmu a komunizmu,
j) rozhodovať o priznaní postavenia účastníka protikomunistického odboja,
k) rozhodovať o priznaní postavenia veterána protikomunistického odboja, veterána protikomunistického odboja in memoriam a vydávať preukaz veterána protikomunistického odboja a preukaz veterána protikomunistického odboja in memoriam.
Dovolila som si vám veľmi stručne predniesť, naozaj čo sú základné, hlavné úlohy ústavu. Predložený návrh sa týchto úloh nedotýka. Treba si však naozaj veľmi jasne a presne povedať, čo ústav má robiť. Treba podľa môjho názoru do činnosti ústavu vniesť istotu a prehľadnosť.
Môj pozmeňujúci návrh, ktorý prednesiem, dokonca tieto činnosti rozširuje. Hovorí o tom písm. k), ďalšie písm. k), ktoré dávam ako pozmeňujúci návrh, kde hovorím, že v súvislosti s plnením úloh ústavu podľa písm. a) až j) ústav má poskytovať verejnosti výsledky svojej činnosti, hlavne zverejňovať a sprístupňovať informácie a iné doklady o dobe neslobody a o činoch, osudoch jednotlivcov, vydávať a šíriť publikácie a audiovizuálne diela, vrátane vlastnej tvorby dokumentárnych filmov. Poriadať vzdelávacie a kultúrno-spoločenské podujatia, prednášky, výstavy, semináre, odborné konferencie alebo diskusné fóra.
Môj pozmeňujúci návrh žiadnym spôsobom nezasahuje do činnosti ústavu a do úloh ústavu a neokliešťuje ústav v jeho aktivitách. Práve naopak. Vo svojom návrhu dávam naozaj zákonnú možnosť vykonávať aktivity, ktoré sa doteraz vykonávali, a to iba vďaka nejakému neistému slovíčku "najmä". Takéto slovíčko môže znamenať všetko a nič. Množstvo aktivít prezentovaných ústavom ako úspešné sa totiž doteraz, a to je môj názor, sa museli ukrývať v takej možno poloilegalite pod týmto slovíčkom. Preto verím, že tento môj krok ocenia nielen zamestnanci a vedenie ústavu, ale aj triezvo uvažujúci ľudia.
Ďalšia mnou navrhovaná zmena sa týka členov správnej rady ústavu. Pre vysvetlenie uvádzam, že správna rada je 9-členná, z toho piatich členov správnej rady volí Národná rada Slovenskej republiky, dvoch menuje vláda a dvoch menuje prezident Slovenskej republiky. Ich funkčné obdobia sa však prelínajú. To znamená, že nie sú naraz volení, nie sú menovaní naraz. A tento model bol navrhnutý od začiatku. Doteraz nikto tento model nechcel zmeniť a neprišiel ani s lepším riešením.
Ďalšou takou väčšou zmenou z môjho pohľadu je, že členstvo v správnej rade nemôže znamenať nedotknuteľnosť na dlhých šesť rokov. K dnešnému dňu člena správnej rady je možné odvolávať len vtedy, a to citujem opäť aktuálne platný zákon, § 12 ods. 3: "Člena správnej rady môže odvolať ten orgán, ktorý ho ustanovil, len vtedy, ak bol právoplatne odsúdený za trestný čin alebo ak po dobu najmenej šiestich mesiacov nevykonáva svoju funkciu."
Tieto dôvody považujem za mimoriadne benevolentné. Preto som pristúpila k ich rozšíreniu a navrhujem, aby člen správnej rady okrem týchto dôvodov, teda okrem právoplatného odsúdenia za trestný čin, bol odvolateľný aj vtedy, keď po dobu najmenej troch mesiacov nevykonáva svoju funkciu, alebo ak boli zistené nedostatky pri výkone jeho funkcie, alebo pri plnení jeho povinností, ktoré mu vyplývajú z toho, z tohto zákona. Zistenie takýchto nedostatkov konštatuje dozorná rada väčšinou hlasov svojich členov a takto zistené nedostatky oznámia tak správnej rade, ako aj orgánu, ktorý člena správnej rady ustanovil do funkcie, to znamená aj Národnej rade Slovenskej republiky, prezidentovi Slovenskej republiky a vláde Slovenskej republiky.
Doteraz sme si ako, doteraz sme si ako členovia výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny neustále počúvali kritické hlasy a výčitky, že správna rada nepracuje efektívne, že sa nezvolávajú zasadnutia, zasadajú málo. Dokonca v jednej správe o činnosti ústavu je tvrdenie, že členovia správnej rady porušujú zákon. Sú to naozaj veľmi vážne tvrdenia a rozhodne sa s nimi musíme zaoberať.
Našou povinnosťou ako zákonodarného orgánu je však stanoviť právny rámec pre úspešné a efektívne fungovanie verejnoprávnych inštitúcií, ktoré sú napojené na štátny rozpočet a na verejné zdroje. Preto navrhujem, aby správna rada zasadala minimálne raz za dva mesiace, to znamená, predseda správnej rady alebo v jeho neprítomnosti podpredseda sú povinní zvolať aspoň raz za dva mesiace zasadnutie správnej rady, taktiež ak o to požiada aspoň tretina členov Správnej rady, čo sú traja členovia, tak predseda alebo podpredseda musia zvolať zasadnutie správnej rady do 15 dní odo dňa tejto žiadosti. Som presvedčená, že prispeje to k efektívnejšiemu fungovaniu ústavu, a verím, že všetci, ktorí doteraz preukazovali na naozaj veľmi nízku frekvenciu zasadnutí, prejavia spokojnosť s touto zmenou. Je to podľa môjho názoru absolútne štandardné.
A za takéto štandardné ustanovenie považujem aj ďalšiu mnou navrhovanú zmenu, keď trvám na tom, že člen správnej rady pri výkone svojej funkcie je povinný konať nestranne a zdržať sa konania, ktorým by sa uprednostnil osobný záujem pred verejným záujmom. Ďalej je člen správnej rady povinný vykonávať svoju funkciu s náležitou odbornou starostlivosťou a v zhode s úlohami a záujmami ústavu.
V zmysle môjho návrhu na odvolávanie predsedu správnej rady, čo bude už, dúfam, výlučne v rukách správnej rady, navrhujem vlastne to, že doteraz predsedu správnej rady volil parlament. Z našej strany je tu snaha odpolitizovať túto voľbu a naozaj to posunúť na členov správnej rady, teda priamo na ústav. Jedným dychom však dodávam, že odvolať predsedu či člena správnej rady bude možné iba zo zákonných dôvodov, teda len vtedy, keď predseda alebo člen správnej rady poruší svoje zákonné povinnosti. Na porušenie týchto zákonných povinností má upozorniť dozorná rada ako kontrolný orgán a tieto svoje zistenia musí posunúť taktiež správnej rade a potom orgánu, ktorý člena správnej rady do funkcie ustanovil.
Ďalej navrhujem, aby bolo vypustené ustanovenie o zániku funkcie predsedu správnej rady k 15. októbru 2017 a aby zákon nadobudol účinnosť dňom vyhlásenia, teda nie dňom 15. októbra 2017.
S poľutovaním musím konštatovať, že napriek mojej pripravenosti rokovať o návrhu vecne a konštruktívne k dnešnému dňu, a opakujem, k dnešnému dňu som nedostala ani jeden vecný návrh. Ak nerátam otvorené listy, verejné výzvy a možno skôr médiám venované aktivity, tak môžem zodpovedne vyhlásiť, že doteraz mi nebol doručený žiadny vecný návrh na zlepšenie činnosti ústavu. Je mi vážne ľúto, že celá otázka sa zbytočne spolitizovala a návrh čelil aj veľkej dávke demagógií. Vznikli ideologické tábory s vlastnou pamäťou, ale čo považujem za mimoriadne nebezpečné, vniesli sa sem ideologické otázky, ktoré však ničím neprispeli k riešeniu problémov ústavu.
Prosím preto všetkých kolegov, aby pri tejto otázke sa snažili odložiť prehnané emócie, možno aj falošné reakcie a rovnako aj ideologické argumenty a nesnažili sa o odklonenie diskusie do iných sfér. Politikárčenie a ideologizácia škodia aj samotnému ústavu, neprispievajú ani k vecnej diskusii a vlastne nikam nevedú. Posledné tri mesiace som sa snažila na dennej báze diskutovať o ÚPN s odborníkmi i laikmi. (Ruch v sále.) Môžem trošku tichšie, pán predseda? V sále je trošku ruch. Ďakujem... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Bugár, Béla, podpredseda NR SR
Pani poslankyňa, koľko ešte toho máte? Lebo potom prerušíme a budete pokračovať po hlasovaní.
Pfundtner, Edita, poslankyňa NR SR
Zdôvodnenie - tri vety a potom návrh prečítam.
Bugár, Béla, podpredseda NR SR
No, ale neprečítate návrh, lebo je 11.00 hod., takže prerušujem a potom po hlasovaní budete pokračovať aj zdôvodnením a potom, samozrejme, prečítaním návrhu.
Pfundtner, Edita, poslankyňa NR SR
Zdôvodnenie - tri vety, pán, pán predseda.
Bugár, Béla, podpredseda NR SR
Tri vety.
Pfundtner, Edita, poslankyňa NR SR
Tri vety.
Bugár, Béla, podpredseda NR SR
Tri vety. Jedna... (Povedané so smiechom.)
Pfundtner, Edita, poslankyňa NR SR
No, možno päť, možno päť. Ďakujem. (Povedané so smiechom.)
Bugár, Béla, podpredseda NR SR
Začnem počítať. (Povedané so smiechom.)
Pfundtner, Edita, poslankyňa NR SR
Ďakujem. Takže posledné, posledné tri mesiace som sa snažila naozaj na dennej báze diskutovať o ÚPN s odborníkmi, laikmi a veľa mojich známych ani len netušilo, čo tie tri písmená ÚPN znamenajú. Preto ako pozitívum vnímam to, že verejnosť sa postupne dozvedá, že tu máme takýto dôležitý ústav, ktorý tu funguje už pomaly 17 rokov. Nesmieme zabudnúť na pohnuté časy. Dlžíme to našim predkom i našim deťom. Sme však na pôde Národnej rady Slovenskej republiky, diskutujeme o zákonoch a našou úlohou nie je ideologicky zasahovať do činnosti ústavu, ale vytvoriť naozaj vhodné podmienky na ich správne fungovanie... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Bugár, Béla, podpredseda NR SR
Pani poslankyňa, tri vety sú už dávno sú preč.
Ak dovolíte, prerušujem rokovanie o tomto bode programu a budete pokračovať, samozrejme, potom.
Pfundtner, Edita, poslankyňa NR SR
Teraz mám dve vety, dobre.
(Technická prestávka.)
(Po prestávke.)
Rozpracované
11:12
Vystúpenie s procedurálnym návrhom 11:12
Štefan ZelníkVystúpenie s procedurálnym návrhom
13.9.2017 o 11:12 hod.
MUDr. PhD.
Štefan Zelník
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne za slovo. V zmysle § 49 ods. 2 zákona Národnej rady na žiadosť 4 členov výboru zvolávam 29. schôdzu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo, ktorá sa uskutoční dnes o 12.00 hod. v zasadacej miestnosti č. 143. Ďakujem.
Rozpracované
11:12
Vystúpenie s procedurálnym návrhom 11:12
Ľuboš BlahaVystúpenie s procedurálnym návrhom
13.9.2017 o 11:12 hod.
Mgr. PhDr. PhD.
Ľuboš Blaha
Videokanál poslanca
Ďakujem. Dovoľte pripomenúť kolegom z európskeho výboru, že máme zasadnutie o 12.00 hod. v miestnosti č. 149. Ďakujem.
Rozpracované