19. schôdza

Ďakujem pekne, ja len kratučko. Mňa tam teda zaujala jedna taká vec v tej vašej argumentácii, že tí členovia tej správnej rady, že nemôžeme, nemôžte, to znamená, že majú nedotknuteľnosť. Na jednej strane ako tento návrh opravuje možno tie opatrenia, ale zase je dôležité si uvedomiť, že títo ľudia potrebujú mať voľné ruky a trošku sa mi to tak aj v iných, keď vidíme, keď sme sa bavili o ÚRS-e a podobne, že ako by tu bola taká tendencia riadiť ľudí, a keď sú mi nepohodlní, tak sa ich proste zbavím a toto je, myslím, že taký nebezpečný trend, pretože ten trend by mal byť opačný, že vybrať takých ľudí, u ktorých viem, že sa niečo takéto nestane, čo ste aj vy špecifikovali. Pretože, a to kladie väčšie nároky, samozrejme, na ten výber, na ten charakter, na tú, na tú históriu tohto človeka, či je pracovitý a podobne. Lebo ak on má históriu, že je pracovitý a podobne, tak nemusím ani predpokladať, že by sa stalo, že teraz pol roka nebude nič robiť alebo že to bude sabotovať. To by muselo nastať nejaká psychická porucha, aby človek, ktorý má 20-ročnú históriu alebo 15-ročnú históriu a vykazuje výsledky, že zrazu takto prepne.
Takže ten argument na jednej strane znie dobre, ale na druhej strane ak naozaj dáme si záležať na tom, aby to boli kvalitní ľudia, a nie politickí nominanti, tak sa nemusíme obávať a v takom prípade ani tento scenár katastrofický nepríde do úvahy. A v takom prípade tí ľudia potrebujú možno práve tú nedotknuteľnosť na to, aby mohli robiť tie odvážne kroky, ktoré tento úrad robí, tento ústav robí. A to je, to by sme mali nejakým spôsobom garantovať, aby sa nemuseli báť, že keď budú odhaľovať niečo, čo môže byť nepohodlné pre niektorých možno aj politikov, aby nebola ich práve doba na tom ústave ohrozená.
Ďakujem.

Ďakujem.
Pán poslanec Kotleba, nech sa páči.

Pani kolegynka, ja som si vás vypočul pozorne a vy ste hovorili o dobe neslobody. Ja sa vás preto chcem spýtať, či si myslíte, že dnes je úplne ideálna sloboda, že vtedy boli všetci politici zlí a dnes sú to len šľachetní rytieri a lesné víly, ktoré každému chcú len dobre a nikomu neubližujú. Lebo asi sa na to nemôžme tak čiernobielo pozerať a ten váš pohľad sa mi zdal taký jednostranný v tom, v tom vašom vystúpení.
Ale čo sa týka tej vecnej stránky veci, samozrejme, dalo by sa tam diskutovať, že či všetky tie navrhované zmeny a mechanizmy sú úplne také, ako by v ideálnom prípade mali byť, a to, že ste stiahli svoj podpis, asi znamená, že ten návrh nebol tak kvalitne a dobre spracovaný, ako sa možno od neho očakávalo. Takže otázka je, že či je namieste sa tu teraz s ním zaoberať.
Ďakujem pekne.

Ďakujem.
Pán poslanec Dostál.

Pani poslankyňa Pfundtner, vidím aj ten pozmeňujúci návrh, ktorý ste predložili zhruba tak, ako povedala pani poslankyňa Jurinová, je to pokus o vylepšenie nevylepšiteľného návrhu.
Tie veci, ktoré sú obsiahnuté v predloženom pozmeňujúcom návrhu naozaj zlepšujú alebo robia menej horšími tie veci, ktoré sú obsiahnuté v návrhu zákona, ktorý ste pôvodne spolupredkladali, takže potom je to vážna otázka, či si snažiť vylepšiť nevylepšiteľné a či to má nejaký reálny, reálny zmysel. Ak by niektoré body z predloženého pozmeňujúceho návrhu boli samostatným návrhom zákona, o ktorom by sme mohli diskutovať v prvom čítaní, v druhom čítaní, a, a potom, potom o tom hlasovať, tak si myslím, že, že by stálo za to o nich uvažovať, pretože by, povedzme ak by sa podarilo vyjasniť niektoré pravidlá fungovania správnej rady alebo ak sú nejednoznačné kompetencie, rozdelenie kompetencií medzi predsedu správnej rady a správnu radu, čo je vec, ktorá, ktorá možno spôsobuje problémy, tak áno, bavme sa o tom, ako to, ako to zmeniť. Ale nie takýmto účelovým návrhom zákona.
A vidím tam ešte jeden problém, vy síce navrhujete vypustiť bod 22, čiže to prechodné ustanovenie, ktorým sa má skrátiť funkčné obdobie súčasného predsedu správnej rady Ondreja Krajňáka, ale nenavrhujete zmeniť vecnú podstatu toho, toho zákona, čiže nebude tam natvrdo napísané, že skončilo funkčné obdobie, ale de facto mu skončí funkčné obdobie ako štatutárovi Ústavu pamäti národa, aj keby prešli vaše pozmeňujúce návrhy, lebo potom štatutárnym orgánom bude správna rada.
Čiže trochu mäkšie, ale, ale to podstatné sa nemení.

Ďakujem.
S reakciou na faktické, pani poslankyňa Pfundtner.

Ďakujem všetkým kolegom za ich reakcie. V krátkosti mi dovoľte reagovať na pána Hegera.
Pán Heger, ja s vami súhlasím, že naozaj pri voľbe a menovaní členov správnej rady musíme aj my v parlamente, ale aj vláda, aj prezident postupovať veľmi obozretne. A tých, takých ľudí odborne a kvalitne podkutých posúvať na tieto významné pozície a veľmi dôležité pozície, ktorí nám potom nerobia hanbu. A ja si myslím, že ten môj pozmeňujúci návrh práveže kladie vyššie nároky na odbornosť a profesionalitu členov správnej rady.
Pokiaľ ide o reakciu pána Kotlebu, pán Kotleba, ja som nehodnotila históriu, takže neviem, či ste to čítali niekde medzi riadkami, ale z mojich úst vôbec nepadla ani jedna veta o tom, že ja tu idem hodnotiť históriu. Práve to má byť úlohou Ústavu pamäti národa, keď ste ma pozorne počúvali, v úvode som naozaj veľmi presne pomenovala tie úlohy. Takže ja ako politik si to nedovolím. A práveže som vyzvala nato, aby sme sa nesnažili žiadnu politiku, žiadnu ideológiu vtesnať do vecnej diskusie. Snažila som sa naozaj vždy zostať v tej vecnej rovine.
A pokiaľ ide o pripomienku pána Dostála a kolegynky Jurinovej, musím povedať, že áno, ja nie som, neviem robiť zázraky, som len zákonodarca a neviem zabezpečiť ani svetový mier. To znamená, že týmto pozmeňujúcim návrhom ja som si takú ambíciu, ako ste mi možno vy vyčítali, že som mohla robiť, som si nedala. Ale čakala som počas tých uplynulých troch mesiacov, že napríklad s takou ambíciou prídete vy.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem.
Nasleduje pani poslankyňa Jurinová so svojím vystúpením, nech sa páči.

Vážený pán predseda Národnej rady, vážení predkladatelia, milé kolegyne, kolegovia, dovoľte mi aj v druhom čítaní vyjadriť sa k novele zákona o Ústave pamäti národa. Hneď v úvode chcem vyzvať navrhovateľov na stiahnutie tejto novely, rovnako dávam procedurálny návrh, aby Národná rada ďalej nepokračovala v rokovaní o tomto návrhu zákona. Zostávam na stanovisku, že takto postavený, napísaný zákon alebo novela o inštitúcii, ktorá má ochraňovať pamäť národa, znefunkční Ústav pamäti národa, a práve o to vám nejde, milí predkladatelia. Verím tomu.
Tiež by som sa hneď v úvode možno aj tak ohradila voči niektorým vyjadreniam pána podpredsedu strany SNS pána Pašku, kde vo verejnej diskusii hovoril, že vlastne aj ja ako osoba, ale zároveň aj výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny, neviem, teraz už neviem, hej, presne, že odmietol sa zaoberať problémami alebo že nerokoval o problémoch. Pán Paška, možnože keby ste sa zúčastňovali na tých výboroch, tak by ste vedeli, koľkokrát sme aj sa snažili riešiť problémy a aj sa o ÚPN na výbore rokovalo. Možnože vlastná zainteresovanosť vám chýba. Mali sme dokonca pozvaných aj zástupcov, ktorí nás o to žiadali, dozornej rady, prišili aj zástupcovia správnej rady. Od kolegov iste viete, aký priebeh to malo, takže prosím, overte si najskôr informácie, kým ich dáte do éteru.
Tento zákon je podľa mňa prioritou Slovenskej národnej strany a v tomto duchu sa aj vyslovím k navrhovanej novele. Strana MOST - HÍD sa čiastočne od návrhu dištancovala práve tým, že pani poslankyňa Edita Pfundtner stiahla svoj podpis pod návrhom novely. Veľmi to kvitujem, som vďačná za takéto jej rozhodnutie, pretože očistila svoje meno, a aj tým, že predložila teraz pozmeňujúci návrh, ktorý naozaj, ako som už povedala vo faktickej, zjemňuje niektoré najhoršie ustanovenia tohto zákona, avšak stále zostáva ten najväčší problém, ktorý vnímam ako najväčší problém v novele zachovaný, a to je kolektívny štatutárny orgán.
Motivácie SMER-u v tomto príbehu netreba analyzovať, ale, lebo tie bývajú vždy pomerne pružné. Hlavné však je, že svoju politiku vedú náramne šikovne a zvonku je veľmi ťažko rozšifrovať skutočné zámery a motívy. Vôbec si netrúfam interpretovať koaličné hry, i keď vidíme, že nie vždy sú zvládnuté, a cítime ich dopady na spoločnosť a občanov, ktorí sa snažia hrať čestne a podľa pravidiel. Nemôžeme však nebrať na vedomie, že bez SMER-u sa ani lístok nepohne. Ani táto novela bez ich požehnania by nebola schválená. Preto v prípade schválenia tejto hanebnej novely hanba padne najmä na poslancov vládnej strany SMER.
V predchádzajúcom období, teda myslím na obdobie aj pred prvým čítaním, bolo vznesených mnoho argumentov, ktoré jednoznačne vyvrátili vratké dôvody navrhovateľov. Tie sú postavené na neodôvodnenom a najmä neodbornom tvrdení, že ich návrh zlepší, akože zlepší fungovanie ústavu. Dôvody k tomu sú postavené na klebetách a intrigách. Nikto nijako nezdokladoval a neodpovedal na priamo položené otázky, ktoré zákonom definované úlohy, úlohy ústav neplní. Úlohou výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny, zároveň úlohou Národnej rady ako takej je sledovať, či si Ústav pamäti národa plní zákonom stanovené úlohy. Vymenovala ich tu, taxatívne ich tu vymenovala pani poslankyňa Edita Pfundtner a bola by som rada, keby ste mi povedali, páni predkladatelia, ktorú z týchto úloh si Ústav pamäti národa skutočne neplní. Zrejme pre vás to ani nie je dôležité, že tento návrh retroaktívne skracuje funkčné obdobie súčasného predsedu správnej rady, čo už v predchádzajúcich prípadoch kvalifikoval aj Ústavný súd ako neprípustné. To znamená, že existuje aj rozhodnutie Ústavného súdu, ktoré nie priamo na takýto podnet, ale je v tom vyjadrené, že je neústavné takéto chovanie skrátiť parlamentom zvolenému človeku volebné obdobie.
O čo teda ide Slovenskej národnej strane? Páčilo sa mi ako to kolegyňa Janka Šípošová pomenovala, ide o štyri P, veľmi jednoducho a výstižne: pozície, peniaze, pomsta a politika.
Čo sa týka pozícií, môžeme sa presviedčať denne, že toto je priam programom tejto strany. Súčasná tzv. vládna kríza je toho dôkazom, získať čo najviac dôležitých postov všade vo vedení štátu a štátnych inštitúcií, napríklad SIS, ale aj menej nápadné inštitúcie ako Výskumný ústav detskej psychológie a patopsychológie, čo sú len možno náhodné príklady. Sprevádzané je to žalostným nedostatkom odbornosti a nekompetentnosti.
Peniaze - logicky vyplývajú z predchádzajúceho a sú hlavnou hodnotou pre túto stranu.
Pomsta, v predchádzajúcom období mala Slovenská národná strana aj tento ústav a post predsedu jeho správnej rady. V tom období nominovala do správnej a dozornej rady svojich ľudí. Odvolávanie sa na prezidenta, vládu v parlamente je kamufláž, väčšina z nich preplávala z minulého volebného obdobia, toto boli argumenty. Po návrate do parlamentu Slovenská národná strana okamžite začala bojovať o návrat stratených pozícií aj v Ústave pamäti národa. Prvým krokom bolo presadenie svojho nominanta a bývalého prepusteného zamestnanca Ústavu pamäti národa do správnej rady. Aj takto priliali oleja do ohňa interných sporov medzi predsedom správnej rady a správnou radou. Vedome aj takto priživili konflikt, ktorý teraz uvádzajú ako dôvod na zmenu pomerov a odstránenie predsedu správnej rady z funkcie predsedu správnej rady. Som si istá, že ani sami predkladatelia neveria svojim argumentom o snahách o demokratizáciu a transparentnosť. Preto ich ani nebudem vyvracať logickými protiargumentami, o tom som sa snažila v minulom vystúpení. Jediným ich dôvodom je snaha o ovládnutie ústavu a popritom aj o pomstu predsedovi správnej rady za to, že nehral podľa ich nôt, prepustil niektorých ľudí a najmä dával ústavu novú tvár.
Aby bolo jasné, mne nejde o obhajobu terajšieho predsedu správnej rady, ale o smerovanie Ústavu pamäti národa. Určite aj pán Krajňák robil chyby, to robí naozaj každý, lenže o toto tunák v skutočnosti nejde. Musí odísť, lebo sa neprispôsobil, a tak by pochodil na jeho mieste každý, ktorý by zavadzal. Správna i dozorná rada sú dnes jednofarebné, predseda správnej rady má však inú farbu. Čo je podstatné, má sa tak stať skrátením jeho funkčného obdobia v čase výkonu funkcie, čo je podľa ústavných právnikov aj výkladu Ústavného súdu neprípustné.
No a posledný bod zo štyri P - politika alebo smerovanie ústavu. Dá sa povedať, že nie upratovanie v medziľudských vzťahoch, ktoré však nie je v kompetencii Národnej rady Slovenskej republiky, a je absurdné, že má byť riešené silou hlasov pri presadení novely zákona, je dôvodom na predložený návrh. Mnohí si kladú otázku, prečo chce SNS získať absolútnu kontrolu nad ústavom. Hovorí sa, že konečným cieľom má byť jeho likvidácia a presun jeho agendy na Akadémiu vied, resp. vojenský archív, neviem, čo je na tom pravdy. V každom prípade však mám odôvodnené obavy a zacielenie činnosti ústavu na niečo iné, za zacielenie činnosti ústavu na niečo iné, ako v súčasnosti definuje zákon a kam patrí okrem iného aj nestranné hodnotenie doby slobody, neslobody a analýza príčin a prejavov fašistického a komunistického režimu a ich ideológií.
Aj v minulom období, kedy bol predsedom správnej rady nominant Slovenskej národnej strany, boli takéto tendencie zrejmé, o čom vydávajú svedectvo aj samotné výstupy Ústavu pamäti národa napríklad v časopise Pamäť národa z toho obdobia. Práve tohto sa obávajú aj Dcéry politických väzňov, ktoré vydali výzvu poslancom Národnej rady Slovenskej republiky a vyvolali petíciu, ktorú počas leta podpísalo viac ako 1 700 ľudí. S výzvou som už poslancov oboznámila v rámci rozpravy v prvom čítaní. Je príznačné, že pán predseda parlamentu na list Dcér politických väzňov dodnes ani len neodpovedal, akýmkoľvek vyjadrením, neodpovedal, čo je prinajmenšom neslušné a neúctivé.
Uzrela svetlo sveta aj ďalšia petícia, iniciatíva mladých ľudí, ktorým záleží na tom, aby história Slovenska, slovenského národa, pamäti národa nebola prekrúcaná. Tí vyzbierali takmer 7 700 podpisov. Obidve petície žiadajú predloženú novelu zákona neschváliť. K tomu odporúčaniu sa prikláňam i ja a rovnako klub OĽANO. Pripravený návrh pokladám jednoznačne za zlý vo svojej koncepcii aj v spracovaní a rozhodne budeme hlasovať proti jeho prijatiu. Viem, že nemá význam veľmi apelovať na poslancov vládnych, vládnej koalície, ale predsa len možno vyskúšam to.
Páni poslanci, uvedomte si, že prijatie vášho návrhu poškodí záujmy slovenského národa, na ktorý sa tak radi odvolávate a ktorý tvoria jednotliví ľudia a rodiny, medzi nimi aj tí, ktorí podpísali spomínané petície.
Ešte čo sa týka vládnej strany SMER, apelujem na tých, ktorí vnímajú svoje svedomie a tento návrh ako nekoncepčný, tendenčný a zákerný, aby ho nepodporili.
Možno také pozitívum, ktoré som už na začiatku rozpravy povedala, je aj stiahnutie svojho podpisu z návrhu novely pani poslankyne Pfundtner z MOST - HÍD. Sám pán poslanec Kresák na ústavnoprávnom výbore vyjadril, že tento návrh nemôže podporiť z legislatívnych a ústavných dôvodov. Preto sa nazdávame, že na klub MOST - HÍD nemusíme apelovať rovnako ako na väčšinu opozičných strán.
Takže tak ako som už povedala v úvode, žiadame, aby ďalej Národná rada nerokovala, to je procedurálny návrh.
Na druhej strane, aj napriek tomu, že tento návrh, tento procedurálny návrh dávam, rovnako predkladám aj poslanecký pozmeňujúci návrh k tejto novele, kde opäť chceme odstrániť aspoň tie najväčšie, poviem to, zlá, z tejto novely. Ide nám o..., čo sa týka odôvodnenie, ide nám o..., o to, aby sa zachoval štatutárny orgán v osobe predsedu správnej rady, ktorý bol zvolený v Národnej rade, má právoplatný mandát a zdá sa nám dehonestujúce a protiústavné, že mu bude skrátený a takýmto spôsobom zmarené vykonávanie jeho činnosti. Tiež nám ide o to, aby sa vymedzenie kompetencií správnej rady a predsedu správnej rady prerokúvali, napríklad prerokovanie ročnej účtovnej uzávierky Ústavu pamäti národa, prerokovaním výročnej správy o činnosti Ústavu pamäti národa a v zabezpečovaní plnenia úloh podľa zákona, aby sa opravili tiež do pôvodnej formy. Voľba a odvolávanie predsedu Správnej rady aby fungovala tak ako predtým, aby sa rovnako vymenúvali a odvolávali vedúci organizačných zložiek Ústavu pamäti národa. A čo je dôležité, vypustenie prechodných ustanovení z dôvodu zachovania funkčného obdobia predsedu správnej rady.
Takže teraz pristúpim k čítaniu pozmeňujúceho návrhu poslankýň Národnej rady Slovenskej republiky Veroniky Remišovej, Anny Verešovej a Eriky Jurinovej k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jaroslava Pašku, Márie Janíkovej, Edity Pfundtner, Ľubomíra želiezku a Martiny Šimkovičovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 553/2002 Z. z. o sprístupnení dokumentov o činnosti bezpečnostných zložiek štátu 1939 - 1989 a o založení Ústavu pamäti národa a o doplnení niektorých zákonov (zákon o pamäti národa) v znení neskorších predpisov (tlač 598).
1. V čl. I sa vypúšťa doterajší bod 1. Doterajšie body sa primerane prečíslujú.
2. V čl. I sa vypúšťa doterajší bod 6. Doterajšie body sa primerane prečíslujú.
3. V čl. I sa vypúšťa doterajší bod 8. Doterajšie body sa primerane prečíslujú.
4. V čl. I doterajšom bode 10 v § 12 ods. 4 písm. a) sa vypúšťajú slová "predsedu a".
5. V čl. I sa vypúšťa doterajší bod 13. Doterajšie body sa primerane prečíslujú.
6. V čl. I sa vypúšťa doterajší bod 14. Doterajšie body sa primerane prečíslujú.
7. V čl. I sa vypúšťa doterajší bod 15. Doterajšie body sa primerane prečíslujú.
8. V čl. I sa vypúšťa doterajší bod 16. Doterajšie body sa primerane prečíslujú.
9. V čl. I doterajšom bode 17 v § 12 ods. 7 sa vypúšťa prvá veta a v doterajšej štvrtej vete sa vypúšťajú slová "predsedu správnej rady a".
10. V čl. I sa vypúšťa doterajší bod 22.
To je celý pozmeňujúci návrh, žiadam vás o jeho podporu, o schválenie tohto pozmeňujúceho návrhu, ktorý upravuje tie najťažšie pasáže z novely zákona o Ústave pamäti národa, a zároveň vás, páni poslanci, žiadam, aby ste nepodporili novelu navrhovanú poslancami vládnych strán.
Ďakujem pekne.

Ďakujem. Na vystúpenie pani poslankyne tri faktické poznámky. Uzatváram možnosť prihlásenia.
Pán poslanec Hrnko.